Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-19-2020.pdf
PDF · 111.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného N.. G. B. na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06.11.2019, sp.zn. 10T/99/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaného N.. G. B. a krajského prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe, najneskôr však dňa 18.05.2018 do 10.00 hod. si mimo právny režim dovoleného zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami v zmysle zák.č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, za bližšie nezistených okolností obstaral psychotropnú látku metamfetamín, nazývanú aj pervitín, ktorú následne vo svojej dispozičnej moci držal až do 11.27 hod. dňa 18.05.2018, kedy mu bola v U., v parku na ulici S., prislúchajúcemu k areálu P. X. L., C. Y. XX, U., pri úkone osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 3 Tr.por. zaistená zakročujúcimi príslušníkmi Policajného zboru v koženej náplecnej taške, O. farby, uložená v samozatváracom polyetylénovom vrecku s nápisom „A.", v obsahu dreveného súdka s označením „G.", a to v množstve 291,27 g (po vysušení), pri čistej koncentrácii metamfetamínu 64,9 % hmotnostných, čo predstavuje 189,034 mg čistej látky, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 4.726 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom cena látky na ilegálnom trhu drog v Banskobystrickom kraji v tom čase pri prepočte na 1 g predstavovala minimálne 14.563,50 Eur, metamfetamín je zradený do II. skupiny psychotropných látok zoznamu omamných a psychotropných látok uvedeného v zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 4 ods. 4 Tr.por., § 169 ods. 1 písm. f) Tr.por. prijal záruku za nápravu obžalovaného od Rímsko-katolíckej cirkvi, T. S. a dôveryhodnej osoby O.. A. N., viceprimátora Mesta U.. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to O. náplecnej tašky a dreveného súdka od kávy s označením „G.". Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák., § 78 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 2 roky. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, a to proti výrokom o vine a o treste, ktoré odôvodnil jednak sám písomným podaním doručeným krajskému
súdu dňa 10.03.2020 a jednak prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.12.2019. Obžalovaný sa pripojil k dôvodom, ktoré uviedol jeho obhajca, pokiaľ ide o právnu stránku veci a sám sa vyjadril k osobným skutočnostiam. Zdôraznil, že nesúhlasí s odôvodnením rozsudku okresným súdom a viacerými jeho argumentmi. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by jeho výpoveď bola nedôveryhodná len preto, že by niekto stratil vec väčšej hodnoty. Možno súhlasiť, že ide o málo pravdepodobnú eventualitu, avšak skutočne bol v danom čase na prechádzke v parku so svojím psom s váhou cca 70-80 kg, ktorého mal na vôdzke bez košíka, preto sa ho dve osoby, ktoré sa v parku hádali, mohli zľaknúť, keďže začal bežať smerom k nim, a preto mohli stratiť aj doličný predmet, pre ktorý sa následne báli vrátiť. Nájdený balík považoval najskôr za zväzok bankoviek, a preto ho zobral so sebou domov, kde ho odložil po prekontrolovaní do komory vo vchode bytovky a potom na neho zabudol pre stres v rodine, keďže jeho syn dostal záchvat. Až keď sa neskôr rozprával so švagrom, vynorila sa mu spomienka na predmetnú vec a ešte mu hovoril, že sa jej musí zbaviť, pričom ho ako miesto napadol opustený areál bývalej V.. Keď tak urobil, hneď po jeho príchode ho zadržali policajti, ktorí vyskočili z auta a zhodili ho na zem, kde ho držali cca 3 hodiny. Popri tom sa rozprávali, že pri jeho prehliadke našli drogy. Je nelogické, ak by mala polícia záujem rozmotať drogovú sieť, aby zasiahli tak, ako zasiahli. Jeho chybou bolo len to, že sa o náleze rozprával v pivárni, kde sa nachádzalo veľa ľudí, ktorí mohli počuť, že neznámy prášok radšej hodí na druhý deň do kanálu, kde na druhý deň aj skutočne policajti zasiahli, keď sa ho chcel zbaviť. O drogovú scénu sa nikdy nezaujímal, naviac je otázne, z akého dôvodu nebol políciou sledovaný, odpočúvaný, a prečo neboli odhalené aj ďalšie osoby, ktoré mali byť s ním spojené. Podľa neho to bolo z toho dôvodu, že polícii bolo jasné, že nie je súčasťou žiadnej takejto siete. Na rozdiel od okresného súdu mal za to, že previerka jeho výpovede na mieste preukázala, že sa mohol nájdenej veci zbaviť spôsobom, o ktorom hneď po zadržaní hovoril. Miesto, kde sa rozhodol zbaviť nájdenej veci, bolo opustené, pričom ide o obrovský objekt, ktorý bol dlhodobo zdevastovaný. Nemal vedomosť, že by v jeho ďalšej časti malo prebiehať vyučovanie, keďže mal za to, že škola, ktorá sa tam pred tým nachádzala, už bola zrušená a o obnovení nejakej školskej prevádzky nemal odkiaľ vedieť. Prvostupňový súd pritom sám uznal, že sa o svoje deti vzorne staral, teda je nelogické, aby ohrozoval deti v areáli školy. Okrem toho zdôraznil, že mal dlhodobý stres z diagnózy svojho syna, ktorú nevedeli dlhšiu dobu zistiť, a preto s ním musel chodiť na rôzne vyšetrenia po celom Slovensku. Naviac sám mal zdravotné problémy, konkrétne bolesti hlavy, bral silné lieky a infúzie. Pokiaľ ide o stretnutie s jeho švagrom M. F., na ktoré si mal spomenúť až so značným časovým odstupom, doplnil, že to nebolo pravdivé konštatovanie, pretože prebiehali procesné úkony, počas ktorých boli, okrem iného, vypočutí aj jeho svokor a švagor, avšak o určitú dobu neskôr, pretože polícia chcela urobiť v dome patriacom svokrovi domovú prehliadku. Hoci nemali potrebný súhlas súdu, svokrovci im to umožnili. V tomto dome bol ešte ráno pred zadržaním odniesť rôzne drobné predmety, ktoré mu zostali z jeho zrušeného podnikania, pretože v tom čase v ňom nikto nebýval. Švagor bol vypočúvaný najmä k okolnostiam týkajúcich sa tohto domu v G., od ktorého boli u neho pri prehliadke nájdené kľúče. Švagor pri výsluchu nevedel, z akého dôvodu je vypočúvaný, následne vypovedal až na súde, pričom svoju výpoveď nemenil, a preto ju nebolo možné vyhodnotiť ako účelovú. Tento by totiž kvôli nemu neklamal a neriskoval trestné stíhanie. Na niektoré okolnosti prípadu možno mať iný názor, ako má on, ale človek by mal byť odsúdený na dlhé roky trestu odňatia slobody len na základe dôkazov, ktoré sú nespochybniteľné, a zároveň, keď vo veci neexistujú žiadne pochybnosti o vine. Vzhľadom k tomu navrhol, aby bol oslobodený spod obžaloby, alternatívne, aby sa vykonali ďalšie dôkazy na odstránenie rozporov. Obhajca obžalovaného najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, ani pokiaľ ide o uznanie viny, ani pokiaľ ide o uložený trest. Argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná subjektívna stránka (úmysel) ako základný predpoklad aplikácie ust. § 172 Tr.zák., preto mal byť spod obžaloby oslobodený. Nepoprel, že prechovával látku, ktorá bola neskôr identifikovaná znaleckým skúmaním ako metamfetamín, avšak v žiadnom prípade počas jej prechovávania o tejto skutočnosti vedomosť nemal, nakoľko išlo v tom čase o látku pre neho neznámu, pričom bol presvedčený, že išlo o inú, než psychotropnú, resp. omamnú látku. OČTK ani okresnému súdu sa nepodarilo relevantným a zákonným spôsobom vyvrátiť jeho obhajobu o náleze pre neho neznámej látky. Keďže pôvod a zloženie látky nepoznal, rozhodol sa ju zlikvidovať hodením do niektorej zo šácht nachádzajúcich sa v opustenej časti parku. Súd prvého stupňa sám konštatoval, že neexistujú žiadni priami svedkovia, ktorí by jeho vinu potvrdzovali, naviac v tomto smere neexistujú ani žiadne iné dôkazy, či už listinné, vecné alebo znalecké posudky. Z tohto dôvodu bolo potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo, najmä, ak ani spôsob jeho
predchádzajúceho života nenasvedčuje tomu, že by mal naplniť subjektívnu stránku daného trestného činu. Jej preukázanie nemožno odôvodniť len tým, že v jeho obhajobe sa vyskytlo veľa náhod a spôsob, akým sa chcel zbaviť predmetnej látky, považoval okresný súd za nedôveryhodný, pretože takéto hodnotenie trpí určitou dávkou subjektivizmu. Založiť ustálenie viny len na jeho nelogickom správaní, nie je dostačujúce, pričom iné dôkazy neboli v konaní produkované. Nebolo mu možné pričítať vedomosť, že prechovával psychotropnú látku, keď samotné OČTK v prvotnom štádiu po osobnej prehliadke taktiež túto vedomosť nemali, a preto musela byť látka ešte pred vznesením obvinenia podrobená expertíznemu skúmaniu. Okrem toho, bolo preukázané, že priamo s touto látkou nemanipuloval, a taktiež nebolo zistené, že by bol v čase zadržania pod vplyvom takýchto látok. Nesprávny je aj záver okresného súdu, že nie je logické, aby takúto látku našiel v parku, keďže žiadny dôkaz jeho obhajobu v tomto smere nevyvrátil a nebolo preukázané, že by sa k nej mal dostať iným spôsobom. Obdobne to platí aj pre skutočnosť, akým spôsobom sa rozhodol látku zlikvidovať, keď aj vyšetrovací pokus nespochybnil možnosť jej likvidácie hodením do kanála. Nemôže byť na jeho ťarchu, že OČTK nepočkali na skutočného príjemcu takejto látky, resp. na úkryt, kde mala byť uložená a už bezprostredne po jeho príchode do parku zasiahli. Naviac, doposiaľ viedol, a aj vedie riadny život, príkladne sa stará o svoju rodinu, vrátane vážne chorého syna. Okrem toho nie je evidovaný žiaden poznatok, že by bol spojený s drogovou trestnou činnosťou, a ani so žiadnou inou protispoločenskou činnosťou, čo taktiež nasvedčuje tomu, že nemal vedomosť, akú látku získal a prechovával. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej, pričom obidve musia zahŕňať skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu. Nemohol vedieť, v čase nálezu balíka a jeho následnej držby, že porušuje záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred psychotropnými a omamnými látkami, jedmi a prekurzormi, keďže nevedel, čo tvorí jeho obsah, preto mu možno maximálne pričítať z hľadiska zavinenia formu tzv. nevedomej nedbanlivosti. Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr.por. a rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr.por. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj krajský prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.11.2019, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.01.2020, a to vo výroku o treste v neprospech obžalovaného. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa pokiaľ ide o uložený trest, nestotožnil, nakoľko ho považoval za neprimeraný a žiadal pre obžalovaného uloženie prísnejšieho trestu. Poukázal na to, že okresný súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:0, v dôsledku čoho došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorej konečné rozpätie sa pohybovalo od 10 rokov až do 13 rokov a 4 mesiacov a jej stred bol 11 rokov a 8 mesiacov. Stotožnil sa s kladným hodnotením osoby obžalovaného, preto nenamietal aplikáciu zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., avšak zvolená intenzita jeho použitia, prejavujúca sa konkrétnou mierou zníženia trestu odňatia slobody, nastolila medzi kritériami pre ukladanie trestu stanovenými primárne v § 34 ods. 4 Tr.zák. výraznú nerovnováhu, pri ktorej sú nedôvodne precenené faktory a okolnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného a jeho osoby a naopak, nedostatočne docenená bola individuálna závažnosť stíhaného trestného činu, pričom nebol zohľadnený súčasne aj nekritický postoj obžalovaného. Uloženie trestu približne o polovicu nižšieho než je stred upravenej trestnej sadzby, nie je dostatočný a nenapĺňa účel trestu ani v jeho individuálnej, ani generálno-preventívnej rovine. Ďalej poukázal na judikatúru a súdnu prax, ako aj trestnoprávnu náuku týkajúcu sa použitia zákonného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, ktoré je významným prostriedkom jeho individualizácie a výrazom depenalizácie Trestného zákona. Následne podrobne vysvetlil, aké sú kumulatívne podmienky na jeho aplikáciu, a zároveň naznačil v akom rozsahu je potrebné aplikovať ho v danom prípade. Súdu prvého stupňa vyčítal selektívny prístup k hodnoteniu a váženiu jednotlivých kritérií pre ukladanie trestu, nakoľko zvýraznil len tie, ktoré vyznievajú v prospech obžalovaného a nedostatočne prihliadol na tie, ktoré vyznievajú v jeho neprospech. Za takúto okolnosť, ktorá zvyšuje konkrétnu závažnosť trestného činu, nepochybne možno považovať hodnotu zaistenej psychotropnej látky, ktorá 4,5 násobne prevyšuje minimálnu úroveň aplikovaného kvalifikačného znaku uvedeného v odseku 2 písmeno e) príslušného ustanovenia Trestného zákona. V tomto smere, keďže obžalovaný disponoval takým množstvom syntetickej drogy, uloženú výmeru trestu odňatia slobody nemožno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu trestu, najmä z hľadiska generálnej prevencie. Opätovne zdôraznil aj to, že obžalovaný počas celého trestného konania vytrvalo odmietal prevziať zodpovednosť za spáchaný trestný čin. A hoci nebolo výsledkami dokazovania preukázané, že
obžalovaný je osobou s kontaktmi na osoby páchajúce drogovú trestnú činnosť, práve vzhľadom na ním držané množstvo psychoaktívnej látky je vysoko pravdepodobné, že mal na osoby stojace na vyšších stupňoch drogového distribučného reťazca kontakt, resp. smerom k nim disponoval určitými relevantnými informáciami, pričom takýto druh trestnej činnosti v posledných rokoch vôbec nezaznamenáva ústup, a dokonca dochádza k poklesu objasnenosti jednotlivých prípadov. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám za splnenia podmienok ust. § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží síce mimoriadne znížený, ale prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, krajský prokurátor plne zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v písomne podanom odvolaní. Poukázal na to, že najmä okolnosti prípadu vyznievajúce v neprospech obžalovaného neboli dostatočne zohľadnené, a preto žiadal sprísnenie výmery uloženého trestu odňatia slobody. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku treste odňatia slobody a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného taktiež v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v písomne podanom odvolaní on osobne, ako aj na dôvodoch, na ktoré poukázal samotný obžalovaný. Vinu nemožno založiť len na tom, že obžalovaný sa správal nelogicky, najmä, ak jeho obhajoba nebola vyvrátená žiadnym vykonaným dôkazom. Úvahy okresného súdu v tomto smere boli neprípustné, ak aj obžalovaný nekonal celkom logicky, to ešte samo o sebe neznamenalo, že sa dopustil predmetného trestného činu. V konaní taktiež nebolo dostatočne preukázané, že by naplnil subjektívnu stránku obzvlášť závažného zločinu kladeného mu za vinu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vôbec nevedel o tom, že sa v balíku majú nachádzať drogy. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby mu vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal odvolanie krajského prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané obžalovaným a krajským prokurátorom, ako oprávnenými osobami, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné a následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj výrok o ochrannom opatrení, ktorý mal vo výroku o vine podklad. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a krajského prokurátora neboli podané dôvodne. Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., hoci krajský súd sa nestotožnil s jeho závermi pokiaľ ide o ustálenie subjektívnej stránky trestného činu, konkrétne zavinenia a s vyhodnotením s tým súvisiacich skutočností a okolností. Okrem toho druhostupňový súd považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine. Na začiatku krajský súd zdôrazňuje, že vo veci už rozhodoval, a to uznesením zo dňa 14.08.2019, sp. zn. 5To/79/2019 (3To), ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. predchádzajúci napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 10.04.2019, sp. zn. 10T/99/2018 zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd konštatuje, že obžalovaný spáchanie skutku kladeného mu za vinu (objektívnu stránku trestného činu) ako takého v zásade nepoprel, okrem jeho výpovede bolo preukázané tiež ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa. Išlo najmä o zaisťovací úkon osobnej prehliadky, na ňu nadväzujúcu toxikologickú expertízu, ktorá kvantifikovala množstvo zaistenej psychotropnej látky u obžalovaného, a jej účinnosť, pričom jej minimálna cena na ilegálnom trhu bola určená odborným vyjadrením. V určitej miere možno akceptovať tvrdenie obžalovaného, že počas prechovávania nájdených vecí nemusel vedieť, aká konkrétna látka sa v nich nachádzala (jednoznačne to preukázala až vykonaná expertíza), ale neskôr, keď si prezrel ich obsah, nepochybne vedel, že môže ísť o nebezpečnú, resp. zdraviu a životu škodlivú látku, o čom svedčí, okrem iného, jeho ďalší postup a spôsob, akým s ňou pri
tom nakladal, berúc do úvahy aj ním proklamovaný cieľ - zneškodniť a odstrániť ju na opustenom mieste. Na druhej strane neobstojí jeho obhajoba v tom smere, že bol presvedčený, že ide o inú, než omamnú, resp. psychotropnú látku, pretože za takéhoto stavu to v žiadnom prípade nemohol relevantne vylúčiť. Naviac bolo potrebné prihliadnuť na bežnú opatrnosť a základné, všeobecné vedomosti dospelého jedinca o takomto druhu látok, a zároveň aj na to, akým spôsobom a v akých predmetoch bola dôkladne zabalená, ako aj na jej kryštalickú štruktúru, taktiež aj na jej množstvo a váhu, ktoré obžalovaný nepochybne videl a vnímal. Pokiaľ ide o predmetný trestný čin z hľadiska subjektívnej stránky, konkrétne zavinenia, je síce potrebné, aby bol spáchaný úmyselne, avšak postačuje aj tzv. nepriamy úmysel (ust. § 15 písm. b/ Tr.zák.). Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, v danom prípade - väčší rozsah (ust. § 125 ods. 1 Tr.zák.) sa prihliadne, keďže ide o ťažší následok (ust. § 18 písm. a/ Tr.zák.), ak bol zavinený aj z nedbanlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že obžalovaný vedel, že svojím konaním - neoprávneným zadovážením psychotropnej látky vo väčšom rozsahu a jej prechovávaním po akúkoľvek dobu, môže porušiť záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom na kontrolovanom nakladaní s nebezpečnými látkami, ktoré sú spôsobilé ohroziť, prípadne aj poškodiť zdravie alebo život človeka, eventuálne ho uviesť do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne, resp. asociálne, a pre prípad, že takého porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu, konkréte zavinenia, možno teda konštatovať, že ho obžalovaný spáchal minimálne vo forme nepriameho úmyslu, čo postačuje na vznik jeho trestnej zodpovednosti v danom prípade. Z tohto je zrejmé, že obžalovaný trestný čin nezavinil len vo forme nevedomej nedbanlivosti, ako sa toho domáhala obhajoba, pričom takáto forma zavinenia by nepostačovala na vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin. Naproti tomu sa ale nepodarilo vykonaným dokazovaním v dostatočnom rozsahu preukázať, že by obžalovaný konal v priamom úmysle, ako ho ustálil krajský prokurátor v obžalobe, a taktiež prvostupňový súd, hoci tento v odôvodnení napadnutého rozsudku jeho formu výslovne neuviedol, čo mu je potrebné vytknúť. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne nevyplynulo, že by obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, vrátane jeho pohnútky, ktorú sa nepodarilo objasniť, a hoci takúto formu jeho konania nemožno úplne vylúčiť, keďže niektoré zistené okolnosti, ktoré sú podrobne rozvedené na str. č. 11 obžaloby, ako aj na str. č. 4 až 6 napadnutého rozsudku, takémuto záveru nasvedčujú, a to z toho dôvodu, že pri ich hodnotení bolo potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Záverom krajského prokurátora a okresného súdu síce nechýbala logika, zároveň sa ich argumentácia javila v určitej miere ako presvedčivá, avšak vykonané dôkazy na vyvrátenie obhajoby obžalovaného o náleze predmetnej veci a jeho obsahu, ako aj spôsobu ako s nimi následne nakladal, nebola dostatočne vyvrátená inými dôkazmi (napr. zabezpečením informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku), nepostačuje ich založenie len na neuveriteľnosti a nepravdepodobnosti zhody viacerých náhodných okolností a z toho vyplývajúcej nedôveryhodnosti a nelogickosti konania obžalovaného, pretože bez relevantných dôkazov preukazujúcich opak, zostávajú takého závery len v rovine predpokladov, domnienok a úvah z nich vyplývajúcich. Veľmi dôležitým bolo aj to, že obžalovaný doposiaľ viedol bezúhonný život, žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by mal akékoľvek prepojenie na osoby páchajúce drogovú trestnú činnosť, a na tom nič nemení ani množstvo a hodnota u neho zaistenej psychotropnej látky. Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných dôkazov jednoznačne preukazuje nielen to, že sa skutok kladený obžalovanému za vinu ako taký stal, ale aj to, že ho spáchal práve obžalovaný takým spôsobom, ako ho (napriek čiastočnému rozdielnemu hodnoteniu dôkazov) správne ustálil okresný súd, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval. Obžalovaný v podanom odvolaní neuviedol bližšie dôvody, pre ktoré napádal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste. Krajský prokurátor sa dožadoval sprísnenia výmery uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, pričom svoje odvolanie podrobne odôvodnil, ako to vyplýva z predchádzajúcej časti.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu, ako aj s prijatím záruk za nápravu obžalovaného zo strany, vo výrokovej časti uvedených, subjektov, a to záujmového združenia občanov a dôveryhodnej osoby. Namieste bolo aj uloženie trestu prepadnutia zaistených vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, ako aj v danom prípade obligatórne uloženie ochranného opatrenia - ochranného dohľadu nad správaním obžalovaného vo výmere 2 roky. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré
bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., odvolací súd preto poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 6 a 7, s ktorými sa ohľadne hodnotenia osoby obžalovaného a jeho pomerov, stotožnil. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, iný názor mal na formu zavinenia obžalovaného a čiastočne aj na preukázané okolnosti, vrátane tých, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu. Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (ust. § 36 písm. j/ Tr.zák.), zároveň nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, t.j. ich pomer bol 1 : 0. V dôsledku toho došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu podľa ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr.zák., pričom prihliadol podľa ust. § 38 ods. 2 Tr.zák. aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti, ktorá bola pomerne významná. Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby, by ale bolo v danom prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo správne konštatoval okresný súd, a preto bolo namieste aplikovanie ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. Nebolo sporné, že takýto postup odôvodňujú pomery obžalovaného a zhodnotenie jeho doterajšieho spôsobu života. Pokiaľ by však išlo len o tento dôvod, možno súhlasiť s názorom krajského prokurátora, že zníženie výmery trestu o 4 roky pod dolnú hranicu trestnej sadzby, by bolo v rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože uložený trest odňatia slobody by bol neprimerane mierny. Na druhej strane, však bolo potrebné vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane spôsobu spáchania trestného činu, ako bol obžalovanému nepochybne preukázaný, ako aj formy jeho úmyselného zavinenia, a to nepriameho úmyslu, ktorá je na rozdiel od priameho úmyslu, prípadne aj vopred pojatého, formou menej závažnou a miernejšou. Práve existencia a kombinácia týchto skutočností odôvodňovala až tak výraznú mieru mimoriadneho zníženia výmery trestu odňatia slobody. Pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody bolo v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona maximálne prípustné na 5 rokov, a preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov možno považovať nielen za zákonný a primeraný, ale aj spravodlivý. Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr.zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. Prihliadajúc na celkovú závažnosť trestného činu, ale aj mieru narušenia obžalovaného, ktorý nemá žiadnu kriminálnu minulosť, bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave s takýmto stupňom stráženia, ako v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by mal byť zaradený podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr.zák., čo však nebolo nevyhnutné. Obligatórnym bolo aj uloženie ochranného dohľadu nad jeho správaním na 2 roky, keďže bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákonným bolo tiež uloženie trestu prepadnutia zaistených vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere, ako aj trestu prepadnutia veci, v spojení s uloženým ochranným opatrením a prijatím záruk za nápravu obžalovaného zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov a ochranných opatrení, vrátane ust. § 35 Tr.zák. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o ochrannom opatrení, o podaných odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora, ktoré nepovažoval za dôvodné, rozhodol v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.