Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Csp-3-2019.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: C.. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Mário Pataky, advokát, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 200, 029 01 Námestovo, IČO: 50 492 624, v konaní o zaplatenie 1 964,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1.964,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.964,92 eur od 13.04.2017 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako poisťovňa so žalovanou ako finančnou agentkou uzatvoril dňa 13.09.2016 v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o finančnom sprostredkovaní - ďalej len „zmluva o FS“, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ďalej len zákon č. 186/2009“ Z. z.) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Žalovaná mala v danom právnom vzťahu postavenie podnikateľa s odkazom na § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z.. Obchodný zákonník rozlišuje pojem „uzavretie obchodu“ (§ 652 ods. 1 § 659a ObZ) a pojem „uskutočnenie obchodu“ (§ 662 ObZ), ktorým odlišuje jednak časovo a jednak funkčne rôzne právne skutočnosti.
3. Uzavretie obchodu predstavuje vznik zmluvného vzťahu, pričom uskutočnenie obchodu nastáva až realizáciou jeho spoločensko-ekonomického účelu (kauzy), t.j. dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného obchodu. Uzavretie obchodu spravidla predchádza jeho uskutočneniu. Riziko zastúpeného (žalobcu) spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 ObZ a príkazom obchodnému zástupcovi (žalovanej), aby vrátil vyplatenú províziu, resp. jej časť, ak nárok na províziu zanikol. Obchod medzi poistníkom (klientom) a žalobcom, dojednaný sprostredkovateľom sa uskutočňuje kontinuálne, postupne a dlhodobo, kde na jednej strane poskytuje poisťovňa počas celej platnosti poistenia poistné krytie prijatého rizika klienta (spočívajúceho v tom, že ak dôjde k poistnej udalosti počas poskytovania krytia, poisťovňa plní poistné plnenie) a na druhej strane poistník počas celej doby platnosti poistenia platí poistné. Ide teda o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných strán poistnej zmluvy. Celý „obchod“ je však úplne uskutočnený až po dožití sa poisteného dňa konca poistenia, t.j. dňa
poistnej udalosti alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je poistenému alebo inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie ako súčasť spoločensko-ekonomického účelu poistenia. Vzhľadom na prezentované skutočnosti si žalobca so žalovanou v prospech žalovanej v súlade s § 662 ods. 3 ObZ dohodli vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie (čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) zmluvy o FS v nadväznosti na provízny poriadok) v závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu. Poistné zmluvy, na ktorých žalovanej pre jednotlivé vyhodnocované obdobia vznikala brutto provízia a storno provízia sa v províznom liste uvádzali v riadku „Celková suma brutto zúčtovaných provízií“. V stĺpci „Celková provízia“ je uvedené aj presné vyčíslenie provízií a storno provízií, na ktoré vznikol nárok žalovanej, resp. poisťovni z poistných zmlúv uvedených v stĺpci „č. PZ“. Stĺpec „produkt“ určuje druh poistenia. Žalovanej boli v súlade s § 659 ods. 1 ObZ vyplávané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v Províznom poriadku žalobcu. Výkonnostné odmeny sa podľa čl. 5 Dodatku č. 8 k províznemu poriadku poisťovne FM vyplácajú v prípade, ak v danom mesiaci dosiahne určenú výšku mesačnej netto produkčnej hodnoty poistenia a určený počet uzatvorených zmlúv stavebného sporenia (ktoré sú uvedené v § 8 Provízneho poriadku poisťovne). Výška mesačnej výkonnostnej odmeny FM sa určí maticou uvedenou v tabuľke č. 1 Dodatku č.8 k Províznemu poriadku žalobcu. V prípade, že obchodná skupina FM dosiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci zápornú netto produkčnú hodnotu poistenia, je poisťovňa oprávnená vykonať storno výkonnostnej prémie. Výkonnostné odmeny sa stornujú spôsobom uvedeným v Dodatku č. 8 k Províznemu poriadku poisťovne za použitia ust. § 662 ods. 1 a 2 ObZ. Zaúčtované na provízny účet storno výkonnostnej odmeny 12/2016 - 570 eur, celkom 570 eur.
4. Žalobca so žalovanou uzavreli dňa 23.09.2016 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „Zmluva 2“). Platnosť Zmluvy 2 bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom sprostredkovaní (čl. VIII ods. 3 písm. b) Zmluvy 2). Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 in fine ObZ), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 ObZ. Účelom takto poskytovanej provízie je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. Žalobca citoval § 6 ods. 1 a 2 Dodatku č.8 k províznemu poriadku poisťovne a aj čl. IV ods. 1 Zmluvy 2. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 1 200 eur. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 ObZ) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle čl. VII ods. 1 Zmluvy 2 povinný vrátiť. Žalobca si uplatnil voči žalovanej titulom vrátenia nábehových odmien sumu 180 eur. Uplatnený nárok odôvodnil citovanými ustanoveniami Zmluvy 2, pričom nárok na vrátenie uplatnenej sumy vznikol podľa čl. VII ods. 1 písm. a), bod i/ Zmluvy 2, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 30 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu. Na základe toho vznikol nárok žalobcu na 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, ktorý predstavuje sumu vo výške 180 eur. Zmluva o FS zanikla výpoveďou zo dňa 08.11.2016 zo strany žalobcu. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2016 (čl. 8 ods. 1 písm. b) Zmluvy o FS). Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu 7.8.2018 sumu spolu 1964,92 eur pozostávajúcu z neprináležiacich odmien 1 214,92 eur, výkonnostných odmien 570 eur a nábehovej odmeny 180 eur. Listom zo dňa 21.3.2017, doručeným dňa 29.03.21017 vyzvala žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 643,71 eur v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy. Keďže žalovaná do dnešného dňa svoj peňažný záväzok neuhradila, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1964,92 eur od 13.04.2017 do zaplatenia a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky - 40 eur. V zmysle čl. 10 ods. 6 Zmluvy o FS sa zásielka považuje za doručenú tretí pracovný deň od odoslania. Výzva bola žalovanej odoslaná 24.3.2017.
5. V uvedenej veci (upomínací) súd podľa žaloby vydal dňa 11.10.2018, pod sp. zn. 10Up/524/2018 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor odôvodňujúc ho okrem iného aj tým, že všetky zmluvy boli zrušené zo strany poisťovne - žalobcu, doposiaľ jej neboli poskytnuté informácie o tom, z akého dôvodu došlo k zrušeniu zmlúv, hoci klienti nesúhlasili so zrušením zmluvy, mali záujem platiť poistné aj naďalej. Zmluvy - poistné na nich, bolo riadne platené, na ich základe bola obchodníkom vyplatená provízia, žalovanej bola vyplatená rozdielová provízia. S činnosťou finančného agenta mala náklady - nájomné 400 eur, internet 22 eur, zariadenie kancelárie, pričom za obdobie 5 mesiacov zaplatila
3 000 eur. Zo spoločnosti žalobcu bola nedôvodne prepustená na základe nepravdivých informácií riaditeľky.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu tvrdil, že žalovaná v ňom výslovne nepoprela jeho skutkové tvrdenia, pričom len všeobecné tvrdenia o neopodstatnenosti nároku nespĺňajú podmienku vecného odôvodnenia odporu. Skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza v odpore dostatočne nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti uloženej platobným rozkazom, a preto žalobca žiadal odpor odmietnuť v súlade s § 267 ods. 2 CSP. Žalovanej vyplatil celú províziu naraz, ešte pre uskutočnením obchodu. Keďže však k uskutočneniu obchodu nedošlo, žalovanej zanikol nárok na túto províziu. Vzhľadom na prezentované skutočnosti si žalobca so žalovanou dohodli v súlade s § 662 ods. 3 ObZ vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie (čl. 8 ods. 5 písm. b), bod v) zmluvy o FS v nadväznosti na Provízny poriadok) v závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu, čo bolo v prospech žalovanej. Spôsob výpočtu alikvotnej časti vyplatenej provízie je podrobnejšie špecifikovaný v žalobe a najmä v Províznom poriadku. Nárok žalobcu na vrátenie neprináležiacej provízie závisí od trvania dojednaného obchodu a nie od konania finančného agenta. Poukázal tiež na ust. § 662 ods. 2 a 3 ObZ, na čl. 8 ods. 5 písm. b), bod v) zmluvy o FS a tiež na § 4 ods. 1 písm. e/ a f/, § 5 ods. 1 Provízneho poriadku. Zároveň žiadal podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) pokračovať na príslušnom súde na základe jeho návrhu na pokračovanie v konaní.
7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu doručenému dňa 22.07.2019 nárok žalobcu naďalej neuznávala čo do dôvodu a výšky, keď mala za to, že už v podanom odpore uviedla, že poistné zmluvy, za ktoré jej bola vyplatená provízia, ktorej vrátenie sa žalobca domáha v tomto konaní, neboli zrušené z dôvodu, ktorý možno pričítať žalovanej. Ak boli zmluvy zrušené, zrušenie možno pričítať na ťarchu žalobcu, čo žalovaná nemohla ovplyvniť. Neuskutočnenie obchodu z jednotlivých poistných zmlúv zapríčinil žalobca ako zastúpený. Žalovaná zabezpečila pre žalobcu možnosť uzatvorenia obchodu, čím splnili podmienky pre vyplatenie provízie, avšak následné uskutočnenie jednotlivých obchodov bolo zmarené výlučne zo strany žalobcu. Poukázala na to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal zánik poistných zmlúv, z ktorých sa domáha vrátenia provízie, pričom z dokladov, ktoré predložil so žalobou, t.j. z tabuľky, v ktorej sú uvedené bližšie nešpecifikované údaje poistných zmlúv, mená klientov, dátumy zániku poistných zmlúv a krátky dôvod zániku poistných zmlúv, bez akejkoľvek hlavičky, pečiatky či podpisu oprávnenej osoby, je vo väčšine prípadov ako dôvod údajného ukončenia poistných zmlúv uvedený „Ruckkauf, resp. Ruckkauf Kundigung, t.j. spätné odkúpenie, pričom len pri jednej zmluve je uvedené storno pre neplatenie. Žalovaná zotrvala na tom, že predmetné poistné zmluvy, ak boli ukončené, stalo sa tak výlučne z dôvodu na strane žalobcu ako poisťovateľa, čo žalovaná sama nevedela ovplyvniť. V takom prípade nemožno akceptovať dôvod na vrátenie nábehovej provízie z dôvodu storna viac ako 30 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu, o to viac, ak z podanej žaloby nie je zrejmé, ktorý mesiac bol prvým mesiacom nábehového plánu. Žalovaná ako nový viazaný finančný agent (s inými novými viazanými finančnými agentmi) uzatvárali zmluvy s tretími osobami za prítomnosti agentúrnej riaditeľky C.. Z. D.. Všetky poistné zmluvy boli klientmi (poistenými) riadne podpísané a za predmetné zmluvy bolo uhradené aj dohodnuté poistné. Z nešpecifikovanej tabuľky vyplýva, že u väčšine klientov mali byť zmluvy zrušené prakticky okamžite a to bez reálneho dôvodu, ktorý by spôsobila žalovaná alebo jej spolupracovníci. Žalobca nepreukázal zánik poistných zmlúv, ako aj dôvody ich zániku, teda nepreukázal vznik nároku na vrátenie vyplatenej provízie a jeho výšku. Ďalej žalovaná poukázala na rozsudok súdneho dvora zo dňa 17.05.20147 vo veci C-148/16 ERGO Poisťovňa, a.s. proti R. V., v ktorom sa súdny dvor dotkol smernice Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, konkrétne citovala čl. 11 ods. 1 prvá a druhá zarážka, čl. 11 ods. 2 a 3 smernice. Namietala, že z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k žalovanej sume 1 964,92 eur, nakoľko v žalobe konkretizoval len storno výkonnostnej odmeny vo výške 570 eur a storno nábehovej odmeny 180 eur, ale nie je vôbec zrejmé, na základe čoho dospel k sume 1 214,92 eur ako neprináležiacej odmene. Naviac vo výzve žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.03.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 1643,71 eur. Žalovaná v tejto súvislosti rozporovala aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 1 964,92 eur od 13.04.2017 do zaplatenia, pretože žalobca ju vyzval iba na úhradu sumy 1 643,71 eur, a preto nemá nárok na zaplatenie celej ním požadovanej sumy od žiadaného dátumu omeškania. V neposlednom rade žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca uzatvoril so žalovanou
Zmluvu o finančnom sprostredkovaní dňa 13.09.2016 a aj Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny pre manažéra obchodnej skupiny dňa 23.09.2016. Na predmetných zmluvách absentujú podpisy osôb oprávnených konať za žalobcu v zmysle výpisu z OR SR, podľa ktorého (za žalobcu) menom spoločnosti konajú dvaja členovia predstavenstva spoločne alebo jeden člen predstavenstva spolu s prokuristom. Za spoločnosť sa podpisuje tým spôsobom, že k tlačenému alebo písanému názvu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja svoj podpis. Prokurista je oprávnený konať a podpisovať za spoločnosť spoločne s jedným členom predstavenstva. Prokurista sa podpisuje tým spôsobom, že k tlačenému alebo písanému názvu spoločnosti a svojmu menu a priezvisku pripojí dodatok označujúci prokúru. Na základe uvedeného nie je preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu predmetných zmlúv.
8. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu - jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil včas a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
9. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní z 13.09.2016, so Zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny pre manažéra obchodnej skupiny z 23.09.2016, prílohou č. 1, Províznym a odmeňovacím poriadkom spoločnosti žalobcu účinným od 1.6.2016, Dodatkom č. 8 k províznemu poriadku WP účinným od 1.7.2013, výpisom z účtu žalobcu o poukázaní provízie a s dokladom o výške brutto odmien pre sprostredkovateľov (uzávierka).
10. Nebolo sporným, že medzi stranami sporu bola dňa 13.09.2016 uzavretá Zmluva o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná ako finančný agent zaviazala, že bude vyvíjať činnosť pre žalobcu a to osobne, v mene poisťovne žalobcu a na jeho účet. Okolnosť, že žalovaná vyvíjala pre žalobcu ako zastúpeného činnosť smerujúci k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (obchodov) tiež nebola sporná a preukazuje to nielen doklad označený ako „zoznam o spôsobe a výške vypočítavaných brutto odmien pre sprostredkovateľov“, ale aj výpis z účtu žalobcu za obdobie 10/2016 deklarujúci vyplatenie provízie žalovanej dňa 06.10.2016 vo výške 1 413,32 a dňa 20.10.2016 vo výške 1 330 eur. Celkom bola žalovanej vyplatená na všetkých províziách suma 2 743,32 eur. Sporným nebolo ani to, že Zmluva o FS zanikla výpoveďou zo dňa 08.01.2016 zo strany žalobcu, uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.12.2016 (čl. 8 ods. 1 písm. b) Zmluvy o FS) a ani to, že žalobca a žalovaná dňa 23.é9.2016 uzavreli Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, na ktorej základe bolo uplatnené storno nábehovej odmeny 180 eur. Súd sa preto ďalej zaoberal spornou časťou konania - a to nárokom žalobcu na vrátenie storna provízií.
11. Súd zistil, že žalovaná už v podanom odpore namietala skutočnosť, že nespôsobila zánik, jej činnosťou uzavretých poistných zmlúv, a už vo vyjadrení poukazovala na to, že k zániku zmlúv došlo z dôvodu na strane žalobcu a nie z dôvodu na strane klienta. Z prehľadu uzavretých poistných zmlúv (špecifikovaných na čl.30), vyplýva, že u zmlúv uzavretých v dôsledku činnosti žalovanej je ako dôvod zániku uvedené „Ruckkauf“, „Ruckkauf Nichtzahlung“, „Ruckkauf Kuddigung“, čo znamená ako „spätné odkúpenie“, „spätné odkúpenie - vypovedanie“, resp. spätné odkúpenie - neplatenie“. Ide o zmluvy, ktoré boli uzavreté v priebehu obdobia (najskôr) od 23.09.2016 až (najneskôr) 08.12.2016, pričom k zániku týchto zmlúv malo dôjsť už dňa 01.10.2016 u zmlúv uzavretých v priebehu obdobia 23.09.2016 do 26.09.2016, t.j. v priebehu niekoľkých dní po ich uzavretí, čo len preukazuje tvrdenie žalovanej, že kzániku zmlúv došlo z dôvodu na strane žalobcu a nie na strane žalovanej a v krátkom období po ich uzavretí. A napokon aj u ostatných zmlúv uzavretých v období 10/2016 až 12/2016 došlo k zániku v priebehu mesiaca 07/2017, u jednej z nich už 01.11.2017, pričom aj u týchto zmlúv je ako dôvod zániku uvedený „spätné odkúpenie“ (vyjmuc zmluvu č. 110266243 na meno - F.M. uzavretá 20.10.2016, zaniknutá 17.06.2017, kde je ako dôvod uvedené storno pre neplatenie).
12. Žalovaná teda účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že zmluvy boli zrušené z dôvodu okolností existujúcich na strane žalobcu ako zastúpeného, resp. žalobcom ako poisťovňou, čo žalobca náležitým spôsobom nevysvetlil aj napriek tomu, že tieto tvrdenia žalovaná použila v rámci svojej procesnej obrany. V prehľade zmlúv uzavretých v dôsledku činnosti žalovanej len u jedinej zmluvy je konštatovaný ako dôvod jej zániku „neplatenie poistného“. A hoci aj u dvoch zmlúv je ako dôvod zániku konštatovaný „Ruckkauf Nichtzahlung - spätné odkúpenie-neplatenie“, nemožno bez skutkového tvrdenia žalobcu prijať záver, že dôvodom zániku poistenia bolo neplatenie poistného. Žalovaná v rámci procesnej obrany namietala absenciu tvrdenia žalobcu o tom, ktorý mesiac bol prvým mesiacom nábehového plánu, od ktorého sa mala počítať lehota 24 mesiacov trvania uzavretej zmluvy a v nadväznosti na ňu vznik nároku na (storno) nábehovej provízie.
13. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
16. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
17. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
18. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
19. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obec protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (strane sporu), bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti (a aj včas) prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (subjektom) v opačnom procesnom postavení než je subjekt, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Strana sporu je zároveň povinná skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy (prostriedky procesného útoky a procesnej obrany) uplatniť včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania v opačnom prípade na ne súd nemusí prihliadať.
20. Žalobca si v konaní uplatnil celkom sumu 1964,92 eur, ktorá mala pozostávať z neprináležiacich odmien 1214,92 eur, výkonnostných odmien 570 eur a nábehovej odmeny 180 eur. Spôsob výpočtu žalovanej pohľadávky odkazoval na prílohu žaloby - vyčíslenie dlžných provízií. Prílohy žaloby okrem iného špecifikovali, číslo poistnej zmluvy, meno a priezvisko poisteného, dátum vzniku a zániku zmlúv a tiež aj dôvod zániku zmluvy - žalovanou v rámci obrany popretý. Žalobca nepredložil dôkazné prostriedky (prostriedky procesného útoku) formou poistných zmlúv a dôvod ich zániku a ani nevysvetlil odkedy je počítaný prvý sledovaný mesiac nábehového plánu v nadväznosti, na ktorý malo dôjsť k stornovania viac ako 30 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, majúci dopad na nábehovú províziu a v tomto smere neponúkol súdu ani rozhodné skutkové tvrdenia hoci ich mohol vykonať, ak by vzhľadom na tvrdenia protistrany, konal starostlivo.
21. Súd je tiež názoru, že nemá povinnosť vyzývať stranu žalobcu na doplnenie jeho tvrdení o to viac, keď protistrana (žalovaná) svoju procesnú obranu, vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho dvora
- rozsudku zo dňa 17.05.20147 vo veci C-148/16 ERGO Poisťovňa, a.s. proti R. V., založila na (ne) existencii dôvodu zániku jej činnosťou uzavretých zmlúv a na tom, že okolnosti, pre ktoré k realizáciu obchodu nedošlo, spôsobil žalobcu a túto svoju procesnú obranu uplatnila včas. Žalobca ako strana
sporu mala možnosť na podstatné skutkové tvrdenia protistrany reagovať a ponúknuť rozhodné skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy. Preto aj neuskutočnenie výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení žalobcu nemôže mať pre žalobcu drakonický následok.
22. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobca na storná provízie nie je možné považovať za preukázaný, keď opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V súdenej veci by to bolo porušením zásady rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť alebo, aby súd dedukoval z dokladov ako a kedy jednotlivé nároky provízie vznikali a či tieto zodpovedajú vyčíslenej čiastke. Z tvrdení žalobcu totiž nie je zrejmé, u ktorých zmlúv uzatvorených v dôsledku aktívnej činnosti žalovanej, došlo k zrušeniu na žiadosť klienta alebo z dôvodu, že klientom nebolo uhradené poistné po zmluvne stanovené obdobie, za ktoré by prináležala provízia, prípadne jej časť. Žalovaná v rámci procesnej obrany účinne preukázala, že k zániku zmlúv došlo z dôvodu, ktorý existoval na strane žalobcu ako zastúpeného (spätné odkúpenie), t.j. nerealizácia zmlúv je dôsledkom okolností, ktoré sú pripisateľné žalobcovi ako zastúpenému. A okolnosť nerealizácie zmlúv uzavretých v prospech zastúpeného a v nadväznosti na to vznik nároku na províziu vyžaduje skúmať judikatúra súdneho dvora. Žalobca vo vzťahu k spätnému odkúpeniu ako dôvodu nerealizácie zmlúv neposkytol rozhodné skutkové tvrdenia - vysvetlenie a nepredložil včas ani dôkazné prostriedky, či dôkazné návrhy. Nevysvetlil ani okolnosť, od ktorej sa určil začiatok prvého mesiaca nábehového plánu, čo rozhodné pre výpočet nábehovej provízie. Preto omeškanie žalobcu spočívajúce v nepredložení rozhodnutých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov je neospravedlniteľné a ich doplnenie, by viedlo k zbytočných prieťahom v konaní. Súd preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol vychádzajúc zo sudcovskej koncentárice majúc za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov uvedených v § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým a konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá - § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.