Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-7-2019.pdf
PDF · 130.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Cpr/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: G.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX W. proti žalovanému: MTL s. r. o., so sídlom Teheľňa 1, 922 08 Rakovice, IČO: 36 753 513, zastúpený: JUDr. Juraj Jurovský, advokát, so sídlom Vajanského 1955/58, 921 01 Piešťany, IČO: 33 496 668 o zaplatenie 2.111,91 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2019, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 11.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 2.111,91 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.111,91 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.06.2010 vznikol pracovný pomer medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na základe platnej pracovnej zmluvy podpísanej dňa 31. mája 2010. Žalovaný zamestnal žalobcu na pracovnú pozíciu - Dispečer dopravy a prepravy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. V pracovnej zmluve boli dohodnuté aj mzdové podmienky, ktoré sa postupne menili Dodatkami k pracovnej zmluve, kde v poslednom Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve bola žalobcom stanovená hrubá mesačná mzda vo výške 456,- Eur a mesačné prémie vo výške 130,- Eur. V pracovnej zmluve bolo stanovene. že mzda za bežný mesiac bude vyplácaná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 30. novembra 2015 v ranných hodinách bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že si ho už nemôže dovoliť a musí so žalobcom ukončiť pracovný pomer, z toho vyplýva, že sa pre zamestnávateľa stal nadbytočným. Ukončenie pracovného pomeru navrhol žalovaný vyriešiť Dohodou o skončení pracovného pomeru, s tým, že písomnú formu tejto dohody mal už vopred pripravenú. Súčasne mu žalovaný navrhol, že mu vyplatí odstupné vo výške 1.500,- Eur s tvrdením, že svoje slovo vždy dodrží. Po prečítaní pripravenej Dohody o skončení pracovného pomeru žalobca požiadal žalovaného, aby do textu predmetnej dohody doplnil presnú definíciu dôvodu ukončenia pracovného pomeru spolu s doplnením príslušných článkov a paragrafov v súlade so Zákonníkom práce (§ 60 ods. 2). Tento návrh žalovaný rázne odmietol s tým, že ho hneď upozornil na skutočnosť, že by to mohol riešiť aj iným spôsobom a nejaký dôvod si už určite nájde. Žalobcovi bolo jasné, že nemá na výber a tiež v tej chvíli už nechcel pracovať pre žalovaného ďalšie tri mesiace v prípade plynutia výpovednej doby, kde by mohlo dôjsť k šikanovaniu, a preto, aj keď pod nátlakom a nie v dobrej vôli, predloženú Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal. Bol presvedčený o tom, že jeho právny nárok na odstupné nezávisí na tom, či si žalovaný ako zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť splní alebo nie. Od 01.12.2015 začal čerpať zostatok dovolenky za rok 2014
a dovolenku za rok 2015. Pred koncom januára 2016 bolo žalobcovi jasné, že zo strany žalovaného bude nielen problém s vyplatením plnej výšky mzdy za mesiac december 2015, ale aj s vyplatením odstupného v zákonnej výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Napriek tomu do 31. januára 2016 čakal v dobrej vôli na telefonát žalovaného súvisiaci s dohodou o spôsobe vyplatenia odstupného. Očakávaného návrhu riešenia zo strany žalovaného sa nedočkal, preto písomne vyzval žalovaného na zaplatenie odstupného v termíne do 10. februára 2016. Žalobca žalovaného kontaktoval aj telefonicky. Následne žalobca podal sťažnosť na nevyplatenie zákonného odstupného na Inšpektorát práce Trnava a tiež trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy a odstupného.
3. V podaní doručenom súdu dňa 11.03.2019 žalobca spresnil spôsob výpočtu žalovanej sumy. Pre výpočet priemerného hodinového zárobku použil nasledovný výpočet: (hrubá mzda za 4.Q.2015 - náhrada za dov. za 4.Q.2015): počet odprac. hod. za 4.Q.2015, (1950,47 - 558,73) : 344,00 = 4,0457558 po zaokrúhleni predstavuje priemerný hodinový zárobok sumu 4,0458 Eur. Pre stanovenie celkovej výšky odstupného vypočítal priemerný mesačný zárobok ako súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Pre výpočet použil hodnotu 167,33 hod. ako priemerný počet pracovných hodín (tzn. 4,0458 x 167,33 = 676,98 Eur potom odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu 2.030,94 Eur). Po dôkladnom prehodnotení výpočtu priemerného mesačného zárobku a konzultácii s pracovníkom mzdového oddelenia dospel k zisteniu, že pri výpočte použil nesprávnu hodnotu priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac (167,33 hod.). Vzhľadom na skutočnosť, že v pracovnej zmluve bol dohodnutý 8 hodinový pracovný čas so stanoveným 40 hodinovým týždenným pracovným časom, ktorý je uvádzaný aj vo výplatnej páske, je pre výpočet stanovená hodnota 174,00 hod. Potom správna hodnota priemerného mesačného zárobku bude predstavovať sumu (4,0458 x 174,00) 703,97 Eur, následne aj výška odstupného sa zmení na hodnotu 2.111,91 Eur.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.04.2019, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení poprel okolnosti, ktoré mali byť údajne dôvodmi pre skončenie pracovného pomeru Dohodou, ako aj všetky skutočnosti s tým súvisiace, tak ako ich opísal žalobca a považuje ich za nepravdivé a účelové. Skutočnými dôvodmi skončenia pracovného pomeru Dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce bolo neuspokojivé plnenie pracovných úloh žalobcom a porušovanie pracovnej disciplíny (opakované neskoré príchody do zamestnania). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný so žalobcom mal napriek týmto okolnostiam korektné vzťahy a že žalobca pracoval u žalovaného viacero rokov, žalovaný nechcel túto situáciu riešiť jednostranne výpoveďou v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. d), resp. e) Zákonníka práce a preto aj sám žalobca pristúpil na skončenie pracovného pomeru Dohodou. Jeho tvrdenia, že žalobca žiadal o doplnenie ním tvrdených skutočností do Dohody v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj to, že mu mal konateľ žalovaného navrhnúť vyplatenie sumy 1.500,- Eur z právneho dôvodu odstupného, resp. že vyvíjal na neho nátlak k podpísaniu Dohody, nie sú rovnako pravdivé. Žalobcom vykonané následné úkony v súvislosti so skončením pracovného pomeru, a to oznámenie na Inšpektorát práce Trnava, ako aj podnet na trestné stíhanie, skončili pre neho sklamaním a neúspechom spôsobiť žalovanej problémy a škodu. Až po uplynutí troch rokov od skončenia pracovného pomeru podal žalobca predmetnú žalobu. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania na nárok žalobcu uplatnený žalobou. Súčasne navrhol, aby súd vykonal výsluch strán sporu a zamestnancov žalovaného - G. P. a P. P.. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.06.2019. Vo vyjadrení rozporoval žalovaným uvádzané dôvody skončenia pracovného pomeru, ktorými mali byť neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušovanie pracovnej disciplíny. Žalovaný toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca uviedol, že vo svojom pracovnom zaradení si svoje povinnosti príkladne plnil a často nad rámec svojich povinností stanovených pracovnou zmluvou. Okrem úloh dispečera dopravy plnil aj ďalšie úlohy, podľa názoru žalobcu nezapadajúcich do jeho pracovnej náplne. Príležitostne zabezpečoval nakladanie, vykladanie, prípadne prekladanie prepravovaného tovaru z jedného dopravného prostriedku na druhý prostredníctvom vysokozdvižného vozíka. Vykonával vodoinštalačné práce pri opravách a čistení sociálnych zariadení, rovnako tak vykonával upratovacie práce všetkých kancelárskych priestorov firmy. V zimných mesiacoch zabezpečoval odhŕňanie snehu a čistenie schodiska pri vstupe do administratívnej budovy. Žalovaný s ním nespísal žiaden zápis o porušení pracovnej disciplíny alebo neuspokojivom plnení pracovných povinností. Takýmto písomným dokumentom by mohol preukázať pravdivosť svojho tvrdenia. K návrhu žalovaného na výsluch svedkov uviedol, že žalovaný subjekt je rodinná firma, v ktorej pracujú dvaja bratia, pán U. P. (ako konateľ) a pán E.
P. (ako spoločník) a ich manželky G.. G. P. (rieši personálne otázky a platy) a G.. P. P. (rieši účtovníctvo). Z uvedeného vyplýva, že všetky otázky týkajúce sa zabezpečenia prevádzky firmy riešia spoločne, aj keď manželky vo firme vystupujú ako zamestnanci. Preto je žalobca presvedčený o tom, že ich svedecké výpovede nebudú objektívne a budú ovplyvnené záujmom firmy a to ušetriť finančné prostriedky aj napriek tomu, že ich pracovné vzťahy boli vždy korektné a seriózne. S námietkou premlčania žalobca nesúhlasil.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.07.2019. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za účelové, vykonštruované a nepreukázané. Tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu jeho pracovnej náplne a vykonávaní prác nad rámec tejto náplne a druhu práce považuje žalovaný za bezvýznamné a nepravdivé, ktoré sa netýkajú právneho základu veci, ktorá je predmetom žalobou uplatňovaného nároku. Žalobca nikdy nepracoval na vysokozdvižnom vozíku, ani nerobil vodoinštalačné práce. Žalovaný uviedol, že dôvodmi skončenia pracovného pomeru Dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce bolo postupne pár mesiacov pred skončením pracovného pomeru žalobcom neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ktoré bolo stále častejšie, ako aj porušovanie pracovnej disciplíny (opakované neskoré príchody do zamestnania). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný so žalobcom mal napriek týmto okolnostiam korektné vzťahy a že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovanej niekoľko rokov, žalovaný nechcel túto situáciu riešiť upozorneniami na neplnenie si pracovných povinností a porušovania pracovnej disciplíny, ani jednostranne výpoveďou v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. d), resp. e) Zákonníka práce. Žalobca si bol vedomý týchto skutočností a tejto situácie a preto so žalovaným dobrovoľne uzatvoril Dohodu o skončení pracovného pomeru. Aj keď to nie je významné v súvislosti s uvedeným skončením pracovného pomeru Dohodou, zároveň žalobca uviedol žalovanému, že už aj tak si vybavuje druhé pracovné miesto. Okrem toho, že je nepravdivé, je aj nelogické tvrdenie žalobcu, že žiadal žalovaného doplniť do Dohody neexistujúce dôvody skončenia pracovného pomeru a mal prisľúbené od konateľa žalovaného odstupné 1.500,- Eur. V súvislosti s touto vecou, ako aj okolnosťami skončenia pracovného pomeru Dohodou uviedol, že žalobca je dostatočne hmotne zabezpečený ako poberateľ výsluhového dôchodku. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktorými vopred predpovedal neobjektívnosť svedeckých výpovedí navrhnutých svedkov žalovanou stranou. Ak by zo strany žalovaného boli porušené pracovno-právne predpisy v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcu, tak Inšpektorát práce by po ich zistení túto skutočnosť uviedol do zápisnice z kontroly žalovanej.
7. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržal písomných vyjadrení. Žalobca so žalovaným uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, po predchádzajúcom neformálnom dohovore o tomto skončení pracovného pomeru. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru došlo na základe okolností tak, ako je opísané vo vyjadreniach žalovaného. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe, ako aj vo svojich vyjadreniach, považuje žalovaný za nepravdivé a žiadnym spôsobom preukázané.
8. Žalovaný, zastúpený konateľom U. P., pri výsluchu uviedol, že nebolo jednoduché prepúšťať človeka, ktorý u neho dlhšie robil. Pracovná disciplína žalobcu sa však zhoršovala, čo ho priviedlo k tomu, že spoluprácu ukončí. V ten deň, keď si ho zavolal do kancelárie a povedal mu, že spoluprácu ukončia, tak v podstate mu žalobca pomaly vbehol do reči a povedal, že áno, veď aj ja to tak cítim a už mám aj druhú prácu. V tom momente mal žalovaný prirodzene pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru, takže ho akurát poinformoval o tom, koľko má dovolenky a že by ukončili pracovný pomer v dohode s dátumom tým, že si vyberie dovolenku. Žalobca dohodu podpísal, v ten deň sa ešte vrátil naspäť do zmeny a zmenu dokončil. Na konci zmeny odovzdal veci a takto spoluprácu ukončili. Ešte v priebehu nejakých 2-3 týždňov sa dokonca zastavil pozrieť a nepovedal nič. Mali normálny vzťah, aj si tykali, nie sú veľká firma. K obvineniam žalobcu, že sa bál šikanovania, žalovaný uviedol, že to asi mal z predchádzajúceho zamestnania, lebo on bol major vo výslužbe. Žalovaný sa rozhodol ukončiť pracovný pomer preto, že žalobca nechodil načas do práce, neodpisoval načas na maily a podobne. Dohodu podpísal bez nejakého nátlaku, žalovaný ho k podpisu nenútil. Na otázky súdu žalovaný odpovedal, že v tej dobe mali osem zamestnancov, momentálne zostali 2 zamestnanci s bratom, od októbra 2019, kedy im odišli šoféri, lebo už boli starší a nechcelo sa im jazdiť do Ruska. K možnej žalobcom tvrdenej nadbytočnosti uviedol, že to nie je pravda, v tej dobe bolo 5 - 6 vozidiel a pokiaľ auto jazdí, tak potrebuje dispečera, čiže tá funkcia nikdy nezanikne, pokiaľ čo i len jedno auto bude jazdiť. Tam bol ten problém, že žalobca si nevykonával prácu tak, ako mal. Robil u nich 6 rokov a zhoršoval sa. Nebude niekomu platiť,
keď nechodí načas do práce alebo neodpisuje na maily. Žalobca nebol už ku koncu schopný napísať ani anglickú vetu, ktorú mu manželka ako vzorovú dala a jeho disciplína išla dole.
9. Žalobca pri výsluchu uviedol, že bol prijímaný v 2010 na pokrytie prepravných úloh z Európy do Ruskej federácie. Nemal problém komunikovať ani v angličtine, má odbornú skúšku z angličtiny. Poprel tvrdenia, že mal problémy s pracovnou morálkou, od pätnástich bol u ozbrojených síl, takže nemal problém s dodržiavaním termínov, poprel neskoré príchody. Keď niečo potreboval vybaviť, určite o tom vedel konateľ firmy. Vždy boli v telefonickom kontakte. Skôr nikdy neodchádzal, žiadnu pol hodinu pred ukončením pracovnej zmeny. Veľakrát ťahal ešte dlhšie, pretože keď prišli šoféri 5 minút pred koncom jeho pracovnej doby, tak ich musel vybaviť dokladmi o tovare, o nakládke. Tvrdenie o tom, že nejazdil na vysokozdvižnom vozíku, je nepravdivé. Na otázku súdu ohľadom v žalobe tvrdených organizačných zmenách žalobca uviedol, že on do toho konateľovi nevidel, len si pamätá, že prišiel ráno a povedal mu, že si ho nemôže dovoliť, takže automaticky bol pre neho nadpočetný. Informoval, či na miesto neho prijme niekoho iného, keď tú funkciu nezrušil. Má vedomosť, že toto miesto zastával konateľ a manželka, ale deň má len 24 hodín a nemôže zastávať aj funkciu konateľa a riešiť všetko, nakupovať, riešiť dopravu, dispečing a špedíciu, to sa nedá, lebo žalobca bol vyťažený 8 hodín denne, takže žalobca si to nevie predstaviť, lebo on tam nemal voľnú chvíľu za tých necelých 6 rokov. Žalovaný tam neobsadil nikoho, v podstate ako keby tú funkciu nepotreboval. Pre dopravnú spoločnosť je funkcia dispečera nevyhnutná. Žalovaný oficiálne miesto nezrušil, aby mal alibi, že žiadna organizačná neprebehla. Uviedol, že je presvedčený, že nárok na odstupné má, vzhľadom na tvrdenie konateľa žalovaného, keď mu oznámil skončenie pracovného pomeru, aj keď tam odmietol dopísať dôvody. Žalobca nevie, ako má svoje tvrdenie preukázať, keď konateľ robí zmeny aj štruktúrne. Na tabuľkách možno figuruje funkcia dispečera, ale ho tam nemá. Ten objem práce dispečera tam musí byť vykonaný, ale nikoho miesto žalobcu tam neprijal.
10. Žalovaný, zastúpený konateľom U. P., pri výsluchu uviedol, žalobca zavádza. Od začiatku si dobre rozumeli. Podľa kamier videl, že žalobca chodil neskôr do práce, než sa zapisoval. Neriešili to písomným upozornením, pretože prišlo k dohode o rozviazaní pracovného pomeru. Keď si žalobcu zavolal do kancelárie a oznámil mu, že by spoluprácu medzi nimi ukončil, tak jeho prvé slová boli, áno, aj ja to tak cítim, že už to medzi nami tak nehraje, ako to hralo, takže vytiahol papier a ponúkol mu túto dohodu, ktorú mu podpísal bez nátlaku a ešte o týždeň prišiel, zastavil sa ho pozrieť, čiže on si to potom z nejakého dôvodu rozmyslel alebo sa po určitej dobe cítil ukrivdený, ale skrátka žiaden tlak na neho žalovaný nevyvíjal a žalobca dobre vedel, že si už skrátka tak nerozumeli, preto aj tá dôvera medzi nimi padla. Ako dispečer tam musí byť človek, ktorému dôveruje, toto sa medzi nimi skrátka roztrhalo a to bola hlavná príčina toho, že sa rozhodol rozviazať pracovný pomer a v konečnom dôsledku aj žalobca to tak cítil, preto to tak bez problémov podpísal.
11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je to celá rodinná firma, tak ani nečakal inú výpoveď, než v záujme firmy. Ušetriť financie a nevyplatiť odstupné. Nemôže súhlasiť s tvrdeniami svedkov, lebo sú nepravdivé. Svoju žalobu postavil na sľube pána P., na tom jeho vyjadrení, mu vyplatí, čo teraz popiera.
12. V záverečnom vyjadrení žalobca uviedol, že je presvedčený, že jeho nárok na odstupné vznikol aj napriek absencii niektorých faktov a niektorých paragrafov v dohode o ukončení pracovného pomeru. Všetky tvrdenia svedkov, ktoré zazneli, sú založené účelovo, tendenčne a nie sú založené na pravde.
13. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že z dokazovania ako aj z vyjadrení žalobcu a zástupcu žalovaného vyplýva, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v merite veci právny dôvod na to, aby mu bol vyplatený peňažný nárok z titulu odstupného ako tvrdí.
14. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 31.05.2020, dodatok č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 02.01.2015, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2015, výzvu na splnenie povinnosti voči zamestnancovi zo dňa 01.02.2016, sťažnosť zamestnanca na nevyplatenie odstupného adresovaná Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 16.02.2016, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 18.02.2016, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo dňa 05.02.2016, výplatné pásky za október 2015 - december 2015.
15. Súd sa oboznámil so žalobou, doplnením žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom strán, výsluchom svedkyne, písomným vyjadrením G.. P. P., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
16. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.05.2020 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.06.2010, druh práce: dispečer dopravy a prepravy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
17. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2015 sa žalobca a žalovaný dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, tak že pracovný pomer sa skončil dňa 31.12.2015.
18. Svedkyňa, G.. G. P., manželka konateľa žalovaného, pri výsluchu uviedla, že u žalovaného vykonávala prácu mzdovej účtovníčky. Mala na starosti personálne otázky a časť finančného účtovníctva. So žalobcom prichádzala do kontaktu denne v kancelárii, nakoľko ich majú otvorené ako open space, čiže bola svedkom viacerých rozhovorov medzi žalobcom a konateľom žalovaného. So žalobcom pracovala hlavne v období, kedy vykonávali špedíciu v EÚ, kde žalobcovi pomáhala s vyťažovaním vozidiel, nakoľko neovládal anglický jazyk. Spočiatku, keď žalobca prišiel v roku 2010, tak boli veľmi spokojní s jeho prácou, vtedy sa robilo hlavne Rusko, ruský jazyk ovládal na určitej úrovni. Neskôr sa tá situácia zhoršovala. Keď robili špedíciu, tak viackrát sa stalo, že žalobca neuposlúchol pokyny nadriadeného. Bolo zopár prípadov, kedy ho upozornili na to, že treba reagovať promptnejšie, že by mal byť na pracovisku už o ôsmej hodine a aspoň mailom poslať odpoveď, ktorú svedkyňa pripravila v angličtine. Potom v tom období pred skončením pracovného pomeru sa situácia zhoršovala, žalobca si už horšie plnil pracovné povinnosti a musel byť viackrát upozornený aj na neskorý príchod na pracovisko. Keďže mali priateľské vzťahy, hovorili mu, že nie sú spokojní s týmito vecami, ale k náprave potom neprišlo. Svedkyňa mala pocit, ako keby ho tá práca menej bavila a menej sa snažil. Viackrát počula, ako s ním manžel riešil tieto veci, že by mal pracovať lepšie a viackrát sa stalo, že prišiel neskôr, odchádzal skôr a nebolo to už po tom na tom, že sa vzájomne dohodli, ale on si určoval pracovný čas. Pracovná morálka sa zhoršovala, tak nadobudla dojem, že zrejme aj z jeho strany už nie je taký záujem o prácu v ich spoločnosti a bolo by možno lepšie, keby ukončili spolu spoluprácu. Ale nikdy sa nestalo, že by robil nejaké činnosti, ktoré nesúviseli s výkonom práce, že by bol k nim nútený, či už na vysokozdvižnom vozíku, ani žiadne iné nejaké upratovacie práce. So žalobcom bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru, nakoľko videli, že žalobca zrejme nemá ďalej záujem pracovať na tej pozícii tak, ako predtým pracoval, takže sa s ním chceli dohodnúť na skončení pracovného pomeru, čo žalobca akceptoval. V prvom rade sa chceli dohodnúť, a keby k takejto dohode nedošlo, tak by to museli riešiť inak. Nechceli mu písať upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, aby to nemal v zápočtovom liste, ako výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca sa určite nestal nadbytočným, pretože dispečer je potrebný v takej spoločnosti, ale dispečer, ktorý ovláda aspoň dva svetové jazyky. K tej ruštine, ktorú ako tak zvládal na komunikačnej úrovni, potrebovali v tej dobe pridať aj angličtinu a nevidela tam nejaký priestor na ďalší jeho rozvoj v tomto smere, čiže určite nadbytočným sa nestal, lebo práca dispečera sa ďalej u nich vykonáva a hľadali aj niekoho, kto by tú angličtinu ovládal na takej úrovni, aby jej mohol pomôcť s tým vyťažovaním vozidiel v EÚ. Aby to nemusela robiť svedkyňa pri účtovníctve a všetkom, čo tam robí. Takže určite nadbytočný nebol, len jeho kvalifikácia už nepostačovala na to, čo potrebovali.
19. G.. P. P. v písomnom stanovisku uviedla, že u žalovaného vykonávala finančné účtovníctvo. Žalobca vykonával prácu dispečera a jej ako účtovníčke odovzdával po ukončení prepravy dokumenty potrebné k fakturácii. Vyjadrenie žalobcu, že robil práce nad rámec svojich pracovných povinností, napríklad práce na vysokozdvižnom vozíku, vodoinštalačné práce, upratovacie práce alebo prípravu dokumentov na colnicu sa nezakladá na pravde. Na vysokozdvižný vozík by musel mať oprávnenie a nevidela ho, že by vykonával takúto činnosť. Žalovaný je malá firma a pracovné vzťahy mali normálne - až nadštandardné, čo znamená, že konateľ firmy, U. P., sa snažil každému zamestnancovi pomáhať, a ak to bolo možné, aj vyjsť v ústrety jeho požiadavkám. V prípade žalobcu to boli napríklad pravidelné zálohy na výplatu, keď potreboval voľno, tak mu vždy bolo vyhovené, keď sa mu pokazilo jeho súkromné vozidlo, tak ho bol U. P. odtiahnuť. Poskytol mu ich firemnú dielňu, náradie a pomohol mu vozidlo aj opraviť, a to všetko bezplatne. Žalobca začal zneužívať ľudskú stránku konateľa aj v takých elementárnych bodoch pracovnej disciplíny, ako je príchod na pracovisko, ignorovať niektoré príkazy. K dohode o skončení pracovného pomeru so žalobcom došlo podľa jej názoru z dôvodu straty vzájomnej dôvery medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ku ktorej prispeli opakované chyby zamestnanca, ktoré napriek upozorneniam nemal snahu odstrániť a zhoršenie jeho pracovnej disciplíny.
20. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2015 (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť dohodou.
21. Podľa § 60 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
22. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
23. Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
24. Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
25. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
26. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie odstupného titulom dohody o skončení pracovného pomeru. Medzi stranami bol sporný dôvod uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, či bol žalovaný nadbytočným, s tým súvisiaci nárok žalobcu na odstupné. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2010 bol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom založený pracovný pomer. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy a jej následných zmien ako dispečer dopravy a prepravy na dobu neurčitú. Ďalej bolo nesporné, že pracovný pomer strán sporu sa skončil platne ku dňu 31.12.2015 dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2015.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania je nedôvodná. Vychádzajúc z ustanovenia § 76 ods. 6 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy, mzda za bežný mesiac bola vyplácaná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nakoľko pracovný pomer sa skončil dňa 31.12.2015, najbližší výplatný termín na odstupné by bol najneskôr dňa 31.01.2016. Žaloba bola podaná dňa 30.01.2019, t. j. v premlčacej dobe 3 roky. Keďže žalobca si svoj nárok uplatnil včas, súd sa ďalej zaoberal meritom veci.
29. Súd vec právne posudzoval podľa ustanovení § 60 a § 76 Zákonníka práce. Súd vychádzal zo skutočnosti, že k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu došlo platne a uzavretá
dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. Z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že v nej nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce vyžaduje, aby bol v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, pokiaľ to zamestnanec požaduje. Nie je však vylúčené, aby pracovný pomer skončil uzatvorenou dohodou o skončení pracovného pomeru bez toho, aby bola táto požiadavka zamestnanca splnená. Neuvedenie dôvodu, pre ktorý sa končí pracovný pomer, nespôsobuje neplatnosť písomnej dohody o skončení pracovného pomeru ani vtedy, ak zamestnanec o jeho uvedenie v dohode o skončení pracovného pomeru požiadal. Keďže ide o dvojstranný právny úkon, na jeho platnosť sa vyžaduje súhlas zamestnanca i zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnanec s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru súhlasí a podpíše ju, potom nemôže byť neuvedenie dôvodu, ktorý k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru viedol, viesť k neplatnosti právneho úkonu. Pri posudzovaní uplatnenia prípadných pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktoré sú spojené so skončením pracovného pomeru, ako napr. odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce, nie je rozhodujúce, či a prípadne aký dôvod bol v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený, ale konkrétne okolnosti a skutočnosti, ktoré viedli k skončeniu pracovného pomeru. Keďže žalobca tvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola jeho nadbytočnosť ako zamestnanca a preto má nárok na odstupné, bol povinný toto svoje skutkové tvrdenie preukázať.
30. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz.
31. I keď dôvod rozviazania pracovného pomeru dohodou nie je priamo uvedený v samotnej dohode, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným, nerobí tento nedostatok dohodu neplatnou a nie je ani vylúčený vznik nároku zamestnanca na odstupné, pokiaľ žalobca zamestnanec preukáže, že došlo k organizačným zmenám u žalovaného zamestnávateľa, že organizačné zmeny boli dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou a príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru dohodou.
32. O tom, z akého dôvodu bola dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená, uviedli strany sporu odlišné skutkové tvrdenia; žalobca tvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola jeho nadbytočnosť, žalovaný uviedol, že dôvodom bolo porušovanie pracovných povinností žalobcu. Súd odkazuje na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.05.2002, sp. zn. 21 Cdo 1667/2001, podľa ktorého v dohode o skončení pracovného pomeru musia byť uvedené dôvody, pre ktoré sa pracovný pomer končí, ak to požaduje zamestnanec. Ak nie sú v dohode dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené (napr. ak to zamestnanec nepožadoval alebo zamestnávateľ v rozpore so zákonom požiadavke zamestnanca nevyhovel), neznamená to bez ďalšieho, že by zamestnanec nemal nárok na odstupné. Ak bol pracovný pomer skončený dohodou, ustanovenie § 60 Zákonníka práce nespája vznik nároku na odstupné s tým, čo bolo v dohode uvedené o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, ale so zistením, prečo (z akého skutočného dôvodu) bol pracovný pomer naozaj rozviazaný; ak bol pracovný pomer skončený z dôvodov nadbytočnosti zamestnanca, má zamestnanec (ak budú splnené všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady), nárok na odstupné bez ohľadu na to, či dohoda obsahovala uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. V tomto prípade je však na zamestnancovi, aby preukázal, že k dohode o skončení pracovného pomeru došlo z dôvodu jeho nadbytočnosti.
33. V prejednávanom spore súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi nárok na odstupné nevznikol, nakoľko žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou bola jeho nadbytočnosť. Žalobca nepreukázal, že by u žalovaného došlo k akýmkoľvek organizačným zmenám, v príčinnej súvislosti s ktorými by sa stal nadbytočným a preto v spore neuniesol svoje dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko žalobcom tvrdená organizačná zmena, ktorá mala byť dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou, nebola preukázaná a z tohto dôvodu mu ani nevznikol nárok na odstupné. Zároveň treba podotknúť, že ak žalobca založil svoju domnienku, že sa stal nadbytočným, len sa údajnom vyjadrení žalovaného, že si ho už nemôže dovoliť (tak ako to vyplýva z textu žaloby aj výsluchu
žalobcu), uvedené samo o sebe neznamená, že dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou bola nadbytočnosť zamestnanca. Každopádne, žalobca mal možnosť dohodu nepodpísať.
34. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný výsluch svedkyne z dôvodu jej rodinnej príslušnosti so žalovaným, súd uvádza, že rodinný vzťah nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na úsudok, že svedok je z tohto dôvodu nedôveryhodný. Výpoveď svedkyne na pojednávaní len potvrdila to, čo nepreukázal samotný žalobca, a to skutočnosť, že k žiadnym organizačným zmenám spôsobujúcim nadbytočnosť žalobcu nedošlo. Súd nevzhliadol žiaden dôvod, prečo by svedkyňa mala byť nedôveryhodná len z dôvodu, že je manželkou konateľa žalovaného. Čo sa týka písomného stanoviska G.. P. P., na toto písomné vyjadrenie súd neprihliadal ako na svedeckú výpoveď, nakoľko nespĺňalo zákonné náležitosti podľa § 196 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal písomne a zároveň svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. G.. P. P. nebolo súdom uložené písomne sa vyjadriť a nebola ani právne relevantným spôsobom poučená ako svedok.
35. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998). V danom prípade ide napríklad o sporné argumenty strán ohľadom dochádzky žalobu a jeho prác nad rámec pracovnej náplne. Uvedené sporné tvrdenia strán boli pre rozhodnutie súdu právne irelevantné.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.