Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Cb-19-2024.pdf
PDF · 172 KB
Case nature
Subarea
56Cb/19/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., C., C. C. D. XX, XXX XX B. – D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený: F. & G., A. H. C., C. C. I. XXXXX/XX, XXX XX B. - J., E.: XX XXX XXX, proti žalovanému: A. F. C., C., C. C. B. G. XXXX, XXX XX D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený : A. H. F. K. F., C., I. XXXX/XX, D., E. : XX XXX XXX, o zaplatenie 70 759,20 Eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal nakladať so Stavbou špecifikovanou v tomto návrhu ako „J. L. C. A. – B. G.“, C. XX – J. L., C. XX – A., C. XX- J. M., C. XXX – C. H., C. XX- C. M., C. XX – M. N., C. XX – A. O., N. M. H. P. D., M. Q. H. –G. XXXX/X“, a to najmä podať návrh na zápis žalovaného ako vlastníka stavby do katastra nehnuteľností, previesť vlastnícke právo k stavbe darom, jej scudzením tretej osobe alebo jej zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ju záložným právom v prospech tretej osoby okrem žalobcu alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby alebo použiť ju ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti až do úhrady pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny za dielo uplatnenej faktúrou č. XXXXXXX N. C. XXXXX,XX R. s príslušenstvom. Zároveň žiadal žalovanému zakázať až do zaplatenia faktúry č. XXXXXXX N. C. XXXXX,XX R. s príslušenstvom previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k stavbe (dať ju do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám). Okrem toho žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Alternatívne žiadal súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na podnikateľskom účte C. do výšky XXXXX,XX R., ktoré sú pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Zároveň žiadal, zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na podnikateľskom účte C. do výšky XX XXX,XX R.. Ktoré sú pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX I. XX.XX.XXXX v zmysle ktorej žalobca zrealizoval pre žalovaného dielo
na stavbe s názvom „A. J. M. S. A. F. C., C. J. D.“. Zmluvné strany Zmluvy o dielo si v čl. IV ods. 10 dohodli, že vlastnícke právo k dielu prechádza na objednávateľa (žalovaného) úhradou všetkých záväzkov, ktoré vyplývajú z plnenia predmetu tejto zmluvy zhotoviteľovi. Podľa Zmluvy o dielo žalobca zrealizoval pre žalovaného dielo s názvom :“J. L. C. A.- B. G. „C. XX- J. L. C. XX – A., C. XX – J. M., C. XXX – C. H., C. XX –C. M., C. XX – M. N., C. XX – A. O., na pozemku kat. úz. D., parc. č. H. – G. XXXX/X“. Uviedol, že na realizáciu stavby bolo vydané dňa 06.09.2021 stavebné povolenie č.j. : O./ XXXX-XX C. P. – T. D., N. A. L. X, D., právoplatné dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX návrh na vykonanie kolaudácie stavby : Výrobná hala s administratívou – B. G., C. XX – J. L., C. XX – A., C. XX – J. M. , C. XXX – C. H., C. XX – C. M., C. XX – M. N., C. XX – A. O., na pozemku kat. úz. D., M. Q. H. –G. XXXX/X.“ Uviedol, že nevie z dostupných zdrojov zistiť, či bolo kolaudačné konanie právoplatne skončené. Uviedol, že z webovej stránky žalovaného je však zrejmé, že stavbu začal užívať a teda je skolaudovaná. Uviedol, že skutočnosť, či je alebo nie je stavba ku dňu podania návrhu skolaudovaná, resp. zapísaná na liste vlastníctva, nepovažuje žalobca za zásadnú, pretože z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby. Vznik stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou. Stačí, ak je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná. V otázke momentu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci judikatúra súdov vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci – týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe. Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou – podľa ust. §3 ods. 15 katastrálneho zákona sa pod rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V nadväznosti na uvedené, nemožno prehliadnuť ani definíciu stavby v ustanovení § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za stavbu považuje taká nehnuteľná vec, ktorá je spojená so zemou pevným základom. Uviedol, že v tejto súvislosti možno poukázať na súdnu prax, podľa ktorej stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci (M. X/XXXX – D. J. C. J. M. U. XX.XX.XXXX, C. U. XXX XX/XXXX E. : V. /W. A. H. : O. U.,. H. XX. J. , G. B., XXXX, C. XXXX). Uviedol, že z konštantnej judikatúry vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci – k tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné aj keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby, nie je totožný s jej stavebným dokončením (napr. rozsudok N. C. Q. D. U. I. XX.XX.XXXX, C. U. XX G. XXXX/XXXX; rozsudok N. C. Q. D. U. I. XX.XX.XXXX, C. U. XXXXX XXXX/XXXX). Uviedol, že za vykonané práce na základe Zmluvy o dielo vystavil žalobca daňový doklad, fa č. XXXXXXX, s dátumom dodania XX.XX.XXXX, dátumom splatnosti XX.XX.XXXX na sumu XX XXX,XX R.. Uviedol, že vyzval žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby svoj záväzok zaplatil najneskôr do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Svoj záväzok spolu s príslušenstvom dobrovoľne neplnil, ani v dodatočnej lehote nevyrovnal. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX podal na O. C. B. B. návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pričom O. C. B. B. vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX – E. XXXXXXXXX, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX XXX,XX R., úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky XX,XX R.. Uviedol, že žalovaný podal proti Platobnému rozkazu dňa XX.XX.XXXX odpor. Uviedol, že podal dňa XX.XX.XXXX na základe výzvy súdu zo
dňa XX.XX.XXXX návrh na pokračovanie v konaní. Uviedol, že ust. § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Tento sa až na zriedkavé výnimky zhotovujú na pozemku objednávateľa alebo na pozemku, ktorý zabezpečil objednávateľ a vlastníkom stavby teda bude od počiatku objednávateľ. Uviedol, že podstata inštitútu výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá má poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela) nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie neposkytne v celom rozsahu. V danom prípade to znamená, že ak by cena diela žalobcu nebola uhradená čo i len vo výške 1 € objednávateľ diela by stále nebol vlastníkom diela. Uviedol, že zmyslom výhrady vlastníctva je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, tak, aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom v každej etape zhotovovania diela. Uviedol, že ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka v tomto smere upravuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vytvorením veci, pričom jeho dispozitívny charakter umožňuje modifikáciu, ktorí z účastníkov zmluvy o dielo nadobudne vlastníctvo k novovytvorenej veci. Uviedol, že z charakteristiky výhrady vlastníckeho práva, ako aj vzhľadom na to, že podľa Zmluvy o dielo má byť do zaplatenia ceny diela vlastníkom diela žalobca ako zhotoviteľ vyplýva, že žalobca je vlastníkom diela, a to bez ohľadu na výšku jeho pohľadávky či dokončenosť diela – kým objednávateľ neuhradí svoj záväzok v celom rozsahu, nemôže k dielu nadobudnúť vlastnícke právo. Uviedol, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil žalobcovi cenu za dielo a teda žalobca je v zmysle dojednanej výhrady vlastníckeho práva vlastníkom stavby. Uviedol, že má za to, že je potrebná neodkladná úprava pomerov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, pretože v opačnom prípade nastane protiprávny stav a žalovaný bude uvedený ako vlastník stavby, keďže je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení a v tejto dobe už stavbu užíva a teda má aj s veľkou pravdepodobnosťou vydané kolaudačné rozhodnutie. Uviedol, že stavba podľa jeho zistení z oficiálnych zdrojov správy katastra ku dňu podania návrhu nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva a preto nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vyššie uvedených práv žalobcu, najmä jeho vlastníckeho práva k stavbe. Uviedol, že ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, pretože sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, alternatívne upravil petit návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože má za to, že zo správania žalovaného rezultuje obava ohrozenia výkonu rozhodnutia. Žalobca počas realizácie diela vystavil čiastkové faktúry č. X na sumu XXX XXX,XX R., A. S. Q. X N. C. XXX XXX,XX R., ktoré mu boli zo stany žalovaného riadne uhradené. Neuhradenú faktúru č. XXXXXXX na sumu XXXXX,XX R. napriek tomu, že ju osobne prevzal, potvrdil celkový súpis vykonaných prác, nezaplatil. Uviedol, že alternatívne prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia navrhuje zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na podnikateľskom účte, ktoré získal zo zoznamu platiteľov DPH s číslami bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie vedenom Finančnou správou.
3. Na O. C. X. B. I. XX.XX.XXXX postúpená vec vedená na O. C. J. B. B. M. C. U. XXXX/XXXX/XXXX v spore žalobcu : A. B., C., D. XX, XXX XX B. – D., E. : XX XXX XXX proti žalovanému A. F. C., C., B. G. XXXX, D., E. : XX XXX XXX, zast. A. H. F. K. F., C., I. XXXX/XX, D., E. : XX XXX XXX O. U.. XX XXX,XX R. s prísl., vedená pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX.
4. Na základe opatrenia predsedu O. C. X. XXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alter. zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol dovtedy vedený na O. C. X. M. C. U. XXXX/XX/XXXX postúpený do spisu XXXX/XX/XXXX.
5. Žalobca v rámci upomínacieho konania sa svojím žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške XX XXX,XX R. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnení pohľadávky vo výške XX R.. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX U. I. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo na stavbe s názvom – „A. J. M. S. A. F. C., C. J. D.“. Za vykonané stavebné práce na základe Zmluvy o dielo vystavil fa Q. XXXXXXX. Vyzval žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, aby svoj záväzok zaplatil do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný svoj záväzok dobrovoľne ani v dodatočne lehote stanovenej žalobcom neuhradil.
6. O. C. B. B. I. XX.XX.XXXX vydal Platobný rozkaz pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu XX XXX R., úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia, náklady spojené s uplatnení pohľadávky XX R..
7. Žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor, kde uviedol, že všetky nároky uplatňované žalobcom prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu a priznané Platobným rozkazom O. C. B. B. C. U. XXXX/XXXX/XXXX U. I. XX.XX. XXXX je možné považovať za v celom rozsahu bezdôvodné a nemajúce oporu v platnej právnej úprave. Uviedol, že neuznáva nároky uplatnené daným návrhom na vydanie platobného rozkazu ani sčasti a považuje ich za neopodstatnené v celom rozsahu a to aj preto, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v danej veci je dôkazom o zneužití práva žalobcom. Žalobca vedomí si zásadného meškania so splnením povinnosti odovzdať dielo žalovanému riadne a včas a bez vád a nedorobkov, evidentne nejaviac záujem o splnenie si jeho povinnosti dielo riadne dokončiť, uplatnil voči žalovanému daný nárok svojvoľne a spôsobom zneužívajúcim právo. Uviedol, že podaná žaloba nie je procesne udržateľná a nie je dostatočným podkladom pre vedenie civilného konania a podaný návrh nie je dostatočným podkladom pre vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pretože nespĺňa predpísané obligatórne náležitosti podania v zmysle § 127 CSP. Z návrhu a ani jeho príloh pritom nevyplýva čoho sa žalobca domáha, cena akých prác či služieb sa má v danom konaní uplatňovať a prečo. Návrh na vydanie platobného konania je zjavne podanie nezrozumiteľné a neurčité. Uviedol, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo z XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo dodanie stavebného diela - A. J. M. S. A. F. C., C. .D. O. D.. Napriek tomu, že podľa predmetnej zmluvy o dielo žalobca bol povinný dielo zhotoviť a odovzdať žalovanému do XX. XX. XXXX, doteraz sa tak nestalo a žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť zhotoviteľa dielo dokončiť a odovzdať dielo žalovanému bez vád a nedorobkov. Zmluva o dielo v ustanovení ČI. E. O. X jednoznačne a spôsobom nepripúšťajúcom polemiku vymedzila podmienky, za ktorých sa mala stať splatnou posledná faktúra vystavená zhotoviteľom, a to takýmto spôsobom : Zhotoviteľ a objednávateľ sa dohodli, že posledná faktúra vystavená zhotoviteľom bude vo výške najmenej 10% z ceny predmetu diela. Predmetnú faktúru objednávateľ uhradí až po odovzdaní a prevzatí diela bez vád a nedorobkov, resp. po odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole. Lehota splatnosti predmetnej faktúry začína plynúť až po odovzdaní a prevzatí diela bez vád a nedorobkov, resp. po odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole, t. j. pred splnením tejto podmienky objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou danej faktúry. Zhotoviteľ počas realizácie diela vystavil čiastkové faktúry č. X. N. C. XXX XXX,XX R. A. X. a na sumu XXX XXX,XX R., ktoré mu boli riadne uhradené. Žalovanou faktúru č. XXXXXXX, aj keď to nie je zrejmé z obsahu žaloby, žalobca pravdepodobne vyúčtoval ostatnú časť ceny stavebného diela, pričom sa tak stalo zjavne predčasne a nepreskúmateľne, už s ohľadom k súboru ním predložených dokladov. Predovšetkým z preberacieho protokolu ktorý k žalobe predložil sám žalobca vyplýva, že stavebné dielo v čase spísania protokolu nebolo dokončené a malo množstvo vád a zásadných nedorobkov, súpis ktorých je uvedený priamo v danom protokole. Z uvedeného je viac než zrejmé, že k odovzdaniu diela bez vád a nedorobkov nikdy nedošlo. Uviedol, že v tomto smere je na mieste poukázať na to, že splatnosť danej poslednej faktúry bola výslovne viazaná na moment odstránenia všetkých vád a nedorobkov, k čomu doteraz nedošlo. Dokonca si strany v zmluve o dielo jasne a zrozumiteľne dohodli, že pokiaľ je zhotoviteľ v omeškaní s odstránením vád a nedorobkov, nedostáva sa do omeškania a teda z tohto titulu voči jeho osobe nie je možné vyvodzovať akékoľvek sankčné nároky založené na predpoklade jeho meškania s uhradením poslednej faktúry. Faktúra č. XXXXXXX N. C. XX XXX,XX Eur bola nielenže vystavená žalobcom predčasne a neoprávnene, ale aj v rozpore s obsahom zmluvy o dielo, a suma ňou uplatňovaná ako posledná faktúra sa nemohla stať a nestala splatnou doteraz. V tomto smere žalovaný poukázal na nasledujúce závery súdnej praxe, reprezentovanej napr. Rozsudkom N. C. Q. U. XX.XX.XXXX, C. U.: XX O. XXXX/XXXX) - Ak si teda zmluvné strany nedohodli výslovne vznik nároku na zaplatenie ceny diela v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela a dielo bolo podľa zápisu v stavebnom denníku odovzdané s nedorobkami, dielo nebolo vykonané riadne, a preto nárok na zaplatenie ceny diela zhotoviteľovi vznikne až jeho riadnym vykonaním. Citované zmluvné dojednanie o splatnosti konečnej faktúry prítomné v označenej zmluve o dielo je naplnením ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o zoznam vád realizovaného stavebného diela, tieto boli uvedené nielen v označenom protokole, ktorý tak preukazuje, že dielo nebolo odovzdané bez vád a nedorobkov, ale navyše žalobca bol na ich odstraňovanie aj priebežne upozorňovaný a vyzývaný, čoho potvrdením je aj priložená e-mailová komunikácia žalovaného ako aj list právneho zástupcu žalovaného. Oznámené vady a nedorobky žalobca neodstránil ani v dodatočne určenej lehote. Uviedol, že v zmysle žalobcom označenej zmluvy o dielo, podľa ČI. E. O. X M., že splatnosť dielčích faktúr ako aj konečnej
faktúry je XX kalendárnych dní od dňa doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa ČI. IV ods. X A. X tejto zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že v prípade ak faktúra neobsajuje dojednané náležitosti, je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie s tým, že nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia opravenej faktúry. Dojednanou náležitosťou faktúry je aj súpis vykonaných prác a dodávok potvrdený zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach zmluvných. Predložená faktúra nielenže neobsahuje identifikáciu súpisu ňou fakturovaných prác a materiálov, ale navyše neobsahuje ani takýto súpis potvrdený objednávateľom. Aj v tomto ohľadne bolo zmluvou o dielo jasne a zrozumiteľne dojednané v ČI. E. ods. X, že takáto faktúra sa môže stať splatnou jedine po doplnení jej náležitostí a lehota jej splatnosti začne plynúť až dňom doručenia opravenej faktúry, k čomu doteraz nedošlo. Z dokladov predložených žalobcom k žalobe je zrejmé, že sumu XX XXX,XX R. nedôvodne a predčasne uplatňuje na základe faktúry č. XXXXXXX. Prílohou tejto faktúry nie sú zmluvne dojednané náležitosti a teda nie je zrejmé, čo sa touto faktúrou má fakturovať a osobitne jej prílohou nie je objednávateľom potvrdený súpis vykonaných prác. Už z tohto dôvodu nemôže byť daná faktúra splatnou. Uviedol, že je na mieste poukázať na to, že zmluva o dielo definovala lehotu splatnosti každej z prípadne oprávnene vystavených faktúr, pričom rozhodujúcim pre splatnosť každej faktúry bol podľa dohody strán moment doručenia faktúry objednávateľovi. Daná faktúra však doteraz nebola zo strany zhotoviteľa objednávateľovi doručená, a to aj napriek tomu, že zhotoviteľ bol na jej doručenie osobite písomne vyzvaný právnym zástupcom objednávateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX. Bez ohľadu na uvedené okolnosti je potom bez právneho významu aj ostatná časť uplatňovaných nárokov, a to úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy XX XXX,XX R. O. XX.X.XXXX. Je bez právneho významu kedy danú faktúru žalobca vystavil a aký je dátum jej údajnej splatnosti uvedený v jej texte, nakoľko tento údaj nekorešponduje s obsahom zmluvy o dielo. Priamo v texte zmluvy o dielo bolo stranami dojednané, že pred odstránením vád a nedorobkov sa objednávateľ, teda žalovaný nemohol dostať do omeškania s uhradením poslednej faktúry. Nakoľko k odstráneniu vád a nedorobkov žalobca doteraz nepristúpil a tieto doteraz neodstránil, a dielo tak nedokončil, v omeškaní je len žalobca ako zhotoviteľ. Rovnako tak s poukazom na súhrn vyššie uvedených okolností, nakoľko predpokladom uplatnenia tohto dojednania je preukázanie omeškania objednávateľa so splnením svojho peňažného záväzku je vylúčené, aby žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške podľa čI. J. O. X danej zmluvy o dielo. Nakoľko ak sa nestala splatná istina dlhu, potom nemohol vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania a ani nárok na zmluvnú pokutu, založené na tom základe, že malo dôjsť k omeškaniu sa s uhradením istiny dlhu. Aj uvedené nároky sú zjavne nesprávne a nedôvodne uplatňované a nie sú dané hmotnoprávne základy pre ich uplatňovanie v súdnom konaní. Nemožno si nevšimnúť aj to, že pokiaľ sa uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu za čas od XX. X. XXXX ide o nesprávne uplatnený nárok nakoľko zmluva predpokladala pri splnení ostatných predpokladov vzniku nároku na zmluvnú pokutu uplatnenie a splatnosť zmluvnej pokuty v lehote uvedenej podľa čI. J. O. X zmluvy o dielo. Prvý krát bola výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanému doručená až podaním z XX. XX. XXXX, a teda v čase podania danej žaloby sa ešte tento nárok ani nemohol stať splatným, bez ohľadu na vyššie uvedené okolnosti. Uviedol, že odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností, z opatrnosti je na mieste poukázať aj na to, že ustanovenie čI. J. O. X zmluvy o dielo je od začiatku v celom rozsahu neplatné, nakoľko má doslova úžernícku povahu. Zmluvná pokuta vo výške X % U. dlžnej sumy denne znamená, že jej výška má zodpovedať XXX % ročne. Takéto dojednanie zakladá značnú nerovnováhu v právach strán danej zmluvy o dielo a nepožíva právnu ochranu. Poukázal aj na to, že zmluvu o dielo spracoval a predkladal k podpisu žalobca, pričom ustanovenia o zmluvnej pokute sú pri porovnaní čI. J. O. X A. O. X v úplnej nerovnováhe, keď žalobcu je možné sankcionovať len zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z ceny diela čo zodpovedá XX,XX % ročne oproti zmluvnej pokute nastavenej v prospech žalobcu vo výške XXX % ročne. Postup žalobcu navyše odporuje Smernici Európskeho parlamentu a Rady XXXX/X/XX O. boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (d'alej len „Smernica"). Podľa Q. XX danej smernice platí, že : Platba dlžníka by sa mala na účely nároku na úrok z omeškania považovať za oneskorenú platbu vtedy, ak veriteľ nemá dlžnú sumu k dispozícii v deň splatnosti za predpokladu, že splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti. V danom prípade si žalobca ako veriteľ svoje zákonné povinnosti nesplnil - a nedoručil žalovanému daňový doklad a navyše neodstránil vady a nedorobky ním realizovaného stavebného diela, ktoré mu boli riadne vytknuté a voči nemu uplatnené. Žalovaný žiadal, aby súd rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol O. C. B. B., pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci a zároveň sa vyjadril, tak, že v celom rozsahu zotrváva na svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu a tvrdenia žalovaného považuje len za účelovú procesnú obranu s cieľom oddialiť plnenie splatného záväzku s poukazom na údajne nesplnenie zmluvných podmienok žalobcom až po ničím nepodložené a fabulované tvrdenia o údajnom zneužívaní práva žalobcom len z dôvodu, že si
uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky v upomínacom konaní. Uviedol, že podľa § 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uviedol, že zdôrazňuje, že v zmysle vyššie cit. ust. ZoUK, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uviedol, že uplatnil svoj nárok v tzv. upomínacom konaní, pre ktoré postačuje doložiť tento nárok spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a preto tvrdenia žalovaného, že „všetky nároky uplatňované žalobcom prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu a priznané platobným rozkazom O. C. B. B. sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX U. I. X. XX. XXXX je možné považovať za v celom rozsahu bezdôvodné a nemajúce oporu v platnej právnej úprave", je možné považovať buď za zjavné nepochopenie tohto alternatívneho spôsobu riešenia sporov o peňažné plnenie, nakoľko tento druh konania funguje paralelne vedľa štandardného konania, ktoré sa spravuje zákonom č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok, čo v praxi znamená, že je iba na voľnej úvahe žalobcu, či sa rozhodne svoj nárok uplatňovať v zmysle ust. § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku alebo v upomínacom konaní, alebo o dôkaznú núdzu žalovaného, ktorý sa snaží pozornosť upriamiť len na údajné procesné pochybenia zo strany súdu pri vydaní platobného rozkazu, keď žalovaný tvrdí, že žaloba nie je údajne procesne udržateľná a nie je dostatočným podkladom pre vedenie civilného konania, podaný návrh nie je dostatočným podkladom pre vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pretože nespĺňa predpísané obligatórne náležitosti podania v zmysle § 127 CSP. V kontexte vyššie uvedeného považuje žalobca ďalšie tvrdenia žalovaného v odpore o zneužití práva žalobcom len z dôvodu, že žalovaný neuznáva nároky uplatnené predmetným návrhom na vydanie platobného rozkazu ani sčasti a považuje ich za neopodstatnené v celom rozsahu, za ničím nepodložené a vykonštruované, pretože je to práve žalovaný, ktorý zneužil právo spôsobom, ktorý nie je možné označiť inak ako šikanózny výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného o tom, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v danej veci je dôkazom, že žalobca si je týmto úkonom údajne vedomí zásadného meškania so splnením povinnosti odovzdať dielo žalovanému riadne a včas a bez vád a nedorobkov. Uviedol, že nerozumie korelácii medzi podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a údajným meškaním žalobcu so splnením povinností, pretože zo zásad elementárnej logiky je zrejmý pravý opak, ak totiž žalobca všeobecne pristúpi k uplatneniu práva na súde a zaplatí súdny poplatok, asi to nemôže evokovať predstavu, že si je vedomý porušenia svojich zmluvných povinností. Aj toto tvrdenie žalovaného je len dôkazom o fabulácií pravdy a zahmlievaní skutočností na základe ktorých žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok. Uviedol, že nesúhlasí s opakovanými tvrdeniami žalovaného, že bol povinný dielo zhotoviť a odovzdať žalovanému do XX. XX. XXXX a doteraz sa tak nestalo, a nesplnil si svoju základnú povinnosť zhotoviteľa dielo dokončiť a odovzdať dielo žalovanému bez vád a nedorobkov. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca totiž predložil faktúru č. XXXXXXX, ktorej prílohou je aj celkový súpis vykonaných prác zo dňa X.X.XXXX, ktorý bol podpísaný aj žalovaným a v ktorom sú jasne okrem opisu prác, jednotkových množstiev a cien, uvedené odpočty a prípočty vykonaných resp. nevykonaných prác a preto tvrdenia žalovaného, že to z obsahu žaloby nie je zrejmé a žalobca pravdepodobne vyúčtoval ostatnú časť ceny stavebného diela, pričom sa tak stalo zjavne predčasne a nepreskúmateľne, už s ohľadom k súboru ním predložených dokladov, sú nepravdivé. Ako ďalej z celkového súpisu vykonaných prác vyplýva, nie sú v ňom uvedené žiadne vady a preto bol aj ako dátum dodania prác v cit. faktúre uvedený dátum X.X.XXXX. Preberací protokol, na ktorý žalovaný poukazuje a ktorý k žalobe predložil sám žalobca, a z ktorého obsahu síce vyplýva, že stavebné dielo v čase spísania protokolu (XX.XX.XXXX) malo vady, ktoré ale nebránili užívaniu diela avšak tieto vady boli následne odstránené resp. sa zmluvné strany dohodli na inom spôsobe ich riešenia. Uviedol, že prikladá v prílohe návrhu fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že vady boli v skutočnosti odstránené ako aj stručný popis. Uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného sa preto tvrdenia žalovaného o tom, že predložená faktúra nielen že neobsahuje identifikáciu súpisu ňou fakturovaných prác a materiálov, ale navyše neobsahuje ani takýto súpis potvrdený objednávateľom, javia ako nepochopiteľné a nezrozumiteľné. Uviedol, že rovnako nevysvetliteľné a šikanózne je vyhlásenie žalovaného, že „daná faktúra však doteraz nebola zo strany zhotoviteľa (žalobcu) objednávateľovi (žalovanému) doručená, a to aj napriek tomu, že zhotoviteľ bol na jej doručenie osobite písomne vyzvaný právnym zástupcom objednávateľa listom zo dňa XX.
XX. XXXX. Faktúru si totiž žalovaný resp. jeho štatutárny zástupca prevzal osobne spolu s celkovým súpisom prác dňa XX.XX.XXXX, čo je vyznačené na tomto súpise prác. Faktúra mu bola do vlastných rúk odovzdaná E. F. H., ktorý dočasne poskytoval technickú výpomoc pre žalobcu na stavbe, a túto skutočnosť dosvedčí žalobca aj svedeckou výpoveďou vyššie menovanej osoby s uvedením presného miesta odovzdania faktúry. Faktúra tak v súlade so zmluvou nadobudla splatnosť po uplynutí 14 dní od jej prevzatia (XX.X.XXXX) W. XX.X.XXXX, a dňom nasledujúcim (XX.XX.XXXX) sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť žalovanej istiny preukázateľne nastala XX.XX.XXXX považuje žalobca ďalšie tvrdenia žalovaného o tom, že ak nestala splatnosť istiny dlhu, potom nemohol vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania a ani nárok na zmluvnú pokutu, založené na tom základe, opäť len za účelové a nepravdivé tvrdenia. Je zrejmé, že vyhlásenia žalovaného v odpore, že pohľadávku žalobcu neeviduje v účtovníctve ani ju neuviedol v kontrolnom výkaze, zakladajú jeho zodpovednosť za protiprávne konanie, pravdepodobne s trestnoprávnymi dôsledkami. V kontexte toho vyznievajú tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej sumy denne znamená, že takéto dojednanie zakladá značnú nerovnováhu v právach strán danej zmluvy o dielo a nepožíva právnu ochranu, ako prinajmenšom nenáležité, keďže žalovaný zakladá svoju procesnú obranu založenú na vymyslených tvrdeniach, najmä o nedoručení faktúry v rozpore s už cit. zásadou poctivého obchodného styku, pričom s výškou zmluvnej pokuty podpisom zmluvy o dielo súhlasil, nebol k jej podpisu donútený, ako investor/objednávateľ mohol predložiť vlastný návrh zmluvy čo však neurobil. Uviedol, že žalovaný podľa dostupných informácií podal dňa 25.11.2022 návrh na vykonanie kolaudácie stavby : „J. L. C. A. - B. G.“, C. XX – J. L., C. XX – A., C. XX – J. M., C. XXX – C. H., C. XX – C. M., C. XX – M. N., C. XX – A. O., na pozemku katastrálne územie D., Parcelné číslo : H.–G. XXXX/X. Ku dňu podania tohto vyjadrenia, žalovaný už zrejme aj disponuje vydaným kolaudačným rozhodnutím, ktoré mu umožňuje stavbu užívať, ale v podanom odpore naďalej tvrdí, že dielo má vady a neboli odstránené, hoci už môže toto dielo užívať. Kolaudačné rozhodnutie je zároveň v zmysle § 82, ods. 1, stavebného zákona osvedčením, že stavba je spôsobilá užívania.
9. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alt. zabezpečovacieho opatrenia označil a pripojil ako dôkazy : platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 01.12.2023, upovedomenie o postúpení veci, fa Q. XXXXXXX a celkový súpis vykonaných prác, zmluvu o dielo č. XXX/XXXX U. I. XX.XX.XXXX, predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, zoznam účtov žalovaného vedených Finančnou správou, stavebné povolenie.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
18. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
22. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
23. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa CSP takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednak tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.
24. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas alebo po jeho skončení.
25. Zákon v ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladá dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
26. Poukazom na § 326 ods. 1 CSP súd uvádza, že ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a 2/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd teda skúma, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
27. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené nasledovné skutočnosti:
28. Súd mal osvedčené, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX Zmluva o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo „A. J. M. S. A. F. C., C. J. D., A. W. U. G. XXX XXX R. bez DPH. Podľa článku IV. Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že posledná faktúra vystavená zhotoviteľom bude vo výške najmenej 10% z ceny predmetu diela. Predmetnú faktúru objednávateľ uhradí až po odovzdaní a prevzatí diela bez vád a nedorobkov, resp. po odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole podľa č. J.. B. X tejto zmluvy. Lehota splatnosti predmetnej faktúry začína plynúť až po odovzdaní a prevzatí diela bez vád a nedorobkov, resp. po odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole, t.j. pred splnením tejto podmienky objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou danej faktúry.
29. Súd mal ďalej osvedčené, že žalobca ako dodávateľ dňa XX.XX.XXXX vystavil faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX, za stavebné práce na sumu XX XXX,XX R..
30. Súd mal osvedčené, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške XX XXX,XX R. predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX.
31. Súd mal osvedčené, že dňa XX.XX.XXXX bolo vydané stavebné povolenie v prospech žalovaného na stavbu „Výrobná hala s administratívou – B. G.“ nachádzajúcej sa na pozemku H./X v kat. úz. D..
32. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti. 33. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.
34. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva žalobcu odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.
35. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu že žalobca dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, túto neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.
36. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia nastane protiprávny stav a žalovaný bude vedený ako vlastník stavby, keďže je ako stavebník vedený v stavebnom povolení a v tejto dobe už stavbu užíva a teda má aj s veľkou pravdepodobnosťou vydané kolaudačné rozhodnutie. Uviedol, že stavba podľa oficiálnych zdrojov správy katastra ku dňu podania tohto návrhu nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva, a preto nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vyššie uvedených práv žalobcu, najmä jeho vlastníckeho práva k stavbe.
37. Súd mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď neosvedčil svoje tvrdenie, žeby žalovaný skutočne podal dňa XX.XX.XXXX návrh na vykonanie kolaudácie stavby, neosvedčil, žeby kolaudačné rozhodnutie bolo vydané. Zároveň žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaný robil úkony smerujúce k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej stavbe do katastra nehnuteľností. Podľa aktuálnych výpisov z listov vlastníctva, ktoré sa týkajú pozemkov, na ktorých by mala byť stavba postavená podľa predloženého stavebného povolenia, žalovaný nepodal žiaden návrh na zápis práv k predmetnej stavbe – na predmetných listoch vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba. Rovnako žalobca neosvedčil, žeby žalovaný robil úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k stavbe na tretiu osobu, či už darom, zámenou príp. inou formou scudzenia, alebo žeby robil úkony smerujúce k zriadeniu záložného práva v prospech tretej osoby alebo k zriadeniu vecného bremena v prospech tretej osoby, príp. zabezpečovacieho prevodu práva v prospech tretej osoby či ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, príp. žeby prevádzal užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k stavbe. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ide o neodkladné opatrenie počas konania, a teda by malo mať úzku väzbu k samotnému predmetu sporu. Pričom predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k stavbe, ale ide o žalobu na plnenie, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia pohľadávky titulom nezaplatenia faktúry za stavebné práce. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
38. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie. Žalobcom uvádzané tvrdenia – pokiaľ ide o návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a samotné vydanie kolaudačného rozhodnutia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. Súd uvádza, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenia ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení reálnej a bezodkladnej potreby úpravy pomerov v dôsledku konania žalovaného. Konkrétne žalobca neosvedčil skutočnosť, že by žalovaný podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, žeby mal v úmysle podať návrh na zápis vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností, či žeby mal v úmysle scudziť, zaťažiť, či inak nakladať so stavbou, tak žeby k nej zriadil práva v prospech tretích osôb. Zároveň má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá bezprostrednú väzbu s konaním vo veci samej, kde predmetom žaloby je uplatnený nárok na plnenie a nie určenie vlastníckeho práva k stavbe.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke v rámci konania vo veci samej. Dôkazné bremeno nesie pritom žalobca. Pričom túto povinnosť si musí splniť do vydania uznesenia
súdu prvej inštancie, nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
40. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd je povinný poskytnúť ochranu nie len tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
41. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko žalobca neosvedčil základné relevantné okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobne neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
42. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku žalobcu pre účely rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení.
43. Pokiaľ ide o návrh na zabezpečovacie opatrenie, ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.
44. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
45. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.
46. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
47. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
48. Na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu a pripojenými listinami súd konštatuje, že má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah) a z ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 70 759,20 eur s príslušenstvom v tomto konaní, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Súd zdôrazňuje že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej.
49. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na jeho podnikateľských účtoch, súd konštatuje, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. Súd má za to, že na žalobcovi, ktorý žiada zriadiť záložné právo na veciach patriacich žalovanému za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, zásadne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval či osvedčoval existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená (obdobne rozhodnutie N. C. C. D., uznesenie sp. zn. XXXX XX/XXXX).
50. Osvedčenie však už nie je možné tvrdiť vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil jednak tým, že jeho nenariadením nastane protiprávny stav a žalovaný bude uvedený ako vlastník stavby, keďže je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení v tejto dobe stavbu užíva a teda má aj
s veľkou pravdepodobnosťou vydané kolaudačné rozhodnutie a že zo správania žalovaného rezultuje obava ohrozenia výkonu rozhodnutia, nakoľko neuhradenú faktúru č.XXXXXXX na sumu XX XXX,XX Eur napriek tomu, že ju osobne prevzal, potvrdil celkový súpis vykonaných prác, nezaplatil.
51. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, žeby sa žalovaný zbavoval svojho majetku za účelom poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa, s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, zároveň neosvedčil, žeby mal žalovaný nejaké finančné problémy, ktoré by ohrozovali prípadný výkon exekúcie.
52. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť, naplnená nebola. Zo správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa mienil ukrátiť v prípadných priznaných právach, tak aby ich nemohol uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný budúci výkon.
53. Žalobcom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.
54. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný ju neuhradil. Samotný dlh nemôže byť bez preukázania ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorým by žalobca osvedčil, že žalovaný cielene znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa.
55. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Nakoľko ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alter. zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.