Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2020, v trestnej veci obžalovaného T. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 16.04.2020 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť obžalovaného Jána Potoka.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa žiadosť obžalovaného T. U., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom L. C. č. XX, B., t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Podľa písomný sľub ako náhradu za väzbu obžalovaného T. U. neprijal.

Podľa súd nenahradil väzbu obžalovaného T. U. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú aj následne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti po rekapitulácii výroku sťažnosťou uznesenia uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné, keďže predstavuje zásah do garantovaného práva na jeho osobnú slobodu, má za to, že splnené dôvody väzby podľa v danom prípade nie sú. Zdôraznil, že podľa právnej praxe judikátov súdov SR dôvodná obava zakladajúca dôvod väzby musí vyplývať z konania obvineného, navyše obava ako taká, musí byť v každom jednotlivom prípade spoľahlivo preukázaná bezprostredná a reálna. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Ntv I. 19/2002. Zdôraznil, že odo dňa vzatia do väzby, t.j. 27.07.2019 do podania sťažnosti obvineného proti tomuto uzneseniu uplynulo už 9 mesiacov, pričom v súčasnosti je konanie pred prvostupňovým súdom ukončené. Z toho dôvodu materiálne dôvody väzby v danom prípade nie sú dané, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, keďže obžalovaný od samého začiatku trvá na svojej nevine a tvrdí, že tohto skutku sa nedopustil, poukazujúc pritom aj na zásadu prezumpcie neviny. Zdôraznil, že po uplynutí 9 mesiacov výkonu väzby v danom prípade obava v možnosti, že obžalovaný bude pokračovať v páchaní tejto trestnej činnosti a teda vo vzťahu k poškodenej nie je bezprostredná, reálna, preto je posudzovanie dôvodov väzby v danom prípade neprimerane prísne a to aj s poukazom na postihnutie za priestupky, ako aj predošlé odsúdenia, ktoré sa týkali prevažne osoby poškodenej, s ktorou býval v tom čase v spoločnej domácnosti. Súd prehliadol, že spúšťačom predošlých incidentov medzi obžalovaným a poškodenou bolo práve správanie poškodenej, pričom práve účelom v danom prípade väzby mala byť eliminácia kontaktov obžalovaného s poškodenou. V prípade prepustenia obžalovaného na slobodu ten by nebýval s poškodenou v spoločnej

domácnosti a dôvod preventívnej väzby by tým pominul, resp. bolo by ho možné nahradiť písomným sľubom obvineného, dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným spolu s uložením primeraných obmedzení a povinností podľa , za účelom zamedzenia styku obvineného s poškodenou po jeho prepustení na slobodu vrátane povinností obžalovaného podrobiť sa kontrole dodržiavania uložených zákazov a povinností alebo obmedzení technickými prostriedkami. V prípade prepustenia z väzby na slobodu zdržiaval by sa u svojho brata T. U., trv. bytom L. XX, B. a teda nebýval s poškodenou v spoločnej domácnosti. Podľa znaleckého posudku č. 55/2019 L.. J. Remeckej zo psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Vzhľadom na uvedené, navrhol sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie podľa zrušil a z výkonu väzby ho prepustil.

Na základe podanej sťažnosti, preskúmal krajský súd v zmysle ust. ods. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Z obsahu odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia plynie, že okresný súd potom čo na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2020 okrem iného uznal obžalovaného T. U. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 27 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona uložil mu aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Odvolávajúc sa následne na obsah vykonaného dokazovania v rámci hlavného pojednávania a dôvodov, ktoré viedli okresný súd k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku, ktorým uznal obžalovaného vinným zo žalovanej trestnej činnosti a uložil mu trest, uzavrel, že žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vrátane návrhov na nahradenie väzby, v danom prípade bola nedôvodná, z toho dôvodu tieto návrhy zamietol, rovnako ako žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, keďže jednak materiálne dôvody väzby týkajúce sa dôvodnosti trestného stíhania obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti, ale aj samotný dôvod väzby, pre ktorý bol vzatý do väzby podľa a teda, že by mohol pokračovať v páchaní v trestnej činnosti sú jednoznačne preukázané bez pochybnosti vykonaným dokazovaním v posudzovanej veci.

S týmto záverom okresného súdu po preskúmaní obsahu spisového materiálu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.

V predmetnej veci ako to plynie z obsahu predloženého spisu a ako to správne konštatoval aj okresný súd, rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a odmietnutí návrhu na nahradenie väzby až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku v tejto veci a to dňa 28.02.2020 sp. zn. .

Označeným rozsudkom ako to ustálil aj v odôvodnení uznesenia okresný súd bol obžalovaný T. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

dňa 27.07.2019 v čase okolo 17.30 hod., v byte na prízemí na ul. L. C. č. XX v meste B., po predchádzajúcom nedorozumení a vulgárnych nadávkach, chytil do pravej ruky kuchynský nôž s dĺžkou čepele približne 30 cm, s modrou plastovou rukoväťou, pristúpil ku svojej družke poškodenej P. N., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a spredu jej priložil ku krku nôž, pričom jej povedal, že ju zabije a nedožije sa rána, čím týmto konaním vzbudil u poškodenej P. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 27 (dvadsaťsedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Po vyhlásení označeného rozsudku a poučení o opravnom prostriedku podal obžalovaný proti nemu odvolanie, ktoré aj písomne prostredníctvom obhajcu odôvodnil, z obsahu ktorého plynie skutočnosť, že vykonané dôkazy nevytvorili spoľahlivý podklad pre to, aby mohol byť obžalovaný uznaný zo žalovanej trestnej činnosti, keďže sa opierajú jedine o výpoveď poškodenej, ktorá už v minulosti aj sama obžalovaného napadla fyzicky, za čo bola aj odsúdená a ona bola spravidla, keďže tiež zásadným spôsobom požívala alkoholické nápoje, spúšťačom konfliktov medzi obžalovaným a ňou, následkom čoho boli opakované oznámenia v rámci priestupkového konania a napokon aj tomu predchádzajúce odsúdenie za totožnú trestnú činnosť.

Z uvedeného dôvodu, preto uvedený rozsudok v predmetnej veci nie je doposiaľ právoplatný a vykonateľný.

Súčasne z predloženého spisového materiálu vyplýva, že trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené väzobne a to na podklade uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.07.2019 sp. zn. a to z dôvodu podľa s tým, že lehota väzby u obžalovaného začala plynúť dňom 27.07.2019 o 21.45 hod.

Z obsahu spisu tiež plynie, že okresný súd rozhodol po podaní obžaloby v súlade s ust. o tom, že obžalovaného T. U. ponecháva vo výkone väzbe a to v súlade s lehotami uvedenými v ust. , a to uznesením zo dňa 07.02.2020 sp. zn. .

Je zrejmé, že pred rozhodnutím, ktoré bolo sťažnosťou okresného prokurátora napadnuté, okresný súd obžalovaného v rámci zápisnice o výsluchu riadne vypočul v jeho prítomnosti a preto boli splnené všetky procesným predpisom predpokladané podmienky, preto aby krajský súd pristúpil k preskúmaniu naplnenia existencie zákonom požadovaných materiálnych podmienok väzby u obžalovaného.

Tieto sú upravené v ust. , podľa ktorého môže byť obvinený vzatý do väzby (prípadne vo väzbe ponechaný) len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho vykonania alebo ďalších konkrétnych skutočnosti vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Vzhľadom na štádium vykonaného dokazovania v tomto trestnom konaní a na skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti rozsudkom okresného súdu, má krajský súd za to, že v danom prípade nie je pochybnosť o dôvodnom trestnom stíhaní obžalovaného pre žalovanú trestnú činnosť a teda, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný (čím bol naplnený prvý predpoklad materiálnych podmienok väzby podľa ).

Následne sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožnil so záverom procesného sudcu, že v danom prípade existuje dôvod tzv. preventívnej väzby, existujú konkrétne skutočnosti naplňujúce dôvod tzv. preventívnej väzby podľa .

Hodnotenú obavu z naplnenia dôvodov väzby podľa a teda, že obžalovaný by mohol aj naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti, napĺňa predovšetkým povaha trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť, okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin a do značnej miery samotná osoba obžalovaného.

Je potrebné zvýrazniť, že z obsahu spisového materiálu a dôkazov, na poklade ktorých okresný súd rozhodol rozsudkom o vine a treste v prípade obžalovaného, vytvorili spoľahlivý podklad aj pre záver o existencii dôvodnej obavy, že by obžalovaný mohol naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti, keďže tohto útoku sa mal dopustiť s nožom v ruke, hroziac spôsobením nielen ujmy na zdraví, ale dokonca usmrtením poškodenej P. N..

Súčasne je neprehliadnuteľným faktom trestno-právna minulosť, rovnako tak aj priestupková minulosť obžalovaného, z ktorej plynie, že obžalovaný sa tohto konania dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť, kde predmetom jeho útoku bola opäť poškodená

P. N., za čo mu bol aj uložený trest a to vo veci Okresného súdu Kežmarok trestným rozkazom zo dňa 01.04.2019 sp. zn. . Rovnako tak v rámci priestupkového konania bol obžalovaný v ostatnom období uznaný vinným v 6-tich prípadoch, z toho v 4 prípadoch išlo o útoky voči poškodenej P. N., ktorými naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Tieto konkrétne skutočnosti spojené už s hodnotením osoby obžalovaného, ktorá sa nie prvýkrát dostala do rozporu so zákonom, teda ide o osobu, ktorá má sklony k porušovaniu právnych noriem a to opakovane a to aj pod hrozbou uloženia trestu odňatia slobody spojeného s výkonom, resp. s hrozbou premeny uloženia pôvodne podmienečného trestu na nepodmienečný, tak všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrnne už s konštatovanou závažnosťou konania obžalovaného vyvolávajú reálnu obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol obžalovaný v trestnej činnosti pokračovať tak, ako to predpokladá ust. . Preto je možné sťažnostné námietky obžalovaného považovať za nedôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, dospel krajský súd k presvedčeniu, že väzobné stíhanie obžalovaného je v tomto štádiu konania opodstatnené, keďže krajský súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodoval o tom, že dôvody väzby v danom prípade trvajú za rozhodnutie dôvodné a súčasne, že väzobné stíhanie obžalovaného je v tomto štádiu konania opodstatnené, keďže jeho účel (v tomto príde zabrániť obžalovanému v ďalšom páchaní násilnej trestnej činnosti, predovšetkým vo vzťahu k poškodenej P. N.), podľa názoru krajského súdu nemožno dosiahnuť väzobnými náhradami ako inými do základných práv a slobôd menej zasahujúcimi obmedzeniami (, , ).

Napokon z tohto pohľadu a doby doposiaľ strávenej vo výkone väzby cca 7 mesiacov k celkovej väzbe sa posudzovaný trestný čin 12 mesiacov, ale hlavne pre značnú mieru pravdepodobnosti pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, pokiaľ bude uznaný vinným zo žalovanej trestnej činnosti, má krajský súd za to, že pri zachovaní proporcionality väzby (teda primeranosti obmedzenia osobnej slobody obvineného väzbou vo vzťahu k záujmu štátu, na jeho väzobnom stíhaní) nemožno považovať ďalšie trvanie väzby obžalovaného za neprimerané, za prekračujúce nevyhnutnú dobu jej trvania a odôvodňujúce jeho prepustenie počas konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd zistiac, že sťažnostné námietky obžalovaného nie sú dôvodné, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.

poriadku ako také zamietol, nakoľko dôvody väzby obžalovaného T. podľa trvajú aj naďalej. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.