Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoPr-4-2019.pdf
PDF · 110.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPr/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobkyne: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.,XX E., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51063212, proti žalovanej: Obec Lovča, so sídlom Geromettova 95, 966 21 Lovča, IČO: 00320820, zastúpená JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45018715, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovanej proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cpr/9/2018 - 134 zo dňa 13. 05. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cpr/9/2018 - 134 zo dňa 13. 05. 2019 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.06.2018, dané žalovanou žalobkyni, je neplatné (prvý výrok). Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá (druhý výrok). O nároku strán sporu na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí (tretí výrok).
2. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 27.06.2018, ktorá jej bola daná žalovanou určenia, že pracovný pomer žalobkyni u žalovanej naďalej trvá v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, zároveň žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť jej náhradu priemernej mzdy za obdobie, po ktoré jej bolo bránené vo výkone práce. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že žalovaná s odvolaním sa na rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 21.06.2018 zrušila pracovný pomer s ňou výpoveďou doručenou jej 27.06.2018. Podľa jej názoru organizačná zmena nebola prijatá príslušným orgánom, nebola schválená uznesením obecného zastupiteľstva. Organizačné opatrenie, ako rozhodnutie podpísané starostom obce dôvodené znižovaním počtom zamestnancov s názorom, že na dve triedy postačuje jeden pedagogický pracovník, odporuje tomu, že na uvoľnenom mieste údajne zamestnáva nekvalifikovanú osobu. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a) a b), ako i § 61 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle Zákonníka práce musí byť výpovedný dôvod špecifikovaný tak, aby nemohol byť zameniteľný, v opačnom prípade je výpoveď neplatná. Tiež organizačné opatrenie musí byť prijaté jasne, zrozumiteľne a oprávneným orgánom, v opačnom prípade výpovedný dôvod nie je naplnený. Výpoveď mala byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo žalovaná ničím nepreukázala. Podľa jej vedomostí v triede žiakov, ktorých vyučovala vyučuje pracovníčka zaradená ako školníčka s nedokončeným pedagogickým vzdelaním. Na základe týchto skutočností požiadala žalovanú listom o umožnenie výkonu práce a úhradu mzdy za obdobie, v ktorom jej bolo znemožnené pracovať, ktorý ale žalovaná neakceptovala. Taktiež žalobkyňa odkázala na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce a § 74 Zákonníka práce, ako i článok 6 v spojení s § 319 Civilného sporového poriadku, v tom zmysle, že žiadala prihliadnuť na jej procesné nerovnovážne
postavenie, keďže je nesporné, že dôkazy môžu byť dodatočne modifikované, či pozmenené. Následne dňa 09.05.2019 žalobkyňa doplnila, že na jej pracovné miesto bola prijatá od 03.12.2018 p. N., keď žalovaná pôvodne prijaté opatrenie zrušila a vytvorila opäť dvojtriedku. Konanie žalovanej tak svedčí o daní výpovede v rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi, keď vrátenie prijatého opatrenia a zamestnaním nového zamestnanca na pôvodnom pracovnom mieste žalobcu bolo vopred plánované, čím zneužil organizačnú zmenu s účelom zamestnať na mieste žalobkyne iného pracovníka, žalovaná vo vzťahu k žalobkyni konala v rozpore so základnými zásadami pracovnoprávnych vzťahov, upravenými i v medzinárodných dohovoroch. Poukázala na to, že neplatná je výpoveď zamestnanca, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, keď dôvody výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho poriadku.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť má za to, že výpoveď spĺňa podmienky stanovené zákonom.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 11a ods. § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 veta prvá, § 9 ods. 1, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 2, 3, 7, podľa § 62 ods. 7 § 63 ods. 1 písm. b), 2, § 74,§ 76 ods. 1, 4, 6, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce, podľa § 13 ods. 4, 5, § 11 ods. 4 zákona č.369/1990 Zb., podľa § 3 ods. 1, § 39 OZ, článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 29 ods. 5 zákona č.245/2008 Z.z., § 24 ods. 1, § 5 ods. 7 zákona č.596/2003 Z.z. a dospel k názoru, že žaloba žalobkyne v časti predmetu konania ohľadne určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni žalovanou a určenia, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá, je dôvodná.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou existoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou a taktiež nebolo sporné, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni doručená dňa 27.06.2018 a teda výpovedná doba mala uplynúť dňa 30.09.2018. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola uplatnená na súde v zákonnej lehote. Okresný súd primárne skúmal, či boli splnené všetky hmotnoprávne a formálnoprávne podmienky platnosti výpovede tak, ako ich vyžaduje Zákonník práce. Žalobkyni bola dňa 27.06.2018 doručená žalovanou výpoveď zo dňa 27.06.2018, ktorá jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Výpoveď považoval súd za určitú. Z vykonaného dokazovania tiež bolo preukázané, že organizačná zmena bola prijatá rozhodnutím žalovanej a boli splnené všetky náležitosti tak, ako sú uvedené v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a preto ani súd nie je oprávnený skúmať jeho platnosť resp. neplatnosť. Podstatou organizačnej zmeny bolo zníženie počtu zamestnancov Základnej školy Lovča v pracovnej pozícii pedagogického zamestnanca z pôvodného počtu 2 na počet 1 s odkazom na aktuálny počet žiakov v škole, s tým, že ako dôvod tejto organizačnej zmeny bolo definované zníženie nákladov a optimalizácia výdavkov Obce Lovča ako zamestnávateľa. V dôsledku toho potom počnúc 01.októbrom 2018 došlo k vytvoreniu iba jednej triedy na predmetnej základnej škole. Dôvodom neplatnosti výpovede nebolo, to že nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, nakoľko u žalovanej nepôsobil odborový orgán alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník, nedošlo ani k nesplneniu ponukovej povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
6. Okresný súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná výpoveď zo dňa 27.06.2018 daná žalovanou žalobkyni je neplatná, keďže účelom tohto právneho úkonu bolo obchádzanie zákona, resp. sa tento právny úkon prieči dobrým mravom. Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov vo vzájomných súvislostiach okresný súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď bola žalobkyni daná účelovo a v skutočnosti v konečnom dôsledku nebol naplnený výpovedný dôvod, ktorým mala byť jej nadbytočnosť, vzhľadom na prijatú organizačnú zmenu zamestnávateľa - žalovanej. Je síce pravdou, že formálne boli na strane žalovanej dodržané všetky zákonné ustanovenia, ktoré sú vyžadované pre naplnenie tohto výpovedného dôvodu a následne aj bola formálne dodržaná zákonná dvojmesačná doba, počas ktorej nie je možné na to isté zrušené pracovné miesto prijať nového zamestnanca, avšak rozhodne nie je možné opomenúť, že žalobkyni bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti práve s odkazom na prijatú organizačnú zmenu, ktorej hlavným dôvodom malo byť zníženie a optimalizácia výdavkov zamestnávateľa, najmä pokiaľ ide o plat a s tým súvisiace odvody za daného zamestnanca. Žalovaná však presvedčivým spôsobom nezdôvodnila, prečo ihneď potom, ako jej to zákon umožňoval, opäť vytvorila predmetné pracovné miesto, a to ešte počas trvania prebiehajúceho školského roka resp. navyše ešte daného školského polroka, keď v tom čase ani nedošlo k zvýšeniu
počtu žiakov, ktorý by presiahol najvyšší možný počet žiakov v danom type triedy, ale predovšetkým ak by aj súd pripustil, že žalovaná opätovne rozhodla o zvýšení počtu pedagogických zamestnancov na danej škole, vzhľadom na stanovisko rodičov resp. rady školy a opätovne zriadila ďalšiu triedu na tejto škole, bolo to absolútne v rozpore s účelom prijatej organizačnej zmeny, na základe ktorej bola žalobkyni daná výpoveď, keď za danej situácie ani len žalovaná neponúkla žalobkyni opätovné prijatie do pracovného pomeru na tú istú pracovnú pozíciu, hoci v takom prípade, ak by žalobkyňa na túto ponuku reflektovala, bola by povinná vrátiť príslušnú časť odstupného, ktoré jej už bolo medzičasom vyplatené, čím by jednoznačne došlo k úspore výdavkov žalovanej na chod základnej školy a napriek tomu žalovaná si tento postup nezvolila, ale prijala na toto pracovné miesto iného nového zamestnanca a zdôvodnila tento postup tak, že uprednostnili novú zamestnankyňu, lebo primárne vychádzali z toho, že je potrebné prihliadnuť na osobnú skúsenosť, keďže táto už u nich pracovala počas obdobia polroka, keď zastupovala práve žalobkyňu počas trvania jej PN. Uvedené podľa názoru okresného súdu je v rozpore s logikou veci, keď samotná žalobkyňa u žalovanej pracovala na danej pracovnej pozícii viac ako 20 rokov, čo by preferovalo na túto pozíciu žalobkyňu a bolo by aj absolútne prirodzené, že by v takomto prípade žalobkyňa kontinuálne pokračovala ako vyučujúca v danej triede, pokiaľ sa samozrejme vylúči možnosť, že sa výpoveďou pre nadbytočnoť zastierali iné dôvody, pre ktoré mal byť pracovný pomer so žalobkyňou skončený. Žalobkyňa v tom čase pracovala v skúšobnej dobe u iného zamestnávateľa, v takom prípade je možné takýto pracovný pomer skončiť v podstate bezodkladne. Zo strany žalovanej ani vôbec žiadna ponuka vo vzťahu k žalobkyni nevzišla, hoci v tom čase, t.j. v mesiaci november 2018 žalovaná jednoznačne mala vedomosť o tom, že žalobkyňa ju listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu oboznámila s tým, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, keď má za to, že výpoveď je neplatná a trvá na ďalšom zamestnávaní. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že v zákonnej dvojmesačnej lehote, ktorá je daná na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, musia byť zároveň špecifikované všetky dôvody, pre ktoré žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú a na iné dôvody súd nemá prihliadať, navyše pokiaľ súd predmetnú výpoveď považoval za neplatnú z dôvodu absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu, keď absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti.
7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v oblasti súkromného práva jednoznačne platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 33 Cdo 1682/2007).
8. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že predmetná výpoveď daná žalovanou žalobkyni je neplatná, nakoľko sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť vyplýva z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
9. Nakoľko okresný súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
10. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhla aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“).
10.1 Žalovaná v odvolaní uviedla, že na základe vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že právny úkon výpovede ako taký je platný, napokon aj súd prvej inštancie uviedol, že formálne boli na strane žalovanej dodržané všetky zákonné ustanovenia pre naplnenie výpovedného dôvodu a následne bola dodržaná aj dvojmesačná doba, počas ktorej nie je možné pre to isté zrušené pracovné miesto prijať nového zamestnanca.
10.2 Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 77 Zákonníka práce, pričom mala za to, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že v zákonnej dvojmesačnej lehote musia byť špecifikované všetky dôvody neplatnosti výpovede, na ktoré má súd prihliadať a na iné nemá prihliadať, žalobkyňa špecifikovala dôvody neplatnosti výpovede v žalobe, a tieto boli preukázané ako nedôvodné. Podľa žalovanej o účelovosti výpovede a rozpore s dobrými mravmi žalobkyňa dôvodila až po uplynutí 2 mesačne lehoty. Žalovaná má za to, že išlo o zmenu žaloby a podľa nej keby aj súd pripustil zmenu žaloby mal aplikovať ust. § 36 Zákonníka práce podľa ktorého k zániku práva v dôsledku neuplatnenia v stanovenej lehote dochádza aj v prípade ust. § 77 Zákonníka práce. K uvedenému žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10CopR 15/2016-180 z 26.01.2017 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7Cpr 8/2012-114.
10.3 Žalovaná ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď bola absolútne neplatná pre jej účelovosť a rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ súd na jednej strane konštatuje dodržanie všetkých formálnych podmienok platnej výpovede a na druhej strane poukazuje na to, že po uplynutí zákonom stanovených 2 mesiacov prijal žalovaný do pracovného pomeru ďalšieho zamestnanca bez toho, aby ponúkol toto pracovné miesto žalobkyni, toto je potom podľa žalovanej v rozpore s účelom ustanovenia Zákonníka práce o možnosti prijatia nového pracovníka po uplynutí 2 mesiacov na to isté pracovné miesto.
10.4 Žalovaná v odvolaní zdôraznila, že zákon neustanovuje ponúknuť pracovné miesto bývalému zamestnancovi, pričom poukázala na skutočnosť, že keď obec oznámila rodičom ako alternatívu návrat žalobkyne, boli ochotní dať svoje dieťa radšej do inej školy. Dôvodom zmeny pôvodného rozhodnutia bola spätná väzba od rodičov na jednotriedku. Žalovaná sa opäť rozhodla prijať do pracovného pomeru ďalšieho pedagogického zamestnanca, ide o malú obec, ktorá sa snaží ísť v ústrety svojim obyvateľom a udržať žiakov v obci. Na túto skutočnosť súd vôbec neprihliadol. Keď obec následne rodičom oznámila ako alternatívu návrat p. X., rodičia boli ochotní dať svoje deti radšej do inej školy, aj preto ju neoslovili.
10.5 Žalovaná na záver konštatovala, že nie je dôvod vykladať ustanovenia Zákonníka práce vo všetkých prípadoch rozširujúco v prospech zamestnanca, pretože napriek kogentnosti ustanovení Zákonníka práce by dochádzalo ešte k väčšiemu sťažovaniu a znemožňovaniu činnosti zamestnávateľov.
11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila, pričom mala za to, že tvrdenia žalovanej v odvolaní sú vo všeobecnej rovine, nakoľko ani v jednom bode nepreukázala relevantné naplnenie odvolacieho dôvodu konkrétnym postupom. Tvrdenia žalovanej sú podľa nej účelové a nepravdivé, nakoľko odporujú už vykonanému dokazovania súdu prvej inštancie, ako i zásade právnej istoty (čl. 2 CSP) a zásade ochrany slabšej strany vo svetle judikatúry ESĽP.
11.1 Žalobkyňa uviedla, že zaujatosť smerujúca k účelovému konaniu a k výpovedi žalobkyni zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi dokazujú i tvrdenia žalovanej v odvolaní, keď v ňom uviedla, že keď oznámila rodičom, ako opätovnú alternatívu vrátenia sa žalobkyne do pracovného pomeru, boli títo ochotní dať kvôli nej deti do inej školy. Takéto tvrdenia podľa žalobkyne deklarujú dôvodnosť podanej žaloby, svedčia o pripravenosti žalovanej na to, že na miesto žalobkyne mali pripravenú inú osobu, ktorú počas práceneschopnosti žalobkyne dočasne v škole už zamestnávali.
11.2 Účelnosť konania žalovanej podľa žalobkyne dokazuje i fakt, že hneď po uplynutí dvojmesačnej lehoty, nielenže zamestnali nimi vybranú pracovníčku, ale zrušili v tejto podobe neodsúhlasené organizačné opatrenie a opäť v škole vytvorili ,,dvojtriedku“, avšak s novou učiteľkou.
11.3 Ďalej podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne aplikoval právne normy v súlade so zásadou ochrany slabšej strany a dobrými mravmi, vykonal dôkazy nachádzajúce sa vo sfére žalovaného, keďže tieto považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v merite veci. Postup súdu preto žalobkyňa považovala za zákonný v súlade so zásadou právnej istoty. Na základe uvedených skutočností žiadala rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a žalovanú zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila, pričom sa v plnom rozsahu pridržala odvolania a jeho dôvodov. Navyše uviedla, že rozsudok posudzujúci výpoveď ako rozpornú s dobrými mravmi považuje za subjektívne posúdenú situáciu. Rozhodnutie zamestnať inú osobu ako žalobkyňu prišlo z jej strany po dôkladnom zvážení všetkých aktuálnych a závažných skutočností, ktoré sa javili ako dôležité v
danom období. Po odchode žalobkyne F. X. prevzal jej žiakov iný pedagóg. U detí boli zistené výrazné nedostatky vo vzdelaní - najmä u končiacich štvrtákov. Postupne sa začali množiť aj sťažnosti rodičov detí na F. X. a na správu o jej možnom návrate reagovali tak, že boli ochotní radšej umiestniť svoje dieťa do inej školy. Vzhľadom na tieto zistenia F. X. nebola pri zvažovaní opätovného rozšírenia na dvojtriednu školu uvažovaná ako jedna z alternatív. Keďže zo zákona nevyplývala jednoznačná povinnosť osloviť, prípadne zamestnať prepusteného zamestnanca, F. X. oslovená nebola. Ak by to ako povinnosť, či len ako možnosť zákon ukladal, definitívne by žalovaná s F. X. o možnom nástupe komunikovala.
13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila, pričom uviedla, že žalovaná v texte vyjadrenia neuviedla nič odlišné, než už v spore uviedla. Žalovaná uvádza nové skutočnosti, ktoré nie sú ex lege prípustné v zmysle zákonnej koncentrácie. Tvrdenia žalovanej sú preto podľa nej účelové a bez unesenia dôkazného bremena. Všetky tieto tvrdenia podľa žalobkyne dokazujú a deklarujú pokračujúci motív porušenia dobrých mravov žalovanou, rovnako i neplatnosť výpovede.
14. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu odvolania žalovanej podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
18. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:
19. Podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 5 Cdo 42/2010 zo dňa 09. 06. 2010 konštatoval, že: ,,Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.“ Najvyšší súd ďalej uviedol, že: ,,Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovanej a skutočné dôvody pre výpoveď danú práve žalobcovi, môžu viesť k zisteniu, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi.“ Ďalej Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí zdôraznil, že preskúmanie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania
výslovného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi. Súd musí skúmať a posudzovať všetky skutkové okolnosti, ktoré k skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti viedli. Pri hodnotení týchto okolností musí prihliadať aj na článok 2 Zákonníka práce zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovno- právnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi.
21. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ako aj citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že formálne môžu byť zo strany žalovanej dodržané všetky zákonné ustanovenia pre naplnenie výpovedného dôvodu a následne aj dodržaná dvojmesačná doba počas ktorej nie je možné pre to isté zrušené pracovné miesto prijať nového zamestnanca, avšak neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, keď účelom tohto právneho úkonu je obchádzanie zákona, resp. sa tento právny úkon prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Súd prvej inštancie správne na základe zisteného skutkového stavu, konania žalovanej a konečného výsledku prijatých organizačných zmien u žalovanej dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom správne skúmal, aký cieľ zamestnávateľ svojim rozhodnutím skutočne sledoval, konanie zamestnávateľa správne posúdil v úplnosti a logickej nadväznosti. Rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré malo za následok zníženie počtu pedagogických zamestnancov z pôvodného počtu 2 na 1, bolo zdôvodnené znížením finančných nákladov a optimalizáciou výdavkov Obce Lovča ako zamestnávateľa. Žalovaná uviedol, že dôvodom zmeny tohto pôvodného rozhodnutia bola spätná väzba od rodičov na jednotriedku, žalovaná sa opäť rozhodla (hneď po uplynutí dvoch mesiacov prijať do pracovného pomeru ďalšieho pedagogického zamestnanca, čo žalovaná zdôvodnila tým, že ide o malú obec, ktorá sa snaží ísť v ústrety svojim obyvateľom a udržať žiakov v obci, keď obec následne rodičom oznámila ako alternatívu návrat p. X., rodičia boli ochotní dať svoje deti radšej do inej školy, aj preto ju neoslovili. Žalovaná v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní presvedčivým spôsobom nezdôvodnila, prečo ihneď potom, ako jej to zákon umožňoval opäť vytvorila predmetné zrušené pracovné miesto. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, po zhodnotení skutkových okolností je zrejmé, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia zníženia nákladov a optimalizácii výdavkov Obce Lovča ako zamestnávateľa. Súd prvej inštancie správne uviedol podstatné skutkové okolnosti a úvahy, na základe, ktorých dospel k záveru o neplatnosti výpovede na strane 20 - 22 odôvodnenia rozhodnutia. Konanie žalovanej sa potom s poukazom na vykonané dokazovanie javí ako účelové a v rozpore s dobrými mravmi.
23. Výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce z 27. 06. 2018 svojim účelom odporuje zákonu, pretože prijatím organizačnej zmeny spočívajúcej v zrušení pracovného miesta pedagogického zamestnanca - učiteľa sa nesledoval cieľ deklarovaný zamestnávateľom, ale vytvorenie formálnych predpokladov pre vypovedanie pracovného pomeru žalobkyni. Takéto konanie zamestnávateľa je v rozpore s § 13 ods. 3 Zákonníka práce aj § 39 Občianskeho zákonníka, preto jej jednostranný právny úkon - výpoveď z pracovného pomeru z 27. 06. 2018 je neplatný. Okresný súd rozhodol o návrhu žalobkyne vo výroku vecne správne, ak túto výpoveď považoval za neplatnú a uviedol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá. Odvolací súd poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 42/2010 (v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP) a dospel k rovnakému záveru ako okresný súd.
24. K argumentácii žalovanej, že žalobkyňa na rozpor s dobrými mravmi poukázala až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, odvolací súd uvádza, že má v súlade so súdom prvej inštancie za to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, správne súd prvej inštancie skúmal motív výpovede žalovanej danej žalobkyni. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie správne predmetnú výpoveď posudzoval aj z hľadiska dobrých mravov, napriek tomu, že uvedenú skutočnosť žalobkyňa priamo v žalobe nenamietala, uvedené žalobkyňa namietala hneď ako jej boli známe rozhodujúce skutočnosti poukazujúce na cieľ organizačnej zmeny, vyplývajúci z úkonov žalovanej po skončení pracovného
pomeru s ňou, tieto úkony neboli známe v čase podania žaloby, nastali až neskôr, naviac už v žalobe žalobkyňa poukazovala na to, že organizačné opatrenie, ktorého dôvodom bolo znižovanie počtu zamestnancov s názorom, že na dve triedy postačuje jeden pedagogický pracovník, odporuje tomu, že na uvoľnenom mieste žalovaná zamestnáva nekvalifikovanú osobu.
25. Keďže argumentácia uvedená v odvolaní žalovanej nebola spôsobilá privodiť jej priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o celej veci, rozhodol čiastočným rozsudkom. O trovách konania bude rozhodnuté konečným rozhodnutím.
27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).