Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/27/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava IČO: 36 284 831 proti povinnému W. R. nar. X.X.XXXX bytom Č. č. XXX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6 Malacky pod sp. zn. EX 1447/2011 o vymoženie 336,71 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 29.1.2019 č.k. - 23 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 58,48 Eur.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd citoval ustanovenie , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a skonštatoval, že po oboznámení sa s podaným návrhom a s predloženým exekučným spisom, obsahom ktorého sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, mal súd dôvodnosť návrhu za preukázanú. Z nich je zrejmé, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Povinný je nemajetný, nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom bankového účtu na území Slovenskej republiky a nie je poberateľom dávok zo Sociálnej poisťovne, a preto nie sú splnené podmienky na pokračovanie v exekúcii. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa , Exekučného poriadku, a vyhlášky MS SR č. a na ich náhradu zaviazal oprávneného.

4. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. , podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom

prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (40 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, oprávnený má za to súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery dôkladne. Súd v uznesení nekonkretizoval aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený má za to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z lustrácií vyplýva nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu totiž nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, ale stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Zdôraznil, že rozhodnutie o zastavení exekúcie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24.3.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

10. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.

16. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 24.3.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1110003227 zo dňa 16.2.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 2.3.2011. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 7.4.2011 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 21.5.2018 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie. Následne súd exekúciu zastavil.

17. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle aj na uznesenie.

18. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

19. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd v rozpore so zásadou danou v v spojení s neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie riadil, nakoľko v odôvodnení len zjednodušene skonštatoval, že vychádzajúc obsahu exekučného spisu mal dôvodnosť návrhu za preukázanú. Povinný je nemajetný, nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom bankového účtu na území Slovenskej republiky a nie je poberateľom dávok zo Sociálnej poisťovne, a tak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v exekúcii. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácii a kedy vykonaných, dospel súd prvej inštancie k záveru o

nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného. Nevyplýva z neho, či u povinného bolo vykonané šetrenie ohľadne jeho príjmov zo zamestnania, z výkonu podnikateľskej činnosti, či jeho príjmov z inej právnej skutočnosti.

20. Odvolacia námietka oprávneného bola preto opodstatnená, nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj s tvrdeniami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).