Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9C-34-2020.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Subarea
9C/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: DEYMED Diagnostic s.r.o., IČO: 25 284 584, so sídlom Kudrnáčova 533, 549 31 Hrnov, Česká republika, zast. LEGATE, s.r.o., IČO: 35 846 909, so sídlom Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa vyhlásenia verejného obstarávania na dodanie a) magnetického stimulátora so záznamovým EMG-EP zariadením s navigáciou špecifikovaný v opisovom formulári C.- XXXXXX (ďalej v texte aj „predmet kúpy“) na b) iný magnetický stimulátor so záznamovým EMG-EP zariadením s navigáciou, ktorého špecifikácia je čo i len čiastočne zhodná s predmetom Kúpnej zmluvy Č.. XXXXXXXXX_Z uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.05.2018, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Súčasne žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaného povinnosť zdržať sa uzatvorenia zmluvy s treťou osobnou na dodávku rovnakého predmetu kúpy a taktiež, aby žalovaný bol povinný zdržať sa výkonu práv a plnenia povinností zo zmluvy s treťou osobou na dodávku rovnakého predmetu kúpy. Záverom žalobca žiadal, aby bol zaviazaný povinnosťou podať žalobu vo veci samej najneskôr do 31.08.2020.
2. Žalobca odôvodnil potrebu vydania neodkladného opatrenia najmä skutočnosťou, že aj napriek existencii platného zmluvného vzťahu na dodanie predmetu kúpy, žalovaný opakovane vypisuje nové verejné obstarávania aj po tom, č bolo vypracované Odborné stanovisko, ktoré bolo podkladom pre Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej v texte aj „ÚVO“), pričom podľa názoru žalobcu, žalovaný evidentne nemá v úmysle splniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z Kúpnej zmluvy, ale naopak má záujem uzatvoriť a plniť novú zmluvu, k uzatvoreniu ktorej dôjde v rámci novo zadanej zákazky na obstaranie predmetu kúpy. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodňuje aj ustanovením bodu 2.3 Kúpnej zmluvy, podľa ktorej je zrejmé, že žalovaný na úhradu predmetu plnenia Kúpnej zmluvy potrebuje získať finančné prostriedky od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré pravdepodobne neposkytne prostriedky na kúpu dvoch identických prístrojov. Podľa názoru žalobcu najmä na základe uvedeného (t.j. v prípade uzatvorenia novej zmluvy v rámci nového verejného obstarávania) reálne hrozí, že žalovaný odmietne plniť Kúpnu zmluvu, a to aj keby bola neskôr potvrdená jej platnosť a účinnosť, čím žalobcovi namiesto zaplatenia celkovej kúpnej ceny, vznikne nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku a nákladov vynaložených za účelom plnenia Kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného má žalobca za to, že je nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ním a žalovaným a zabránil
destabilizácii zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami a zmareniu existujúceho zmluvného nároku Žalobcu vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy.
3. Súd má za preukázané, že žalovaný, ako verejný obstarávateľ, zadal dňa 11.05.2018 podlimitnú zákazku na obstaranie predmetu verejného obstarávania s názvom: „Magnetická stimulácia so záznamovým EMP-EP zariadením s navigáciou“, využitím elektronického trhoviska podľa § 109 a nasl. zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „zákon č. 343/2015 Z.z.“). V nadväznosti na víťaznú ponuku žalobcu, došlo dňa 16.05.2018 k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy č. Z., ktorá bola dňa 17.05.2018 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Žalobca v súlade s bodom 2.3 Kúpnej zmluvy, v lehote 5 pracovných dní odo dňa jej uzatvorenie, dňa 23.05.2018 predložil žalovanému formou e-mailu typové označenie tovaru, zoznam predmetov v súprave, produktový katalóg a ďalšie súvisiace materiály tak, aby si splnil svoju povinnosť predložiť tieto informácie žalovanému na posúdenie splnenia všetkých technických parametrov a požiadaviek kladených na predmet zákazky. Žalovaný následne e-mailom zo dňa 14.06.2018 zaslal dokument označený ako Odstúpenie od zmluvy č. Z. zo dňa 12.06.2018 (ďalej v texte aj „odstúpenie od zmluvy“), v ktorom ako jediný dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že prístroj podľa uzavretej zmluvy nevyhovuje technickým vlastnostiam kladeným na predmet zákazky. Žalobca považoval predmetné odstúpenie od zmluvy za nedôvodné a v celom rozsahu za neplatné, preto vyzval žalovaného na prevzatie predmetu kúpy. Žalovaný podľa čl. XVIII bod 7 Obchodných podmienok elektronického trhoviska (ďalej v texte aj „OPET“), verzia 3.3 účinná odo dňa 01.03.2018, vystavil žalobcovi negatívnu referenciu. Vzhľadom na vystavenie negatívnej referencie bolo Oznámením Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 05.11.2019 začaté správne konanie vedené pod sp.zn. XXXXX-XXXX/XXXX, z dôvodu podozrenia, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 182 ods. 3 písm. d) ZVO tým, že predmet kúpy nevyhovoval technickým vlastnostiam kladeným na predmet kúpnej zmluvy, resp. ich splnenie žalobca nepreukázal v dôsledku čoho došlo k Odstúpeniu žalovaného od Kúpnej zmluvy. V správnom konaní bolo vykonané dokazovanie znalcom, ktorý vo svojom Odbornom stanovisku jasne a priamo konštatoval, že prístroj dodávaný zo strany žalobcu na základe Kúpnej zmluvy spĺňal technické požiadavky kladené zo strany žalovaného v rámci predmetného verejného obstarávania. ÚVO vydal dňa 23.03.2020 Rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/XXXX, XXXX-XXXX/XXXX (ďalej v texte aj „Rozhodnutie ÚVO“), ktorým bolo konanie zastavené a v ktorom ÚVO konštatoval, že „...účastník konania mal v úmysle dodať tovar spĺňajúci technické požiadavky verejného obstarávateľa, ktorého vlastnosti by naplnili účel, na aký ho verejný obstarávateľ požadoval.“. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť doručením právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.03.2020. Súd má ďalej za preukázané, že do vydania Rozhodnutia ÚVO boli žalovaným realizované ďalšie 4 verejné obstarávania prostredníctvom elektronického trhoviska (Detail zákazky č. Z., Z., Z., Z.) a jedno verejné obstarávanie formou verejnej súťaže, ktoré bolo zrušené rozhodnutím ÚVO sp.zn. XXXX-XXXX/XXXX-C. zo dňa 16.09.2019.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“. 13. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.
14. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
15. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
16. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi. To znamená, že musí existovať naliehavosť situácie po právnej i faktickej stránke, a taktiež musí byť táto naliehavá situácia osvedčená, t.j. podložená konkrétnymi skutočnosťami.
17. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
18. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak žalobca nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej nenahraditeľnej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou zmluvného vzťahu slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo sú zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.
19. Žalobca odôvodnil potrebu vydania neodkladného opatrenia najmä nasledovnými dôvodmi. Prvým dôvodom je, že aj napriek existencii platného zmluvného vzťahu na dodanie predmetu kúpy, žalovaný opakovane vypisuje nové verejné obstarávania a to aj napriek tomu, že tak Odborné stanovisko, ako aj Rozhodnutie ÚVO potvrdzujú úplné splnenie podmienok verejného obstarávania na dodanie predmetu zákazky v zmysle Kúpnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že žalovaný opakovane vypisuje nové verejné obstarávania a priori neodôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by mu mal súd uložiť povinnosť aby sa takého konania zdržal. Na podporu uvedeného názoru súd uvádza, že Univerzitná nemocnica je najväčšou nemocnicou v Slovenskej republike, prevádzkujúcou viacero zdravotníckych zariadení. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu mylné domnievať sa, že žalovaný ako obstarávateľ disponuje a v budúcnosti aj bude disponovať iba jedným zariadením, ktoré je predmetom kúpy (Magnetická stimulácia), pre všetky svoje zdravotnícke zariadenia. Naopak, ak by súd vydal požadované neodkladné opatrenie, mohli by dôjsť k opačnej situácii, že žalovaný by nemohol obstarávať totožné zariadenia na iné pracoviska, čím by mohlo dôjsť jednak k zásahu do práv žalovaného a jednak do zásahu do práv a oprávnených záujmov tretích osôb- pacientov žalovaného. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie by nebolo proporcionálne vzhľadom k obmedzeniu žalovaného.
20. Ďalším tvrdením žalobcu bolo, že žalovaný evidentne nemá v úmysle splniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu z Kúpnej zmluvy, ale naopak má záujem uzatvoriť a plniť novú zmluvu, k uzatvoreniu ktorej dôjde v rámci novo zadanej zákazky na obstaranie predmetu kúpy. K uvedenému argumentu súd uvádza, že neodkladné opatrenie, ako bolo uvedené už vyššie, a ako to vyplýva aj zo samotného názvu, slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy a nie na zabezpečenie plnenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov. Na zabezpečenie plnenia či už riadnych alebo sankčných povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov právny poriadok pamätá (napríklad vo forme skrátených druhov konaní, alebo vo forme riadneho sporového konania, prípadne exekučného konania) a preto nie je vhodné ani účelné nahrádzať tieto druhy konania neodkladným opatrením. Uvedený záver súdu o neexistencii podmienky bezodkladnosti neodkladného opatrenia podporuje aj samotné vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že nevylučuje, že nakoniec k prevzatiu predmetu kúpny napokon dôjde v termíne 30.06.2020.
21. V ďalšom argumente sa žalobca odvoláva na bod 2.3 Kúpnej zmluvy, podľa ktorej je zrejmé, že žalovaný na úhradu predmetu plnenia Kúpnej zmluvy potrebuje získať finančné prostriedky od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobca sa domnieva, že MZ SR pravdepodobne neposkytne prostriedky na kúpu dvoch identických prístrojov. Uvedený argument žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a aj vzhľadom na vyššie uvedené (najmä počet pracovísk, ktoré prevádzkuje žalovaný) súd považuje tento argument za neosvedčený. Preto ani nie je možné ustáliť záver, že MZ SR neposkytne prostriedky na kúpu dvoch identických prístrojov Magnetickej stimulácie.
22. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodňuje tým, že v prípade uzatvorenia novej zmluvy v rámci nového verejného obstarávania reálne hrozí, že žalovaný odmietne plniť Kúpnu zmluvu, a to aj keby bola neskôr potvrdená jej platnosť a účinnosť, čím žalobcovi namiesto zaplatenia celkovej kúpnej ceny, vznikne nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku a nákladov vynaložených za účelom plnenia Kúpnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca správne uviedol, že by mu v uvedenom prípade mohol vzniknúť nárok na náhradu škodu v podobe ušlého zisku a skutočne vzniknutej škody, ktorá mu vznikla pri plnení Kúpnej zmluvy. Avšak tunajší súd zastáva ten názor, že už zo samotnej povahy inštitútu náhrady škody nie je možné porovnávať príjem (ako hodnotu vyjadrenú v eurách) dosiahnutý pri riadnom plnení zmluvy (s ktorým je spojené aj odovzdanie tovaru) a príjem (ako hodnotu vyjadrenú v eurách) dosiahnutý pri náhrade škody (s ktorou nie je spojené odovzdanie tovaru). V druhom
prípade tovar zostáva vo vlastníctve a dispozícii žalobcu, ktorý ním môže ďalej nakladať a vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o tovar, ktorý by podliehal rýchlej skaze, môže tento ďalej predať. V konečnom dôsledku žalobca dosiahne, resp. môže dosiahnuť rovnaký, resp. aj vyšší príjem ako v prípade predaja uvedeného zariadenia žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd považuje aj tento argument žalobcu za neopodstatnený.
Záverom tunajší súd dodáva je toho názoru, že ustanovenia o neodkladnom opatrení nie je možné vykladať tak extenzívne, že by súdy využívali tento právny inštitút na to, aby zabránili akejkoľvek destabilizácii zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami. V opačnom prípade by strácali riadne sporové konania svoj zmysel, nakoľko strany sporu by sa v obdobných prípadoch obrátili na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pri každej teoreticky možnej destabilizácii zmluvných vzťahov, čo treba odmietnuť.
23. Aby nedošlo k pochybnostiam, súd neskúmal a preto ani žiadnym spôsobom nespochybňuje platnosť a účinnosť Kúpnej zmluvy. Práve naopak, žalobca súdu predbežne osvedčil svoj nárok vyplývajúci mu z Kúpnej zmluvy, avšak súd má za to, že zvolený postup žalobcu (v podobe návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) nebol vhodný jednak z dôvodu absencie podmienky bezodkladnosti úpravy vzťahov, jednak z dôvodu predčasnosti (sám žalobca uviedol, že možno do 30.06.2020 dôjde k prevzatiu predmetu kúpy žalovaným) a jednak, že žalobca dostatočne súdu nepreukázal, že žalobcovi v rámci daného zmluvného vzťahu bezprostredne hrozí nenahraditeľná ujma (súd nespochybňuje teoretickú možnosť vzniku škody na strane žalobcu, avšak hroziacu ujmu súd nepovažuje ani za bezprostrednú, ani za nenahraditeľnú).
24. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
25. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalovaný by mal mať nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Avšak vzhľadom na to, že žalovanému trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.