Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-42-2020.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX/XXX, XXX XX Q., o vymoženie povinnosti 16,60 Eur pokuty s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad, so sídlom Francisciho 1044/6, 96001 Zvolen, pod sp.zn. EX 249/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. 6Er/247/2008-45 zo dňa 19. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/247/2008-59 zo dňa 29. januára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/247/2008-45 zo dňa 19. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/247/2008-59 zo dňa 29. januára 2020 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 6Er/247/2008-45 zo dňa 19. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/247/2008-59 zo dňa 29. januára 2020 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 58,79 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.p. PB-AA-XXXXXXX-XXXX zo dňa 08.05.2007 vydaný Obvodným oddelením PZ Pohorelá, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.2007 a vykonateľnosť dňa 23.05.2007.
3. Konštatoval, že oprávnený vo svojich podaniach doručených súdu prvej inštancie dňa 12.12.2018 a dňa 07.08.2019 dal podnet na zastavenie exekúcie a následne po oznámení súdu, že tu dôvody na zastavenie exekúcie nie sú, trval na zastavení exekúcie a argumentoval, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Napriek tomu, že oprávnený uviedol, že toto podanie nemá súd považovať za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený nechce, aby bolo v exekúcii pokračované a žiada ju zastaviť. Ak napriek tomu, že pokračujúci výkon exekúcie znamená pre neho potencionálny prospech, oprávnený exekúciu odmieta, súd prvej inštancie musel jeho protichodné stanovisko posúdiť podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Aj bez toho, aby v exekučnom konaní oprávnený označil konkrétne ustanovenie zákona uviedol, že súd musí rešpektovať, ak oprávnený prejaví vôľu nepokračovať v exekúcii - platí dispozitívna zásada, kde oprávnený je pánom konania. Pri opačnom výklade by súd túto zásadu poprel a nútil oprávneného v exekúcii pokračovať napriek jeho vôli, aby bola zastavená. Aplikácia konkrétneho zákonného ustanovenia je v konečnom dôsledku na súde a nie na oprávnenom.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
4. V súlade s § 14, § 15, § 22 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal účelne vynaložené a preukázané trovy vo výške 58,79 Eur a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na ich náhradu zaviazal oprávneného.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Poukázal na to, že napadnutým uznesením došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom bolo prvotné poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručené v roku 2008, t.j. rozhodná doba piatich rokov v zmysle § 3 ods. 1 ZoUNEK uplynula a v exekučnom konaní nebol dosiahnutý žiadny výťažok. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 07.01.2020, t.j. po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK, ktorým malo byť predmetné exekučné konanie zastavené k 01.01.2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase nadobudnutia účinnosti ZoUNEK nebolo napadnuté uznesenie právoplatné, a teda exekučné konanie nebolo právoplatne ukončené, preto k jeho zastaveniu došlo priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK. t.j. dňa 01.01.2020. Uviedol, že oznámením zo dňa 06.08.2019 súd prvej inštancie upovedomil o tom, že jeho podanie súd prvej inštancie nemá považovať za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodný oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája č. 1, Banská Bystrica, IČO: 00735833 dňa 28.03.2008 doručil súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdna exekútorka dňa 04.04.2008 požiadala súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 08.05.2007, vydaný Obvodným oddelením PZ, Pohorelá, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.2007 a vykonateľnosť dňa 23.05.2007. Súd prvej inštancie dňa 09.04.2008 v predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 6Er/247/2008-25 zo dňa 26.03.2019 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, a to tak, že namiesto oprávneného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava vstúpila do konania ako oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2018 v spojení s podaním doručeným súdu prvej inštancie 07.08.2019 oprávnený podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Na záver uviedol, že toto podanie nie je možné považovať za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Nakoniec namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje chybné poučenie, v ktorom je uvedené, že voči I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
11. Z citovaného ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku oprávneného, že napadnuté uznesenie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, obsahuje nesprávne poučenie za nedôvodnú.
12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v danom prípade oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2018 v spojení s podaním doručeným súdu prvej inštancie 07.08.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené toto exekučné konanie. Zároveň z jeho podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 07.08.2019 je zrejmé, že oprávnený nemal úmysel podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahu vyššie uvedených podaní oprávneného je zrejmé, že v týchto podaniach oprávnený žiadal o zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nie zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
15. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
16. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22.11.2006).
17. Odvolací súd na záver k námietke oprávneného, že po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie týmto zákonom uvádza, že podľa § 4 ods. 2 písm. b) tohto zákona, podľa ktorého rozhodná doba (5 rokov) podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie ešte pred účinnosťou tohto zákona k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona z dôvodu uplynutia rozhodnej doby nemôže dôjsť skôr ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
o návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto aj túto námietku oprávneného považoval za nedôvodnú.
18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude musieť posúdiť dôvodnosť návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty a následne rozhodnúť o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).