Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-2183-2019.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Subarea
13Ek/2183/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ORVA color s. r. o., so sídlom Bojnická cesta II. 400/12, 971 01 Prievidza, IČO: 44786093, právne zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, proti povinnej: F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX XX Y. X., o vymoženie 617,96 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrej Martišík, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 42278996, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/2183/2019 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 27.02.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.12.2019, domáhal od povinnej vymoženia 617,96 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresným súdom Zvolen, č.k. 16C/6/2017 zo dňa 01.03.2019, právoplatného dňa 10.05.2019 a vykonateľného dňa 14.05.2019.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 27.02.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie (výrok I.), oprávnenému ani povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (výroky II. a III.). Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že faktúra od firmy Orva nebola na jej meno, ale na meno exmanžela. Uviedla, že je osamelá matka s príjmom 300 Eur mesačne vo finančnej tiesni. Exekútor jej zadržal všetky finančné prostriedky a neostalo ani životné minimum.
3/ Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinnej ako návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a za použitia ustanovení § 61k ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61h ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku konštatoval, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Skutočnosťou, že faktúra bola vystavená na jej exmanžela sa zaoberal už Okresný súd Zvolen v základnom konaní pri vydávaní rozsudku, č. k. 16C/6/2017 zo dňa 01.03.2019, ktorý sa stal vykonateľný dňa 14.05.2019. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu stránku predmetného exekučného titulu. Povinná mala možnosť proti rozhodnutiu podať odvolanie a tam uvádzať skutočnosti, ktoré by mohli rozhodnutie zmeniť. Exekučný titul je stále právoplatný a vykonateľný a povinná je zaviazaná v rámci neho plniť pohľadávku v prospech oprávneného. Nemajetnosť nie je taktiež dôvodom na zastavenie exekúcie. V prípade, že je pre povinnú exekúcia likvidačná, má možnosť podať u súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinnej nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok. Povinná pohľadávku v prospech oprávneného neuhradila, preto nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Exekučný titul nebol
zrušený v zmysle §61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Námietky povinnej nemožno subsumovať ani pod dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinná má možnosť podať žiadosť o odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nakoľko povinná v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinnej, ktorou žiadala exekúciu zastaviť. Zopakovala, že nie je možné zmeniť fakturačné údaje jej exmanžela na údaje povinnej len preto, lebo je nezastihnuteľný, nemá vedené osobné účty v bankách a je to pre oprávneného "jednoduchšie" takýmto podvodom napadnúť jej osobu. Samotnej povinnej je jej exmanžel dlžný na výživnom za dva roky je proti nemu vedené trestné stíhanie. Ďalej uviedla, že nemá s vecou absolútne nič spoločné, k čomu sa aj v minulosti takto vyjadrila firme Orva color s.r.o. niekoľkokrát. Je matkou neplnoletého dieťaťa, o ktoré sa stará celkom sama, jej príjem predstavuje minimálnu mzdu. Je vo finančnej tiesni a núdzi, boli jej zadržané všetky finančné prostriedky a bola nútená si požičať dokonca na stravu pre dieťa. Nepozná zákony a právnika si nemôže dovoliť, preto oslovila média a požiadala ich o pomoc, rovnako ako hnutie SME RODINA, pretože je nemysliteľné aby platila dlhy jej exmanžela. Podľa jej názoru nie je v súlade so zákonom nechať matku s neplnoletým dieťaťom bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, životného minima, v úplnej núdzi.
5/ Oprávnenému bola sťažnosť povinného pred rozhodnutím o nej doručená na vedomie.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
14/ Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sudca už len dodáva, že dôvody, ktorými sa povinný môže brániť proti začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie (s odkladným účinkom), sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Medzi nich však nemajetnosť povinného nepatrí. Rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti vydáva súdny exekútor podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, pričom je v citovanom ustanovení zároveň uvedená lehota, po uplynutí ktorej také upovedomenie súdny exekútor môže vydať (5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku). Keďže samotné tvrdenie povinnej o jej nemajetnosti sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho exekútora a zároveň v tomto štádiu exekúcie nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, bola sťažnosť povinnej ohľadom jej nemajetnosti nedôvodná. Tvrdenie, že jej exmanžel dlhuje na výživnom, nesúvisí s vymáhanou pohľadávkou (keďže ide o úplne odlišný nárok - podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, s odlišnými účastníkmi daného rodinnoprávneho vzťahu), preto nemohlo mať za následok zastavenie exekúcie. Pokiaľ jej exmanžel výživné neuhrádza, môže si nárok exekučne vymáhať (pokiaľ tak už neurobila).
15/ Vo vzťahu k tvrdeniam povinnej, že nárok priznaný exekučným titulom vznikol na základe faktúry jej exmanžela, súd dodáva, že ani tieto tvrdenia nepredstavovali žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie predpokladaných v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná mohla namietať nárok priznaný exekučným titulom len v základnom konaní pred Okresným súdom Zvolen (sp. zn. 16C/6/2017), ktorý vydal exekučný titul. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, vrátane posúdenia nároku orgánom v základnom konaní. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
16/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za správne, vzhľadom k tomu, že povinná neuviedla taký dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v tomto štádiu zastavená, sudca jej sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 13Ek/2183/2019 zo dňa 27.02.2020 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol. I napriek uvedenému možno ešte dodať, že povinná môže v súvislosti s tvrdenou nepriaznivou situáciou využiť iné inštitúty upravené Exekučným poriadkom, napr. ako uviedol už vyšší súdny úradník - odklad exekúcie (§ 61h Exekučného poriadku), prípadne aj povolenie splátok podľa § 61g Exekučného poriadku (o čom bola povinná oboznámená už na základe upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej doručil súdny exekútor). Konanie a rozhodnutie o nich však už patrí do kompetencie povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.