Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-89-2019.pdf
PDF · 136.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: B. H., bytom M. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Consiliaris s.r.o., do sídlom v Bratislave, Ružová dolina 8, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 07. 2019, číslo: 55699-2/2019-BA, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca si uplatnil nárok na výplatu materského príspevku od 10. 04. 2019. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 23. 05. 2019 rozhodnutie č. 200-014590-CA04/2019, ktorým rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, pretože nespĺňa podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobca si uplatnil nárok na materské ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a k žiadosti predložil čestné vyhlásenie, že je sociálne zabezpečený aj na základe zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR ORPZ Nitra. Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ Nitra potvrdilo, že žalobca ako príslušník silového rezortu nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá upravený pracovný čas. Z uvedeného je možno predpokladať, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka dieťaťa. Preto žalobca ako otec dieťaťa, nemôže byť považovaný za iného poistenca, a preto nemá nárok na materské.
2. Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, prostredníctvom právneho zástucu, ktorý v odvolaní poukázal na zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, v ktorom riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Domnieva sa, že na účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona v znení neskorších predpisov, vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, a tieto pojmy používať v rovnakom význame. Postup sociálnej poisťovne považuje za diskriminačný, v porovnaní s priznaním nároku na rodičovský príspevok matkám. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
3. Rozhodnutím žalovaného č. 55699-2/2019-BA zo dňa 25. 07. 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bol zmenený výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 200-014590- CA04/2019 zo dňa 23. 05. 2019 tak, že mení výrok rozhodnutia, že slová „ Podľa § 49 ods. 2 zákona“, nahrádza slovami „ Podľa § 49 zákona“, v ostatnom potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktorú súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa vo vzájomnej súvislosti.
Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z ochrannej lehoty dobrovoľného nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona v znení neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnenie podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie, najneskôr v posledný deň kal. mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kal. mesiaca predchádzajúceho kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je úhrne nižšia ako 5 eur.
Podľa § 31 ods. 3 zákona, v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných 10 rokov, predchádzajúcich kal. mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kal. mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie.
Podľa § 32 ods. 1 zákona, ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na matejské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia trov rokov veku dieťaťa ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený, najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
Zákon v ustanovení § 31 vymedzuje všeobecné podmienky vzniku nároku dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na materské, ktorými sú existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, resp. existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky v ochrannej lehote, t.j. v prípade materského inému poistencovi, ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zároveň zaplatenie príslušného poistného.
Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. V prípade žalobcu prvostupňový správny orgán skúmal splnenia týchto osobitných podmienok nároku na materské:
- prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa,
- vek dieťaťa,
- najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti,
- uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu,
- nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.
Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 v znení neskorších predpisov, je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky nielen formálne prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla sa jedná o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala jeho matka. Môže ísť aj o takú situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch je zároveň aj naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a/ zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený aj zánik nároku na materské v prípade ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Pokiaľ sa o dieťa naďalej stará matka a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna. Z tohto dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Vychádzajúc z predložených dôkazov bolo zistené, že dobrovoľné nemocenské poistenie žalobcovi zaniklo dňom 09. 04. 2019. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 10. 04. 2019 mu začala plynúť ochranná lehota z tohto dobrovoľného nemocenského poistenia, to znamená, že k údajnému dňu prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti síce už nebol dobrovoľne nemocensky poistený, ale nárok na materské si v ochrannej lehote uplatnil. Jeho dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo od 12. 06. 2018 do 09. 04. 2019 a v tomto rozhodujúcom období bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nitra zo dňa 06. 03. 2018 žalobca nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá ani upravený pracovný čas. Žalobca si uplatnil materský príspevok z dobrovoľného nemocenského poistenia v ochrannej lehote a v dohode o prevzatí dieťaťa po 10. 04. 2019 naďalej vykonával služby ako príslušník silového rezortu za rovnakých podmienok, za akých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti. Nárok na rodičovskú dovolenku nepožiadal, naďalej pracoval v služobnom pomere, v rovnakom pracovnom zaťažení. Z týchto preukázaných skutočností nemožno konštatovať, že dieťa skutočne dňa 10. 04. 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará, ako to vyžaduje zákon.
Žalovaný správny orgán poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d/ zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, ktorá však nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Účelom materského poskytované z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený v prípade, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do osobnej starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičov v rovnakej sume na zabezpečenie riadne starostlivosti o dieťa a rodičom sa pri tom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok a jeho výšku. Oproti tomu materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a/ zákona, zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich základných ustanoveniach predpokladá, že u poistenca dôjde k strate, resp. k zníženiu príjmu, a táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku, ktorého účelom je práve kompenzácia straty príjmu poistenca. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sledujú s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti svedčiace o využívaní systému sociálneho poistenia. Každý individuálny prípad si vyžaduje individuálne posúdenie nároku iného poistenca a zistenie všetkých relevantných skutočností. V danom prípade viacero ukazovateľov svedčí o účelovom konaní, pretože žalobca fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil to len tak formálne uzavretím dohody, pričom naďalej vykonáva pracovnú činnosť za porovnateľných pracovných podmienok a s rovnakým pracovným úväzkom ako v prípade pracovného pomeru, z ktorého čerpá materskú dovolenku, pričom matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Z týchto okolností jednoznačne vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona účinnom do 31. 12. 2018. Podľa § 109 ods. 2 zákona, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že dávku možno vyplatiť poistencovi, ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku až na základe žiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky.
Zákon rozlišuje medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky, a tieto upravuje v dvoch rôznych odsekoch. Vznik nároku na výplatu dávky si vyžaduje okrem splnenia podmienok taxatívne určených zákonom na vznik nároku na dávku aj ďalšiu podmienku, a to podanie žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
Keďže žalovaný správny orgán po preskúmaní prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
5. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. 07. 2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu doručenú súdu dňa 24. 09. 2019 a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal tú skutočnosť, že v žiadnom zo zákonom stanovených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. O tom, že povinnosť
osobnej starostlivosti a zanechanie pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské, svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011. Od 01. 01. 2011 sa môže riadna starostlivosť v každom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že účelom zákona bolo práve rodičom umožniť aby v období poberania rodičovského príspevku (platí to aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Namietal nesprávny výklad § 51 zákona o sociálnom poistení, na ktorý sa žalovaná odvoláva. Toto ustanovenie upravuje prípady iného charakteru ako je ich. Žalobca považuje argumentáciu žalovaného správneho orgánu za nezákonné, pretože zákon obsahuje taxatívny výpočet podmienok nároku, ktoré žalobca splnil. Žiadne ďalšie ani formálne ani faktické podmienky zákon neurčuje. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskrimináciu na základe pohlavia, považuje rozhodnutie žalovanej vydané v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
6. Žalovaná sa k písomnej žalobe vyjadrila dňa 25. 11. 2019 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení uvádza, že ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
Žalovaná vyššie citované ustanovenie použila k ozrejmeniu účelu zákona o sociálnom poistení. Z tohto ustanovenia je možné implicitne vyvodiť, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a zabezpečenie skutočnej osobne starostlivosti od dieťa.
Žalovaná plne rešpektuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v zmysle nálezov Ústavného súdu k výkladu právnych predpisov nemôže pristupovať len z hľadiska textu právnej predpisu, a to ani v prípade ak sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
Každý jeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností. Žalovaný správny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň berie tieto ustanovenia ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaná ďalej zdôrazňuje, že materský a rodičovský príspevok sú dve úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať. Materský príspevok má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a zákon č. 571/2009 je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah, ktorý by umožňoval vzájomné prelínanie týchto úprav. Nemožno teda aplikovať zákon č. 571/2009 Z.z. na priznanie materského príspevku, pretože tento podľa zákonodarcu sa poskytuje len osobe, ktorá sa o dieťa skutočne stará. Preto nie je možné sa stotožniť s požiadavkou žalobcu vykladať si zákonný pojem starostlivosť ako riadnu starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z.z. a ani jeho názorom, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu ako uvádza, že táto bola zo zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011.
Zároveň žalovaná poukázala na stanovisko Generálnej prokuratúry zo dňa 21. 03. 2019, podľa ktorého poberanie materského príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške, za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona.
V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal dňa 07. 02. 2020 písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne trvá na tom, že žalovaný správny orgán postupoval nezákonne. Žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Má za to, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení. Naďalej poukazoval na to, že pojem starostlivosti o dieťa nemá vlastnú definíciu pre účely sociálneho poistenia, ale je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, ktorý citoval. Ďalej poukazoval na základné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu a postupov a činnosti verejnej správy, súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami alebo aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Podľa názoru žalobcu ak by bolo úmyslom zákonodarcu podmieniť nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby, či už fyzickej alebo právnickej. Prevzatie starostlivosti žalobcu o dieťa bolo naplnené uzatvorené dohodou medzi matkou a otcom dieťaťa. Žalobca dostatočne preukázal podmienky priznania nároku na materské, nakoľko splnil podmienky nároku. Matka dieťaťa nepoberala materské, na toto dieťa ani rodičovský príspevok. Žalobca je sociálne zabezpečený zamestnávateľom v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. ale aj osoba dobrovoľne nemocensky poistená.
9. Skutočnosť, že žalobca prevzal dieťa do osobnej starostlivosti od 10. 04. 2019 a nečerpal rodičovskú dovolenku a nemal upravený pracovný čas, nemá vplyv na túto skutočnosť, pretože manželka Ing. Michaela Vargová bola na materskej dovolenke od 09. 04. 2019 a od 10. 04. 2019 nastúpila do zamestnania. Otec prevzal dieťa do starostlivosti nie formálne, ale fakticky. Žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 23 ods. 2 písm. c/ SSP), podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, bez nariadenia pojednávania a v spojení s § 137 ods. 4 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. 07. 2019, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 190 SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
11. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. 07. 2019 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23. 05. 2019.
12. Rozhodnutím č. 55699-2/2019-BA zo dňa 25. 07. 2019 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 200-014590-CA04/2018 zo dňa 23. 05. 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietnutý nárok na materské uplatnený od 10. 04. 2019, ktorý formálne zmenila tak, že výrok „ Podľa § 49 ods. 2 zákona“, nahradila slovami „ Podľa § 49 zákona“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
13. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
14. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.
15. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
16. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil.
17. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu žiadosťou č. B1080474 zo dňa 09. 04. 2019 v súvislosti s tým, že prevzal dieťa do osobnej starostlivosti dňa 10. 04. 2019 ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 10. 04. 2019 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistený.
Spolu so žiadosťou predložil,
- rodný list dieťaťa,
- dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti na účely poberania materského uzatvorená medzi žalobcom a matkou dieťaťa B., na základe ktorej žalobca od 10. 04. 2019 preberá do svojej starostlivosti dieťa G.- čestné prehlásenie žalobcu zo dňa 18. 04. 2019, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR, okresné riaditeľstvo policajného zboru Nitra.
Pobočke bolo doložené potvrdenie Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nitra zo dňa 03. 03. 2019, z ktorého vyplýva, že žalobca od 10. 04. 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá ani upravený pracovný čas a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 17. 04. 2019, v ktorom sa uvádza, že matka dieťaťa B.. G. H. podala dňa 15. 08. 2018 žiadosť o odňatie rodičovského príspevku od 01. 09. 2018, ktorý jej bol k tomuto dátumu odňatý.
18. Na základe uvedených skutočností a predložených dokladov správny orgán vydal dňa 23. 05. 2019 rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na materské od 10. 04. 2019 z dôvodov, že nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá upravený pracovný čas, z čoho možno predpokladať, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka dieťaťa.
19. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2019 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že jednou zo zákonných podmienok vzniku nároku na materské je prevzatie dieťaťa do starostlivosti s následným poskytovaním starostlivosti. Uzatvorením dohodou otec dieťaťa preberá starostlivosti, ktorú pôvodne poskytovala matka a pre ktorú otec prerušuje svoju pracovnú činnosť.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v silovom rezorte a nečerpá rodičovskú dovolenku. Za situácie ak otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť a o dieťa sa nemôže v skutočnosti starať tak, ako jeho matka. Jedná sa teda o fiktívnu dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, keď okolnosti prípadu vylučujú poskytovanie starostlivosti dieťaťu žalobcom. Žalovaná má za to, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Poskytnutie príspevku by odporovalo účelu nemocenských dávok, ktoré nahradzujú stratu príjmu v dôsledku vzniku sociálnej situácie.
20. K žalobným námietkam správny súd uvádza, že § 49 ods. 1, v spojení s § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, vyžaduje nielen prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale aj starostlivosť
o toto dieťa. Pojem, kto sa o toto dieťa stará, ktorý je uvedený v § 49 ods. 1, teda musí byť v každom prípade vykladaný individuálne. Hoci z gramatického výkladu tohto ustanovenia explicitne nevyplýva zákaz vykonávať pracovnú činnosť, pokiaľ však ustanovenie vyžaduje osobnú starostlivosť o dieťa, potom je vylúčené vykonanie zo strany osoby, ktorá má túto starostlivosť skutočne poskytovať, vykonávanie pracovnej činnosti v takom rozsahu, ktorá by túto starostlivosť vylučovala. Práve posúdenie, či vykonávaná pracovná činnosť je v takom rozsahu, ktorý nebráni poskytovať osobnú starostlivosť o dieťa alebo už je v takom rozsahu, ktorá poskytovanie osobnej starostlivosti vylučuje je na posúdení správneho orgánu v každom konkrétnom prípade individuálne.
21. V danom prípade bolo u žalobcu preukázané, že tento od 10. 04. 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá upravený pracovný čas. Pracuje v silovom rezorte ako policajt. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. V danom prípade zo strany žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku, a tiež len k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti.
22. Pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale išlo len o dohodu fiktívnu, nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce.
23. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť treba vykladať ako riadnu starostlivosť v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť, zavedený zákon č. 571/2009 Z.z. umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadne starostlivosti o dieťa, nič však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a to je zákon používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu, voči špeciálnemu predpisu umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské.
24. Správny súd ďalej poukazuje na odlišnú formuláciu pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zákon č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona pracuje s pojmom „prevezne“. Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom je správny súd toho názoru, že za okolnosti, ktoré existujú v danom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už len preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V duchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a v stupuje do nej v rozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti svedčí aj znenie ustanovenie § 51zákona, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti sa spája so zánikom nároku na materské.
25. S poukazom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu, že táto bola zo zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011.
26. Správny súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani časti žaloby, kde žalobca namieta diskrimináciu, pretože súčasný postup sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona, ktorý napráva predchádzajúci výklad zákona. K tomu, aby vydala rozhodnutie v súlade s § 209 žalovaná postupuje tak,
aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. K tomu je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala podľa skutočného stavu, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.
27. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona, pretože žalobca simuloval splnenie zákonných požadovaných podmienok pre vyhovenie jeho žiadosti. V danom prípade uzatvoril dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré mu zaniklo dňa 09. 04. 2019 a od 10. 04. 2019 mu začala plynúť ochranná lehota, to znamená, že ku dňu údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti síce nebol žaloba už dobrovoľne nemocensky poistený, ale nárok na materské si uplatnil v ochrannej dobe. Jeho dobrovoľné poistenie trvalo od 12. 06. 2018 do 09. 04. 2019 a v tomto období bol sociálne zabezpečený aj na základe zákona č. 328/2002 Z.z. ako policajt. Taktiež simulovaná bola i dohoda rodičov o prevzatí do starostlivosti otca, pretože jej nezodpovedá skutočné správanie otca. Tento svojho zamestnávateľa nepožiadal o rodičovskú dovolenku a nemal ani upravený pracovný čas. V danom prípade by týmto dosiahol neoprávnený finančný prospech, avšak bez zmeny životnej situácie.
28. Účelom poskytovania materského je poskytnúť ženám hmotné zabezpečenie v čase, keď nemôžu vykonáva zárobkovú činnosť z dôvodu pokročilého tehotenstva a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a taktiež poskytovať primerané hmotné zabezpečenie aj mužom, ktorí sa starajú o deti namiesto matky pri prevzatí detí do starostlivosti do troch rokov veku dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnenie podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie, najneskôr v posledný deň kal. mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kal. mesiaca predchádzajúceho kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je úhrne nižšia ako 5 eur.
Podľa § 31 ods. 3 zákona, v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných 10 rokov, predchádzajúcich kal. mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kal. mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie.
Podľa § 32 ods. 1 zákona, ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na matejské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia trov rokov veku dieťaťa ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený, najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Pritom splnenie podmienky absencie príjmu sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený. Zároveň je zrejmé, že jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské, je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania faktickej starostlivosti tomuto dieťaťu.
Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Treba si uvedomiť, že zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona uviedol, tak ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona o sociálnom poistení), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, a to riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je práve zákon o rodičovskom príspevku.
Na rozdiel od rodičovského príspevku, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je, tak ako to uvádza explicitne zákon o sociálnom poistení, kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách (napríklad tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku) Aj keď zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu starostlivosti, už z tohto ustanovenia pomerne jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá nepochybne vedie (ako to aj zákonodarca predpokladá) ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. V súvislosti s uvedeným možno dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov veku je v rozpore s účelom poskytovania materského.
Je nesporné, že výklad a uplatňovanie všeobecných záväzných predpisov musia byť v súlade s Ústavou SR. Obsah právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne komfortnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu.
29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutia sú zákonné a dostatočne zdôvodnené, podložené citovanými právnymi predpismi, sú zrozumiteľné a dávajú jasnú odpoveď z akého dôvodu nebol žalobcovi priznaný nárok na materské. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal s námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, sú totožné s námietkami v odvolaní, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.