Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2020 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. Z. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 13.03.2020.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 13.03.2020 bol obžalovaný I. Z. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od konca mesiaca jún roku 2019 do 18:00 hod. dňa 19.08.2019 v obci L. K., okres Q., v rómskej osade v maringotke na ul. V. E.. XX/XX a v jej okolí, fyzicky napádal družku K. Y. tým spôsobom, že ju niekoľko krát udrel otvorenou aj zatvorenou dlaňou do oblasti tváre, taktiež sa jej vyhrážal niekoľko krát s nožom zabitím, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 19.08.2019, kde v čase okolo 18:00 hod. v maringotke na ul. V. E.. XX/XX, v obci L. K., okres Q., kde ju bil a vyhrážal sa jej zabitím, pričom na ňu vytiahol nôž a tento zodvihol nad hlavu so slovami zabijem ťa, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej K. Y. dôvodnú obavu o život a zdravie a spôsobil jej zranenia, a to pomliaždenie mihalnice a okolia oka, pričom sa jedná o úraz ľahký s dobou liečenia do 7 dní,

za čo mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 a § 49 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, ktoré dodatočne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii napadnutých výrokov vyslovil, že bol uznaný vinným iba na základe výpovede K. Y., ktorá vypovedala nepravdivo iba v snahe, aby ho dostala do basy. Pred súdom vysvetlil dôvody, ktoré ju k tomu viedli. V celom rozsahu popiera, aby sa poškodenej Y. vyhrážal. Nechce s ňou žiť, a preto nemal žiaden dôvod sa jej vyhrážať. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zobral do úvahy výpoveď I. O., rod. Y., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že poškodená bola rozrušená. Avšak vo svojej výpovedi pred súdom nič také nepovedala. Práve naopak, v celom rozsahu potvrdila jeho obranu. Súd sa nevysporiadal s rozporom vo výpovedi svedkyne I. O. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a bez odôvodnenia uviedol, že uveril svedkyni. Má celoživotné skúsenosti s občanmi z osady, pozná ich mentalitu a zmýšľanie a vie, že pravdu povedia vždy na súde. Počas dňa 19.08.2019 v osade väčšia skupina pili takmer celý deň a nikto z tam prítomných nevidel, že by sa poškodenej vyhrážal. Nikto z nich nevidel, aby tam robila nejaké scény, že by kričala, že ide volať políciu, že sa jej mal údajne vyhrážať. Nikto zo svedkov nevidel, že by mal pri sebe nožík a tento nevideli ani zasahujúci policajti a ani ho uňho nenašli. Je to len výmysel poškodenej. Všetci prítomní

svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní V. Y., I. Y., O. Y., Q. Y., H. Q., V. Z. a V. Y. jednoznačne tvrdili, že k ničomu nedošlo. Nedošlo ku žiadnej mimoriadnej situácii a ani ku konaniu poškodenej Y. tak, ako to opisuje. Pokiaľ by sa jej vyhrážal, tak vzhľadom na jej povahu by z toho urobila „riadny bordel“. Avšak nič také neurobila, podľa neho to iba zinscenovala a vymyslela si to. Pokiaľ by sa skutočne také niečo udialo, iste by si to svedkovia všimli a uviedli pred súdom. Rovnako ani jeden zo svedkov si nevšimol a nepotvrdil, že by bola svedkyňa Y. zranená. Sám to pred súdom vysvetlil a je nemožné, aby ju zranil on. Skutok, ako je žalovaný, sa nestal a za tohto stavu má za to, že skutok nebol preukázaný. Iba to, že bol viackrát súdne trestaný, nemôže byť dôvodom na to, aby bol uznaný vinným za niečo, čo nespáchal. Je tu tvrdenie poškodenej proti jeho tvrdeniu. Nie je jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchal, a preto má byť v zmysle zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodený. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho oslobodil spod obžaloby a trestné stíhanie zastavil.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmal správnosť postupu konania, či tento je v súlade so zákonom, keďže bez zákonného postupu niet zákonného rozhodnutia. Z prieskumu vyplynulo, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, kladenému obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ktoré aj mohol navrhovať a vykonávať ich i prostredníctvom obhajcu, mal možnosť predložiť argumentáciu o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pritom bol zastúpený obhajcom, ktorý jeho práva v tomto konaní aj reálne uplatňoval. Tieto zistenia poukazujú na to, že k porušeniu práva na obhajobu nedošlo, ostatne toto obžalovaný ani nenamietal.

Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto o takto vykonané dôkazy mohol opierať svoje ustálené skutkové zistenia. Zabezpečenú dôkaznú situáciu konajúci súd vyhodnotil podľa zásady stanovenej v a preto skutkové zistenia, ktoré sú výsledkom jeho úvah z vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, považuje odvolací súd za vecne správne a zodpovedajúce logickým záverom hodnotiacej činnosti. S nimi sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu, a preto odkazuje na prezentované dôvody napadnutého rozsudku.

Z hľadiska uplatňovaných odvolacích námietok považuje odvolací súd dať v prvom rade do pozornosti, že odlišné hodnotenie dôkazov konajúcim súdom od hodnotenia obžalovaného neznamená automaticky porušenie práva na obhajobu, resp. nesprávnosť hodnotiaceho procesu konajúceho súdu. Ak hodnotiaca činnosť konajúceho súdu je v súlade s logickými princípmi hodnotenia, potom odvolacie námietky, pokiaľ tieto nespochybnia proces hodnotenia do takej miery, že vzniknú dôvodné pochybnosti o skutkových zisteniach, nemajú svoje opodstatnenie.

Dôvody odvolania obžalovaného sú založené na inom hodnotení dôkazov s poukázaním na výpovede svedkov V. Y., I. Y., O. Y., Q. Y., H. Q., V. Z. a V. Y., ktorí nepotvrdili vyjadrenie poškodenej K. Y., že sa jej mal obžalovaný vyhrážať a to s nožíkom v ruke, čo napokon popieral od začiatku trestného stíhania. Okrem tohto všeobecného hodnotenia svedeckých výpovedí obžalovaný žiadne iné hodnotenie neuvádzal, a bližšie sa nezaoberal jednotlivými tvrdeniami svedkov, ktoré vyvracajú tvrdenia poškodenej K. Y. o jeho protiprávnom konaní.

Odvolací súd rovnako ako aj konajúci súd zastáva názor, že poškodená K. Y. usvedčila obžalovaného z vyhrážania sa jej takým spôsobom, že to u nej vzbudzovalo dôvodnú obavu, že obžalovaný jej ublíži na zdraví a živote, pretože už v minulosti sa jej vyhrážal sekerou, za čo bol aj odsúdený, a v súčasnosti po príchode domov z výkonu trestu odňatia slobody pokračoval vo svojom agresívnom správaní sa voči nej tým, že ju bezdôvodne fackal, kopal do nej a vyhrážal sa jej opakovane zabitím, čo vyvrcholilo dňa 19.08.2019. Aj keď menovaní svedkovia tvrdili, že obžalovaný s poškodenou žili dobre, toto ich tvrdenie je v rozpore s rozsudkom konajúceho súdu sp. zn. zo dňa 25.05.2018, z ktorého vyplýva agresívne správanie sa voči poškodenej, ktoré sa stalo podkladom viny pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 os. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 19.06.2019. Niet výstižnejšieho argumentu ako predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za agresivitu, ktorý by preukazoval spôsob života obžalovaného a poškodenej, preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že pokiaľ sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a požíval alkoholické nápoje, podnecoval tak v sebe agresivitu, ktorá je jadrom jeho osobnosti, a pod vplyvom ktorej sa opakovane agresívne správal k poškodenej. Už len toto samotné zistenie spochybňuje výpovede svedkov, ktorí svedčili v prospech obžalovaného. Okrem toho konajúci súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ďalšie rozpory v tvrdeniach svedkov, na výpovede ktorých sa obžalovaný odvoláva, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. I keď dôkazná situácia vyznieva tak, že poškodená sama svedčí proti obžalovanému, výpovede svedkov jej tvrdenia nespochybňujú do tej miery, aby jej výpoveď bolo potrebné hodnotiť ako nevierohodnú. Poškodená K. Y. popísala totiž, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím v maringotke, preto menovaní svedkovia toto jeho konanie nemohli vnímať svojimi zmyslami, keďže tam prítomní neboli. Tvrdenie svedkov, že pili iba chvíľu, nekorešponduje s výpoveďou obžalovaného, podľa ktorého alkohol požíval od rána v spoločnosti ďalších osôb. Okrem toho je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že poškodená vypovedala k spôsobeniu ujmy na zdraví takým spôsobom, ktorý bol verifikovaný ošetrujúcim lekárom po objektívne zistených poranení u nej. Správne konajúci súd prihliadal na výpoveď svedkyne V. Y. z prípravného konania, ktorá opísala dôvod návštevy poškodenej u nej vo večerných hodinách v mieste jej bydliska, kedy jej poškodená uvádzala ako dôvod svojho strachu vyhrážanie sa nožom jej druhom, čo bol aj dôvod privolania polície. Uvedené hodnotenie dokazovania konajúcim súdom považuje odvolací súd za logické a vecne správne. Tvrdenia poškodenej o použití násilia voči nej boli objektivizované lekárskym vyšetrením a vzhľadom na charakter poranenia, pomliaždenie mihalnice a okolia oka je nepravdepodobné, aby si tieto poranenia spôsobila sama. Tieto poranenia jej nemohol spôsobiť ani iný muž, keďže boli čerstvého charakteru a poškodená sa v tej dobe zdržiavala iba doma.

Konanie obžalovaného napĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona i v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate, pretože obžalovaný sa vyhrážal zabitím svojej družke takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, a konal závažnejším spôsobom so zbraňou a voči osobe jemu blízkej, ktoré kvalifikačné momenty sú stanovené v § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Je faktom, že rozsudok bol vyhlásený s chybou pri posúdení chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, čo sa ale nepremietlo do písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorom je označenie chránenej osoby vo vzťahu k obžalovanému správne posúdené podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Odvolací súd túto chybu ale neopravoval, pretože táto nemala zásadný vplyv pre postavenie obžalovaného. Zistená chyba je totiž iba formálneho charakteru, a spočíva v odkaze na špecifikáciu osoby, voči ktorej bolo namierené protiprávne konanie, pričom právne posúdenie skutku podľa príslušného zákonného ustanovenia ako prečinu nebezpečného vyhrážania je správne.

Konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 a 1 roka, teda v hornej polovici trestnej sadzby. Po priznaní jednej priťažujúcej okolnosti, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za úmyselné trestné činy podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, sa zvýšila dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda zákonná trestná sadzba na 6 mesiacov až tri roky sa upravila na trestnú sadzbu v rozmedzí na 16 mesiacov až 3 roky. Takto uložený trest aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu ako aj účelu trestu uvedených v § 34 Tr. zákona a to aj so zreteľom na hodnotenie doterajšieho spôsobu života obžalovaného. Podľa odpisu registra trestov má totiž obžalovaný v ňom 11 záznamov od roku 1999, v troch prípadoch sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený, avšak od roku 2005 má evidovaných päť odsúdení v prevažujúcej miere pre násilnú trestnú činnosť (trestné činy lúpeže, nebezpečného vyhrážania, porušovania domovej slobody). Zistenia, že ani predchádzajúce tresty odňatia slobody nezabezpečili účel trestu, ktorým je okrem iného aj náprava obžalovaného, a tiež násilný charakter prerokúvanej trestnej činnosti, ktorú začal obžalovaný páchať ihneď po príchode do domáceho prostredia z výkonu trestu odňatia slobody, opodstatňovali vyššiu výmeru trestu odňatia slobody, aby sa ňou obmedzila možnosť obžalovaného opätovne páchať trestnú činnosť.

Vo výroku o treste konajúci súd použil ustan. § 49 ods. 2 Tr. zákona, ktoré je nadbytočným, pretože ide o pravidlo, ktorým sa vylučuje podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody v prípade spáchania

trestného činu, za ktorý sa trest ukladá, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zodpovedá zákonu, pretože boli splnené podmienky ustanovené v § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný bol totiž v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého sa naposledy vrátil 20.06.2019.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd posúdil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, nezistiac pritom žiadny dôvod na zmenu v jeho prospech, a ako také ho zamietol postupom podľa . jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.