Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-1-2020.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. B., M.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov I. B., M.. XX.XX.XXXX, t. č. umiestneného v ÚVV a ÚVTOS Žilina a V. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom U.Ž. Q., D. XXXX/XXX-X, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec podal návrh na zníženie výživného na mal. I. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne od 31.01.2020 z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a z odmeny, ktorú za prácu poberá, nie je schopný platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Uvedené dôvody prezentoval i na pojednávaní.
2. Matka ani kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasili.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré matka predložila, resp. ktoré súd zabezpečil ex offo, a to uznesenie tunajšieho súdu č. k. 2T/119/2015-180 zo dňa 03.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tos/170/2018 zo dňa 04.01.2019, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi, správu o výške odmeny otca, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/29/2016 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.09.2016 a rozsudok č. k. 5P/29/2016-11 zo dňa 12.09.2016, a zistil nasledovný skutočný stav:
4. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.09.2016 vyhotovenej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/29/2016 a rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5P/29/2016-11 zo dňa 12.09.2016 mal súd za preukázané, že dňa 12.09.2016 bola medzi rodičmi maloletého uzavretá rodičovská dohoda o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti matky a o záväzku otca platiť na mal. I. výživné vo výške 100,- eur mesačne od 01.10.2016. Predmetnú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. 5P/29/2016-11 zo dňa 12.09.2016, právopl. dňa 20.09.2016. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Otec bol od 7/2015 nezamestnaný v evidencii príslušného úradu práce, soc. vecí a rodiny, pričom predtým bol živnostníkom a následne bol odsúdený pre daňové podvody, za čo bol odsúdený na 3 roky podmienečne. Z uvedeného dôvodu prestal vykonávať živnosť. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka pracovala na dohodu ako upratovačka a zarobila 60,- eur mesačne. Z dôvodu zdravotného stavu mal. I. bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. Maloletý navštevoval špeciálnu materskú školu.
5. V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený a poberá odmenu v priemere 155,98 eur mesačne. Pred nástupom do výkonu trestu žil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, a podľa vlastného vyjadrenia sa staral o domácnosť a zabezpečoval finančné prostriedky tak, že dokázal platiť výživné vo výške 100,- eur.
6. Matka v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 136,20 eur. S mal. I. býva v prenajatom mestskom byte v U.. Q., za ktorý platí celkovo 120,- eur mesačne (nájomné, plyn, elektrina). Matke finančne pomáha jej stará matka. Majetok väčšej hodnoty nemá.
7. Mal. I. je momentálne žiakom 1. ročníka Špeciálnej základnej školy v U.. Q.. Matka s ním pravidelne navštevuje gastroenterologickú ambulanciu v Trenčíne, neurologickú ambulanciu v Žiline a logopédiu v Pov. Bystrici. Maloletý je chorľavý, vie byť vkuse chorý aj 2-3 mesiace.
8. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
11. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného. Za účelom posúdenia dôvodnosti jeho návrhu súd skúmal výraznú zmenu tých okolností (tak na strane oprávneného i povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o takú podstatnú zmenu pomerov, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu oboch, a to nielen na krátky čas.
13. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv...), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. 14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého I. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/29/2016-11 zo dňa 12.08.2016 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, od 01.10.2016. V tom čase mal mal. I. 4 roky a navštevoval predškolské zariadenie, v súčasnosti má necelých 8 rokov a navštevuje 1. ročník základnej školy. Je nesporné, že prirodzeným plynutím času rastú náklady na výživu, výchovu, vzdelanie a ostatné potreby maloletého dieťaťa, čo je možné považovať za zmenu pomerov na strane maloletého I., ktorá však v žiadnom prípade nie je dôvodom na zníženie výživného, ba práve naopak.
15. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde síce pracuje a poberá odmenu, táto mu však nestačí na úhradu výživného. Súd preto zameral dokazovanie týmto smerom, a síce, či na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by mohla mať vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom v neprospech maloletého dieťaťa.
16. Z výsluchu otca vyplynulo, že až do nástupu do výkonu trestu odňatia slobody žil otec v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, pričom si dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Následne bol otec vzatý do výkonu trestu odňatia slobody a to z dôvodu, že v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre zločin skrátenia dane a poistného spáchal ďalší trestný čin - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý prečin bol právoplatne odsúdený. Vo výkone trestu odňatia slobody je síce otec pracovne zaradený, zjavne však nedosahuje taký príjem, z ktorého by mohol bez problémov platiť výživné na
mal. I.. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Rozhodujúci je príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Otec sa sám pričinil o to, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Ak by otec nebol vo výkone trestu, bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na mal. I. v sume 100,- eur mesačne (vychádzajúc z potencionality príjmu otca, keď tento bol schopný pracovať a zároveň platiť na mal. I. 100,- eur mesačne titulom výživného). Ak sa otec svojim protiprávnym zavineným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je možné takúto okolnosť pripísať na ťarchu maloletému Ivanovi, ktorý je odkázaný výživou na svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by bolo zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej prenesenie na druhého rodiča, v danom prípade na matku, ktorá sa o maloletého I. osobne stará. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že otec sa svojím nezodpovedným správaním vzdal príjmu, z ktorého bol schopný platiť výživné na mal. I. (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že od ostatného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého Ivana, preto návrh otca zamietol.
18. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).