Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/160/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželky P. F., A.. XX.X.XXXX, W. A. W. XX, F., zastúpená JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, Hlavná137, Prešov, proti manželovi F. F., A.. XX.X.XXXX, W. J. F. XX, zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Slovenská 46, Prešov v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom U. F., A.. X.X.XXXX Y. A. F., A.. XX.X.XXXX na čas po rozvode, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -91 zo dňa 17.6.2019, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení vyživovacej povinnosti a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava rodičovských práv a povinností voči mal. deťom na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Manželstvo účastníkov konania P. F.O., H.. W., A.. XX.XX.XXXX Y. F. F., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Q. F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti U. F., A.. XX.XX.XXXX Y. A. F., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. F., A.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,00 Eur mesačne a na mal. A. F., A.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,00 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do budúcna. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý druhý víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V prevyšujúcej časti návrh manžela z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“ 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24, ods.3,4, § 25, ods. 1,2. § 62, ods. 1,2,4, § 75, ods. 1 Zákona o rodine.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v konaní bolo preukázané, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželia spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a to od februára 2016, nekomunikujú spolu, žiadny z manželov nechce obnoviť manželské spolužitie. Z uvedených dôvodov súd návrhu manželky na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo z dôvodu jeho rozvratu rozviedol. Súd na základe

vykonaného dokazovania zveril maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Takýto výrok o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a úprave styku s otcom korešponduje s rodičovskou dohodou uzavretou rodičmi v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Pri určení výšky výživného zo strany otca vychádzal súd z oprávnených potrieb maloletých detí, príjmových možností a schopností otca, pričom prihliadol aj na návrh matky na určenie výživného, ktorá sa o deti osobne stará. Matka navrhla určiť výživné vo výške 80,-eur na každé z maloletých detí, čo súd považoval za opodstatnené. Obe maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy, navštevujú krúžky, ktoré je potrebné finančne uhrádzať. Je pravdou, že otec maloletých detí má momentálne príjme z prenájmu vo výške 200,- eur mesačne, uviedol, že mu finančne pomáha rodina. Otec maloletých detí v minulosti podnikal ako živnostník v oblasti elektroinštalácie a obchodu, je teda zrejmé, že si vie nájsť prácu s príjmom, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Výživné vo výške 80,-eur na každé dieťa je výživným, ktoré pokrýva len tie najnutnejšie výdavky na maloleté deti vzhľadom k ich potrebám. Súd určil takéto výživné len s prihliadnutím na to, že je otec maloletých detí momentálne bez stáleho príjmu z pracovnej činnosti, v prípade zvýšenia jeho príjmu má matka právo kedykoľvek požiadať o zvýšenie výživného na maloleté deti. Výdavky na deti tvoria nielen stravy, oblečenie, ale aj výdavky spojené so školskou dochádzkou, kde patria aj výlety a iné akcie organizované školou, návšteva záujmových krúžkov deťmi, ako aj výdavky spojené s trávením voľného času počas prázdnin, a aj bežného roka. Matka mala v minulosti dve práce, aby pokryla výdavky na maloleté deti, v súčasnosti sa zamestnala na trvalý pracovný pomer. Je povinnosťou oboch rodičov riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, Otec maloletých detí je povinný si svoju vyživovaciu povinnosť rovnako plniť vo výške stanovenej sudom. V prevyšujúcej časti návrh otca na určenie výživného vo výške 40,-eur na jedno dieťa zamietol, pretože to nezodpovedá potrebám maloletých detí, ani príjmovým možnostiam a schopnostiam otca. Otec maloletých detí v minulosti pracoval v oblasti elektroinštalácie, obchodu, pracoval v záhradníctve v zahraničí, je teda zrejmé, že je schopný a je v jeho možnostiach nájsť si prácu, aby uhrádzal výživné zodpovedajúce potrebám maloletých detí.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa . III. Obsah odvolania otca 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom rozsudku odvolanie otec mal. detí z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov. Súd určil výživné len s prihliadnutím na to, že je otec maloletých detí momentálne bez stáleho príjmu z pracovnej činnosti. Je názoru, že bola preukázaná nemožnosť splniť súdom stanovené výživné spolu v rozsahu 160,- € mesačne pre obe deti. S deťmi má dobrý vzťah, a nechcem toto odvolanie poňať ako vyhýbanie sa zodpovednosti, avšak momentálna skutočnosť mi nedovoľuje uloženú povinnosť splniť. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd určí výživné na každé mal. dieťa vo výške 50,- € mesačne.

7. Matka vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Otec vo svojom odvolaní namieta správnosť záveru súdu o určení výšky výživného. Má za to, že preukázal, že nie je v jeho možnostiach plniť súdom určenú výšku výživného.

10. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri zisťovaní zárobkových možností a schopností ako aj majetkových pomerov otca obmedzil len na konštatovanie, že pri určení výšky výživného prihliadol na to, že otec mal. detí je momentálne bez stáleho príjmu z pracovnej činnosti. Ustálil, že otec má príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 200 Eur mesačne.

Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (, 36 ), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a pod.) (PAVELKOVÁ, Bronislava. [Kritériá pre určenie výšky výživného]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., organizačná z, 2019, s. 469.) 12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu výživného vo výške 80 Eur na každé dieťa. Neobstojí argument súdu, že túto výšku považoval za opodstatnenú vychádzajúc z návrhu matky. Ako už bolo uvedené, konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky výživného zohľadniac pri tom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na návrh oprávneného rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu mal. detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v napadnutej časti. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s výrokom o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, ).

13. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (, ods. 1 ). Súd zistí, či je otec mal. detí zamestnaný a dosahuje príjem z pracovného pomeru, na akej pracovnej pozícii pracuje, presnú výšku jeho príjmu zo zamestnania vrátanie všetkých peňažných plnení a benefitov, ktoré otec od zamestnávateľa v súvislosti s jeho pracovným pomerom dostáva (odmeny, mimoriadne odmeny, príplatky za prácu nadčas, stravné, cestovné náhrady a pod.), či dosahuje príjem z inej než závislej činnosti, prípadne z prenájmu nehnuteľností. V prípade, ak je otec zamestnaný, súd sa náležite vysporiada s otázkou, či príjem otca zo zamestnania zodpovedá jeho kvalifikácii a či nie je vzhľadom na situáciu na trhu práce neprimerane nízky. Pri rozhodovaní o výživnom je vždy nutné zohľadniť nielen príjmy povinného, ale aj celkový majetok v jeho vlastníctve a jeho životnú úroveň. Za týmto účelom si súd v súlade s ust. zabezpečí všetky relevantné dôkazy. Až v prípade, ak súd po dôsledne vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu zo zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, bude namieste, aby vychádzal z potencionality jeho príjmu ( , ods. 1 ). Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia vyživovacej povinnosti. Napriek tomu, je potrebné, aby súd v konaní zistil aj výšku príjmu tohto rodiča. Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu rodičov ako aj oprávnených potrieb mal. detí a riadne odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania ( ).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).