Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: L. U., Q. U. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým, AK so sídlom Košice, Palackého 1, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2019, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2019, č. XXX XXX XXXX X žalovaný podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09. 07. 2019 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa ustanovenia a zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že sa nezmenili skutočnosti, rozhodujúce pre nárok na výplatu tohto dôchodku a jeho sumu s poukazom na závery odborného posudku o invalidite, vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves dňa 26. 06. 2019, v zmysle ktorého je aj naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená v rozsahu 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. oproti poslednému posúdeniu jeho zdravotného stavu nedošlo k jeho zhoršeniu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku od 16. 01. 2010 na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 20. 11. 2010, pričom tento neformálnou žiadosťou zo dňa 21. 03. 2019, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 01. 07. 2019 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. O tejto žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2019 č. XXX XXX XXXX X. Na základe žalobcom podaného odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky Spišská Nová Ves dňa 21. 08. 2019 a ústredia dňa 24. 09. 2019 so zhodným posudkovým záverom, z ktorého vyplýva, že menovaný je aj naďalej invalidný podľa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací správny orgán vychádzajúc z naposledy citovaného odborného lekárskeho posudku uviedol, že u žalobcu pretrváva poškodenie pravej hornej končatiny, tento v ramennom kĺbe vykoná upaženie do 90 stupňov a u tohto

je prítomná aj hybnosť v lakti. Pravá horná končatina nie je úplne ochrnutá, ako by to bolo v prípade úplného poškodenia ramennej splete. Aj naďalej je ambulantne liečený psychiatrom pre už spomínané ochorenia, jeho psychický stav je dobre farmakogénne korigovaný. Oproti predošlému posudzovaniu zdravotného stavu aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne nedošlo u žalobcu k takej zmene jeho zdravotného stavu, ktorá by viedla k zmene stupňa invalidity. Zdravotné postihnutie je i naďalej zaradené do kapitoly XV., odd. G, pol. 29.3 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Táto bola zvýšená o 10% pre ďalšie ochorenia, ktorými žalobca trpí na výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár ústredia uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posudkovým orgánom príslušnej pobočky posúdený správne a preto niet dôvodu na zmenu v percentuálnom rozpätí. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradil do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, pol. 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Iné zdravotné postihnutia - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení na výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%.

3. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj na základe vlastného vyšetrenia posudkové orgány dospeli k zhodnému záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa u neho nezmenila a keďže sa nezmenili skutočnosti, rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, žiadosť žalobcu o jeho zvýšenie bola správne zamietnutá. Citujúc ustanovenia § 73 ods. 2 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.

4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 04. 02. 2020, doručenou súdu dňa 05. 02. 2020, sa žalobca domáhal zrušenia citovaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie majúc za to, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože v administratívnom konaní bolo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa jeho názoru posudkové orgány nevzali do úvahy všetky relevantné a rozhodujúce lekárske správy a údaje zo zdravotnej dokumentácie, ktoré im boli žalobcom predložené, vzhľadom na ktorú skutočnosť výsledky a závery posudkových lekárov boli v príčinnej súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu najmä v zmysle ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 02. 2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí popísal zistený skutkový stav veci a poukázal na to, že postup žalovaného pri posúdení nároku žalobcu na zvýšenie invalidného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov obsiahnutých v posudkovej dokumentácii nevyplýva, žeby zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, než bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky týchto posudkových lekárov sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám, upraveným v zákone o sociálnom poistení. Konštatoval, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný zastáva názor, že skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené žiadne diskrepancie

medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov. Postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej iba ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu dôvodná nie je.

7. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 21. 03. 2019 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves o prehodnotenie jeho zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia a zároveň aj o zvýšenie invalidného dôchodku na uvedenom základe.

8. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi zo dňa 26. 06. 2019, je žalobca aj naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu tento posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu - postihnutie končatín, poškodenie dolnej časti plexus brachialis a zaradil ho do kapitoly XV, odd. G, pol. 29.3 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Vzhľadom na závažnosť jeho ďalších zdravotných postihnutí, ktorými sú poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy posudkový lekár považoval za odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 40 ročného posudzovaného so stredoškolským vzdelaním, t. č. nezamestnaného, ktorý je invalidný s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70% pre poškodenie ramennej splete a syndróm závislosti na alkohole so sociálnou fóbiou. Poškodenie jeho pravej hornej končatiny pretrváva, v ramennom kĺbe vykoná upaženie do 90 stupňov, prítomná je aj hybnosť v lakti. Pravá horná končatina nie je úplne ochrnutá, ako by tomu bolo v prípade úplného poškodenia ramennej splete. Psychiatrom je naďalej ambulantne liečený pre už uvedené ochorenia. Jeho psychický stav je dobre farmakogénne korigovaný. Oproti predošlému posudzovaniu u neho nedošlo k takej zmene jeho zdravotného stavu, ktorý by viedol k zmene stupňa invalidity. Výsledná miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj naďalej 70%.

9. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 09. 07. 2019 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, datované dňom 12. 08. 2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.

11. K zhodnému záveru pokiaľ ide o trvanie invalidity i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu dospel aj Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vysunuté pracovisko v Poprade vo svojom posudku vypracovanom dňa 24. 09. 2019 pre účely odvolacieho konania. Zdravotný stav žalobcu charakterizoval diagnostickým záverom: neskoré následky zlomeniny ramena (v rámci komplikácií pri pôrode), poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy a cervikalgia, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu aj tento posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu - postihnutie končatín, poškodenie dolnej časti plexus brachialis, ktoré zaradil do kapitoly XV, odd. G, pol. 29.3 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Rovnako za odôvodnené považoval aj zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného predstavuje 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že tento posudkový lekár sa v celom rozsahu stotožnil s posúdením zdravotného stavu žalobcu posudkovým orgánom prvého stupňa a nevzhliadol dôvod na zmenu v percentuálnom hodnotení.

12. Vychádzajúc z uvedeného vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.

13. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že naposledy pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 27. 04. 2017, kedy bol zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom charakterizovaný diagnostickým záverom: poranenie nervov na úrovni ramena, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti a sociálna fóbia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo považované poškodenie dolnej časti plexus brachialis, začlenené do kapitoly XV, odd. G, pol. 29.3 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% do 27. 11. 2016 a 60% od 28. 11. 2016. Táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená o 10% pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného predstavovala do 27. 11. 2016 60% a od 28. 11. 2016 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru uvedeného posudku vyplýva, že išlo o 38 ročného posudzovaného so stredoškolským vzdelaním, invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predtým 50% kvôli popôrodnému poškodeniu plexus brachialis vpravo. Poškodenie je trvalé, bez možnosti ovplyvnenia liečbou. Pravá horná končatina je afunkčná. Menovaný je zároveň liečený pre poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním alkoholu: syndróm závislosti a sociálnu fóbiu. V rámci odvolacieho konania bol zhodnotený zdravotný stav posudzovaného s konštatovaním, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola určená dolná hranica možného percentuálneho rozpätia s tým, že ide o poškodenie nedominantnej končatiny. Pri zisťovaní pôvodu poškodenia pravej hornej končatiny posudkový lekár zistil, že v tomto prípade nie je možné jednoznačne povedať, že ide o nedominantnú končatinu, keďže k poškodeniu nervov v jej hornej časti došlo v rámci popôrodných komplikácií, čím bola umelo navodená dominancia ľavej hornej končatiny. Z rodinnej anamnézy nevyplynulo, žeby sa v rodine vyskytovala dominancia ľavej hornej končatiny. Z tohto dôvodu mal. posudkový lekár za to, že aj u účastníka je spravodlivejšie hodnotiť postihnutú končatinu ako dominantnú predpokladajúc, že pri nekomplikovanom pôrode by tento používal prevažne pravú hornú končatinu. Preto bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre toto ochorenie na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre danú položku, t. j. 60% s navýšením pre ďalšie už vyššie špecifikované ochorenia.

14. Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.

16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe :

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

19. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

21. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

22. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Podľa ustanovenia § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

25. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobca namietal nedostatočné posúdenie jeho zdravotného stavu.

26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Toto zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

27. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel správny súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jeho zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobca podrobil. Tento v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobcu zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov znižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol aj naďalej invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v celkovej výške 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov teda vyplýva, že u žalobcu oproti posúdeniu jeho zdravotného stavu v roku 2017 na základe jeho žiadosti nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj zvýšenie jeho invalidného dôchodku.

28. Z vykonaných dôkazov - odborných lekárskych nálezov, ktorých závery boli premietnuté aj v posudkoch vo veci konajúcich posudkových orgánov, nachádzajúcich sa v posudkovom spise vyplýva, že rozhodujúcim, t. j. najzávažnejším zdravotným postihnutím u žalobcu sú choroby podporného a pohybového aparátu - postihnutie končatín, poškodenie dolnej časti plexus brachialis, zaradené do kapitoly XV, odd. G, pol. 29.3 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jeho ďalšie zdravotné postihnutia (poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti, sociálna fóbia a adaptačné poruchy) neprevyšuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale pri hodnotení vzájomných súvislostí tieto postihnutia majú vplyv na celkovú schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Preto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená pre rozhodujúce zdravotné postihnutie v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zvýšená o týmto zákonným ustanovením maximálne prípustných 10 % pre ďalšie zistené zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpí. Vychádzajúc z uvedeného bol postup vo veci konajúcich posudkových orgánov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu plne súladný s citovaným ustanovením § 71 zákona o sociálnom poistení.

29. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení , podľa správnu žalobu žalobcu zo dňa 04. 02. 2020 ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).