Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-3-2018.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX a 2. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Advokátska kancelária so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/X, G.Ť., zastúpený: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Eisteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcom 1,2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali proti žalovanému na tunajšom súde dňa 11.01.2018 žalobu, ktorou sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade G., katastrálny odbor, kat.územie G., LV č. XXXX, parcely registra Q. ako: parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m, parc. č. XXXX - X.É. G. S. L. vo výmere XXX m, stavby: K. D. Č. XXXX na parcele č. XXXX a L. J. D. Č. XXXX na parcele č. XXXX/X patria do dedičstva po poručiteľke S. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., P. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX v C.. Žalobcovia ako synovci poručiteľky sú predpokladanými dedičmi zo zákona v III. skupine. Poručiteľka S. B. darovacou zmluvou bez uvedenia dátumu (času uzatvorenia zmluvy) v postavení darkyne darovala žalovanému nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade G., katastrálny odbor, katastrálne územie G. E. B. Č.. XXXX. Okresný úrad G., katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva na meno žalovaného povolil dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. E.. Dňa XX.XX.XXXX darkyňa S. B. zomrela a dedičské konanie vedené pod sp. zn. XDXXX/XXXX, K. XXX/XXXX bolo právoplatne skončené dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia po oboznámení sa s obsahom darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli darované nehnuteľnosti opísané v darovacej zmluve sú presvedčení, že darovacia zmluva, ktorá má zásadný význam na určenie existencie alebo neexistencie práv založených sporným úkonom je absolútne neplatná a to pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovaných právom, konkrétne § 42 ods. 2, písm. b) katastrálneho zákona. Darovacia zmluva zavkladovaná pod č. E. neobsahuje čas jej uzatvorenia a teda sa nemohla stať vkladu schopnou listinou a ani nemohli nastať jej vecnoprávne účinky. Žalobcovia žalobu právne odôvodnili podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších noviel.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcov o neplatnosti darovacej zmluvy s odôvodnením, že zo žiadneho predpisu súkromného práva nevyplýva povinnosť na darovacej zmluve uviesť dátum právneho úkonu, ktorý nie je podstatnou náležitosťou právneho úkonu a z pohľadu súkromného práva nemôže byť zmluva neplatná. Súčasťou napadnutej darovacej zmluvy je osvedčovacia doložka osvedčujúca pravosť podpisu oboch zmluvných strán a potvrdzujúca skutočnosť,
že zmluvné strany podpísali darovaciu zmluvu dňa XX.XX.XXXX pred notárom. Darovacia zmluva tak obsahuje explicitne uvedený dátum i miesto jej uzatvorenia, to ako a kde v zmluve bude uvedený dátum podpisu je vecou zmluvných strán. Ustanovenie § 42 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností je ustanovením verejného práva a povinnosť skúmať takúto obsahovú náležitosť zmluvy je uložená výlučne príslušnému orgánu na úseku správy katastra nehnuteľnosti, ako správnemu orgánu rozhodujúcemu v administratívnom konaní. Podľa názoru žalovaného všeobecný súd nie je oprávnený v tomto súdnom spore preskúmavať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy z pohľadu naplnenia ust. § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a preskúmavať tak právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu na úseku správy katastra v konaní E., ktorým správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva. Skutočnosť, že správny orgán vklad vlastníckeho práva povolil preukazuje, že boli naplnené všetky podmienky na povolenie vkladu tak z pohľadu súkromného ale i verejnoprávneho predpisu. Žalobca považuje žalobu žalobcov za účelovú z dôvodu, že matka žalovaného vedie proti žalobcom na tunajšom súde spor, ktorým sa domáha určenia, že ňou žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva poručiteľky S. B..
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom vydaným 7. februára 2019 určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade G., katastrálny odbor, okres G., obec G., katastrálne územie G., na LV č. XXXX, parcely registra „C“ ako: G.. Č.. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m2, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m2, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XXX m2, stavby: K. D. Č. XXXX na parcele č. XXXX a nebytová budova D. Č. XXXX na parcele č. XXXX/X patria do dedičstva po poručiteľke S. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., P. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX v C. a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v P. ako súd odvolací uznesením zo dňa 19. novembra 2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nevyhotovil svoj rozsudok v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, rozsudok nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov, nie je prijateľným spôsobom odôvodnený a tým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, bude opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.
6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
8. S použitím citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, súd prvej inštancie opätovne vec prejednal, vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav a dospel k nasledovným zisteniam.
9. Z Darovacej zmluvy vyplýva, že S. B. O.. E. ako darca darovala žalovanému ako obdarovanému nehnuteľnosti špecifikované v článku II. zmluvy a to: a) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, T..Ú.. G., okres G.Ť., obec G., druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XX m2, b) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XX m2, c) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XXX m2
d) rodinný dom so súp.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G.y, okres G., obec G., postavený na G..Č.. XXXX R.) W. J. D. D..Č.. XXXX, X. L. B. Č.. XXXX, E. L. M. Ú.O. G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., postavená na parc.č. XXXX/X, parcela registra C , druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XXX m2. Darovacia zmluva je zmluvnými stranami podpísaná. Dátum uzatvorenia zmluvy absentuje. K zmluve je pripojená doložka Osvedčenia o pravosti podpisov oboch zmluvných strán vystavená C.. C. O., notárskym koncipientom povereným notárom I.. C. O. zo dňa 10.02.2014.
10. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že výlučným vlastníkom všetkých vyššie špecifikovaných nehnuteľností je žalovaný. Ako titul nadobudnutia je vyznačená pod E. XXX/XX - K. X. G. X.X.XXXX - XXX/XX.
11. Z potvrdenia notára JUDr. Miroslava Holčíka, Notársky úrad so sídlom Nám. 1. Mája 1121/14, Piešťany zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že po nebohej S. B., rod. E., zomrelej XX.XX.XXXX je vedené dedičské konanie pod č.k. XD/XXX/XXXX, K. XXX/XXXX a dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine v zmysle § 475 OZ sú synovci poručiteľky G. E. S. G. E..
12. Z Uznesenia č. XD/XXX/XXXX, K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičské konanie po neb. S. B., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX bolo zastavené a nepatrný majetok - osobný účet so zostatkom vo výške 228,02 eur bol vydaný G. E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
13. Právny zástupca žalobcov opakovane odkazoval na konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. 10C/62/2010, v ktorom sa riešila totožná právna vec, v ktorej išlo o kúpnu zmluvu, kde absentoval čas právneho úkonu a súd rozhodol, že táto zmluva je neplatná (rozsudok Okresného súdu Piešťany č. 10C/62/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. XXCo/XXX/XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX). Zotrval na svojom stanovisku vo vzťahu k nedostatku podstatnej náležitosti darovacej zmluvy, a to času a miesta jej uzatvorenia, čo spôsobuje jej neplatnosť. Zároveň poukázal na rozdielnosť stanovísk a odborného posúdenia totožnej veci zo strany dvoch rozdielnych senátov odvolacieho súdu, pričom preferuje právne závery senátu Mgr. Čima v jeho rozhodnutí pod sp.zn. 10Co/341/2014.
14. Právny zástupca žalovaného poukazujúc na svoje doterajšie písomné vyjadrenia a ústne prednesy zotrval na svojom stanovisku vo vzťahu k nedôvodnosti podanej žaloby, tvrdiac, že sporný právny úkon je platný a k otázke aplikácie záverov iného odvolacieho senátu Krajského súdu v Trnave, v inom súdnom konaní, na ktoré poukazujú žalobcovia uviedol, že v tomto konaní je rozhodnutie Krajského súdu v Trnave irelevantné, nakoľko v našom štáte platí zákon a ten je potrebné správne vyložiť, pričom v našom právnom systéme nie je viazanosť judikatúrou.
15. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom poukázali na to, že súdna prax akceptuje iba také žaloby, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, čo je i tento prípad.
17. S poukazom na vyššie uvedené, je možné skonštatovať, že žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe preukázali, pretože touto žalobou chcú dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností a odopretím tejto určovacej žaloby by podľa názoru súdu došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
18. Vo vzťahu k potrebe posúdenia predbežnej otázky súvisiacej s platnosťou darovacej zmluvy, ako otázky dôležitej a majúcej zásadný význam na určenie existencie alebo neexistencie práv založených týmto sporným právnym úkonom, súd prvej inštancie riadiac sa názorom odvolacieho súdu považoval za potrebné dôsledne sa zaoberať tvrdeným nedostatkom predmetnej darovacej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tak, aby sa negatívnym spôsobom nezasiahlo do právnej istoty účastníkov tohto zmluvného vzťahu.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne ; inak je neplatný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
22. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov.
23. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
25. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.
26. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
27. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., Okresný úrad Správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
28. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
29. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
30. Podľa § 42 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z., ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.
31. Občiansky zákonník v § 40 upravuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Z odseku 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že len v prípade, ak zákon alebo dohoda stanovuje pre právny úkon určitú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon nemôže byť teda postihnutý neplatnosťou pri nedodržaní takej formálnej náležitosti, splnenie ktorej zákon (dohoda) výslovne pre určitý právny úkon nestanovuje. Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa stavu, aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Písomnú formu musia mať podľa ustanovenia zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Pre zachovanie jednoduchej písomnej formy, ktorej pojmové náležitosti sú písomnosť a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva, ale používa termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením povinnosti. Do úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka (keď neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú).
32. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. je Okresný úrad oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy v zmysle ust. 42 ods. 2 tohto zákona, pričom tieto ustanovenia vymedzujú podmienky spôsobilosti zmluvy o prevode nehnuteľností a sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Tieto podmienky však nie sú podmienkami platnosti takéhoto právneho úkonu. Vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa na základe zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy, ale len podmienkou nadobudnutia jej vecno-právnych účinkov. Z ust. § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. je zrejmé, že ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Zákonodarca teda zveril okresnému úradu právomoci, ako orgánu verejnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu na základe zmluvy aj v rozsahu skúmania jej súladu so zákonom. Preskúmanie uvedených podmienok je v kompetencii orgánu verejnej správy na úseku katastra. V prípade ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje požadované náležitosti, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam a určí lehotu na vykonanie opravy. Katastrálny zákon teda v prípade ak listina neobsahuje niektorú z náležitostí podľa § 42 ods. 1 a 2 cit. zákona umožňuje jej odstránenie formou výzvy a následne má účastník tohto konania v prípade ak okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností svojim administratívnym rozhodnutím vklad do katastra nehnuteľností nepovolí, právo domáhať sa jeho zrušenia cestou správneho súdnictva alebo cestou prokuratúry. V prejednávanej veci spornú darovaciu zmluvu skúmal Okresný úrad G., katastrálny odbor, ktorý rozhodol dňa X.X.XXXX pod č. E. XXX/XX o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pokiaľ by sporná darovacia zmluva neobsahovala všetky podmienky na povolenie vkladu, Okresný úrad G., katastrálny odbor, by vklad nepovolil, k čomu však v danom prípade nedošlo.
33. Žalobcovia tvrdia, že sporná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovaných právom, konkrétne § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona, keďže neobsahuje čas jej uzatvorenia. Občiansky zákonník však v nijakom ustanovení nepožaduje pre platnosť právneho úkonu uvedenie dátumu jeho uzatvorenia a chýbajúci dátum na darovacej zmluve nemôže spôsobiť jej neplatnosť. Následkom porušenia uvedeného ustanovenia je nepovolenie vkladu nehnuteľnosti do katastra. Zmluva teda nie je spôsobilá vkladu, avšak nedostatok brániaci zavkladovaniu je odstrániteľný. Nemožno však takúto zmluvu sankcionovať neplatnosťou. Súd prvej inštancie tak zhodne s názorom nadriadeného súdu dospel k záveru, že spornú darovaciu zmluvu nemožno považovať za neplatný právny úkon z dôvodu chýbajúceho dátumu jej uzatvorenia podľa § 42
ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
34. Vo vzťahu k prezentovanému názoru žalobcov v súvislosti s poukazom na stanovisko iného senátu Krajského súdu v Trnave v totožnej veci (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 10Co/341/2014) je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný akýmkoľvek rozhodnutím súdu s výnimkou ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ide o zákonný príkaz rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, v opačnom prípade by sa mohlo jednať o svojvôľu. V prípade ďalšieho procesného postupu, potom ako odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo je daný prípad, sa súd prvej inštancie riadi názorom odvolacieho súdu a dbá na princípy koncentrácie konania, pričom predkladanie nových prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany je obmedzené s výnimkou tých, ktoré boli úspešne uplatnené v odvolacom konaní.
35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V priebehu konania na súde prvej inštancie pred prvým rozhodnutím žalobcovia síce predložili kópiu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.08.2014, avšak k tomuto listinnému dôkazu sa bližšie nevyjadrovali ani v samotnej žalobe, ani na pojednávaní pred rozhodnutím prvoinštančného súdu a dokonca ani v rámci odvolacieho konania, keď mali priestor na vyjadrenie k podanému odvolaniu. V súvislosti s tvrdením o neplatnosti darovacej zmluvy odkazovali hlavne na už vyslovený názor Okresného súdu G. v rozsudku sp.zn. 10C/62/2010 - 264 zo dňa 7. mája 2014 ako aj názor Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/341/2014 zo dňa 28.10.2015, pričom na iný dôvod neplatnosti spornej darovacej zmluvy ako na rozpor s ust. § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona nepoukazovali, a to ani v rámci odvolacieho konania.
36. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
37. Poukazujúc na vyššie uvedené odseky s použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd na tvrdenie žalobcu 1. v súvislosti s nesprávnym rodným číslom darkyne na darovacej zmluve neprihliadol.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.