Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-57-2019.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 296,- eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 296,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 296,- eur od 23.03.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.11.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu istiny 296,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur, poplatky za upomienky vo výške 180,- eur, zmluvný úrok vo výške 32,22 % ročne zo sumy 300,- eur od 22.03.2016 do 11.04.2016, zo sumy 296,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 296,- eur od 28.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.03.2016 poskytol ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver, zaplatiť odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 74,40 eur. Žalovaný sa tiež zaviazal zaplatiť poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- eur. Spolu sa tak zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 474,40 eur. Podľa bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace sa stáva splatným celý dlh okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovaného sa stal dlh splatným dňa 27.11.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za každú jednu omeškanú splátku. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Zaslaných upomienok bolo 6, čo je 180,- eur za upomienky. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listín predložených žalobcom, výsluchom žalovaného a oboznámením výpočtu ročného úroku a RPMN.
4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úvery od žalobcu mal dva, 300,- eur a 1 000,- eur alebo to bolo 800,- eur, už nevie, no pani, ktorá mu to dávala, už v tom čase vedela, že to nemá šancu splácať, pretože mal garsónku, za ktorú platil 250,- eur nájom, banke splácal úver po 100,- eur mesačne a zarábal 450,- eur až 500,- eur. Aj teraz zarába asi 500,- eur mesačne, býva u mamy, ktorej dáva mesačne 200,- eur na bývanie. Má viac dlhov a chcel už riešiť osobný bankrot, no odročili to kvôli tomu, že prišla corona a konkurz zatiaľ na jeho osobu vyhlásený nebol. Žalovaný má veľa dlhov a nemá to ako splácať. Bol mladý, chcel sa osamostatniť. Dnes by si už toľko úverov nezobral. Chcel ísť aj do zahraničia, no kvôli corone sa nedalo. Naposledy bol v roku 2017 v V., no nezarobil toľko, potom pracoval cez nejaké agentúry v T., no vždy to bolo nakrátko, na dva - tri mesiace, aby neplatili za neho odvody a zostávalo mu 4 000,- Kč až 5 000,- Kč mesačne po tom, čo mu zobrali za ubytovanie. Má už aj exekúcie, kde niečo spláca. Uviedol, že chce splátkový kalendár a splácať dlžnú sumu po 50,- eur mesačne.
5. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.03.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len „zmluva“). Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- eur a žalovaný sa zaviazal ho vrátiť spolu s úrokom 74,40 eur a poplatkom za expresné spracovanie úveru 100,- eur, t. j. v celkovej sume 474,40 eur v 12 mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- euro a ďalšie po 58,80 eur vždy k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.04.2016. Termín konečnej splatnosti úveru bol 22.03.2017. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 37,43 % a úrok 32,22 % ročne. Predložená zmluva a ani všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru neobsahuje ustanovenie o tom, že by sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za každú jednu omeškanú splátku, ani ustanovenie o tom, že by sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Žalovaný na splatenie úveru uhradil sumu 4,- eurá.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
7. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na to, že jej predmetom je poskytnutie úveru a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
18. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať v ňom uvedené náležitosti, medzi inými aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov.
19. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Uzatvorená zmluva obsahuje výšku úrokovej sadzby 32,22 %. Táto sadzba však nie je úrokovou sadzbou daného spotrebiteľského úveru a nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve. Úver 300,- eur mal byť splatný v 12 mesačných splátkach v celkovej čiastke 474,40 eur. Takto uvedeným údajom v zmluve potom zodpovedá úroková sadzba 58,13 % ročne. Keďže úrok bol 74,40 eur a 100,- eur bol poplatok, potom je ročná úroková miera 24,80 %. Ani v jednom z týchto prípadov však nie je úroková sadzba spotrebiteľského úveru v zmluve uvedených 32,22 %. Zmluva tak neobsahuje skutočnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru a nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy úrokovú sadzbu úveru, je zjavné, že to má byť skutočná úroková sadzba, ktorá zodpovedá poskytnutému úveru a jeho parametrom. Splnením uvedenia tejto náležitosti v zmluve nie je uvedenie akejkoľvek úrokovej sadzby, ale skutočnej úrokovej sadzby daného úveru, pretože potom by sa jednalo iba o formálne splnenie povinnosti bez relevantného vzťahu k danému úveru. Rozhodne nebolo zámerom zákonodarcu, aby veriteľ formálne splnil náležitosti zmluvy, ktoré by nezodpovedali skutočnosti. V tomto prípade je pritom bezpredmetné, či uvedená úroková sadzba je alebo nie je v prospech spotrebiteľa, pretože zmluva má obsahovať úrokovú sadzbu daného úveru pod sankciou jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez ďalšieho.
20. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 37,43 %. Žalobca však poskytol žalovanému úver 300,- eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť navýšený o sumu 174,40 eur (úrok + poplatok) v 12 mesačných splátkach, a preto mala byť správne uvedená RPMN vo výške 148,10 % a nie 37,43 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, keďže je uvedená nižšia RPMN, ako reálne bola, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa na účely zákona o spotrebiteľských úveroch rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov a poplatkov akéhokoľvek druhu. Keďže ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa a do celkových nákladov sa započítavajú v zmysle uvedeného aj úroky a poplatok za expresné spracovanie úveru, mali byť potom premietnuté aj v RPMN, čo zjavne neboli, čím bola RPMN uvedená nižšia, ako v skutočnosti bola. Žalobca mal teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovaného na úrokoch a poplatkoch.
21. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru poskytnutého žalovanému bola v sume 300,- eur a žalovaný z úveru vrátil sumu 4,- eurá, ktorú je v celom rozsahu potrebné započítať na istinu úveru, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak zostáva uhradiť ešte istinu 296,- eur a na zaplatenie tejto istiny ho zaviazal súd, keďže žalovaný ju v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradil dobrovoľne. Úver bol splatný v 12 splátkach a posledná splátka bola splatná dňa 22.03.2017 a žalovaný je v omeškaní s úhradou celej istiny až odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, t. j. odo dňa 23.03.2017 a od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej istiny 296,- eur, a to až do dňa jej úplnej úhrady. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý mu súd aj priznal. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania skôr, a to na skutkovom tvrdení, že úver sa stal splatný automaticky v zmysle všeobecných podmienok v dôsledku omeškania žalovaného. Takéto tvrdenie žalobcu však nemá oporu v zákone a úver sa v dôsledku omeškania nestal splatným automaticky a pokiaľ všeobecné podmienky obsahujú takéto ustanovenie, tak je neplatné, pretože v tomto prípade ide o o spotrebiteľskú zmluvu a v zmysle citovaných zákonných ustanovení mohol žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca nielenže nepreukázal, že upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva, ale toto ani netvrdil, naopak, tvrdil, že k splatnosti celého úveru došlo na základe všeobecných podmienok poskytnutia úveru v dôsledku omeškania žalovaného. Ustanovenie zmluvy umožňujúce takéto zosplatnenie spotrebiteľského úveru je však neplatné pre jeho rozpor s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď v takomto prípade musí dodávateľ (žalobca) najskôr upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Tento postup žalobca nedodržal a nebolo možné priznať mu úrok z omeškania skôr. Žalobcovi nebolo možné priznať úrok z omeškania skôr ani z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, keď žalobca na takomto skutkovom základe úrok z omeškania nežiadal, ale žiadal ho v nadväznosti na splatnosť celej istiny a táto nastala až splatnosťou poslednej splátky.
22. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 40,- eur a poplatkov za 6 upomienok vo výške 180,- eur. Žalobca tvrdil, že zo zmluvy mu vyplýva zmluvná pokuta 10,- eur za každú omeškanú splátku a poplatok za každú zaslanú upomienku vo výške 30,- eur. Tieto nároky súd žalobcovi nepriznal, pretože z predloženej zmluvy a ani z predložených všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru mu zmluvná pokuta 10,- eur za každú jednu omeškanú splátku a ani poplatok 30,- eur za každú zaslanú upomienku nevyplýva. V tomto tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky nepreukázal.
23. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a uplatnená zmluvná pokuta a uplatnené poplatky za upomienky žalobcovi zo zmluvy nevyplývajú, súd žalobe vyhovel iba v časti a nad rámec nesplatnej istiny úveru a k nej prináležiacemu úroku z omeškania tak, ako omeškanie ustálil súd, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti o zaplatenie sumy istiny 296,- eur a čiastočne pokiaľ ide o úrok z omeškania. Žalobca si uplatňoval nárok aj na zmluvnú pokutu, na poplatky a na úrok, v ktorých častiach bol žalobca neúspešný. Z celkovo vyčísleného nároku 516,- eur (istiny + zmluvná pokuta + poplatky), priznal súd žalobcovi iba 57,36 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 14,72 %, čo je hodnota, ktorá zostane po tom, čo od 57,36 % (v percentách vyjadrená časť vyčíslenej sumy priznaná žalobcovi) odpočítame 42,64 % (časť vyčíslenej sumy žalobcovi nepriznaná a vyčíslená v percentách). Hodnota 14,72 % by bez zohľadnenia úroku a úroku z omeškania vyjadrovala čistý úspech žalobcu. V konečnom dôsledku je však úspech žalobcu ešte nižší, pretože mu neboli priznané úroky, ktoré si uplatnil v značne vysokej sadzbe 32,22 % ročne. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, pričom neúspech každej zo strán je tak výrazný, že jediným spravodlivým výrokom o náhrade trov konania je ten, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinný vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovaného bolo preukázané, že tento nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovaného a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 50,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.