Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-157-2019.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, P., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z rodičov: matky: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, P., právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 2 a otca: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. T.. F. XX, P., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P 6/2019-72 zo dňa 17.6.2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh otca mal. na zníženie výživného.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a ,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. “
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62, ods. 1-5, § 75, ods. 1, § 78, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o zvýšení výživného v konaní tunajšieho súdu 30P/45/2017. Okresný súd vydal vo veci 14.11.2017 rozsudok, ktorým zmenil predchádzajúci rozsudok sp. zn. 27P/106/2013 zo dňa 18.9.2013 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. Samuela z 50 Eur mesačne na 160 Eur mesačne a to od 1.2.2017 opakovane do budúcna. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu ohľadne výživného s poukazom na to, že otec nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil. Nepreukázal, že ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť voči F. je jedinou vyživovacou povinnosťou. Je ženatý. Matka znáša všetky výdavky sama. Dňa 11.1.2019 podal otec návrh na zníženie výživného, teda ešte v čase, keď predchádzajúce rozhodnutie nebolo vykonateľné a právoplatné nebolo ešte ani mesiac. Uviedol, že sa z Nemecka musel vrátiť, nemôže sa zamestnať s adekvátnym príjmom. Na pojednávaní otec potvrdil, že v čase posledného rozhodnutia bol ešte v Nemecku, pracoval tam v sklade s oblečením. Potom v decembri a v januári mu neposlali výplatu, resp. nemocenské, pretože tam maródoval. Keď sa vrátil naspäť, tak
začal pracovať ako pomocný kuchár v kuchyni. Jeho príjem je okolo 500 Eur. Má kardiostimulátor, ktorý mu voperovali v roku 2015. Nespĺňa však podmienky ani na čiastočný invalidný dôchodok, pretože má málo bodov. V Nemecku skončil preto, pretože mal zdravotné problémy. Otec uviedol svoje výdavky na domácnosť 214 Eur mesačne nájom, elektrika 34 Eur, rozhlas 4,64 Eur, internet a telefón 120 Eur mesačne. Matka zásadne nesúhlasila so znížením výživného. Sama bola práceneschopná, vypadli jej nejaké peniaze a celá ťarcha vyživovacej povinnosti je na nej. Výdavky matky na domácnosť sú: 150 Eur inkaso, internet 23 Eur, mobil 10 Eur, MHD 16,60 Eur, poistenie 10 Eur a výdavky na stravu, oblečenie a hygienické potreby 100 Eur. Výdavky na mal. F. sú: školská strava 25 Eur, krúžok 3 Eur, strava a oblečenie 60 až 80 Eur a životná poistka 20 Eur mesačne. Ďalej poukázala na to, že musí platiť všetky náklady napríklad na výlety počas celého školského roka, ktoré si často nemôže dovoliť, preto F. nejde. Za okuliare zaplatila 80 Eur, 10 Eur za ortopedické vložky, ZRPŠ 18 Eur. Otec predložil potvrdenie z mája 2019 z ambulancie U.. F. s tým, že nemôže vykonávať prácu v noci a fyzicky namáhavú prácu. Opatrovník nesúhlasil so znížením výživného. Poukazoval na to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka na záver poukazovala na skutočnosť, že rozsudok sa stal právoplatným 20.12.2018 a následne podal otec návrh na zníženie výživného. Krajský súd sa vyporiadal so zdravotným stavom otca a nie je dôvod vyhovieť návrhu otca. To, že otec platí výživné len vo výške 50 Eur, považuje za účelové. Otec uviedol svoje výdavky vo výške 120 Eur na internet a telefón, čo je vysoká čiastka. Súd si vyžiadal z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zoznam voľných pracovných miest (č.l. 56 a nasl.) v celkovom počte 271
5. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že otec si podal návrh na zmenu rozsudku ani nie mesiac po právoplatnom vynesení rozsudku krajského súdu a ešte pred vykonateľnosťou rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd pri svojom rozhodovaní mal všetky skutočnosti, ktoré otec uvádzal v tomto rozhodnutí, k dispozícii. Otcov zhoršený zdravotný stav je od roku 2015, od kedy má kardiostimulátor, s čím sa vyporiadal aj prvostupňový aj druhostupňový rozsudok v konaní 30P/45/2017. Tak ako je uvedené vyššie, ak by súd preskúmaval opätovne túto skutočnosť, šlo by o nezákonnú reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia. Za jeden mesiac od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, avšak ani za čas do vyhlásenia tohto rozsudku neprišlo zo strany otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala pristúpenie k zmene rozhodnutia súdu. Súd zvýrazňuje skutočnosť, že otcovi sa pomery nezmenili. Jeho príjem je okolo 500 Eur, nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť, ani sa mu nezhoršil zdravotný stav oproti predchádzajúcemu obdobiu. V súhrne všetkých týchto skutočností mal súd za to, že je dôvodné návrh otca na zníženie výživného zamietnuť
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania otca 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že suma 160 eur zo súčasných 50 eur je pre neho likvidačná a nereálna. V súčasnosti na sumu 160 eur nedosahuje príjem. Ťažko sa mu hľadá práca z dôvodu zdravotného obmedzenia./ kardiostimulátor /. Keďže má rodinu a tiež mesačné náklady, po zaplatení požadovanej sumy 160,- eur mu neostane ani na pokrytie životného minima. Kvôli neschopnosti pracovať sa dostal do problémov - dlhy, exekúcie, ktoré tiež nemá z čoho uhrádzať a akonáhle sa zamestná, nabehnú mu exekučné zrážky zo mzdy. Pripomenul dohodu s matkou maloletého F. na sumu 50 eur natrvalo pod podmienkou, že syna nebude navštevovať. Jeho možnosti na platenie výživného sú obmedzené a často za neho uhrádza manželka, keďže nemá z čoho. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil výživné zo sumy 160 Eur na 60 Eur mesačne.
8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Otec namieta nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.
14. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
16. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo obdobie necelého kalendárneho roka. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom vo vzťahu k mal. F.. V čase poslednej súdnej úpravy výživného otec trpel rovnakými zdravotnými ťažkosťami, jeho príjem bol v približne rovnakej výške, ako je tomu aj v súčasnosti. Na strane otca ako rodiča povinného z výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.
17. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca o tom, že súd nezobral do úvahy dohodou rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal natrvalo platiť výživné vo výške 50 Eur mesačne s podmienkou, že nebude
syna navštevovať, odvolací súd okrem poukazu na to, že otec žiaden dôkaz o existencii takej dohody nepredložil, poukazuje na to, že akákoľvek dohoda rodičov, ktorá by obmedzovala výšku výživného a právo dieťaťa na kontakt s druhým rodičom, by bola v príkrom rozpore so záujmom maloletého, ktorého ochrana je základnou zásadou, ktorou sa súdy v konaniach o starostlivosť o mal. deti riadia. Preto by sa na takého dojednanie rodičov v žiadnom prípade nemohlo prihliadať.
18. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).