Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/12/2015

Potvrdené rozhodnutím 23CoPr/5/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu P.. U. X., A.. XX.X.XXXX, W. S. XXXX/ XX, XXX XX F., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 41/95, 058 01, Poprad, IČO: 47 257 113, v mene ktorej koná JUDr. Marta Dachová, advokátka, proti žalovanému Inšpektorát práce Prešov, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 35 531 088, zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cpr/12/2015-1022 zo dňa 19.5.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: P.. U. X., A.. XX.X.XXXX, W. S. XXXX/XX, XXX XX F. zastúpeného JUDr. Martou Dachovou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad proti žalovanému: Inšpektorát práce Prešov, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 35 531 088, zastúpenému JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou s prísl., takto

rozhodol:

I. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.1.2015, ktorá bola daná podľa o štátnej službe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov j e n e p l a t n á .

II. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného t r v á .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.5.2015 domáhal voči žalovanému určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.1.2015, ktorá bola daná podľa o štátnej služby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je neplatná, štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného skončiť do dňa, od ktorého mu začne žalovaný prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že nie je splnená jedna zo základných podmienok výpovede a to konkrétne, že jeho štátnozamestnanecké miesto na oddelení pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave dňom 1.4.2013 nebolo nikdy platne a účinne zrušené, pretože k zmene organizačnej štruktúry žalovaného s účinnosťou od 1.4.2013 nikdy účinne a platne nedošlo. Na túto okolnosť žalobca žalovaného bezvýsledne upozorňoval a dožadoval sa nápravy. Žalovaný však od opätovného nástupcu žalobcu do práce 14.1.2015 po tom, čo bolo Okresným súdom Prešov rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č.k. -340, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2015 určené, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.08.2013 je neplatné, štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá., absolútne ignoroval žiadosť žalobcu, ktorou sa domáhal vytvorenia pracovných podmienok, ktoré sú predpokladom výkonu inšpektora práce. Nebol mu vydaný preukaz inšpektora práce, poskytnutý počítač, služobný telefón, služobný odev, ani žiadne ochranné pracovné pomôcky,

neboli mu pridelené žiadne spisy na vybavovanie a mohol poskytovať iba poradenstvo, čo bolo vopred účelovo rozhodnuté. Nebol mu predstavený ani jeho priamy nadriadený a nemal ani osobný prístup do internetovej počítačovej siete. V neposlednom rade žiaden z vedúcich funkcionárov ani nemal snahu sa ospravedlniť za neplatne skončený štátnozamestnanecký vzťah. Podľa neho tieto skutočnosti sú dôkazom pokračujúcej diskriminácie, ktorej jednoznačným hlavným cieľom bolo zo strany žalovaného za každú cenu skončiť štátnozamestnanecký pomer so žalovaným“.

2. V neskoršom konaní žalobca poukázal na to, že v čase doručovania výpovede zo dňa 21.1.2015 interná norma 2/2013 nebola v platnosti, bola v plnom rozsahu zmenená internou normou 6/2013, rovnako tak aj interná norma z roku 2013 bola zrušená internou normou 5/2014, teda v čase, kedy bola doručovaná výpoveď žalobcovi, neexistovala platná organizačná štruktúra s účinnosťou od 1.4.2013.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2015 namietal, že „štátnozamestnanecké miesto žalobcu na oddelení pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave sa zrušilo zmenou Organizačnej štruktúry žalovaného s účinnosťou od 1.4.2013 (Interná norma č. 002/2013). Od 1.4.2013 do dňa podania vyjadrenia k žalobe už u žalovaného neexistuje oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave. Interná norma č. 002/2013 platila a bola účinná do 30.9.2013, kedy bola zrušená Internou normou č. 006/2013, ktorou bol s účinnosťou od 1.10.2013 prijatý nový Organizačný poriadok Inšpektorátu práce Prešov a nová organizačná štruktúra. Ani od 1.10.2013 na IP Prešov neexistovalo oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave. Internou normou č. 006/2014 s účinnosťou od 6.10.2014 bol opäť zmenený Organizačný poriadok Inšpektorátu práce Prešov a bola prijatá nová organizačná štruktúra. Ani od 6.10.2014 na IP Prešov neexistovalo oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave. Uvedené vyplýva aj z Interných noriem č. 003/2013 (účinná od 1.4.2013), č. 009/2013 (účinná od 1.10.2013), č. 003/2014 (účinná od 17.5.2014), č. 005/2014 (účinná od 6.10.2014 a č. 011/2014 (účinná od 1.1.2015), ktoré obsahovali príkaz hlavného inšpektora práce žalovaného na obsadenie organizačnej štruktúry, a v ktorých hlavný inšpektor práce určil pracovné miesta (vrátane štátnozamestnaneckých) a ich počet na jednotlivých útvaroch IP Prešov. Od 1.4.2013 do dňa podania vyjadrenia u žalovaného neexistuje oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave a žalovaný od 1.4.2013 nedisponuje ani jedným pracovným či štátnozamestnaneckým miestom na oddelení pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave. Organizačný poriadok, organizačná štruktúra, pracovné miesta a ich počet u žalovaného od 1.4.2013 vyplývali z vyššie uvedených interných noriem. Do dňa podania vyjadrenia nebolo ani o jednej z týchto interných noriem rozhodnuté ako o neplatnej. Žalovaný akceptoval právny názor súdu vyslovený v odôvodnený rozsudku, že zaradenie žalobcu na oddelenie dopravy od 1.4.2013 nebolo vykonané v súlade so zákonom o štátnej službe a vtedy platným služobným poriadkom. Dňa 14.1.2015 (a ani v súčasnosti) nemal žalovaný pre žalobcu pracovné miesto na oddelení pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave, kde naposledy žalobca vykonával štátnu službu. Z týchto dôvodov bola žalobcovi ponúknutá zmena jeho služobnej zmluvy dodatkami. Boli mu ponúknuté 2 vhodné miesta inšpektora práce, jedno na oddelení pracovnoprávnych vzťahov ihneď dňa 14.1.2015 a druhé dňa 19.1.2015 na oddelení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ani jedno z týchto pracovných miest žalobca neprijal. Služobný úrad Inšpektorát práce Prešov nemal inú možnosť, ako skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobcu výpoveďou“.

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.6.2016 č.k. -575 súd žalobe vyhovel s tým, že nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách tohto konania. Súd po vykonaní dokazovania ustálil, že interná norma č. 002/2013 nebola platne prijatá aj s poukazom na skoršie rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. , v ktorej veci žalobca bol úspešný vo vzťahu k žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa súdu v danom prípade neboli dodržané všetky hmotnoprávne podmienky dania výpovede podľa , nakoľko nebola splnená druhá hmotnoprávna podmienka a to splnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Súd poukázal na to, že ak žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval, že ani jedno z ponúknutých pracovných miest dodatkom č. 1 a dodatkom č. 2 žalobca neprijal, a tak nemal inú možnosť, ako skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, súd má za to že neprijatie ponúkaného štátnozamestnaneckého miesta samo o sebe aj keby bolo odvodené obsahovo od podaní žalobcu, túto podmienku nespĺňa. Súd teda ustálil, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre platnú výpoveď podľa Zákona o štátnej službe.

5. Na odvolanie žalovaného uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2017 bol zrušený rozsudok súdu s výnimkou výroku o vylúčení nárokov žalobcu na náhradu mzdy a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že „pre posúdenie danej právnej veci bolo dôležité zistiť skutkový stav a skutkovo ustáliť, či štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo alebo nebolo zrušené a v prípade, že bolo zrušené, či služobný úrad nemal pre žalobcu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, a či žalobca nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené. Pokiaľ toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené, nie je potrebné zaoberať sa v konaní splnením ďalšej podmienky pre možnosť výpovede. Dôležitou skutočnosťou, ktorú bolo treba skutkovo aj právne ustáliť bolo to, či žalovaný (v prípade zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu) mal alebo nemal pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo či tento súhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade. Odvolací súd považuje za potrebné právne vyhodnotiť, či vyjadrenie žalobcu, že neprijal ponuku dvoch pracovných miest z dôvodu, že jeho pracovné štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené, pretože k zmene organizačnej štruktúry IP Prešov s účinnosťou od 01.04.2013 nikdy účinne a platne nedošlo, je odmietnutím pracovného miesta. Žalobca toto pracovné miesto neodmietal z toho dôvodu, že nesúhlasí len s niektorými dojednaniami v dodatku, odmietal ich zo zásadného dôvodu, že nebol žiaden dôvod ponúkať mu iné pracovné miesto, keďže jeho pôvodné pracovné miesto nebolo zrušené. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na podstatnú skutkovú a právnu otázku, teda či štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo alebo nebolo zrušené, pričom odpoveď na túto otázku má vplyv aj na ďalšie právne posúdenie veci, a to vyhodnotenie splnenia ponukovej povinnosti žalovaného. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie zistí a odôvodní, či štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo alebo nebolo zrušené. V prípade, že zistí, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo s účinnosťou od 01.04.2013 zrušené, opätovne vyhodnotí či žalovaný splnil svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi a v závislosti od toho vo veci rozhodne.“

6. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie vychádzal z vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní, ktoré vykonal výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. T. M., svedkyne P.. O. S., svedka G.. F. O., oboznámením listinných dokladov zo spisu sp.zn. a to pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 28.03.2002, prehlásením G.. Y. L., výsluchom G.. Y. L., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca pracoval u žalovaného od 28.03.2002 na pozícii čakateľa inšpektora. Neskôr bol vymenovaný do stálej štátnej služby a pôsobil vo funkciách odborný radca, hlavný radca - inšpektor práce na oddelení pracovnoprávnych vzťahov. Po zmene opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta z 03.07.2006 žalobca pôsobil na oddelení pracovnoprávnych vzťahov vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce, pričom najnáročnejšiu činnosť mal kontrolnú a inšpekčnú činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom, zároveň koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. Predtým táto najnáročnejšia činnosť bola koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja. Ostatné činnosti v rámci najnáročnejších činnosti ostali zachované. Zmenou opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.12.2010, bol žalobca organizačne začlenený na oddelenie pracovno-právnych vzťahov pre sociálnu legislatívu v doprave. Najnáročnejšiu činnosť mal kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť vrátane vydávania rozhodnutia v príslušnom odbore štátnej služby a prešetrovanie sťažnosti a petícii, vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. V bode 9 taktiež došlo k menším zmenám v rámci najnáročnejších činnosti. Od 01.04.2013 u žalovaného bola účinná nová Interná norma č. 002/2013 - Organizačný poriadok inšpektorátu práce. Táto interná norma bola schválená 28.03.2013. V článku 4 tejto Internej normy bol prijatý nový organizačný poriadok Inšpektorátu práce Prešov a boli vytvorené oddelenia inšpekcie práce, a to 1. oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2. oddelenie pracovno-právnych vzťahov a 3. oddelenie dopravy. Ďalej bolo organizačné oddelenie s oddelením právnych služieb, oddelením ekonomiky, prevádzky a informatiky. Ďalšími organizačnými útvarmi inšpektorátu boli osobný úrad a asistent hlavného inšpektora

práce. V štvrtej časti článku 10 tejto internej normy sú práva a povinnosti hlavného inšpektora práce, kedy v bode 2 písm. f) pod poradovým číslom 1 je uvedené, že vydáva organizačný poriadok inšpektorátu. Organizačný poriadok č. 002/2013 mal nahradiť Organizačný poriadok č. 010/2010, s účinnosťou od 01.12.2010. Z článku 8 ods. 2 písm. h) pôvodnej internej normy, vyplýva, že hlavný inšpektor práce vydáva pracovný poriadok, služobný poriadok, služobné predpisy a ďalšie interné normy inšpektorátu a po schválení generálnym riaditeľom organizačný poriadok inšpektorátu. Oznámením zo dňa 28.03.2013 o zaradení na oddelenie dopravy bolo žalobcovi oznámené, že s účinnosťou od 01.04.2013 je zaradený na oddelenie dopravy, kde bude vykonávať prácu inšpektora práce. Jeho vedúcim zamestnancom je od 01.04.2013 vedúci oddelenia dopravy. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa mu nemení. Toto oznámenie vydal G.. T.Y. P., vedúci služobného úradu.

8. Dňa 12.08.2013 bolo žalobcovi zaslané okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, s tým, že porušil svoje povinnosti podľa § 60 ods. 1 písm. e) Zákona o štátnej službe, a to povinnosť plniť služobné úlohy riadne a včas, tým, že odmietol vypracovať a predložiť vedúcemu oddelenia dopravy plán činností na plánovacie obdobie od 01.07.2013 do 15.07.2013, napriek tomu, že o jeho vypracovanie a predloženie žiadal vedúci oddelenia dopravy dňa 01.07.2013. Taktiež odmietol vypracovať a predložiť pripomienky a návrhy k zmene , hoci túto úlohu dostal pridelenú vedúcim oddelenia dňa 01.07.2013. Taktiež dňa 03.07.2013 vrátil vedúcemu oddelenia dopravy nevybavený spis týkajúci sa firmy Artluk, s. r. o. Sabinov, ktorý mu bol pridelený 01.07.2013 a nevybavený spis týkajúci sa firmy P. U. Szatan AUTO-HANDEL, ktorý mu bol pridelený 01.07.2013, čím odmietol splniť pridelené služobné úlohy. Podľa služobného úradu inšpektorátu práce tým opakovane porušil svoju povinnosť podľa 60 ods. 1 písm. h) Zákona o štátnej službe, a to aj tým, že 05.08.2013 vrátil vedúcemu oddelenia dopravy nevybavený podnet na vykonanie inšpekcie práce u zamestnávateľa Autoservis Kožejak vo Vranove nad Topľou, ktorý mu bol pridelený 5. augusta 2013. Podľa inšpektorátu tak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny podľa článku XV ods. 8 písm. j) Internej normy 003/2010 - Služobný poriadok Inšpektorátu práce Prešov. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované 12.08.2013 so Závodným výborom odborového zväzu SLOVES pri inšpektoráte práce a so Základnou organizáciou odborového zväzu SLOVES pri inšpektoráte práce listom zo dňa 12.08.2013, pričom oznámili služobnému úradu súhlas s okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Dňa 19.08.2013 zaslal žalobca žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní. Dňa 18.10.2013 podal žalobca žalobu o svojom zaradení v súlade so zákonom.

9. Rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č.k. -340, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2015 súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel s poukazom na skutočnosť, že pôvodná Interná norma č. 10/2010 - Organizačný poriadok Inšpektorátu práce Prešov, účinná od 01.12.2010 uvádzala v článku 8 bod 2 písm. h) oprávnenia hlavného inšpektora práce, najmä: vydávať pracovný poriadok, služobný poriadok, služobné predpisy a ďalšie interné normy inšpektorátu a po schválení generálnym riaditeľom organizačný poriadok inšpektorátu. Vzhľadom na znenie tejto internej normy, ktorou bol hlavný inšpektor práce viazaný, mohol vydať nový Organizačný poriadok len po schválení generálnym riaditeľom. Čo sa týka samotného znenia nového organizačného poriadku 002/2013, toto nemuselo už vyžadovať schválenie organizačného poriadku generálnym riaditeľom, je však zrejmé, že Organizačný poriadok 002/2013 takéto schválenie vyžadoval. Pokiaľ bol teda prijatý nový organizačný poriadok bez toho, aby bol schválený generálnym riaditeľom, bol prijatý v rozpore s platnou internou normou, účinnou v čase prijímania nového organizačného poriadku, t.j. 10/2010. Čo sa týka samotného znenia Organizačného poriadku č. 002/2013, pre súd nebolo dôležité, či v tomto organizačnom poriadku hlavný inšpektor práce má oprávnenie prijímať organizačný poriadok aj bez schválenia generálnym riaditeľom, keďže toto jeho oprávnenie by bolo platné do budúcna pri prijímaní ďalšieho nového organizačného poriadku. Súd sa teda nezaoberal tým, či s textom organizačného poriadku po schválení v základnej organizácii odborového zväzu bolo manipulované alebo nie. Pri prijímaní Organizačného poriadku č. 002/2013 nebol dodržaný pôvodný organizačný poriadok č. 10/2010, a teda Interná norma 002/2013 bola prijatá v rozpore s týmto organizačným poriadkom, čiže u žalobcu oprávnene vznikli pochybnosti o platnosti novej organizačnej štruktúry na Inšpektoráte práce Prešov.

10. V priebehu sporu boli žalovaným predložené listinné dôkazy a to Interná norma č. 006/2013 Organizačný poriadok Inšpektorátu práce Prešov ako základný organizačný predpis Inšpektorátu práce Prešov s tým, že táto organizačná norma ruší Internú normu č. 002/2013. Dátum schválenia tejto normy je uvedený 23.9.202013 a účinnosť od 1.10.2013. Z textu internej normy vyplýva, že ju schválil G.. T. P., hlavný inšpektor práce, pričom v závere textu je uvedené, že tento organizačný poriadok účinný od 1.10.2013 bol prerokovaný so Základnou organizáciou odborového zväzu SLOVES pri Inšpektoráte práce Prešov dňa 23.9.2013. Následne bola prijatá Interná norma č. 009/2013 Obsadenie organizačnej štruktúry na Inšpektoráte práce Prešov od 1.10.2013. Podľa článku IV tejto internej normy sa inšpektorát organizačne člení na oddelenia a ďalšie organizačné útvary. Oddelenia sú základnými stupňami riadenia a rozhodovania. Organizujú sa podľa hlavných druhov činností inšpektorátu: a) oddelenia inšpekcie práce: 1. oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 2. oddelenie pracovnoprávnych vzťahov 3. oddelenie dopravy

b)organizačné oddelenia: 1. oddelenie právnych služieb 2. oddelenie ekonomiky, prevádzky a informatiky

Ďalšími organizačnými útvarmi inšpektorátu podriadenými HIP sú: a) osobný úrad b) asistent hlavného inšpektora práce c) útvar kontroly nelegálneho zamestnávania

11. Dňa 16.5.2014 prijal žalovaný ďalšiu Internú normu a to č. 003/2014 Obsadenie organizačnej štruktúry na Inšpektoráte práce Prešov od 16.5.2014, ktorý schválil G.. T. M., hlavný inšpektor práce, v ktorej v podstate zotrval na predchádzajúcej organizačnej štruktúre a Interná norma 005/2014 Obsadenie organizačnej štruktúry na inšpektoráte práce Prešov od 6.10.2014 opäť schválená G.. T. M..

12. Dňa 3.10.2014 žalovaný prijal Internú normu č. 006/2014 nazvanú Dodatok č. 1 k Organizačnému poriadku Inšpektorátu práce Prešov s účinnosťou od 6.10.2014 schválenú G.. T. M., hlavným inšpektorom práce, ktorou sa mení o.i. článok 10 Organizačného poriadku Inšpektorátu práce Prešov tak, že hlavný inšpektor práce priamo riadi: 1. osobný úrad 2. vedúcich oddelení 3. asistenta HIP 4. útvar kontroly nelegálneho zamestnávania 5. právnika

13. Dňa 18.12.2014 žalovaný schválil Internú normu č. 011/2014 názov normy Obsadenie organizačnej štruktúry na Inšpektoráte práce Prešov od 1.januára 2015 druh normy, príkaz hlavného inšpektora práce č. 3-7/2014 s tým, že účelom normy je upraviť zmeny v obsadení organizačnej štruktúry na IP Prešov od 1.1.2015, platnosť tejto internej normy bola stanovená ako záväzná pre všetkých zamestnancov žalovaného s tým, že zrušuje internú normu č. 005/2014.

14. Podľa príkazu hlavného inšpektora práce č. 3-7/2014, na ktorý interná norma naväzuje a z ktorého vychádza a ktorý príkaz nadobudol účinnosť 1.1.2015 boli obsadené miesta u žalovaného na odborných útvaroch nasledovne: Oddelenie ekonomiky prevádzky a informatiky 8 miest, Útvar kontroly nelegálneho zamestnávania 5 miest, Oddelenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci 16 miest, Oddelenie pracovnoprávnych vzťahov 15 miest, Oddelenie dopravy 6 miest.

15. Podľa oznámenia Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 18.3.2016, v súčasnosti sa nevyžaduje schválenie Organizačného poriadku inšpektorátov práce generálnym riaditeľom NIP. Uvedené bolo schválené dňa 22.6.2012 Internou normou č. 015/2012 - Organizačný poriadok Národného inšpektorátu práce - Dodatok č. 3 s účinnosťou od 1.7.2012, ktorou sa mení pôvodná Interná norma č. 009/2010 - Organizačný poriadok Národného inšpektorátu práce a to v článku 4 ods. 2 písm. b), kde generálny riaditeľ schvaľoval organizačný poriadok a organizačnú štruktúru už iba NIP.

16. Listom zo dňa 9.1.2015 adresovanom žalobcom žalovanému a nazvaným Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - výzva na ďalšie zamestnávanie, žalobca trval na ďalšom zamestnávaní a žiadal, aby mu bolo oznámené miesto a čas, kedy má naspäť nastúpiť na svoje miesto na základe právoplatného rozsudku. Listom zo dňa 9.1.2015 adresovaným žalovaným žalobcovi v súvislosti s výzvou žalobcu, ho tento vyzval, aby v najbližší pracovný deň po doručení tohto listu, nastúpil do práce a začal si plniť svoje povinnosti štátneho zamestnanca. Dňa 14.1.2015 žalobca zaslal žalovanému list nazvaný „Žiadosť o poskytnutie odpisov písomností, ktoré sú uložené v mojom osobnom spise a žiadosť o vytvorenie pracovných podmienok - predloženie“ s tým, že predpokladá, že po personálnych zmenách (najmä zmene odvolaní HIP) a po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v súvislosti s neplatnosťou okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad upustí od ďalšej diskriminácie jeho osoby. Očakáva a žiada úplné odstránenie dlhodobého pretrvávania protiprávneho stavu a jeho následne, nastolenie kompletne právneho stavu v súvislosti s jeho štátnozamestnaneckým pomerom. Predovšetkým očakáva a žiada o úplné odstránenie prekážok v práci na strane zamestnávateľa, na ktoré služobný úrad mnohokrát písomne upozorňoval a to písomnosťami doručenými jednak samotnému služobnému úradu, tiež nadriadenému orgánu a iným orgánom (predsedovi vlády SR, ministrovi PSVaR a iným, ktoré mnohé im zaslané písomnosti boli následne postúpené nadriadenému orgánu) a očakáva, že služobný úrad mu vytvorí pracovné podmienky v súlade so zákonom o štátnej službe a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a inými právnymi predpismi a zároveň očakáva, že jeho žiadosť vybaví zákonným spôsobom. Poukazuje tiež na porušenia zákonov a služobných predpisov služobným úradom, ktoré sú konkrétne popísané v mnohých konkrétnych písomnostiach doručených súdu, ktorý ich následne doručil služobnému úradu alebo boli priamou cestou pri pojednávaniach na súde doručené zástupkyni služobného úradu. V uvedených písomnostiach sú špecifikované konkrétne konania, ktoré sú v rozpore so zákonmi a inými predpismi vrátane interných predpisov IP PO.

17. Dňa 14.1.2015 bol žalovaným žalobcovi predložený Dodatok č. 1 k Služobnej zmluve zo dňa 2.5.2005, s tým, že táto sa mení takto: 1. Stručná charakteristika najnáročnejších činností: Kontrolná alebo inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. 2. Zamestnanec bude vykonávať štátnu službu na oddelení pracovnoprávnych vzťahov. 3. Účinnosť zmeny: 14.1.2015 4. Zamestnanec súhlasí so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle obsahu dodatku služobnej zmluvy. 5. Tento dodatok služobnej zmluvy o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je vyhotovený v dvoch exemplároch, z toho jeden obdrží štátny zamestnanec. 6. Neoddeliteľnou súčasťou dodatku k služobnej zmluve sú: Opis činností štátnozamestnaneckého miesta a Oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

18. K tomuto Dodatku č. 1 bol pripojený aj Opis činností štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného zo dňa 14.1.2015, v ktorom boli uvedené: Najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom: · Kontrolná činnosť alebo inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. · Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. V rámci najnáročnejších činností štátny zamestnanec vykonáva inšpekciu práce: 1. Vykonáva dozor nad dodržiavaním právnych predpisov v rozsahu podľa ustanovenia body č. 1,,,,, a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o inšpekcii práce)

2. Vyvodzuje zodpovednosť za porušovanie predpisov uvedených v ustanovení § 2 ods.1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv 3. Poskytuje bezplatné poradenstvo zamestnancom, zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktorí sú podnikatelia a nie sú zamestnávatelia v rozsahu základných odborných rád a informácii, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy, ktoré sú predmetom dozoru inšpektorátov práce V rámci najnáročnejších činností štátny zamestnanec vydáva rozhodnutia: 4. o zákaze používania pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, technických zariadení, pracovných prostriedkov, pracovných postupov, o zákaze používania látok a o zákaze vykonávania prác a činností, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa na pracovisku 5. o zákaze používania motorového vozidla v prípadoch uvedených v ust. 6. o zákaze práce tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a iných prác a činností, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi V rámci ďalších činností štátny zamestnanec: 7. navrhuje technické a organizačné opatrenia na zlepšenie stavu v oblasti dozoru 8. nariaďuje opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov 9. plní ďalšie úlohy podľa pokynov hlavného inšpektora práce a vedúceho oddelenia.

19. V Oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 14.1.2015 žalovaný určil žalobcovi s účinnosťou od 14.1.2015 plat v tomto zložení: platová trieda: 8 1.platová tarifa /§ 84 ods. 1 písm. a) bod 1/ 657,50 eura 2.zvýšenie platovej tarify /§ 84 ods. 1 písm. b) prax 210,50 eura 3.osobný príplatok /§ 89 zákona/ 44,00 eura 4.vyrovnanie /§ 133 ods. 1 zákona/ 0,00 eura 5. príplatok za vedenie vozidla /§ 93 ods. 1 zákona 0,00 eura 6. príplatok za riadenie /§ 87 zákona/ 0,00 eura

Funkčný plat spolu: 912,00 eura

Služobná prax k 14.1.2015 predstavuje 32 rokov.

20. Žalovaný žalobcovi v liste zo dňa 15.1.2015 nazvanom „Pokyn vedúceho služobného úradu“ oznámil, že keďže dňa 14.1.2015 sa na základe výzvy IP Prešov dostavil na Inšpektorát práce Prešov v nadväznosti na obsah rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -340 zo dňa 13.10.2014, vzhľadom k tomu koná v danej veci v súlade s o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ukladá mu služobnú úlohu od dnešného dňa do doručenia jeho písomného vyjadrenia v súlade s ust. zákona poskytovať poradenstvo v oblasti PPV a NZ a to telefonicky, písomne a osobne v kancelárii č. 330 na IP Prešov, kde určil pracovné miesto.

21. Žalobca v liste zo dňa 16.1.2015 adresovanom žalovanému nazvanom „Vyjadrenie k doručeným písomnostiam Dodatok č. 1 k služobnej zmluve, Opis činností štátnozamestnaneckého miesta a Oznámenie o výške a zložení funkčného platu - predloženie“ uviedol, že : 1. „vyjadrenie k písomnosti „Dodatok č. 1 služobnej zmluvy zo dňa 2.5.2005, pod oč. 65/2005-II“, zo dňa 14.1.2015, ktorý ste mi doručili osobne v kancelárii HIP PO dňa 14.1.2015 o 14.05 hod. Moje vyjadrenie je, že v uvedeným dodatkom č. 1 v doručenom znení nesúhlasím. 2. Vyjadrenie k písomnosti „č. OČ:56/2015 zo dňa 14.1.2015, Opis činností štátnozamestnaneckého miesta“, ktorú ste mi doručili osobne v kancelárii HIP PO dňa 14.1.2015 o 14.08 hod. Moje vyjadrenie je, že v uvedeným Opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta v doručenom znení nesúhlasím. 3. Vyjadrenie k písomnosti „č. OČ: 56/2015, zo dňa 14.1.2015 Oznámenie o výške a zložení funkčného platu“, ktorú ste mi doručili osobne v kancelárii HIP PO dňa 14.1.2015 o 14.10 hod. Moje vyjadrenie je, že Oznámenie o výške a zložení funkčného platu v doručenom znení beriem na vedomie.“

22. Dňa 19.1.2015 bol žalovaným žalobcovi predložený Dodatok č. 2 k Služobnej zmluve zo dňa 2.5.2005, s tým, že táto sa mení takto:

1. Stručná charakteristika najnáročnejších činností: Kontrolná alebo inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. 2. Zamestnanec bude vykonávať štátnu službu na oddelení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 3. Účinnosť zmeny: 19.1.2015 4. Zamestnanec súhlasí so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle obsahu dodatku služobnej zmluvy. 5. Tento dodatok služobnej zmluvy o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je vyhotovený v dvoch exemplároch, z toho jeden obdrží štátny zamestnanec. 6. Neoddeliteľnou súčasťou dodatku k služobnej zmluve sú: Opis činností štátnozamestnaneckého miesta a Oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

23. K tomuto Dodatku č. 2 bol pripojený aj Opis činností štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného zo dňa 19.1.2015, v ktorom boli uvedené: Najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom: · Kontrolná činnosť alebo inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. · Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. V rámci najnáročnejších činností štátny zamestnanec vykonáva: 1. Zúčastňuje sa a vykonáva dozor v rozsahu pôsobnosti inšpekcie práce 2. Zúčastňuje sa a vykonáva prešetrovanie podnetov v rozsahu pôsobnosti inšpekcie práce 3. Zúčastňuje sa a vykonáva prešetrovanie pracovných úrazov v kontrolovanom subjekte 4. Zúčastňuje sa a vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania 5. Spracováva výsledky dozoru a nariaďuje opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, 6. Vykonáva poradenskú činnosť v rozsahu pôsobnosti inšpekcie práce 7. Navrhuje technické a organizačné opatrenia, nariaďuje opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov 8. Plní ďalšie úlohy podľa pokynov hlavného inšpektora práce a vedúceho oddelenia Štátny zamestnanec vykonáva ďalšie činnosti: 1. Vykonáva inšpekciu práce podľa zákona o inšpekcii práce 2. Zabezpečuje uplatnenie a uplatňuje opatrenia podľa zákona o inšpekcii práce v prípade preukázaného porušenia povinnosti kontrolovaných subjektov 3. Zabezpečuje a podieľa sa na príprave uchádzačov podľa zákona o inšpekcii práce 4. Podieľa sa na spracovaní služobných predpisov a interných noriem inšpektorátu práce Opis činností štátnozamestnaneckého miesta je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

24. Žalobca pri doručovaní týchto písomností napísal vlastnou rukou „nesúhlasím s uvedeným dodatkom č. 2. služobnej zmluvy v doručenom znení“.

25. Žalovaný listom zo dňa 21.1.2015 adresovanom žalobcovi nazvanom „Výpoveď podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že „vzhľadom k tomu, že Vaše štátnozamestnanecké miesto na oddelení pracovnoprávnych vzťahov a pre sociálnu legislatívu v doprave sa zmenou Organizačnej štruktúry IP Prešov s účinnosťou od 1.4.2013 zrušilo, bol vedúci služobného v zmysle zákona o štátnej službe povinný v danej veci konať. Dňom Vášho nástupu na služobný úrad Inšpektorát práce Prešov Vám vedúci služobného úradu tak, ako je to uvedené v návrhu Dodatku č. 1 zo dňa 14.1.2015k Služobnej zmluve zo dňa 2.5.2005 pod oč. 65/2005 II. navrhol zmenu Vášho štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle platnej a účinnej Organizačnej štruktúry IP PO tak, že by ste štátnu službu vykonávali vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce na oddelení pracovnoprávnych vzťahov, kde bolo v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesto. S návrhom vedúceho služobného úradu ste dňa 14.1.2015 nesúhlasili a požiadali ste o možnosť vyjadrenia sa písomnou formou v lehote cca troch dní. Dňa 19.1.2015 ste doručili vedúcemu služobného úradu Vaše zamietavé stanovisko a nesúhlasili ste so zmenou Vášho štátnozamestnaneckého pomeru a s výkonom práce hlavného radcu - inšpektora práce na oddelení pracovnoprávnych vzťahov. Vedúci služobného úradu akceptoval Vaše vyjadrenie a vzhľadom k tomu, že služobný úrad mal voľné štátnozamestnanecké miesto aj na oddelení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci /BOZP/, navrhol Vám dňa 19.1.2015 Dodatkom č. 2 k Služobnej zmluve zo dňa 2.5.2005 pod oč. 65/2005 II zmenu

vášho štátnozamestnaneckého pomeru a trvalé preloženie na oddelenie BOZP. S návrhom vedúceho služobného úradu ste nesúhlasili. Podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V nadväznosti na uvedené skutočnosti služobný úrad končí Váš štátnozamestnanecký pomer výpoveď v súlade s § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Výpovedná doba je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca t.j. od 1.2.2015 - 31.3.2015. Nakoľko sa Váš štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona, patrí Vám odstupné podľa § 53 ods. 1 zákona, v sume trojnásobku Vášho posledného priznaného funkčného platu“.

26. Žalobca v liste zo dňa 31.3.2015 adresovanému žalovanému nazvanom „Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní“ oznámil, že „trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali. Predmetná písomnosť neobsahuje okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že výpoveď bola služobným úradom prerokovaná so ZO SLOVES pri IP Prešov (ďalej len ZO ). Poznamenávam, že v minulosti bola vždy uplatňovaná služobným úradom prax, že v písomnostiach (výpoveď ... okamžite skončenie ...) bola uvedená aj okolnosť odkazujúca na predchádzajúce prerokovanie so ZO alebo získanie súhlasu ZO . Poznamenáva, že zastupujúci predseda ZO Ing. Jaroslav Pacinda mu dňa 21.1.2015 veľmi neochotne umožnil nahliadnuť do podkladov týkajúcich sa zápisníc zo zasadnutí ZO , ktoré sa týkali jeho neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v roku 2013 a tieto si ofotiť. Až pri nahliadaní do zápisníc sa dozvedel, že ZO boli vykonané úkony aj vo veci výpovede. Zo znenia bodu 6 Návrh uznesenia a hlasovanie o ňom zachyteného v zápisnici 01 -15 zo zasadnutia výboru ZO SLOVES pri IP Prešov konaného dňa 20.1.2015 o 13.00 hod v zasadačke IP Prešov vyplýva, že bod 6 je zmätočný. Zo znenia vyplýva, že výbor ZO na svojom zasadnutí dal hlasovať o návrhu uznesenia zo zasadnutia konaného dňa 12.8.2013, na ktorom mala byť vraj prerokovaná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru P.. U. X.. Má za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré po príslušnom prehodnotení uplatní na príslušnom súde bude v súdnom konaní označené za neplatné pre nesplnenie zákonom stanovenej podmienky“.

27. Z prehlásenia Y. L. zo dňa 18.5.2019 k procesu schvaľovania organizačných poriadkov jednotlivých inšpektorátov práce v sústave NIP pri ich vydávaní v roku 2013 súd zistil, že „organizačný poriadok NIP v znení Internej normy č. 009/2010, čl. 4 ods. 2 písm. b) bod 5, pôvodného znenia tohto bodu platného od 15.11.2010 a účinného od 1.12.2010 nebol nijak dotknutý Dodatkom č. 3 k organizačnému poriadku NIP IN č. 015/2012, s výnimkou jeho prečíslovania. Došlo iba k prečíslovaniu bodu 5, na bod 6. Jeho znenie ostalo stále v nezmenenej podobe, platnosti a účinnosti aj po nadobudnutí účinnosti Dodatku č. 3 k organizačnému poriadku NIP IN č. 015/2012. Znenie čl. 4 ods. 2 písm. b) písm. b) bodu 6 po nadobudnutí účinnosti predmetného dodatku č. 3IN k organizačnému poriadku NIP IN č. 015/ je: „Generálny riaditeľ schvaľuje návrhy poradných orgánov a iné materiály, pri ktorých si vyhradil ich schválenie.“ Hlavní inšpektori práce Inšpektorátov práce v sústave NIP boli povinní dodržiavať organizačné poriadky Inšpektorátov práce, nakoľko boli pre nich záväzné v čase ich účinnosti. Ak z platných a účinných organizačných poriadkov vyplývali výhrady v schvaľovaní poriadkov uplatnené GR, tieto výhrady boli stále účinné. Generálni riaditelia NIP z dôvodu, že dochádzalo k výmenám generálnych riaditeľov, neboli povinní sledovať uplatnené výhrady v organizačných poriadkoch jednotlivých inšpektorátov práce. Výhrady uplatnené generálnymi riaditeľmi v organizačných poriadkoch inšpektorátov práce zaväzovali Hlavných inšpektorov práce. V tých inšpektorátoch práce, ktoré mali organizačné poriadky s obsahom výhrad na schválenie organizačného poriadku Generálnym riaditeľom NIP pred ich vydaním, boli povinní Hlavní inšpektori práce rešpektovať znenie uplatnených výhrady a dodržať stanovený proces pri vydávaní nových organizačných poriadkov. Hlavní inšpektori práce, ktorí sledovali a rešpektovali uvedené výhrady, pri vydaní nových organizačných poriadkov roku 2013, mňa ako Generálneho riaditeľa NIP požiadali o schválenie nového organizačného poriadku pred jeho vydaním. Po predložení organizačných poriadkov, tieto aj roku 2013 schválil svojim podpisom na základe požiadaviek hlavných inšpektorov práce.“

28. Z výpovede svedka Y. L. na pojednávaní konanom dňa 5.3.2020 súd zistil, že pracoval v období rokov 2012-2017 ako generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce. Nastúpil som 20.4.2012, bol vymenovaný ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Richterom a ukončil funkciu generálneho riaditeľa 31.3.2017. V roku 2006-2010 bol tiež generálnym riaditeľom NIP, potom sa vymenila vláda, bol odvolaný a naspäť bol vymenovaný v roku 2012. Inšpektoráty práce sú samostatné subjekty, takže o všetkom rozhoduje hlavný inšpektor, má plnú zodpovednosť. Generálny riaditeľ ani neodvoláva, ani nemenuje hlavných inšpektorov, ale minister. Plne zodpovedajú za všetko. Prehlásenie koncipoval na základe konzultácií s pani Q. a pani C., tie administratívne veci nevedel. Vie o tom, že pán G.. P. žiadal organizačnú zmenu, ale oni mu povedali jasne, že on si môže ako hlavný inšpektor robiť čo chce, lebo je zodpovedný za to a iné inšpektoráty nežiadali, keď menili organizačnú schému alebo organizačnú štruktúru. To bolo len také, že niekto, keď sa chce chrániť, tak to dá podpísať generálnemu riaditeľovi. V konečnom dôsledku za všetko zodpovedajú hlavní inšpektori. Sú štatutári, zodpovedajú za všetko. Organizačný poriadok nemusel byť odsúhlasený ním, mohol byť platný aj tak.“

29. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

30. Predmetom konania je určenie, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.1.2015, ktorá bola daná podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je neplatná, štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá a žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami

31. Žalovaný je podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgánom štátnej správy a rozpočtovou organizáciou.

32. Podľa § 7 ods. 2 tohto zákona, žalovaného riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor práce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi. Generálny riaditeľ je podľa § 5 tohto zákona zodpovedný za činnosť Národného inšpektorátu práce, ktorý je orgánom štátnej správy so sídlom v Košiciach a je rozpočtovou organizáciou. Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa § 6 tohto zákona, Národný inšpektorát práce a) riadi a kontroluje inšpektoráty práce a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce.

33. Podľa § 10 tohto zákona, inšpektor práce je štátny zamestnanec2a) vykonávajúci štátnu službu v inšpektoráte práce, ak po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná príprava štátneho zamestnanca, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce (ďalej len "uchádzač"), trvá jeden rok. Obsah odbornej prípravy určuje Národný inšpektorát práce. Inšpektora práce na návrh hlavného inšpektora práce vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ. Inšpektorovi práce nemožno ukladať úlohy, ktoré prekážajú plneniu povinností vyplývajúcich z výkonu inšpekcie práce a ovplyvňujú jeho nezávislosť a nestrannosť. Inšpektor práce má v súvislosti s výkonom inšpekcie práce postavenie verejného činiteľa. Inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce. Inšpektor práce sa pri výkone cestnej kontroly podľa osobitného predpisu15) preukazuje aj služobnou rovnošatou, ktorú mu poskytuje inšpektorát práce. Služobná rovnošata je odev, ktorý má špecifické znaky a vyjadruje príslušnosť k inšpektorátu práce. Podrobnosti o služobnej rovnošate a jej vyobrazenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

34. Podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe a) profesionality, b) politickej neutrality, c) nestrannosti, d) efektivity, e) stability štátnozamestnaneckého pomeru, f) etiky. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

35. Podľa § 4 tohto zákona, služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona, služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona, služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 5 tohto zákona, štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí8) v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa a) riadenie, b) rozhodovanie, c) kontrolu, dozor alebo inšpekciu, d) vnútorný audit alebo vládny audit, e) odbornú prípravu rozhodnutí, 9) f) právne zastupovanie, g) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo medzinárodných zmlúv vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom, h) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov alebo i) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

36. Podľa § 5 ods. 3 tohto zákona, služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

37. Podľa § 11 tohto zákona, vedúci štátny zamestnanec (ďalej len "vedúci zamestnanec") na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený a)určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

38. Podľa § 16 tohto zákona, stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas.

39. Podľa § 20 tohto zákona, štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.

40. Podľa § 25 tohto zákona, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá a) služobnou zmluvou, b) zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, c) vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, d) poverením výkonom funkcie veľvyslanca.

41. Podľa § 26 tohto zákona, štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

42. Podľa § 27 tohto zákona, služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. Služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú: a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu, b) meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto trvalého pobytu, c) funkcia štátneho zamestnanca podľa § 29, d) funkcia vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, f) druh štátnej služby, g) odbor štátnej služby, ak sa určuje, h) stručná charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom, i) označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy, j) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu, k) dĺžka kratšieho týždenného služobného času, ak bol dohodnutý.

43. Podľa § 27 ods. 4 tohto zákona, opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom.

44. Podľa § 31 tohto zákona, zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je a) zmena funkcie, b) zmena odboru štátnej služby, c) zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, d) zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve, e) zmena služobného úradu, f) zmena sídla služobného úradu, g) zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, h) zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou, i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

45. Podľa § 32 tohto zákona, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť a) dočasným preložením, b) trvalým preložením.

46. Podľa § 33 tohto zákona, štátneho zamestnanca možno preložiť na vykonávanie štátnej služby a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, b) v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, ak sa zmenia najnáročnejšie činnosti uvedené v služobnej zmluve, c) v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby na iné ako pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, d) do iného služobného úradu do toho istého odboru štátnej služby alebo

e) do iného služobného úradu do iného odboru štátnej služby. Štátneho zamestnanca možno preložiť z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby len vtedy, ak štátny zamestnanec môže štátnu službu vykonávať so zreteľom na splnenie predpokladu občianstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2 a 3), kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšie ním vykonávané činnosti. Štátneho zamestnanca možno podľa odseku 1 preložiť dočasne alebo trvale. Na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Preloženie podľa odseku 1 písm. d) a e) je možné len po dohode vedúcich úradov príslušných služobných úradov. Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa je príslušný ten, pre koho bude štátny zamestnanec plniť úlohy. Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, je príslušný predseda najvyššieho súdu. Dočasné preloženie podľa prvej vety a druhej vety je možné len so súhlasom vedúceho úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, a trvá najdlhšie počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy. Preloženie štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 je možné len po dohode príslušných služobných úradov. Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený podľa odseku 1 písm. d) a e), služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, najneskôr do siedmich dní odo dňa preloženia.

47. Podľa § 35 tohto zákona, štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

48. Podľa § 46 tohto zákona, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

49. Podľa § 47 tohto zákona, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak b) sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

50. Podľa § 59 tohto zákona, štátny zamestnanec má právo a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby, b) na plat podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie, d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah opisu činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca, g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, h) podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4. Štátny zamestnanec má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

51. Podľa súdnej teórie ( napr. odborná publikácia „Správne právo hmotné Všeobecná časť II.“ vydanie 2018; autorov Marián Hrabko a kolektív, vydavateľstvo CH BECK), „inšpektoráty práce sú miestne orgány štátnej správy so špecializovanou krajskou pôsobnosťou. Formy činnosti inšpektoráty práce majú dva základné znaky, a to po prvé, že každá forma by mala mať správny základ, lebo nie je úlohou a ani v možnostiach právnych predpisov upraviť formu činnosti do detailov. Úloha právneho predpisu je len stanoviť základné náležitosti formy. Vo zvyšku, ktorý nie je

právnym predpisom upravený, by mali osoby konajúce v mene subjektov verejnej správy postupovať v súlade so základnými princípmi, zásadami a svojím najlepším vedomím a svedomím. Osoby konajúce v mene subjektu nie sú počítače a právne predpisy nie sú počítačovými programami. Je preto podľa názoru autorov publikácie správne, že právny poriadok umožňuje osobám konajúcim v mene verejnej správy vlastnú úvahu, právny cit, samozrejme za predpokladu, že bude sledovať účel právnej úpravy. Druhým významným znakom podľa autorov tejto publikácie je, že každá forma by mala sledovať obsah. Z tohto dôvodu je potrebné, aby pri každej činnosti neboli zohľadňované len nároky kladené na formu, ale aj na obsah. Časť foriem činnosti verejnej správy sú právnymi úkonmi. Často majú povahu jednostranných právnych úkonov (rozhodnutie, predvolanie na ústne pojednávanie), môžu však byť aj dvojstranné, prípadne viacstranné. Platia pre ne všeobecné požiadavky na právne úkony, mali by byť perfektné a platné. Na všetky finálne formy činnosti verejnej správy sa vzťahuje zásada prezumpcie správnosti, to znamená, že na všetky sa pozerá ako na správne, kým kompetentná autorita určená právnym predpisom nevysloví opak. Správne súdy v rámci správneho súdnictva nepreskúmavajú také správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach (napr. akty čisto organizačnej povahy)“.

52. Súd poukazuje aj na odôvodnenie Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci zo dňa 10. februára 2009, podľa ktorého „Služobný predpis je vnútroorganizačná norma, a preto nie je právnym predpisom. Musí však byť vždy v súlade so znením všeobecne záväzného právneho predpisu. Interná norma nemôže upravovať vzťahy nad rámec právneho predpisu. V prípade, že služobný predpis, príp. jeho časť nie je v súlade s právnymi predpismi, nemôže zaväzovať adresátov vnútroorganizačnej normy.“

53. Súd v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na to, že aby bola interná norma neplatná podľa , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, nie je zrejmé, v rozpore s akým zákonom je resp. sú obsah a účel internej normy, resp. prijatých interných noriem o organizačným zmenách u žalovaného, keďže žiadny zákon neobsahuje zákonnú úpravu tohto postupu., a to akým spôsobom sa majú robiť organizačné zmeny na inšpektorátoch práce. Preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k rozporu so zákonom. Súd deklaruje, že žiadna organizačná zmena nemá byť a nesmie byť vedená v štátnej službe k tomu, aby sa štátny zamestnanec diskriminoval, aby mu bolo zabránené vo výkone jeho štátnej služby.

54. V danom prípade súd deklaruje, že organizačné zmeny u žalovaného, ktoré založili tú organizáciu práce, ktorá bola u žalovaného v čase, kedy žalobca po právoplatne skončenom prvom pracovnom spore v januári 2015 opätovne nastúpil k žalovaného, boli už platne prijaté. Žalovaný bol povinný vychádzať z tohto nového usporiadania a ak chcel vyhovieť právnemu záveru prvého pracovnoprávneho rozsudku a súhlasil s tým, že interná norma 002/2013 nebola platne prijatá, mal postupovať tak, aby oboznámil žalobcu s novými internými normami, ktoré zakladali platnú a existujúcu organizačnú štruktúru, a ktoré neboli napadnuté a neboli ani nikým spochybnené.

55. Súd je presvedčený v zmysle vykonaného dokazovania, že tieto interné normy bol inšpektorát práce oprávnený vydávať a v konečnom dôsledku súčasná organizačná štruktúra na všetkých krajských inšpektorátoch práce je v podstate rovnaká a sú v podstate vytvorené rovnaké oddelenia.

56. Súd poukazuje ďalej na to, že pokiaľ úlohou súdu podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo určiť, či bolo platne zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobcu alebo nie v súvislosti s prijatými organizačnými zmenami, súd dospel k záveru, že potom čo došlo k prvému pracovnoprávnemu sporu medzi žalobcom a žalovaným, došlo u žalovaného k zmenám v organizačnej štruktúre, ktoré boli platne prijaté a ktoré napokon aj založili novú organizačnú štruktúru žalovanej organizácie. Žalovaná bola teda povinná oboznámiť žalobcu s týmito novými skutočnosťami s tým, aby mu vytvorila podmienky pre začlenenie sa do novej organizačnej štruktúry. Súd nezistil, aby organizačná štruktúra, ktorú zaviedol žalovaný inšpektorát práce, mala viesť k diskriminácii žalobcu v jeho štátnozamestnaneckom pomere. To, že žalobca nepochopil tieto organizačné zmeny a vyložil si ich spôsobom, ktorý viedol k vzniku prvého pracovnoprávneho sporu neznamená, že druhý pracovnoprávny spor je úplne rovnaký a stojí na úplne rovnakých skutočnostiach a právnych základoch.

57. Ak žalobca po úspešnom skončení prvého pracovnoprávneho sporu opätovne nastúpil k žalovanému, žalovaný bol povinný prijať ho a začleniť ho do novej organizačnej štruktúry, ale nie do organizačnej štruktúry s poukazom na to, že od 1.4.2013 bolo zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto. Pokiaľ žalovaný má za to, že tak musel postupovať a bolo potrebné nanovo upraviť služobnoprávne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a tvrdí, že mu predložil dodatky, na základe ktorých by sa tento bol začlenil, nemožno považovať tieto jeho úkony za určité a zrozumiteľné, pretože nevysvetlil nimi žalobcovi, aké organizačné zmeny sa v priebehu súdneho sporu uskutočnili a aký následok tieto mali na postavenie a status žalobcu ako štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere.

58. To, že interná norma 002/2013 bola podľa prvého pracovnoprávneho rozsudku prijatá neplatne, neznamená, že ďalšie organizačné zmeny, ktoré na pracovisku žalovaného nastali, boli taktiež neplatné len preto, že táto organizačná zmena bola neplatná. Je potrebné zobrať do úvahy a sledovať kontext týchto organizačných zmien, ktoré boli prijaté v snahe zjednotiť činnosť všetkých inšpektorátov práce, ktoré v súčasnosti je takto zjednotená a na nej fungujú rovnaké oddelenia a rovnaké odbory., a to odbor inšpekcie práce, oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov, oddelenie kontroly nelegálneho zamestnávania a oddelenie vnútornej prevádzky.

59. Z tohto dôvodu teda súd je presvedčený, že v danom prípade vzhľadom na to, že interná norma 002/2013 bola zrušená ďalšou internou normou, ktorej platnosť nikto nespochybnil, a keďže sa vychádza zo správnosti interných noriem, pokiaľ ich kompetentný orgán určený zákonom nevyhlási za neplatné alebo nespochybní, je potrebné tieto organizačné zmeny považovať za platné. Bolo teda potrebné vychádzať z tejto organizačnej zmeny a z tejto organizačnej štruktúry a nie z tej, ktorá bola v čase, kedy došlo k prvému pracovnoprávnemu sporu medzi žalobcom a žalovaným.

60. Keďže teda organizačné zmeny boli platne prijaté a bolo potrebné v zmysle zákona o štátnej službe riešiť postavenie žalobcu v tejto novej štruktúre, bolo potrebné postupovať tak, aby žalobca porozumel týmto postupom a žalovaný mal postupovať v súlade s tým, aby predovšetkým ochránil status žalobcu ako štátneho zamestnanca. Žalovaný však nezadosťučinil tejto svojej povinnosti a súd nepovažuje ponukovú povinnosť, ktorú vyslovil za platnú a účinnú. Súd však poukazuje aj na to, že štátny zamestnanec má povinnosť rešpektovať vydané interné normy o organizačnej zmene, ktorá zaviedla v konečnom dôsledku potrebnú jednotnú štruktúru na všetkých krajských inšpektorátoch práce a spolupôsobiť pri zabezpečení plynulého výkonu svojich služobných povinností a nevytvárať domnelé právne prekážky tejto svojej činnosti. Status štátneho zamestnanca obsahuje totiž nielen práva ale aj tomuto zodpovedajúce povinnosti. Súd je presvedčený, že okolnosti tohto sporu a zistené skutočnosti obe strany sporu prijmú a budú rešpektovať., pretože to je v záujme oboch strán a hlavne toho, aby bol zabezpečený plynulý a profesionálny výkon štátnej služby v tejto spoločensky potrebnej oblasti.

61. Ak žalovaný prijal žalobcu po prvom úspešnom pracovnoprávnom spore do služobného pomeru, mal postupovať spôsobom, ktorým by zadosťučinil všetkým skutočnostiam z prvého pracovnoprávneho rozsudku., ale mal brať do úvahy platné organizačné zmeny, ktoré nastali po tom, ako bolo žalobcovi dané okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Súd v konaní pod sp.zn. sa zaoberal iba okolnosťami, ktoré u žalovaného nastali ku dňu, kedy mu toto okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo dané. Ak súd vyslovil, že žalobcovi mal byť daný nový opis činností, deklaroval postup, aký mal žalovaný zachovať v tomto konkrétnom čase, ktorý tomuto okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru predchádzal, nemohol v rozhodnutí deklarovať stav, ktorý ešte nenastal., a preto, ak sa domnieval žalovaný, že po právoplatnom rozhodnutí súdu nemal rešpektovať vlastné dodatočne prijaté platné organizačné zmeny, toto si vysvetlil mylne. Nebolo možné z obsahovo určitého hľadiska a z hľadiska prísnej logiky toho, že výpoveď musí byť určitá a zrozumiteľná, odôvodňovať výpoveď okolnosťami zrušenia jeho miesta v roku 2013, keď táto organizačná zmena už bola prekonaná., resp. mala byť táto okolnosť daná do kontextu novej organizačnej štruktúry.

62. Súd je presvedčený, že žalovaný nezvolil pre to vhodný a zákonný spôsob., a to hlavne neumožnil žalobcovi sa oboznámiť so všetkými organizačnými zmenami, ktoré nastali platne a ktoré nikto nespochybnil, ako aj následkami z toho vyplývajúcimi po tom, čo tento opätovne nastúpil, a to, že všetky okolnosti sa udiali v priebehu jedného týždňa, kde žalobcovi nebolo vysvetlené, s akými následkami sú mu predkladané tieto dodatky č. 1 a dodatky č. 2, nemožno to považovať za odmietnutie jeho ponúkaného pracovného miesta, ako už skôr súd vyslovil a na to poukázal aj odvolací súd.

Súd vyhodnocoval v tejto súvislosti všetky okolnosti, za ktorých došlo k tejto ponukovej povinnosti a skutočnosti, ako na takto predložené dodatky žalobca reagoval.

63. Súd teda deklaruje, že v čase dania výpovede žalobcovi mal vychádzať žalovaný z platného organizačného usporiadania u žalovaného a súd považuje organizačnú štruktúru v čase návratu žalobcu na pracovisko za platnú a organizačné miesto žalobcu v zmysle tejto úpravy bolo platne zrušené, ale žalovaný mal v zmysle tejto úpravy aj postupovať., ale nepostupoval. Ak žalovaný žalobcovi predložil dodatky k služobnej zmluve, mal ich predložiť s vedomím svojím aj žalobcu, že si tak plní svoju ponukovú povinnosť. Žalovaný však pri výpovedi postupoval z predchádzajúcej, už prekonanej organizačnej štruktúry, preto výpoveď nemohla byť daná z tých dôvodov, ktoré sú v nej uvedené a ak by tomu tak aj nebolo, nesplnil si riadne a zákonne svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi a preto výpoveď je neplatná.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § a 262 , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

65. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči žalovanému v tejto časti žalobného nároku nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).