Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-31-2020.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Subarea
14Co/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: J.. M. U., rodená X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. X., T. W. XXX/XXX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Tomaškovičova 17, IČO: 36 233 935, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 3C/4/2020-55 zo dňa 23.03.2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 3C/4/2020-55 zo dňa 23.02.2020 potvrdzuje.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobkyňa žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti evidovanej v KN vedenom Okresným úradom, odborom katastrálnym Veľký Krtíš, v kat. území Veľký Krtíš, obec Veľký Krtíš, okres Veľký Krtíš, zapísané na LV č. XXXX a to parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 727 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 788 m2, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom postavený na parcele s parc. č. XXX/X a č. XXX/X a to predajom označených nehnuteľností formou verejnej dražby na základe oznámenia žalovaného 2/ o realizácii záložného práva formou verejnej dražby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 24.03.2015 uzavrela spolu s R.. E. U. a F. U. ako spoludlžníkmi a so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. 5068576527 na úver vo výške 247 000,- eur. Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Veľký Krtíš a to záložnou zmluvou zo dňa 24.03.2015, uzavretou medzi žalobkyňou ako záložcom (nakoľko bola v predmetnej dobe jej výlučným vlastníkom) a žalovaným 1/, ako záložným veriteľom. Súd v odôvodnení uznesenia ďalej konštatoval, že v návrhu žalobkyňa tvrdila, dlžníci si v dobe nasledujúcej po uzavretí úverovej zmluvy riadne plnili povinnosti, a to najmä splácali splátky úveru vo výške a v lehotách podľa úverovej zmluvy. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2015 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech dlžníkov R.. E. U. a F. U., ktorí ako manželia sú aj v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Ďalej žalobkyňa tvrdila, že až podľa výpisu z LV č. XXXX zistila, že je na ňom zapísaná poznámka ohľadom začatia výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, pričom žalobkyňa tvrdila, že o začatí výkonu záložného práva sa dozvedela až z výpisu listu vlastníctva. O zosplatnení úveru, ktorý by mal predchádzať výkonu záložného práva, nebola nijako písomne upovedomená, rovnako jej nebolo oznámené ani začatie výkonu záložného práva. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa zdôraznila hrozbou , že príde o domov, obydlie a trvalé bydlisko. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo osvedčiť základné skutočnosti pre osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. V odôvodnení uznesenia sú uviedol, že z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalších vyjadrení žalobkyne vo veci vyplýva, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2015 považuje ohľadom niektorých jej ustanovení (dojednanie o možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru) za neplatnú. Súd taktiež uviedol, že žalobkyňa sa vo veci samej mieni voči žalovanému 1/ domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere, resp. jej častí. Súd následne poukázal na to, že v prípade Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2015 síce ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľmi (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka), avšak vzhľadom na zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnostiam nejde o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. c) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), preto možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere nemožno založiť na ustanovení § 11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Súd ďalej uviedol, že Zmluva o úvere, ako právny úkon patrí medzi právne skutočnosti a potom s poukazom na § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, potom súd konštatoval, že žalobkyňa netvrdila, že možnosť podania žaloby o určení neplatnosti spornej zmluvy o úvere ako právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu a takýto osobitný právny predpis súdu nie je známy. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len v prípade ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Žaloba o určenie neplatnosti predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2015 preto nie je prípustná, pričom súd uviedol, že už takýto záver je postačujúci na zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku základných skutočností pre osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a nič na tom nemôže zmeniť ani spotrebiteľský charakter posudzovaného právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Okrem toho súd poznamenal, že žalobkyňou uvádzaný dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere spočívajúci v dojednaní o práve žalovaného 1/ vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je v rozpore so skutočnosťou, že z možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v spotrebiteľských právnych vzťahoch počíta aj zákonná úprava (§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Taktiež pokiaľ v rámci argumentácie o neplatnosti Zmluvy o úvere poukazovala žalobkyňa na dojednanie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj výkon záložného práva, súd poukázal na to, že súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie, pričom tento záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-34/13 E.V. proti SMART Capital a.s. zo dňa 10.09.2014), ako aj Ústavného súdu SR (PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014). Súd taktiež konštatoval, že ak by žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby ( § 137 písm. d) CSP), v spojení s § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ochrana žalobkyne je v tomto prípade zabezpečená osobitným právom na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že dôjde k strate jej obydlia, súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť Kúpnou zmluvou zo dňa 24.03.2015 žalobkyňa ako predávajúca predala kupujúcim F. U. a R.. E. U., pričom v tomto smere nepreukázala, že v uvedenej nehnuteľnosti stále býva a na základe akého titulu (nájomná zmluva a pod. ). Z týchto dôvodov potom súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo zákonných dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) CSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia odmietol poskytnúť súdnu ochranu žalobkyni, ako spotrebiteľovi. Tvrdí, že horeuvedenými spôsobmi jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, ako aj právo domáhať sa súdnej ochrany na nestrannom a nezávislom súde. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nezákonné, nepresvedčivé a náležite neodôvodnené. Úvahy súdu považuje za nejasné, nezrozumiteľné a nelogické. Skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie si navzájom odporujú. Navyše odôvodnenie uznesenia považuje za nedostatočné a nepresvedčivé. Posúdenie predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia považujem za nezákonné. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla všetky skutkové okolnosti a právne závery opodstatňujúce splnenie všetkých predpokladov na jeho vydanie. Odvolateľka zdôraznila, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa CSP môže súd podľa okolnosti nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na jeho uplatnenie a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že „je nevyhnuté, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetnom konania vo veci samej a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinností“, tak ako to súd uviedol v bode 7. odôvodnenia uznesenia. Takisto v bode 7 súd konštatuje, že aj len predbežnú ochranu práva jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia alebo domáhania práva v spore. S touto ničím nepodloženou právnou úvahou, resp. názorom súdu, nemožno podľa mienky odvolateľky súhlasiť. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie práva aspoň spravdepodobňovali. V odvolaním napadnutom uznesení súd prvej inštancie nesprávne právne vykladal aj pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a nesprávne ho aplikoval v danom prípade, keďže tento pojem treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. V tomto prípade navrhovaným neodkladným opatrením nebudú práva žalovaného 1/ neprimerane obmedzené a žalovaný 1/ ich môže vykonať aj po skončení konania vo veci samej, naopak žalobkyňu, ako spotrebiteľa, zasiahne nenapraviteľná ujma. Pokiaľ súd tvrdí, že ochrana môže byť poskytnutá v rámci konania o neplatnosť dražby, tento názor nie je podľa odvolateľky správny, nakoľko zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by sa nemohla domáhať už predbežnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia a to už v čase pred vykonaním dražby. V súdnej praxi je bežné, že súdy poskytujú ochranu ešte pred vykonaním dražby, nakoľko tak chránia nielen záložcu a záložného dlžníka, ale aj prípadného vydražiteľa, ktorý sa v prípade vykonania spornej dražby stáva doslova „obeťou“ konania o neplatnosť dražby, nakoľko zloží celú sumu výťažku na účet dražobníka, nemôže užívať vydraženú nehnuteľnosť, ani ju prenajať alebo predať kvôli konaniu o neplatnosť dražby, ale na druhej strane musí za nehnuteľnosť platiť všetky energie, starať sa o ňu, ako aj plniť iné s tým spojené verejnoprávne povinnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie ešte pred vykonaním dražby a nie čakať až na spor o neplatnosť dražby. Odvolateľka nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a preto možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere nemožno založiť na ust. § 11 ods. 4 tohto zákona. Odvolateľka namietala, že zrejme ale ušlo pozornosti súdu, že predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá na účely bývania a teda takýto typ zmluvy je upravovaný zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení neskorších predpisov, kde zákon v § 13 upravuje takýto typ zmluvy, jej náležitosti, dôsledky porušenia povinnosti banky v prípade absencie esenciálnych náležitostí zmluvy, umožňuje aj domáhať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, teda aj neplatnosti celej zmluvy o úvere alebo jej časti. Opakovane žalobkyňa zdôraznla, že žalovaný 1/ napriek tomu, že nesplnil svoje zákonné povinnosti v súvislosti so zosplatnením úveru a to v zákonnej lehote neupozornil žalobkyňu na možnosť zosplatniť úver, nedoručil jej zosplatnenie úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, kde by bola uvedená presná špecifikácia dlhu a žalobkyňa sa nedozvedela o skutočnej výške svojho dlhu. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, kde žalobkyňa býva a je hlásená
k trvalému pobytu. Podľa názoru odvolateľky osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, obydlie a trvalý pobyt v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré majú byť predmetom dražby, rovnako pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratila obydlie a trvalý pobyt, čo môže znamenať pre ňu nenávratný zásah do jej práv. Vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má k dispozícii, aby nedošlo k predaju nehnuteľností v dražbe. S poukazom na uvedené skutočnosti odberateľka navrhujem, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenia tak, ako sa ho domáhala už v pôvodnom petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 3. Odvolací súd, postupujúc v súlade s s ustanovením § 329 ods. 1 vety poslednej Civilného sporového poriadku, vytvoril procesný priestor protistrane k tomu, aby sa mohli žalovaní 1/ a 2/ vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k uzneseniu súdu prvej inštancie, ako aj k odvolaniu žalobkyne, ktoré odvolací súd doručil žalovaným 1/, 2/ s výzvou, aby sa k ich obsahu vyjadrili v stanovenej lehote, ak to považujú za potrebné. Výzva odvolacieho súdu spolu s prílohami bola doručená žalovanému 1/ dňa 06.05.2020 a žalovanému 2/ dňa 05.05.2020 a do uplynutia lehoty 10 dní odo dňa doručenia výzvy sa k odvolaniu žalobkyne ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ nevyjadrili.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere č. 5068576527 zo dňa 24.03.2015, spotrebiteľským úverom nie sú: b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
11. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom 2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.
12. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 28 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch, ustanovenia § 13 ods. 16 a 17 sa vzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie z dôvodu doplnenia záväzku veriteľa podľa § 13 ods. 16 uskutočneného po 20. marci 2016. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli po 20. marci 2016; vznik právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21. marcom 2016, sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 20. marca 2016. Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 sa prvýkrát použijú pri predčasnom splatení úveru na bývanie alebo jeho časti po 20. marci 2016.
13. Podľa ustanovenia § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Už zo samotnej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť a naliehavosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
15. Odvolací súd (viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania podľa § 379 a § 380 CSP) po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a úvahami súdu, prečo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci, s poukazom predovšetkým na zákonnú dikciu ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, nevyhovel. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.
16. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ CSP v štádiu pred začatím konania vo veci samej, spočívajúce v uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalovanými 1/ a 2/ predajom špecifikovaných nehnuteľností formou verejnej dražby. V návrhu sama vymedzila dočasnosť navrhovaného neodkladného opatrenia a uviedla, že sa mieni dovolávať svojich práv určovacou žalobou, ktorou sa bude ako žalobkyňa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej častí. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd považuje za potrebné osobitne reagovať na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá s poukazom na znenie a zákonnú dikciu upravujúcu inštitút neodkladného opatrenia poukázala na to, že súčasná zákonná úprava už nevyžaduje bezpodmienečne väzbu neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, ako aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorým je súd oprávnený ich nariadiť). Je síce pravdou, a odvolací súd prisviedča odvolaciemu názoru žalobkyne, že súčasná koncepcia neodkladných opatrení, na rozdiel od predošlej procesnej úpravy inštitútu predbežného opatrenia v Občianskom súdnom poriadku, už umožňuje neodkladným opatrením aj bez väzby na meritórne rozhodnutie vo veci samej upraviť pomery strán sporu, dokonca súčasná koncepcia upustila aj od obligatórnej predošlej koncepcie dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia a umožňuje nariadeným neodkladným opatrením upraviť pomery strán sporu aj bez nutnosti iniciovať sporové konanie. Avšak dôležité je, že v danom prípade nejde o takýto prípad. Ako odvolací súd zdôraznil, samotná žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že mieni iniciovať sporové konanie a podať určovaciu žalobu vo veci samej, ktorou sa mienila domáhať určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, resp. jej častí, pričom táto skutočnosť sa odrazila aj v navrhovanom petite, ktorým žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností formou verejnej dražby do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Okrem toho, je zrejmé, že aj dôvody a charakter navrhovaného neodkladného opatrenia v danej veci neumožňujú neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu práv a povinností medzi stranami sporu, vzhľadom na okolnosť, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu práva zo záložnej zmluvy, ktorá je platná, a zabezpečuje doposiaľ rovnako platnú úverovú zmluvu a je tak na žalobkyni, aby preukázala nezákonnosť vedenia výkonu záložného práva, resp. nezákonnosť vykonávania dobrovoľnej dražby, resp. sa dovolala neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, keďže záložná zmluva bola vedľajší, akcesorický právny úkon, ktorý zabezpečoval hlavný záväzkový vzťah. Je tak zrejmé, že vzhľadom na konkrétne okolnosti a zjavnú spornosť danej veci dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu nie je možné.
17. Súd prvej inštancie tak správne v prvom rade vyhodnotil, či vôbec určovacia žaloba tak, ako ju mieni podať žalobkyňa, je procesne prípustná s poukazom na súčasnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku. Ako už vyššie odvolací súd poukázal na dikciu zákonného ustanovenia § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je žalobca oprávnený domáhať sa žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (písm. c/ uvedeného zákona ustanovenia), prípadne je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. d)/ Civilného sporového poriadku prípustná ohľadom určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobkyňou v návrhu vymedzená určovacia žaloba, ktorou sa mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej častí, zodpovedá takto vymedzeným predmetom obsahu žaloby vymienenej v ustanovení § 137 písm. d) - teda žalobou sa žalobkyňa mienila eventuálne domáhať určenia právnej skutočnosti, čo je prípustné, avšak zásadne len za predpokladu, pokiaľ takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Tak, ako aj súd prvej inštancie správne konštatoval, zo žiadneho osobitného predpis však nevyplýva oprávnenie podať žalobu o určenie neplatnosti konkrétnej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 24.03.2015, ani jej častí, rovnako, ako odvolací súd navyše konštatuje, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva ani oprávnenie podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
19. Oprávnenie žalobcu, ako spotrebiteľa, podať určovaciu žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy, by eventuálne vyplývalo z stanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré však, ako správne posúdil aj súd prvej inštancie, nie je na danú zmluvu o splátkovom úvere aplikovateľné, a to s poukazom na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b/ a c/, v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti a úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Obe tieto zákonné výnimky sú z obsahu konkrétnej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 24.03.2015, zrejmé. V čl. I. zmluvy o splátkovom úvere je uvedený účel úveru : kúpa domu, pričom z následných ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o záložnom práve, ktorá aj bola uzavretá osobitne toho istého dňa 24.03.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a je aj zrejmé, že lehota splatnosti poskytnutého úveru v danej veci bola dojednaná na viac ako 10 rokov (konečná splatnosť úveru mala byť 20.06.2037). Je tak zrejmé a bez právnej polemiky, že na konkrétnu zmluvu o splátkovom úvere, ktorej neplatnosti sa mieni určovacou žalobou žalobkyňa vo veci samej domáhať, sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., pretože nie je spotrebiteľským úverom, keďže to vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b/ a c/ a tak ani ustanovenie § 11 ods. 4 tohto zákona nelegitimizuje oprávnenie žalobkyne, ako spotrebiteľky, iniciovať súdnou žalobou určenie neplatnosti konkrétnej zmluvy o splátkovom úvere.
20. Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa argumentuje, že zrejme ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere spadá pod právny režim zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie oprávňuje spotrebiteľa určovacou žalobou domáhať sa neplatnosti, alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj úveru na bývanie, avšak nemožno prehliadať, že zákon č. 90/2016 Z.z. nadobudol platnosť dňom 25.02.2016 a účinnosť dňom 21.03.2016, teda až po uzatvorení konkrétnej zmluvy o
splátkovom úvere. Zmluva o splátkovom úvere, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa žalobou mieni domáhať, bola uzatvorená dňa 24.03.2015, pričom z intertemporálneho ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom 2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak, pričom zo žiadneho prechodného ustanovenia nevyplýva zákonné zmocnenie na spätnú aplikabilitu tejto neskoršej právnej úpravy aj na právne vzťahy skôr uzavreté, pred účinnosťou a platnosťou tejto neskoršej právnej úpravy úverov na bývanie. Ani z ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie tak pre žalobkyňu nevyplýva oprávnenie podať určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku. Možno sa potom plne stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že už len zo samotnej skutočnosti, že určovacia žaloba v danej veci tak, ako ju vymienila žalobkyňa a do právoplatnosti ktorej mienila platnosť neodkladného opatrenia vymedziť, by bola neprípustná a súd by ju musel s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP zamietnuť, je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci. Svojou povahou by nebolo spôsobilé trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu a spor na základe určovacej žaloby v zmysle návrhu žalobkyne nie je procesne akceptovateľný a prípustný.
21. Je tak s poukazom na uvedené okolnosti nutné skonštatovať, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali skutkové a právne skutočnosti, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil a právne zdôvodnil, pokiaľ nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré by poukazovali na nutnosť zmeniť či zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila zákonné podmienky a predpoklady tak, aby súd bol oprávnený nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/, ktorým by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnej žalobkyni, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko im celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).