Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-33-2018.pdf
PDF · 133.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: LESMO k. s., so sídlom Veterná 7, 040 01 Košice, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, zastúpená advokátom a konateľom JUDr. Imrichom Tormom, LL.M. proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. F.. Ľ. H., KE Inžiniering, s.r.o., so sídlom Klimkovičova 11, Košice, 2. AGRO - MOLD akciová spoločnosť, Hatiny 177, Debraď 045 01, 3. Slovenský pozemkový fond, reg. odbor, Letná 27, Košice, 4. F.. Z. D., KE Inžiniering, s.r.o., so sídlom Klimkovičova 11, Košice, 5. F.. Z. G., Nová 272/34, Turňa nad Bodovou, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 05401/2018/SV/4936 zo dňa 24.01.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23.03.2018, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Košiciach, žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 05401/2018/SV/4936 zo dňa 24.01.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017. Taktiež žiadal o priznanie náhrady trov konania.
I. Administratívne konanie
2. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“), v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zák. č. 71/1967 Zb. o s právnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19. 09. 2017 zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce Turňa nad Bodvou (ďalej len „stavebný úrad“) č. 1175/2016-SP zo dňa 14.09.2016, ktorým stavebný úrad povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu „Biometánová stanica“, na pozemkoch parc. č. H. U. XXXX/X, XXXX/XX-XX, XXXX/X-XX v k. ú. Y. J. G. pre stavebníka LESMO k.s., so sídlom Veterná 7, Košice, zastúpeného F.. Ľ. H., KE Inžiniering, s. r. o., so sídlom Klimkovičova 11, Košice (ďalej len „sporná stavba“). Rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2016 a uvedené rozhodnutie nebolo preskúmavané v odvolacom konaní.
3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal F.. Z. G., bytom J. XXX/XX, Y. J. G., podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku listom zo dňa 18.04.2017 (doručený dňa 24.04.2017 na stavebný úrad).
4. Okresný úrad po predbežnom preskúmaní spisového materiálu zistil, že je dôvod na začatie procesného postupu podľa § 65 Správneho poriadku, preto listom č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 08.08.2017 oznámil začatie konania o preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu č. 1175/2016-SP zo dňa 14.09.2016 mimo odvolacieho konania a určil lehotu, v ktorej sa mohli ostatní účastníci konania k predmetnej veci vyjadriť. V určenej lehote neboli doručené žiadne vyjadrenia.
5. Okresný úrad, ako správny orgán prvého stupňa, v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 1175/2016-SP zo dňa 14.09.2016 z dôvodu porušenia ust. § 37, § 39, § 39a Stavebného zákona v spojení s ust. § 3 ods. 1, 4, 5 a § 32 Správneho poriadku.
6. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 05401/2018/SV/4936 zo dňa 24.01.2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
7. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán uvádza: „Pri posúdení súladu s územným plánom je potrebné vychádzať z charakteru zariadenia biometanovej stanice v priloženom dokumente „Biometánová stanica Turňa nad Bodovou“ zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý spracoval KE Inžiniering, s. r. o. Klimkovičova 11, Košice, jún 2016. V kapitole II. Zakladené údaje o navrhovanej činnosti v časti II.2 je uvedené, že „Účelom navrhovanej činnosti je výstavba a prevádzka biometánovej stanice, ktorá bude slúžiť na energetické zhodnocovanie biomasy z rastlinnej výroby“, t.j, v biometánovej stanici na základe energetických postupov bude vyrobený biometán, následne odovzdaný do plynárenskej siete. Zámer je v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. zaradený do časti 8. Ostatné priemyselné zariadenia, položka č. 10 - Ostatné priemyselné zaradenia neuvedené v položkách č. 1-9. Pre časť 8. zákona č. 24/2006 Z. z. rezortným orgánom je stanovené Ministerstvo hospodárstva SR. Podľa záväznej časti územného plánu obce Turňa nad Bodvou (ďalej len „ÚPN-O Turňa nad Bodovou“), vyhlásenej VZN obce Turňa nad Bodvou číslo 28/2008 zo dňa 30.12.2008 sa na územie navrhovanej stavby z hľadiska funkčného využívania územia vzťahuje regulatív „1.7.3. Funkčná plocha rekreačnej a športovej vybavenosti RS“ a regulatív „1.7.5. Funkčná plocha koncentrovanej poľnohospodárskej výroby HV“. Podľa výkresu č. 3 Komplexný urbanistický návrh je na predmetné územie stanovené funkčné využívanie „HV“ - poľnohospodárska výroba a „RS“ - rekreačná a športová vybavenosť, t.j. podľa legendy je „navrhnuté prehodnotenie areálu hospodárskeho dvora a hospodárskych objektov na cestovný ruch. MDV SR sa stotožňuje s názorom okresného úradu, že regulatívy 1.7.3 a 1.7.5. uvedené v záväznej časti ÚPN-O Turňa and Bodovou nie sú vo vzájomnom rozpore, pretože v ich zmysle sa v textovej, aj v grafickej časti, súčasného poľnohospodárskeho využitia areálu hospodárskeho dvora AGRO-MOLD a. s. pri rybníku navrhuje prehodnotiť na ďalšie využitie pre cestovný ruch. V zmysle uvedeného, biometánová stanica je určená na priemyselnú výrobu biometánu a jej umiestnenie v danom areáli je v rozpore so záväznou časťou ÚPN-O Turňa nad Bodovou, aj keď pri jeho výrobe sa spracúva biologický odpad z poľnohospodárskej výroby. MDV SR zhodne s právnym názorom okresného úradu konštatuje, že podnetom napadnuté rozhodnutie vykázalo takú nezákonnosť z hľadiska hmotného práva, pre ktorú nie vôbec je možné predmetnú stavbu (povolenú napadnutým stavebným povolením) umiestniť, a teda následne ani povoliť. Preukázaná nezákonnosť prevýšila dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka. V súvislosti s problematikou vybudovania biometánovej stanice je potrebné poukázať na to, že v predloženom spisovom materiáli sa nachádza petícia občanov obce Turňa nad Bodvou spolu s vyhlásením k petícii, z ktorého vyplýva, že podpísaní občania zásadne nesúhlasia s vybudovaním biometánovej stanice, ktorá má byť postavená na brehu rybníka, v blízkosti ktorého sa nachádza zdroj pitnej vody, rybník je súčasťou chráneného vtáčieho územia, nad rybníkom sa nachádza národná prírodná rezervácia Turniansky hradný vrch a planiny, ktoré sú súčasťou Slovenského krasu. Vo vyhlásení ďalej uviedli, že v programe obce je na danom území naplánovaná rekreačná zóna, pričom obyvatelia obce neboli so zámerom tejto výstavby vôbec oboznámení.“
II. Správna žaloba, vyjadrenia k správnej žalobe a replika žalobcu
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 05401/2018/SV/4936 zo dňa 24.01.2018 v spojení s rozhodnutím okresného úradu č. OU-KE- OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017 a priznania náhrady trov konania.
9. Žalobca v správnej žalobe opísal priebeh správneho konania a poukázal na to, že po viac ako roku od vydania stavebného povolenia, a to konkrétne dňa 19.09.2017, vydal okresný úrad rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2017/025692, ktorým tento orgán rozhodol tak, že stavebné povolenie zrušil pre jeho údajnú nezákonnosť. Žalobné body žalobca konkretizoval do štyroch častí.
10. Ohľadom právneho posúdenia žalovaného správneho orgánu, že sporná stavba - biometánová stanica má charakter zariadenia údajne výlučne na priemyselnú výrobu, žalobca uvádza, že už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu žalobca uvádzal definíciu biometánu v nadväznosti na čo bolo poukázané na to, že využitie biometánu je možné nielen v priemysle, ale i v poľnohospodárskej výrobe, napr. ako pohonná látka pre poľnohospodárske stroje a zariadenia, ako aj to, že činnosť, ktorej vykonávanie sa plánuje v stavbe Biometánová stanica, je výrobnou činnosťou, no nie je činnosťou spadajúcou pod charakteristiku priemyslu tak jednoznačne, ako to bolo zhodnotené v konečnom dôsledku oboma konajúcimi orgánmi. V tejto súvislosti žalobca uvádza: „Konajúce orgány pri svojom zhodnotení tejto činnosti opomenuli komplexné a celkové zhodnotenie celého procesu plánovanej výrobnej činnosti, po ktorom posúdení musí byť jednoznačné a evidentné, že činnosť plánovaná v povolenej stavbe je poľnohospodárskou výrobou - činnosťou zameranou na spracovanie prebytkov poľnohospodárskej činnosti, predovšetkým v oblasti rastlinnej výroby, pričom v danom smere je možné badať prvky priemyslu maximálne v jeho čiastočnom prieniku v podobe konečného využitia spomínaného bioplynu, avšak uvedený prienik je v porovnaní s charakterom celkovej danej činnosti zanedbateľným a uvedené preto nie je možné generalizovať do tej miery, že by táto činnosť, ktorá v prevažnej časti spočíva v poľnohospodárskej činnosti, bola posúdená ako výlučne priemyselná. Opomenutie výrobného charakteru poľnohospodárskej činnosti s dôrazom na rastlinnú výroby a zameranie sa výlučne na priemyselné využitie konečného produktu sa javí ako účelové.“
11. Ohľadom údajného rozporu umiestnenia spornej stavby - biometánovej stanice v danom území s územným plánom obce Turňa nad Bodvou, ktorý bol prijatý všeobecne záväzným nariadením obce Turňa nad Bodvou č. 28/2008 zo dňa 30.12.2008 (ďalej len „územný plán“) žalobca uvádza: „Tak, ako sme to uvádzali už v odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, pričom žalovaný na to v žiadnom smere neprihliadol, zásady a regulatívy Územného plánu obce Turňa nad Bodvou v oblasti výroby (teda nie regulatívy v oblasti oddychu a rekreácie) a komerčnej činnosti ponímajú areál hospodárskeho dvora AGRO-MOLD a.s. pri rybníku, ako výrobnú plochu, pričom na viacerých miestach sa uvádza, že areál hospodárskeho dvora AGRO-MOLD a.s. pri rybníku je rozsiahly poľnohospodársky dvor pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Dané územie je teda územím, ktoré je už určené a bolo využívané na poľnohospodársku výrobu, keďže sa jedná o areál hospodárskeho dvora, pričom existujúce využitie hospodárskeho dvora na poľnohospodárske účely teda de facto reálne bráni jeho zmene na rekreačno športovú funkciu. Odhliadnuc od toho, zmena účelu areálu je definovaná len ako možný zámer („by sa mala postupne reprofilovať“), ktorý sa však nikdy nemusí realizovať, obzvlášť keď prihliadneme na skutočnosť, že od roku 2009, t.j. za 9 rokov k žiadnej reálnej aktivite v tomto smere v danom území nedošlo.“ Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia o zrušení stavebného povolenia stavebníka - žalobcu poukázal na rozpor regulatív č. 1.7.3. a 1.7.5. územného plánu.
12. Žalobca poukázal aj na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a v tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný bol povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tieto skutočnosti, keď zo skutkového stavu daného prípadu jednoznačne vyplýva, že:
- stavebník konal počas celého stavebného konania v dobrej viere v stavebný úrad a ním vykonávané úkony,
- stavebník žiadnym spôsobom neuviedol stavebný úrad do omylu, ani žiadny omyl nevyvolal,
- od právoplatnosti stavebného povolenia uplynula doba viac ako jedného roka,
- od právoplatnosti stavebného povolenia stavebník investoval do právoplatne povoleného projektu už niekoľko stotisíc eur, pričom ďalších cca 8 miliónov eur je na tento projekt pripravených, avšak žiadna z uvedených skutočností v úvahe žalovaného (ak vyššie uvedené strohé konštatovanie je možné posúdiť ako povinnú úvahu rozhodujúceho orgánu) o uprednostnení údajného porušenia hmotného práva pred materiálnym korektívom podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku uvedená nie je.“
13. Vo vzťahu k petícii obyvateľov obce Turňa nad Bodvou, ktorú žalovaný uviedol ako posledný dôvod potvrdenia rozhodnutia okresného úradu žalobca uviedol, že k spísaniu tejto petície došlo až po vydaní a následnom nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia vydaného žalobcovi, a preto je irelevantná.
14. K správnej žalobe sa vyjadril listom č. 17367/2018/OPS/51650 zo dňa 03.07.2018 žalovaný správny orgán.
15. Ohľadom námietky o charaktere biometánovej stanice žalovaný uviedol: „Pri posudzovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia ministerstva vo vzťahu k posúdeniu zariadenia biometánovej stanice, vychádzal okrem iného aj z rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie, vydanom v zisťovacom konaní č. OU- KS-OSZP-2016/007823 zo dňa 18.07.2016, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) (kópia je v spisovom materiáli MDV SR, proti ktorému neboli podané žiadne opravné prostriedky). Predmetom zámeru bola výstavba a prevádzka biometánovej stanice slúžiacej na energetické zhodnocovanie biomasy z rastlinnej výroby. Anaeróbnou digesciou premenou biomasy z rastlinnej výroby bez prístupu vzduchu pomocou metanogénnych baktérií bude vo fermentačných nádržiach vznikať bioplyn (cca 6 miliónov m3/rok) a digestát. Vzniknutý a prečistený bioplyn bude po stlačení dopravovaný do distribučnej siete SPP - distribúcia, a. s. Zámer je v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. zaradený do časti 8. predmetnej prílohy, položky č. 10, označenej ako Ostatné priemyselné „zariadenia neuvedené v položkách č. 1-9“. S ohľadom na uvedené sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že biometánová stanica nie je výrobnou činnosťou spadajúcou pod charakteristiku priemyslu. Sme toho názoru, že biometán nevzniká spracovaním prebytkov poľnohospodárskej činnosti, ale vzniká zhodnotením odpadov z biologicky rozložiteľných zložiek zvyškov rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví priemyselným postupom (fermentáciou). Pre porovnanie uvádzame, že poľnohospodárskou činnosťou nebude, napr. konzervovanie ovocia, aj keď konzerváreň bude priamo umiestnená v areáli poľnohospodárskeho dvora a tiež spracováva poľnohospodárske produkty.“
16. Ohľadom námietky rozporu umiestnenia biometánovej stanice v danom území s územným plánom obce Turňa nad Bodvou žalovaný vo vyjadrení uvádza: „Žalovaný podrobne posúdil rozpor povolenej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou v žalobou napadnutom rozhodnutí ministerstva, pričom dospel k záveru, že charakter povoľovanej stavby je v hlbokom rozpore s územným plánom obce. Žalovaný má za to, že stavebný úrad TnB sa vôbec nezaoberal touto skutočnosťou, t.j. či je podaný návrh v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou tak, ako je to upravené v § 37 ods. l a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku (Stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“). Zásady a regulatívy v oblasti výroby a komerčnej činnosti vyplývajúce z bodu 1.2. záväznej časti Územného plánu obce Turňa nad Bodvou č. 28/2008 (ďalej len „ÚPO-TnB“) jasne definujú areál hospodárskeho dvora AGRO - MOLD a.s. pri rybníku, ako „výrobná plocha, ktorá by sa mala postupne reprofilovať s možnosťou využitia na agroturistiku“.
17. Ohľadom námietky žalobcom dobromyseľne nadobudnutých práv žalovaný uviedol: „V kontexte uvedeného neobstojí ani zásada garantujúca právnu istotu stavebníka, pretože nezákonnosť stavebného povolenia vyplývajúca z rozporu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a z nesprávnej kvalifikácie stavby, ktorá mala byt' predmetom samostatného územného konania, mala za následok porušenie hmotného práva a existovala už v čase vydania stavebného povolenia.“
18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
19. K správnej žalobe sa vyjadril aj účastník konania spoločnosť AGRO - MOLD akciová spoločnost', ktorá je vlastníkom pozemku, na ktorom malo dôjsť k výstavbe stavby povolenej stavebným povolením. Vo vyjadrení okrem iného uvádza: „Na postoji prezentovanom pri povoľovaní výstavy stavby stavebníka doposiaľ trváme, nesúhlasíme s výkladom Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, ohľadne charakteru činnosti, ktorá sa má v povolenej stavbe vykonávať, nakoľko táto činnosť je, podľa nášho názoru, ako poľnohospodárskeho podniku, skutočne z prevažnej časti, determinujúcej jej charakter, poľnohospodárskou činnosťou, predmetná K správnej žalobe sa výstavba má zabezpečovať realizovanie spracovania produktov poľnohospodárskej činnosti a žiadny čiastkový produkt na tejto
skutočnosti nič nemení. Dovoľujeme si zároveň uviesť, že ako vlastník pozemku, na ktorom má predmetná stavba stáť, nesúhlasíme so žiadnou zmenou charakteru využitia tohto pozemku na akési rekreačné účely, charakter danej oblasti je daný a aj povolenou stavbou v celom rozsahu rešpektovaný. Dávame do pozornosti konajúcemu súdu, že poľnohospodárska výroba v danom území bola historicky daná a predmetný areál nikdy neslúžil na rekreáciu (a dodnes neslúži a zrejme ani nikdy nebude). (...) S ohľadom na uvedené s rozhodnutím a ani dôvodmi, ktoré Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, absolútne nesúhlasíme, podporujeme žalobu podanú spoločnosťou LESMO k.s. a dúfame, že toto ničím nepodložené rozhodnutie Ministerstva bude konajúcim súdom zrušené a stavebník bude môcť pokračovať vo výstavbe stavby, ktorej výstavba už pred vyše rokom bola právoplatne povolená, čím sa zabráni vzniku škôd na majetku všetkých skutočne dotknutých subjektov.“
20. K správnej žalobe sa vyjadril aj Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“), ktorý uviedol, že nebol účastníkom správnych konaní, ktoré predchádzali žalobe. „Predpokladáme, že účastníkom súdneho konania, je z dôvodu, že spravuje na základe osobitných zákonov (napr. zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) pozemky vo vlastníctve štátu, bezprostredne vedľa ležiace pri pozemkoch, na ktorých mala byť umiestnená „Biometánová stanica Turňa nad Bodvou.“ Rozhodnutie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ponecháva na úvahe súdu, pričom podotýka, že v správnych konaniach sa SPF vždy vyjadruje v súlade s aktuálnym územným plánom obce.
21. Replikou zo dňa 02.08.2018 sa vyjadril žalobca, v ktorej uvádza: „Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2018 (doručeného súdu po uplynutí súdom stanovenej lehoty 30 dní, na čo poukazujeme s ohľadom na ustanovenie § 153 CSP), okrem iného poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie, vydané v zisťovacom konaní č. OU- KS-OSZP-2016/007823 zo dňa 18.07.2016 (ďalej len Rozhodnutie OU 7823), kde bola predmetom zámeru výstavba a prevádzka biometánovej stanice. Z predmetného Rozhodnutia OU 7823 je zrejmé, že jeho vydaniu predchádzalo komplexné a odborné preverovanie všetkých skutočností a vplyvov, pozostávajúce tak z preverovania projektovej dokumentácie, ako aj vhodnosti umiestnenia danej stavby v danom území, i s ohľadom na ochranu prírody, krajiny a životného prostredia. Citované Rozhodnutie OU 7823 neobsahuje žiadne negatívne vyjadrenia k zámeru výstavby biometánovej stanice v danom území. (...) Žalovaný uvádza, že nespochybňuje konanie žalobcu, že konal v dobre viere a nevyvolal žiaden omyl. Už tento samotný fakt mal byť však postačujúci pre zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2017/025692, pretože prvostupňový orgán poprel dobromyseľnosť nárokov žalobcu a odmietol skúmať, či žalobca nadobudol práva dobromyseľne alebo nie“
22. Ďalej v replike žalobca uviedol: „Čo sa týka namietaného porušenia Stavebného zákona, ako predpisu hmotného práva, máme za to, že žalovaný tento predpis nevykladá správne. Žalovaný poukazuje na to, že Stavebný úrad obce Turňa nad Bodvou nemal rozhodovať postupom podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Máme za to, že celý oddiel 8, ktorý upravuje územné konanie, má povahu procesného právneho predpisu a nie predpisu hmotnoprávneho, a to najmä s ohľadom na to, že výsledkom konania je (obvykle) vydanie rozhodnutia, čo je základným znakom procesného právneho predpisu, obdobne ako je tomu v prípade CSP, CMP, SSP, či Trestného poriadku. Ak by teda Stavebný úrad obce Turňa nad Bodvou aj nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 32 a nasl. Stavebného zákona, postupoval by v rozpore s procesným, nie však hmotnoprávnym predpisom. Rozhodnutie NS SR 4Sž/31/2002, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení, v celom rozsahu potvrdzuje, že musia byť porušené hmotnoprávne predpisy (hmotné právo), nie predpisy procesnoprávne a je svojím spôsobom aplikačným výkladom (upresnením) právnej normy (§ 65 ods. 2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní).“
23. V ďalšej časti repliky žalobca poukázal na sporný výklad územného plánu obce Turňa nad Bodvou. Podľa názoru žalobcu: „Významná pre vyhovenie žalobe v celom rozsahu je aj tá skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení výslovne uvádza, že regulatívy 1.7.3 a 1.7.5 nie sú vo vzájomnom rozpore. Prvostupňový orgán - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia o zrušení stavebného povolenia stavebníka - žalobcu poukázal na rozpor regulatív č. 1.7.3. a 1.7.5. územného plánu obce Turňa nad Bodvou. Ak mal prvostupňový orgán za to, že regulatívy sú v rozpore a odvolací orgán má za to, že v rozpore nie sú, ako mohol žalovaný konštatovať, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového orgánu pojednávajúce o údajnom súlade
regulatív č. 1.7.3. a 1.7.5. ÚPN-O Turňa nad Bodvou ? O to viac, ak daný rozpor/nerozpor má byť hlavným dôvodom potvrdenia rozhodnutia o zrušení viac ako rok Strana 5 z 6 právoplatného stavebného povolenia stavebníka - žalobcu.
III. Právny názor správneho súdu
24. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) po oboznámení sa s administratívnym spisom preskúmal rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu správnej žaloby a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
25. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05401/2018/ SV/4936 zo dňa 24.01.2018, ako správneho orgánu druhého stupňa v mimo odvolacom konaní, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017, ktorým tento správny orgán zrušil právoplatné rozhodnutie v základnom konaní, ktorým bolo stavebné povolenie Stavebného úradu obce Turňa nad Bodvou č. 1175/2016-SP zo dňa 14.09.2016.
26. K žalobnej námietke ohľadom charakteru spornej stavby - biometánovej stanice v kontexte namietaného rozporu záväznej časti územného plánu obce Turňa nad Bodvou v bodoch 1.7.3. písm. c) a 1.7.5. (príl. II.) a textovej časti v bode 4.3. správny súd uvádza, že táto právna otázka bola riešená okresným úradom v rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017 na str. 4 a ministerstvom v preskúmavanom rozhodnutí na str. 6 ods. 1 a 2. V konaní nebolo sporné, že vyššie uvedené normatívne články z územného plánu regulujú danú problematiku, sporné bolo to, či tieto normy zakazujú uskutočniť spornú stavbu - biometánovú stanicu.
27. Podľa bodu 1.2. záväznej časti (príl. II) územného plánu, výrobné plochy tvoria pomerne rozsiahly areál hospodárskeho dvora AGRO-MOLD a.s. pri rybníku a hospodársky dvor na severe zastavaného územia pri Hájskej ceste. Oba areály postupne reprofilovať s možnosťou využitia pre agroturistiku.
Podľa bodu 1.7.3. písm. c) záväznej časti (príl. II) územného plánu, na území je zakázané umiestňovať plochy základnej a vyššej vybavenosti, bývania, priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, skladového hospodárstva.
Podľa bodu 1.7.5. písm. c) záväznej časti (príl. II) územného plánu, na území je zakázané umiestňovať plochy základnej a vyššej vybavenosti, rekreácie a športu, bývania.
Podľa bodu 4.3. textovej časti územného plánu, územným plánom areál živočíšnej výroby pri jazere navrhujeme prebudovať na areál cestovného ruchu (vidiecky turizmus) s atraktivitami, ktoré dané prostredie ponúka (jazda na koni, člnkovanie, rybolov).
28. Žalobca namietal, že žalovaný správny orgán pri posúdení otázky, či daná stavba je v súlade s územným plánom, alebo nie, vychádzal z charakteru stavby v tom zmysle, na aký účel daná stavba bude slúžiť, pričom správny orgán posúdil účel stavby, a teda aj jej charakter ako priemyselnú stavbu vzhľadom na to, že daná stavba je určená na priemyselnú výrobu biometánu (pozri bod 7 rozsudku). Naproti tomu, žalobca poukazoval na to, že stavba bude slúžiť na poľnohospodársku výrobu, pretože ide o spracovanie prebytkov poľnohospodárskej činnosti - teda výrobu biometánu (str. 10 rozsudku). Zároveň nevylúčil, že ide aj o priemyselnú výrobu.
29. Správny súd právne uzatvára, že výklad účelu spornej stavby, resp. posúdenia jej charakteru, ktorý aplikoval žalovaný správny orgán je nepochybný, ktorý je zároveň podporený zákonnou reguláciou. Tak, ako uvádza žalovaný správny orgán, na základe zámeru z júna 2016, podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 24/2006 Z. z.“), ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou na návrh žalobcu, možno dospieť k jednoznačnému výkladu o účele spornej stavby a to tak, že zámer je v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. zaradený do časti 8. Ostatné priemyselné zariadenia, položka č. 10 - Ostatné priemyselné zaradenia neuvedené v položkách č. 1-9. Pre časť 8. zákona č. 24/2006 Z. z. rezortným orgánom je stanovené Ministerstvo hospodárstva SR. Z uvedeného
vyplýva, že sa jedná o priemyselné zariadenie na priemyselnú výrobu (pozri k tomu aj argumentáciu v bode 15. rozsudku, s ktorou sa správny súd plne stotožňuje).
30. Zistenie účelu spornej stavby, resp. charakteru stavby, je otázkou odbornou, na ktorú môžu zodpovedať len kvalifikované osoby, čo sa v danom prípade aj naplnilo. Aj z tohto dôvodu nemožno výklad žalobcu o charaktere stavby brať za relevantný.
31. Keďže správny súd objasnil účel a charakter stavby a posúdil túto otázku tak, že žalovaný správny orgán zákonným spôsobom o nej rozhodol, potrebným bolo odpovedať vo vyššie naznačených konotáciách aj o otázke súladu povolenia tejto spornej stavby s územným plánom.
32. Z vyššie citovaných ustanovení územného plánu (bod 27. rozsudku) vyplýva, že v danom území nie je možné umiestňovať plochy priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Keďže sporná stavba je priemyselnou stavbou, nie je možné ju umiestniť na dané územie. Z uvedeného dôvodu sa aj s touto časťou argumentácie žalovaného správneho orgánu správny súd stotožnil.
33. Námietka ohľadom nesúladu bodu 1.7.3. písm. c) a 1.7.5. písm. c) záväznej časti (príl. II) územného plánu je v tomto súdnom konaní irelevantná. Správny súd v tomto konaní nerieši súlad územného plánu so zákonom, ale posudzuje súlad individuálneho právneho aktu s ním. Podstatné v tomto súdnom konaní pre právne posúdenie je, či je možné priemyselnú stavbu umiestniť na danom území, nie či je možné umiestňovať plochy základnej a vyššej vybavenosti, rekreácie a športu, bývania. Táto otázka môže mať súvis len v tom, akým spôsobom územný plán navrhuje využiť dané územie do budúcnosti, čo je regulované v bode 4.3. textovej časti územného plánu, pričom aj tu je potrebné zvýrazniť, že sporná stavba - biometánová stanica, je v rozopre s týmto regulatívom.
34. Ohľadom námietky dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu v kontexte § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny súd právne uzatvára, že argumentácia žalobcu nemôže byť relevantná (pozri argumenty zhrnuté v bode 12. rozsudku). Všetky argumenty, ktoré na svoju podporu žalobca uvádza sú síce pravdivé, no nemôžu mať vplyv na postup konajúcich správnych orgánov v mimo odvolacom konaní. Ustanovenie § 65 ods. 2 Správneho poriadku počíta s eventualitou, že zrušením rozhodnutia v mimo odvolacom konaní dôjde k zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, keď ustanovuje: „aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté“. V preskúmavanom prípade možno súhlasiť so žalobcom, že ide o zásah do jeho práv, no tieto práva môžu byť uspokojené v novom konaní po odstránení vytýkaných chýb. Nejde tu o prípad, že zrušením rozhodnutia už nie je možné konvalidovať požadovaný stav. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení (bod 17. rozsudku), že v danom prípade išlo o také chyby, ktoré museli byť odstránené postupom podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. V opačnom prípade, by bol zmysel ustanovenia o mimo odvolacom konaní obsolétny. Možno teda konštatovať, že záujem ochrany zákonnosti jednoznačne prevažuje nad právami nadobudnutými žalobcom dobromyseľne, pretože ide o závažný typ nezákonnosti s dosahom na celé územie obce a jej obyvateľov.
35. Žalobca v replike (bod 22. rozsudku) konštatuje, že žalovaný správny orgán poukazuje na to, že Stavebný úrad obce Turňa nad Bodvou nemal rozhodovať postupom podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona. V tejto súvislosti sa zaoberá otázkou, či uvedené ustanovenie má povahu procesného právneho predpisu alebo predpisu hmotnoprávneho, a to najmä s ohľadom na to, že výsledkom konania je vydanie rozhodnutia, čo je základným znakom procesného právneho predpisu. Ak by teda Stavebný úrad obce Turňa nad Bodvou aj nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 32 a nasl. Stavebného zákona, postupoval by v rozpore s procesným, nie však hmotnoprávnym predpisom, čo žalobca považuje, vzhľadom na ustálenú judikatúru, za nesprávne právne hodnotenie zo strany správnych orgánov.
36. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
37. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
38. Správny súd poukazuje na žalobné body, ktoré formuloval žalobca v správnej žalobe, pričom konštatuje, že tento žalobný bod, t.j. nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nesprávnej
aplikácie § 39a ods. 4 Stavebného zákona, nebol žalobcom v správnej žalobe formulovaný (resp. námietka správnosti výkladu, či ide o procesné alebo hmotnoprávne ustanovenie). Nad rámec správnej žaloby však správny súd považuje za potrebné akcentovať, že vytýkaná nezákonnosť konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov (najmä okresného úradu), ktorá spočívala v absencii aplikácie § 39a Stavebného zákona, je tak závažná, že sa musela odstrániť postupom v zmysle § 65 a nasl. Správneho poriadku. Okresný úrad v rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 zo dňa 19.09.2017 uvádza: „Dôvodom nezákonného postupu je skutočnosť, že v danom prípade stavebný úrad nemal, a ani nemohol povoliť navrhovanú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní, pretože predmetná stavba nespĺňa podmienky stanovené v ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona, t.j. nejde o jednoduchú stavbu (celková plocha upravovaného územia bude podľa technickej správy 19 600 m) a nie je naplnený ani predpoklad, že jej umiestnenie vyplýva z územného plánu zóny (v danej lokalite nie je schválený územný plán zóny). Rovnako stavebný úrad nemohol upustiť od rozhodnutia o umiestnení stavby podľa ust. § 39a ods. 3 písm. d) Stavebného zákona a uskutočňovať sporné spojené územné a stavebné konanie, keďže nejde o umiestnenie ďalších stavieb popri zachovaní existujúcich stavieb, ale o komplexné odstránenie doterajších stavieb a ich nahradení novými stavebnými objektmi v zmysle predloženej projektovej dokumentácie. Uvedené vyplýva z bodu 1.3 súhrnnej technickej správy (str. 4), kde sa uvádza, že „v rámci prípravy územia na výstavbu budú pred začatím prác zo staveniska odstránené všetky spevnené plochy, schátrané časti objektov a bude zhrnutá povrchová vrstva ornice hr. 300 mm, ktorá sa uskladní pre použitie úpravy nezastavaných plôch. (...) Z uvedeného vyplýva, že nesprávnou formou podanej žiadosti, nesprávnym špecifikovaním druhu stavby a následným rozhodnutím v spojenom územnom a stavebnom konaní, aj keď bolo upustené od rozhodnutia o umiestnení stavby podľa ust. § 39a ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, došlo k závažnému porušeniu hmotnoprávneho predpisu - Stavebného zákona, ktorý v ust. § 39a ods. 4 taxatívnym spôsobom jednoznačne definuje, ktoré objekty je možné povoliť v tomto type konania. Stavebný úrad mal v danom prípade konať v zmysle ust. § 35 a nasl. Stavebného zákona a uskutočniť územné konanie, výsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu alebo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa ust. § 39a ods. 1 Stavebného zákona“
39. S vyššie uvedenou argumentáciou okresného úradu sa možno plne stotožniť, pričom v tejto súvislosti možno konštatovať, že postupom stavebného úradu došlo k zásahu do verejných subjektívnych práv obyvateľov obce, ktorí legitímne očakávali dodržiavanie hmotných práv vyplývajúcich z územného plánu. Aj z uvedeného dôvodu bol daný dôvod na preskúmanie a zrušenie stavebného povolenia v mimo odvolacom konaní.
40. Ohľadom námietky existencie petície obyvateľov obce Turňa nad Bodvou správny súd uvádza, že v tejto veci sa stotožňuje s názorom žalobcu, že táto nemôže mať vplyv na právne posúdenie veci, avšak jej existencia dopĺňa a odkrýva okolnosti, za akých bola sporná stavba povolená. Súd poznamenáva, že mu neušla pozornosti listina - uznesenie z 10. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou z 30.06.2016, ktorá je súčasťou administratívneho spisu stavebného úradu, v ktorom bolo vybavované stavebné povolenie č. 1175/2016-SP zo dňa 14.09.2016, na základe ktorej obecné zastupiteľstvo zásadne odmieta výstavbu spornej stavby v areáli pri rybníku v Turni nad Bodvou.
41. V súvislosti s vyjadrením účastníkov konania AGRO - MOLD, akciová spoločnosť a SPF správny súd uvádza, že neboli pre právne posúdenie súdu relevantné, a preto sa k nim nevyjadril.
42. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
43. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
45. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
48. V zmysle § 139 ods.4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne /3:0/.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.