Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-61-2019.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanému: F. X., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. P.. N. XXXX/XX, N., o zaplatenie 163,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 163,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350,- Eur od 28.06.2016 do 10.07.2017, zo sumy 166,91 Eur od 11.07.2017 do 10.08.2017, zo sumy 163,77 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doplnenou dňa 05.06.2019, postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa 03.07.2019 z upomínacieho súdu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 163,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 28.06.2016 do 10.07.2017, zo sumy 166,91 Eur od 11.07.2017 do 10.08.201, zo sumy 163,77 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, 110 OO Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST,SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalobca ako právnická osoba uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, nakoľko žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky I..X..V. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 22.05.2016 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450,- Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100,-Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, stal sa jeho dlh splatným dňa 20.06.2016. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov, žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa žalobcovi s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- Eur za zaslané upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu uhradil žalobcovi sumu vo výške 183,09 Eur dňa 10.07.2017, sumu vo výške 3,14 Eur dňa 10.08.2017, spolu sumu vo výške 186,23 Eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Upomienky.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 116 ods. 2 CSP dňa 28.09.2019, k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava sa v dôsledku fúzie zlúčila so spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, a tá sa v dôsledku cezhraničnej fúzie zmenila na žalobcu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 22.05.2016 č. XXXXXX súd zistil, že táto je uzatvorená elektronicky na diaľku. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s odmenou vo výške 100,- Eur, spolu vo výške 450,-- Eur do 19.06.2016.
6. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
11. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
15. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25.
16. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, iba že právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
17. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (právny predchodca žalobcu v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia §52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu 28 dní (zmluva bola uzavretá dňa 22.05.2016 a splatnosť bola dojednaná dňa 19.06.2016), a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písm. c) zákona č.129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola stranami podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
20. Žalobca však podanou žalobou žiadal vrátiť len požičanú istinu vo výške 350,- Eur poníženú o splátky zaplatené žalovaným spolu vo výške 186,23 Eur (350 - 186,23 = 163,77 Eur); dňa 10.07.2017 zaplatená suma vo výške 183,09 Eur a dňa 10.08.2017 suma vo výške 3,14 Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 163,77 Eur.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Pretože žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. Žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 19.06.2016 a dňom 20.06.2016 sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5 % ročne. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 28.06.2016. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny od 28.06.2016 s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovaného dňa 10.07.2017 vo výške 183,09 Eur a dňa 10.08.2017 vo výške 3,14 Eur, pričom súd bol viazaný podanou žalobou a žalobcovi nemohol priznať viac ako si podanou žalobou uplatnil.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a žalovanému vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350,- Eur od 28.06.2016 do 10.07.2017, zo sumy 166,91 Eur od 11.07.2017 do 10.08.2017, zo sumy 163,77 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania vo výroku II. rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100% trov konania), pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).