Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-19-2020.pdf
PDF · 117.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1T/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.5.2020 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný
H. E., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom D. XXXX/X, L., vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Košice od 15.11.2019
j e v i n n ý, ž e
v L. na ulici C. D. II, pri OC Lidl, dňa 15.11.2019 v čase o 14.30 hod. na odstavnej ploche v osobnom motorovom vozidle H. O. L neoprávnene prechovával tri kusy uzatvárateľných plastových vreciek s obsahom morfologicky zhodných sušených vrcholcovitých častí rastliny konope o celkovej hmotnosti 1,43 g s priemerným obsahom 2,5 % hmotnostných THC, čo predstavuje 3 obvyklé jednorazové dávky drogy a jedno plastové vrecko s obsahom práškovitej látky s obsahom kokaínu o celkovej hmotnosti 310 g s priemernou koncentráciou 31,6 % kokaínu, obsahujúceho 980 mg absolútneho kokaínu, čo predstavuje 33 obvykle jednorazových dávok drogy a teda z celkového množstva omamných a psychotropných látok, ktoré bolo u obvineného zaistené, by bolo možné pripraviť najmenej 39 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis je v zmysle podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do I. skupiny omamných látok,
t e d a
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku
t ý m s p á c h a l
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Z a to m u u k l a d á :
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38 ods. 4, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 19.3.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II obžalobu na H. E. pre skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1, ods. 5 a 8 Trestného poriadku uviedol, že nemá záujem urobiť žiadne vyhlásenie, preto bolo vykonané dokazovanie v rozsahu návrhov procesných strán, výsluchom obžalovaného H. E., svedka kpt. G.. A. D., znalca G.. A.. D. V., prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Z výpovede obžalovaného H. E. súd zistil, že sa venuje práci realitného makléra už 13 rokov, je zdravý, žije s matkou. Mesačný príjem má vo výške cca 1.000 eur, finančne je zabezpečený, niečo zdedil po otcovi. Ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol, že zatavená injekčná striekačka nepatrila jemu, nevie odkiaľ sa v aute nabrala. Čo sa týka práškovitej látky o hmotnosti 3,1 gramu, myslí si, že ho oklamal díler, kúpil niečo iné než mu tvrdil, potvrdila to podľa neho aj neakreditovaná skúška, že sa tam nenachádza kokaín. Čo sa týka rastliny konope s obsahom THC, 2,5 percentný obsah THC má veľmi nízky psychodelický účinok, čo aj potvrdil toxikologický rozbor krvi, kde mal negatívne THC a aj kokaín negatívny, napriek tomu, že dva dni predtým ochutnal z jedného a druhého. Cíti sa byť vinný iba čiastočne, za konope siatu, ktorá sa nedá nazvať marihuanou kvôli nízkemu obsahu THC. V prípravnom konaní sa ku skutku priznal, ale vtedy nevedel, že pokiaľ ide o biely prášok, ho díler oklamal, chcel si kúpiť kokaín. Díler mu povedal, že ide o kvalitný kokaín a konopu mu dal k tomu zadarmo. Platil za to 160 alebo 180 eur. Hovoril mu, že sú tam tri dávky resp. 3 gramy, že to môže byť na 6-7 dávok jednorázových. Zákrok, pri ktorom bol zadržaný sa udial na parkovisku pri OC Lidl na L., priskočil z boku ku oknu kriminalista v civile, kde mu ukázal placku na sklo zvonku s tým, že má vystúpiť z auta, že má informácie, že má pri sebe 40 gramov kokaínu. Na to dobrovoľne vydal to, čo mal, a to konope a práškovitú látku, striekačku nevydal, lebo nevedel, že tam je, bola mu odobratá resp. prehľadali auto a bola v zadných dverách auta, povedali, že to má vybrať. Chytil čistý sáčok a vybral to z dvier a položil na sedačku auta. Z výpovede svedka kpt. G.. A. D. súd zistil, že pracuje ako operatívny pracovník na kriminálnej polícii v L., v rámci plnenia služobných úloh získal poznatok, že osoba H. E. sa má dopúšťať drogovej trestnej činnosti, zadovažovať a prechovávať omamné a psychotropné látky, konkrétne marihuanu, kokaín a pervitín. Na základe týchto informácií s kolegom v operatívnej hliadke s nadporučíkom I. vykonal operatívne previerky, pričom dňa 15.11.2019 niekedy okolo druhej poobede získal informácie, že obžalovaný má byť na sídlisku L., preto v uvedenej lokalite vykonávali operatívne previerky. S kolegom v čase po 14-tej hodine spozorovali vozidlo strieborná H. O. L. XXX L., ktoré prišlo na parkovisko k Lidlu na L. a tam zaparkovalo. Vo vozidle sedel obžalovaný, iné osoby počas príchodu, ani počas toho ako sedel, sa nenachádzali ani neodišli, ani sa nepriblížili. S kolegom prišli k vozidlu a preukázali sa odznakmi kriminálnej polície a ústne vyzvali obžalovaného, aby vypol motor vozidla, a to aj urobil. Ďalej ho vyzvali, aby nemanipuloval s rukami, aby neohrozil nikoho, potom obžalovaného vyzval, aby vystúpil z vozidla, čo aj urobil. Následne potvrdili totožnosť, predstavil sa, ukázal cestovný pas, ktorý mal pri sebe. Potom obžalovanému oznámil dôvod kontroly, a to že je podozrivá z drogovej trestnej činnosti, že má pri sebe, prípadne vo vozidle, v ktorom pred kontrolou sedel, neoprávnene prechovávať neznáme omamné a psychotropné látky. Osobu v zmysle Trestného poriadku podľa § 89 poučil a upozornil na nebezpečenstvo trestného stíhania. Osoba uviedla, že výzve a zákonným poučeniam porozumela a ďalej uviedla, že nemá pri sebe, vo svojom oblečení, ale vo vozidle, v ktorom sedela má uložené omamné latky, ktoré tam uložil on. Ďalej uviedol, že na základe tejto výzvy, vydáva dobrovoľne tieto látky. Osoba mala vo vozidle neporiadok, avšak na sedadle spolujazdca mal sáčok od papierových servítok a tam bol sáčok so sušinou, že sa jedná o marihuanu, ktorá patrí jemu, má ju pre vlastnú potrebu. Ďalej menovaný obišiel vozidlo a pritom ako ukazoval ďalšie predmety s tým, že ich vydá, zobral do ruky a vypustil papierovú skladačku na zem. Upozornili ho s kolegom, povedal, že tam má marihuanu, skladačku zdvihol a rozbalil a boli tam tiež sáčky marihuany. Osoba sama dobrovoľne ukázala priestor vozidla, pričom si všimol, že vo vozidle má prostriedky, ktoré slúžia na užívanie pervitínu, čo nám aj potvrdil, že užíva pervitín. Mal tam aj prázdnu zatavenú striekačku so zvyškami látky, o ktorej on povedal, že sú to zvyšky pervitínu. Počas toho ako ukazoval tieto predmety, o ktorých povedal, že ich dobrovoľne vydáva, povedal, že má ďalšiu látku, ktorá má byť kokaín, ktorú však nevedel nájsť, preto si nebol istý, či ju nenechal na chatke na L. odkiaľ práve prišiel ako uviedol alebo je stále vo vozidle. Obžalovaný bol pri týchto úkonoch nervózny, keď sa upokojil, spomenul si, že v ďalšom obale od papierových servítok sa takisto nachádza sáčok, v ktorom sa nachádzal tento kokaín. Tento obal s kokaínom bol takisto položený na sedadle spolujazdca, menovanému zopakoval výzvu v zmysle § 89 Trestného poriadku, poučil ho, pán obžalovaný znova povedal, že porozumel a že je ochotný dobrovoľne vydať tento sáčok s kokaínom. Počas komunikácie sa pýtal, či má aj iné látky pri sebe alebo vo vozidle, obžalovaný nevedel uviesť, čo sa tam môže nachádzať. Sprístupňoval svoje vozidlo, pričom keď otvoril zadné dvere za vodičom, videl, že sa v priehradke týchto dverí nachádza ďalšia zatavená striekačka s neznámou bielou kryštalickou látkou. Keď sa obžalovaného spýtal, čo to je, uviedol, že je tam zrejme pervitín, avšak nie je jeho a nevie ako sa tam striekačka dostala, preto skončili vizuálnu prehliadku a informoval operačné stredisko a nadriadených a následne bol kontaktovaný výjazd. Prišla výjazdová skupina, ktorá vykonáva prehliadku vozidla a v rámci ktorej bola táto striekačka zaistená. Počas komunikácie s obžalovaným sa ho pýtal v akom rozsahu užíva drogy, nakoľko vie, že pár mesiacov pred týmto služobným zákrokom bol zadržaný s omamnými a psychotropnými látkami, povedal, že pomerne často pre vlastnú potrebu. Znalec G.. A.. D. V. oboznámil závery znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2019-2541, z ktorých vyplynulo, že vykonaným skúmaním bolo zistené, že v prípade predmetu č. 1- sušený rastlinný materiál sa jednalo o morfologicky zhodné sušené vrcholcovité časti rastliny konope o celkovej hmotnosti 1,43 g s priemerným obsahom 2,5 hmotnostných % THC- účinnej látky rastliny konope, obsahujúce 36 mg absolútneho THC, čo zodpovedá 3 až 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípade predmetu č. 2- práškovitej látky o celkovej hmotnosti 3,10 g sa jednalo o materiál s obsahom kokaínu s priemerným obsah kokaínu v látke 31,6 hmotnostných %, obsahujúci 980 mg absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 33 až 98 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípade predmetu č. 4 - kryštalickej látky, ktorá sa nachádzala v injekčnej striekačke sa jednalo o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,42 g s priemerným obsahom metamfetamínu 69,6 % hmotnostných, obsahujúceho 292 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 7 až 29 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. Znalec vysvetlil, akým postupom bol stanovený obsah účinných látok v zaistených omamných a psychotropných látkach. Uviedol, že v prípade metódy stanovenia obsahu kokaínu sa jedná o podobné metódy, akými bol stanovený obsah metamfetamínu alebo THC, v oboch prípadoch ide o akreditovanú skúšku, v prípade kokaínu, skúška sa vykonáva na tom istom zariadení, tou istou metódou, ale jedná sa o neakreditovanú skúšku. Dôvod, prečo je neakreditovaná, je ten, že kriminalistický a expertízny ústav má akreditované určité skúšky, za ktoré platí Slovenskej národnej akreditačnej službe (SNAS) a tie sa vyberajú na základe početnosti prípadov, a tak jediný rozdiel je ten, že táto skúška nepodlieha dohľadu SNASu, je to výlučne z finančných dôvodov, keďže vzoriek na kokaín je menej ako je to pri konope alebo metamfetamíne. Napriek tomu, kriminalistický a expertízny ústav je členom európskej siete ústavov forenzných vied ENFSI, odkiaľ im každoročne posielajú neznáme vzorky, u ktorých povinne určujú o akú látku sa jedná a aký je percentuálny obsah účinných látok a tieto výsledky sú porovnávané s výsledkami laboratórií v celej Európe, všetky skúšky sú protokolované a týmto spôsobom zisťujú aj látku kokaín. Skutočnosť, či skúška je alebo nie je akreditovaná, nemá vplyv na to, že ako znalec musel prejsť školiacim procesom v rámci ústavu, kde splnil určité vedomostné a iné odborné kritéria, v dôsledku čoho mu bola udelená možnosť za ústav interpretovať výsledky bez ohľadu na to, či ide o akreditovanú skúšku. Ako externý zamestnanec pracuje aj pre SNAS a pôsobí ako posudzovateľ, je aj členom ENFSI, kde zastupuje Slovensko pre kvalitu a kompetencie a z toho vie, že žiaden ústav na svete nemá akreditované všetky metódy, ktoré má vo svojom portfóliu a ku ktorému vydáva znalecké posudky. Dokonca, keď je tá početnosť nižšia ako 12 za rok na jedného zamestnanca, vtedy by ani nemala tá skúška prebiehať akreditovaným spôsobom, čiže to ktorá metóda bude alebo nebude akreditovaná záleží na laboratóriu, ktorú metódu si nechá akreditovať. Akreditáciou dokladujú, že výsledky sú porovnateľné s výsledkami napr. iných laboratórií v celej Európe. Aj v prípade ak by nemali akreditáciu na iné skúšky, mohli by tieto skúšky vykonávať. Akreditácia je záväzná pre daktyloskopiu a biológiu z dôvodu zmlúv, pre ostatné odvetvia nie je záväzná. V danom konkrétnom prípade prebehlo stanovenie kokaínu metódou kapilárnej plynovej chromatografie v kombinácii s plameňovo ionizačným detektorom, postup je taký istý aj pri metamfetamíne a pri konope, to isté platí aj pre neakreditovaný kokaín. Nie je žiaden rozdiel, jedná sa o štandardnú metódu, ktorá je odporúčaná pre stanovenie rôznych účinných látok. Vzorka predložená pod číslom 2 bol kryštalický materiál, ktorý bol najprv zhomogenizovaný, následne bol skúmaný pomocou GCMSD, kde sa zistilo, aké látky obsahuje táto kryštalická látka, následne boli pripravené dve na vážky, ku ktorým bol pridaný vnútorný štandard a roztoky týchto látok boli analyzované GCFIT. Priemernou hodnotou bola 31,6 hmotnostných percent a vynásobením hmotnosti týmito percentami dospeli k miligramom účinnej hmotnosti tejto látky, túto predelili 30 a 10 a na základe toho stanovili bežné jednotlivé dávky.
Stanovenie ostatných vzoriek prebiehalo v zásade tým istým spôsobom, čiastočne odlišný vnútorný štandard. Skúška má svoj postup a je schválená. So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok č. 1/2020 znalkyne MUDr. E. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého bolo zistené, že obžalovaný je nepravidelným konzumentom marihuany, pervitínu a kokaínu, neboli zistené známky závislosti na omamných, psychotropných, návykových látkach a alkohole. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, neboli zistené prejavy duševného ochorenia. So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok č. 5/2020 na č. l. 119 - 134 znalkyne MVDr. L. H. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, z ktorého vyplynulo, že v čase kontroly obžalovaného dňa 15.11.2019 v čase o 14.30 hod. príslušníkmi PZ by mala byť koncentrácia metamfetamínu v krvi obžalovaného na základe prepočtu z koncentrácie stanovenej v krvi odobratej dňa 16.11.2019 o 1.52 hod. medzi hladinami 254,67 ng/ml a 566,79 ng/ml. So súhlasom procesných strán bol postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký posudok č. 108/2019 znalca JUDr. Ing. A. T. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video na čl. 95-115 a boli oboznámené video súbory pod označením č. 2019 08 01 0733 111 67 a č. 2019 08 01 XXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku na CD nosiči ako príloha č. 3 a súbor WhatsApp.pdf v rozsahu 7 obrázkov, na ktorých je zaznamenaná elektronická komunikácia obžalovaného. Zo zápisnice o prehliadke iných priestorov bolo zistené, že v motorovom vozidle zn. H. O. Y. L. XXX L., ktorého užívateľom je obžalovaný a vlastníkom je matka obžalovaného, bola nájdená v zadných ľavých dverách na vodičovej strane zatavená plastová injekčná striekačka s obsahom bielej neznámej kryštalickej látky, z ktorej bol odobratý ster označený ako STOPA č. 1- biologická, samostatná striekačka zaistená ako STOPA č. 2- chemická. Na pravom zadnom sedadle bola sklenená banka - zaistená ako STOPA č. 3- vecná a sklenená banka- zaistená ako STOPA č. 4- vecná, 4 ks. uzatvárateľných plastových vrecúšok - zaistené ako STOPA č. 5- vecná. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 1/2019 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa právoplatného dňa 18.9.2019, uznaný za vinného z prečinu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zo správy ÚVV a UVTOS Košice na č. l. 263 - 265 vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, nie je pracovne zaradený, formácia v režime zmierneného výkonu väzby prebieha v žiaducom smere. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na č. l. 267 - 270 súd zistil, že obžalovaný má evidovaných 15 dopravných priestupkov, z toho dvakrát vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, naposledy dňa 7.3.2019 a jeden priestupok proti majetku zo dňa 9.10.2019. V odpise registra trestov má obžalovaný evidované jedno odsúdenie, ktoré bolo oboznámené vyššie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Z vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav, ktorý je vyjadrený v opise skutkovej vety výrokovej časti rozsudku. K uvedenému záveru súd dospel vyhodnotením výpovede obžalovaného, z ktorej vyplynulo, že dňa 15.11.2019 dobrovoľne vydal príslušníkom PZ plastové sáčky s obsahom zelenej sušiny, o ktorej si myslel, že ide o marihuanu a sáčok s obsahom bielej látky, o ktorej si myslel, že ide o kokaín. Ku skutku sa teda samotný obžalovaný čiastočne priznal, keď zároveň vypovedal, že mal záujem si kúpiť kokaín, díler mu povedal, že ide o kvalitný kokaín a konopu mu dal k tomu zadarmo, za tovar zaplatil 160 alebo 180 eur a so zakúpenými drogami manipuloval do dňa obmedzenia osobnej slobody. Poprel však, aby zatavená injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu zaistená v jeho motorovom vozidle patrila jemu. Obžalovaný sa tak z trestnej činnosti usvedčoval sám, pričom jeho výpoveď korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou svedka kpt. Mgr. A. D., ktorý podrobne a zhodne s výpoveďou obžalovaného opísal vydanie drog obžalovaným a znaleckým posudkom č. PPZ-KEU-KE- EXP-2019-2541, z ktorého vyplynulo, že v prípade predmetu č. 1- sušený rastlinný materiál sa jednalo o morfologicky zhodné sušené vrcholcovité časti rastliny konope o celkovej hmotnosti 1,43 g s priemerným obsahom 2,5 hmotnostných % THC- účinnej látky rastliny konope, obsahujúce 36 mg absolútneho THC, čo zodpovedá 3 až 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípade predmetu č. 2- práškovitej látky o celkovej hmotnosti 3,10 g sa jednalo o materiál s obsahom kokaínu s priemerným obsah kokaínu v látke 31,6 hmotnostných %, obsahujúci 980 mg absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 33 až 98 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípade predmetu č. 4 - kryštalickej látky, ktorá sa nachádzala v injekčnej striekačke sa jednalo o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,42 g s priemerným obsahom metamfetamínu 69,6 % hmotnostných, obsahujúceho 292 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 7 až 29 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa. Znalecký posudok nebol procesnými stranami po odbornej stránke spochybňovaný a ani súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné prihliadať na tento dôkaz. Znalecký posudok č. 5/2020 na č. l. 119 - 134 znalkyne MVDr. L. H. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia a znalecký posudok č. 108/2019 znalca JUDr. Ing. A. T. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní preukázali spojitosť obžalovaného s užívaním metamfetamínu v období pred spáchaním skutku, tak ako aj bolo konštatované v záveroch znaleckého posudku č. 1/2020 znalkyne MUDr. E. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ale nemajú dôkaznú hodnotu vo vzťahu ku skutku, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu. Obhajoba obžalovaného je založená na tom, že skúška Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorou bola identifikovaná látka kokaín a stanovený obsah účinných látok nie je akreditovaná Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS), a preto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. K tomuto obhajobnému tvrdeniu súd uvádza, že nemá žiadne pochybnosti o zákonnosti vykonaného dôkazu- znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2019-2541, v ktorom znalec riadne vysvetlil postup a metódu zisťovania jednotlivých látok v zaistených vzorkách. K odbornosti znaleckého posudku a jeho záverov nevzniesli strany žiadne námietky. Súd zo skutkovej vety vypustil časť, kde sa kládlo obžalovanému za vinu prechovávanie jednej zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,4 g s priemerným obsahom 69,6 hmotnostných % metamfetamínu obsahujúceho 292 mg absolútneho metamfetamínu z dôvodu, že stranou obžaloby nebol navrhnutý na vykonanie žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval prechovávanie danej drogy obžalovaným, ktorý už od vykonania prehliadky iných priestorov, ako je zrejmé zo zápisnice na č. l. 143, popieral vedomosť o existencii uvedenej látky vo svojom motorovom vozidle, pritom dobrovoľne vydal ostatné drogy, ktorými disponoval v danom čase. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Podľa § 130 ods. 5 Tr. zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Podľa § 135 ods. 1 , 2 Tr. zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Prechovávaním ide o akýkoľvek spôsob držby látky inak, ako pre osobnú potrebu podľa § 171 Tr. zákona. Takýmto prípadom môže byť prechovávanie látky prevyšujúcej desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú potrebu alebo prechovávanie látky pre inú osobu. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení. Kokaín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení.
V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívalo v tom, že prechovával (po akúkoľvek dobu) omamnú a psychotropnú látku konkretizovanú v skutkovej vete rozhodnutia v celkovom množstve 36 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení a rastlina rodu Cannabis je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname v zmysle daného zákona a tým naplnil skutkovú podstatu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona. Takto konal v priamom úmysle, čo má súd za preukázané priamo z výpovede obžalovaného, ktorý vypovedal o svojom úmysle zaobstarať si a disponovať s predmetnými drogami, teda priamo porušiť záujem chránený trestným zákonom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona. Prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vzhľadom na odsúdenie za druhovo obdobnú trestnú činnosť vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 1/2019, v skúšobnej dobe ktorého spáchal obžalovaný prejednávaný skutok. Pri zistenej prevahe priťažujúcich okolností tak v súlade so znením ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného poriadku postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného poriadku bola zvýšená spodná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a bol ukladaný trest nie v základnej výmere 3- 10 rokov, ale v upravenej výmere 5,33 - 10 rokov. Súd pri posúdení a hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z jeho vzťahov k hodnotám spoločnosti, z osobných i povahových vlastností a s nimi súvisiacimi dôsledkami, najmä do akej miery od neho hrozí recidíva trestnej činnosti. Z predchádzajúceho odsúdenia je zrejmé, že uložený trest nesplnil svoj účel a neviedol k náprave obžalovaného, ktorý sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil obdobnej trestnej činnosti. Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože prejednávaný trestný čin obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a tým boli splnené formálne podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zakotvené v ustanovení § 49 odsek 2 Trestného zákona. Zároveň súd ukladal trest vo výmere, v ktorej podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona musel uložiť trest nepodmienečný. Súd zohľadnil skutočnosť, že v čase spáchania skutku mal obžalovaný súdom osobitne zvýraznenú povinnosť viesť riadny život, v príkrom rozpore s touto povinnosťou spáchal ďalší úmyselný trestný čin a súd tak dospel k záveru, že na výchovné pôsobenie u obžalovaného je správne uloženie trestu spojeného s obmedzením osobnej slobody. Tento záver je odôvodnený aj s poukazom na predchádzajúce odsúdenie, ktorého trest nesplnilo svoj účel. Na základe uvedeného súd nemá žiadnu pochybnosť, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť penitenciárne, pretože len pôsobenie na narušenú osobnosť obžalovaného v podmienkach výkonu trestu, môže splniť výchovný účel trestu a zároveň ochranu spoločnosti. Ako primeraný okolnostiam prípadu a pomerom obžalovaného tak určil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov a zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že obžalovaný nebol pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Súd neuložil trest prepadnutia zaistených vecí podľa návrhu prokurátora, pretože súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278 ods. 2 Trestného poriadku) a tak aj na rozhodnutie o treste prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona musí byť preukázané, že vec existuje, následne jej použitie, určenie alebo získanie na spáchanie trestného činu a v neposlednom rade, že patrí páchateľovi trestného činu, čo v danom prípade dokázané nebolo. Veci, ktorých prepadnutie prokurátor v záverečnej reči navrhol, neboli na hlavnom pojednávaní ako vecné dôkazy vykonané vzhľadom na absenciu návrhu procesných strán, dôkazy na preukázanie vzťahu obžalovaného k zaisteným veciam navrhnuté neboli, z týchto dôvod súd nemohol návrhu vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o ody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.