Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2024 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. B. nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, G., občan SR

sa podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. -53 zo dňa 09.09.2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa , s poukazom na , v znení platnom a účinnom do 31.07.2019, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2019 v čase okolo 07.30 hod. v meste G., vo vzdialenosti približne 20 metrov od vchodu bytového domu č. XX E. H. I. J., pristúpil k svojmu synovi maloletému K., nar. XX.XX.XXXX, ktorého chytil za ruku a chcel ho odprevadiť do školy, čo maloletý odmietol a počas spoločnej komunikácie, po tom čo maloletý K.B. vybral z tašky mobilný telefón zn. L. X M., čiernej farby, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, obvinený mu mobilný telefón vzal z ruky, zrušil hovor s matkou maloletého a dal si ho do vrecka a následne, po tom čo prišla na miesto matka maloletého, odišiel k motorovému vozidlu, ktoré uzamkol a z miesta odišiel preč, čím týmto konaní spôsobil poškodenej N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. J. XXXX/XX, škodu odcudzením mobilného telefónu vo výške 204,40 €

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd o d k a z u j e poškodenú N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. J. XXXX/XX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. -53 dňa 09.09.2020 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre zločin krádeže § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. Zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, prečítal svedecké výpovede z prípravného konania, listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že sa v ten deň so synom ráno stretol. Opýtal sa ho, či chce ísť s ním alebo nie. On mal so synom vždy krásny vzťah, až do určitého momentu, keď sa všetko zmenilo. V ten deň mu podal ruku a chcel s ním ísť do školy, ale videl, že to nejde, tak potom odišiel preč. Nič synovi neurobil, nič mu neukradol. Tento telefón, ktorý je predmetom konania, videl jeden krát v živote, keď ho náhodou našiel vo svojom aute. Ďalej uviedol, že v ten deň sedel v aute a videl, že syn vyšiel z domu, tak sa mu pozdravil, syn bol prekvapený a mal taký odstup. Chcel s ním ísť pešo do školy ho odprevadiť, ale on mu povedal, že nepôjde. Začal silno plakať, bol rozrušený, ale nevie prečo mal takúto silnú reakciu. Išiel teda preč a keď sa otočil za synom, tak videl, že s niekým telefonuje, ale nevie s kým. Syn stál na tom mieste, kde sa spolu rozprávali, on mal auto tak 50 metrov od bytovky a sám bol od auta na vzdialenosť tak tri krát väčšiu, ako je dĺžka pojednávacej miestnosti. Vracal sa k autu a potom prišla von pani M., ktorá na neho fyzicky zaútočila na hlavu, zozadu, chytila ho za vlasy a stiahla mu kapucňu. Zo skúseností vie, že v týchto situáciách je najlepšie odísť preč a teda nešiel do auta, ale do obchodu. Auto nechal otvorené, bežne ho necháva otvorené, žije v O. a tam auto bežne nezatvárajú, aj sa nechávajú kľúče v zapaľovaní, keby prišli smetiari a bolo by potrebné auto posunúť, iba napríklad pred obchodným domom si auto zamyká. Išiel do obchodu a pani M. na neho bliakala nejaké veci a keď sa vrátil z obchodu, pani M. ani syn tam už neboli. Keď mu potom volali z polície ohľadne telefónu, tak nevedel o čo sa jedná. Vie, že poškodená M. bola viac krát v pátraní českej kriminálky, kradla mu veci, peniaze aj synovi a potom ich predávala. Keď mu volali z polície, tak mu povedali, že má ísť vypovedať kvôli krádeži a kázali mu skontrolovať si auto. Celé to bola záhada, myslí si, že synovi asi telefón vypadol a niekto ho našiel a vložil do jeho auta. Neskôr on našiel telefón vo svojom aute a to dole vo vaku, ktorý je upevnený na sedadle vodiča. Hneď volal na č. 158, že telefón našiel, potom telefón odniesol na políciu P. – G.. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že v roku 2017-2018 podával trestné oznámenie na pani M., kde poškodený mal byť ich syn a v tomto trestnom konaní boli vypracované tri posudky, medzi inými aj na neho, kde znalci konštatovali, že trpí schizofréniou.

Svedkyňa – poškodená N. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku syna vychystala do školy, bol spokojný, lebo už bol piatok pred víkendom a keď odišiel, tak sa na neho išla pozerať z balkóna, ale balkón majú tak z boku a syna mohla vidieť iba keď prešiel trochu ďalej od bytovky. Vyzerala ho teda, ale nevidela ho. Keď počula susedu zhora Q., ako kričí „K., K., preboha K.“, vtedy vybehla pred vchod a videla obžalovaného, ako drží syna za obe ruky. Keď ju obžalovaný videl, tak ho pustil. Syn jej povedal, že obžalovaný mu zobral telefón, tento videla v rukách obžalovaného, potom si ho dal do ľavého vrecka bundy. Chcela mu ho zobrať, ale sa jej vytrhol, chcela mu aj vojsť do auta, ale mal ho zamknuté a potom obžalovaný išiel niekam dole sídliskom a ona za ním nechcela bežať v pyžame. Volali na políciu a policajtke obžalovaný s kľudom povedal, že je niekoľko kilometrov od G.. Keď videla obžalovaného so synom, boli tak dva-tri metre od auta obžalovaného, ktoré bolo zaparkované a oni stáli pred ním. Mobilný telefón bol nový, kúpila ho synovi na Mikuláša 2018, synovi potom musela kúpiť nový telefón, ktorý má doteraz, lebo tento jej polícia dlho nevracala. Keď jej ho vrátili, zapli ho, ale stále sekal a nedalo sa pripojiť s ním na internet a teda synovi, keďže na ňom chcel hrať aj hry, bol nepoužiteľný. Tento telefón má stále doma, nikto ho nepoužíva. Iné osoby na mieste skutku nevidela.

Svedok A. R. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na OO PZ Zvolen ako referent. Spomína si, že prišla z OO PZ Banská Bystrica žiadosť o vrátenie mobilného telefónu, pričom spis bol pridelený jemu, riešili čo s mobilom. Následne riešili vydanie vecí a mobilný telefón išiel do trestného konania, vec si prevzal vyšetrovateľ. Mobilný telefón mal obžalovaný nájsť. Zistilo sa, že majiteľkou je poškodená. Mobilný telefón on ani nezapínal.

Na hlavnom pojednávaní sa podľa v spojení s oboznámil zvukový záznam a čítala zápisnica z výsluchu mal. S. O. z prípravného konania, nakoľko sa konalo v neprítomnosti obžalovaného po splnení podmienok podľa a zároveň prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď tohto svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. Maloletý v prípravnom konaní uviedol, že sa to stalo začiatkom roka 2019, okolo 07:30 hod., kedy išiel normálne do školy, vyšiel z paneláku a videl otca ako ide z auta a niečo mu hovorí. Otec ho chytil za ruku a akoby ťahal k autu. Chcel, aby ho pustil, aj to otcovi stále vravel a keď chcel zavolať mame, tak mu zobral telefón. Tento telefón dostal od mamy ako darček na Mikuláša, bol nový. Vytrhol mu telefón z ruky, zrušil hovor a strčil si ho do vrecka. Tento si zobral so sebou. Toto sa stalo kúsok od otcovho auta. Otcovi telefón ťahal z ruky, aj mu hovoril, nech mu ho vráti späť, ale otec povedal, že ten mobil mu kúpil on, že je jeho. Potom bolo počuť susedu Q.

ako kričala, aby ho otec pustil a potom prišla mama v pyžame a naháňala otca po parkovisku. On potom ako keby odbehol niekde dole, po ulici nižšie a oni išli s mamou naspäť dovnútra a neskôr na políciu.

Na hlavnom pojednávaní sa podľa čítala zápisnica z výsluchu Rozálie Šimkovičovej (z čl. 113-118) z prípravného konania, nakoľko sa konalo v neprítomnosti obžalovaného po splnení podmienok podľa a zároveň prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď tohto svedka a obžalovaný bez zbytočného odkladu po doručení výzvy podľa tohto svedka nenavrhol vypočuť osobne. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že to bolo v ranných hodinách, keď bola na svojom balkóne. Videla ako išiel K. do školy a keď bol pri parkovisku, prišiel k nemu jeho otec, ktorého pozná a o niečom sa zhovárali. Nepočula o čom. Videla, že K. chce pokračovať v ceste do školy, ale otec ho chytil za ruku a chcel sa s ním rozprávať. Vie, že rodina M. má s otcom K. problémy, tak išla hneď zatelefonovať pani M., st., že otec je so K. vonku pred panelákom. Po telefonáte pani M. už nepozerala za balkóna. Či kričala slová „Samko preboha nechoď“ si už nespomína. Pri ďalšej neskoršej výpovedi svedkyňa uviedla, že si už nespomína čo sa vtedy stalo, je už stará, má 79 rokov, je ťažko chorá.

Na hlavnom pojednávaní bola tiež čítaná zápisnica z výsluchu psychológa PhDr. Štefánie Stanislavovej, ktorá bola opatrením pribratá podľa a k výsluchu mal. S. O., ktorá uviedla, že maloletý bol pri výsluchu takmer bez známok napätia. Skutok popisoval pomerne vecne slovami úmernými jeho veku a intelektu. Občas bezprostredne doplnil výpoveď obsahom, ktorý sa mu v súvislosti s otázkou vybavil v mysli. Nebola u neho zistená tendencia udalosť zveličovať, či dramatizovať, ale ani minimalizovať. Jeho výpoveď je možné považovať za vierohodnú.

Podľa na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. 68/2022 znalca MUDr. Ivana Karbulu, podľa záverov ktorého obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou, nemá vymiznuté ani znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase skutku, ktorý je mu kladený za vinu bol plne schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť tohto konania a teda nemal vymiznuté ani znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Znalec u neho nezistil závislosť od alkoholu, ani iných návykových látok, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je dôvod mu nariadiť ochranné opatrenie.

Podľa sa na hlavnom pojednávaní čítali aj listinné dôkazy a to zápisnica o vydaní veci (čl.124), uznesenie a potvrdenie o vrátení veci (čl.125-126), doklady k mobilnému telefónu (čl.127-129), zápisnica o trestnom oznámení A. B. (čl. 131-132), žiadosť o poskytnutie súčinnosti (čl.134), správa OO PZ (čl.135), zápisnica o podaní vysvetlenia (čl.136), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. (čl. 137-138), posudok Mesto Zvolen (čl.135-166), evidencia priestupkov (čl. 169-172, 209, 219), odpis RT (čl. 173), aktuálny RT (čl.1).

Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2023, ktorým rozsudok okresného súdu zo dňa 22.03.2023 zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to obsahmi spisov tunajšieho súdu, v ktorých konaniach sa jednalo o úpravu styku medzi rodičmi a maloletým synom ako aj s obsahom priestupkových spisov OR PZ Zvolen, OO PZ Zvolen za obdobie - 2023. Z obsahu uvedených spisov je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenom prebiehalo viacero konaní, ktorých predmetom bola úprava styku k ich spoločnému maloletému synovi K., ktorý je aj poškodeným v tomto trestnom konaní. S uvedenými civilnými spormi súvisia aj priestupkové spisy, z ktorých obsahu vyplýva, že v roku 2018 bolo podaných zo strany obžalovaného 16 trestných oznámení na poškodenému N. M., ktorých obsahom bola skutočnosť, že poškodená neumožňuje obžalovanému styk s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu. Uvedené trestné veci boli riešené odložením, resp. v niektorých prípadoch bola vec postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy.

Súd vo veci na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu R. R., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že si na okolnosti, ktoré uvádzala vo svojom písomnom vyjadrení vôbec nespomína a to z dôvodu, že prežila traumatizujúcu udalosť a všetky myšlienky vytesnila. Nespomína si ani na to, či bola v období roku 2019 vo Zvolene s obžalovaným.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019), rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

Podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019)odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na chránenej osobe.

Podľa a , chránenou osobou sa rozumie dieťa a blízka osoba.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Uviedol, že v ten deň sa síce so synom ráno stretol, chcel s ním ísť do školy, ale keď videl, že to nejde, tak potom odišiel preč. Nič synovi neurobil, nič mu neukradol. Telefón, ktorý je predmetom konania, videl jeden krát v živote, keď ho náhodou našiel vo svojom aute. Celé to bola záhada, myslí si, že synovi asi telefón vypadol a niekto ho našiel a vložil do jeho auta. Neskôr on našiel telefón vo svojom aute a to dole vo vaku, ktorý je upevnený na sedadle vodiča. Telefón následne odniesol na políciu. Z vykonaného dokazovania mal však súd za to, že skutok tak ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby sa stal, čo nepochybne vyplýva z výpovede svedka – mal. syna obžalovaného, ktorý uviedol, že keď išiel do školy videl otca ako ide z auta a niečo mu hovorí. Otec ho chytil za ruku a akoby ťahal k autu. Chcel, aby ho pustil a keď chcel zavolať mame, tak mu zobral telefón. Otec mu vytrhol telefón z ruky, zrušil hovor a strčil si ho do vrecka. Následne vybehla z bytového domu matka – poškodená N. M., ktorá obžalovaného začala naháňať po parkovisku a v dôsledku toho obžalovaný ušiel preč.

Vzhľadom na zdravotný stav svedkyne O. Q., potvrdený aj vyjadrením ošetrujúceho lekára strany v konaní súhlasili s prečítaním jej výpovede z prípravného konania. Svedkyňa vo svojej prvej výpovedi uviedla, že videla ako išiel maloletý do školy a keď bol pri parkovisku, prišiel k nemu jeho otec, ktorého pozná a o niečom sa zhovárali. Videla, že K. chce pokračovať v ceste do školy, ale otec ho chytil za ruku a chcel sa s ním rozprávať. V ďalšej výpovedi už svedkyňa uviedla, že si na vec nespomína. Súd sa oboznámil aj s obsahom písomnej svedeckej výpovede R. R. datovanej dňa 19.12.2019, vzhľadom na vykonané dokazovanie a aj vzhľadom na výpoveď tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní, keď si na okolnosti, za ktorých mal byť spáchaný skutok nespomínala, mal však za to, že výpoveď tejto svedkyne nie je dôveryhodná, ale javí sa skôr účelovou. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že sám obžalovaný túto písomnú výpoveď (hoci mala byť spísaná už 19.12.2019) predložil až odvolaciemu súdu dňa 17.08.2023, t.j. takmer štyri roky od jej spísania a ani túto svedkyňu nenavrhol nikdy sám vypočuť, hoci mala byť prítomná na mieste skutku a svedčiť v jeho prospech.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach následne súd dospel k záveru, že obžalovaný sa síce dopustil skutku, tak ako je tento vymedzený v obžalobe, t.j. že dňa 08.02.2019 v čase okolo 07.30 hod. v meste G., vo vzdialenosti približne 20 metrov od vchodu bytového domu č. XX E. H. I. J., pristúpil k svojmu synovi maloletému K., nar. XX.XX.XXXX, ktorého chytil za ruku a chcel ho odprevadiť do školy, čo maloletý odmietol a počas spoločnej komunikácie, po tom čo maloletý K.B. vybral z tašky mobilný telefón zn. L. X M., čiernej farby, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, obvinený mu mobilný telefón vzal z ruky, zrušil hovor s matkou maloletého a dal si ho do vrecka a následne, po tom čo prišla na miesto matka maloletého, odišiel k motorovému vozidlu, ktoré uzamkol a z miesta odišiel, ale tento skutok nie je trestným činom.

Objektom trestného činu krádeže je vlastnícke právo a držba veci. Objektívna stránka trestného činu krádeže spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením škody niektorým zo spôsobov uvedených v § 211 ods. 1 písm. b) až g) Tr. zákona. Zmocnením sa rozumie získanie faktickej kontroly nad vecou a jej udržanie. Subjekt je pri trestnom čine krádeže všeobecný, páchateľom môže teda byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

Je potrebné v súlade so závermi odvolacieho súdu konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si obžalovaný prisvojil mobilný telefón maloletého v úmysle tento používať. Zo skutkového deja vyplýva, že motívom obžalovaného bolo odprevadiť syna do školy, resp. sa s ním porozprávať a keď maloletý vytiahol mobilný telefón a chcel telefonovať, mu obžalovaný tento telefón zobral a vložil si ho vrecka, avšak nie v úmysle si tento prisvojiť a prípadne používať, ale maloletému

zabrániť v tom, aby volal matke, nakoľko sa chcel s ním porozprávať. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spôsobila to, že maloletému mobilný telefón nevrátil bolo to, že z vchodu bytového domu vybehla matka maloletého a začala obžalovaného naháňať po parkovisku a kričať na neho a zároveň mu vtedy odtrhla aj kapucu z kabáta. Je preto pochopiteľné, že za tejto situácie obžalovaný už neriešil vrátenie mobilného telefónu, ale z miesta ušiel. Vyslovene antagonistické vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou mal súd za preukázané nielen z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, ale aj z obsahu pripojených civilných ako aj priestupkových spisov, z ktorých nepochybne vyplýva, že obaja rodičia viedli dlhoročné spory o styk s maloletým, ktoré boli sprevádzané aj podávaním trestných oznámení pre neumožnenie tohto styku maloletého so svojim otcom (v tomto konaní obžalovaným). V zmysle vyššie uvedeného súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) a to predovšetkým naplnenie jeho subjektívnej stránky.

Keďže obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodenú N. M. súd s jej nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.