Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkýň 1/ R. M., bytom P., O. XXX/XX, I. republika, 2/ C. O., bytom Z., X. XXXX/XX, obidve právne zastúpené advokátkou Mgr. Zuzanou Dohnanskou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bottova 1341/101, proti žalovanému L. T., bytom E. XX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Rastislavom Škultétym, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. novembra 2019, č. k. -278, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

Žalobkyne 1/ a 2 m á j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 665 eur a žalobkyni 2/ sumu 665 eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 535 eur, a to v lehote do 31.01.2020, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 535 eur, a to v lehote do 31.01.2020, výrokom IV. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyne 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 10,84 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ustanovenému znalcovi Ing. Michalovi Vičanovi, miesto výkonu činnosti Jacovce, Potočná 9, sumu 179,85 eur, a to v lehote do 31.01.2020.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , až 3, , , , , , , , , , , , , , . V odôvodnení uviedol, že žalobkyne 1/ a 2/, resp. každá sa žalobou podanou dňa 28.01.2016 doplnenou dňa 01.04.2016 domáhala voči žalovanému (pôvodne Ing. L. T.) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1200 eur za užívanie E-KN parcely č. XXXX v k. ú. E. za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015. V priebehu konania pôvodne žalovaný zomrel, pričom uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. zo dňa 05.12.2017 súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičovi synovi L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX. Súd postupom podľa uznesením č.k. -115 zo dňa 20.2.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s Jozefom T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, ktorý je právnym nástupcom pôvodne žalovaného Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyne 1/ a 2/ nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku a ani

výšku bezdôvodného obohatenia. Pozemky pod rodinným domom žalovaného užívali nebohí právni predchodcovia, teda jeho stará matka a otec L. T. ako oprávnení a dobromyseľní držitelia desiatky rokov, a preto je toho názoru, že vlastnícke právo k nim nadobudli v súlade s ustanovením . Po vykonanom dokazovaní žalobkyne 1/ a 2/ navrhli, aby súd vydal v predmetnej veci rozsudok v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 535,- eur a žalobkyni 2/ sumu 535,- eur vzhľadom na ich podielové spoluvlastníctvo, nakoľko každá z nich je vlastníčkou jednej polovice pozemku a v prevyšujúcej časti zobrali žalobu späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a po vykonanom dokazovaní žalobu považoval opäť v celom rozsahu za nedôvodnú, pretože právni predchodcovia nadobudli pozemky pod jeho rodinným domom vydržaním. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo podľa žalovaného chýbajúca identifikácia k stavu registra C a E z katastra nehnuteľností. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkýň 1/ a 2/, späťvzatie žaloby v časti na pojednávaní dňa 06.11.2019, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 665,- eur a žalobkyni 2/ sumu 665,- eur zastavil. Z evidencie nehnuteľností mal súd preukázané, že žalobkyne 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti

- pozemku - parcely registra "E" parc. č. XXXX v k. ú. E. o výmere 1275 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pričom žalobkyňa 1/ od 12.7.2011 a žalobkyňa 2/ od 21.11.2013. Z rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi Ing. L. T. (pôvodný žalovaný) - uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 5.12.2017 mal súd preukázané, že žalovaný sa ako jediný dedič ku dňu 29.03.2016 stal výlučným vlastníkom stavby s. č. XX-rodinný dom na C-KN parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX a stavby - garáž bez s.č. na C-KN parc. č. XXXX/X. Taktiež z tohto dedičského rozhodnutia vyplýva, že všeobecná cena majetku poručiteľa predstavovala sumu 31934,97 eur, z toho suma 14072,25 eur predstavovala dlhy poručiteľa a suma 17862,72 eur predstavovala čistú hodnotu dedičstva. Podľa potvrdenia obce E. daň z nehnuteľností za pozemky par. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X za roky 2006 až 2013 uhradila U. T. a za 2014 Ing. L. T.. Z Písomného Znaleckého posudku č. 2/2019 zo dňa 16.01.2019 v znení jeho písomného Doplnenia č. 1 zo dňa 09.09.2019 vypracovaného ustanoveným znalcom Ing. Michalom Vičanom vyplýva cena obvyklého nájmu za užívanie E-KN parcely č. XXXX v k. ú. E. za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015 vo výške 1070,- eur. Aj keď žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že vlastníctvo k pozemkom zastavaných rodinným domom mali nadobudnúť právni predchodcovia žalovaného, tieto svoje tvrdenia nepodložil nielen uvedením skutkových okolnosti ako tieto pozemky mali nadobudnúť, ale ani neoznačil a nepredložil počas sporu dôkaz, ktorý by toto tvrdenie o nadobudnutí vlastníctva preukazoval. Vyjadrenie žalovaného o tom, že chce pozemok vydržať alebo potvrdenie o platení dane je pre preukázanie vlastníckeho vzťahu k pozemku nedostatočné. Vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo žalobkýň, každej v jednej polovici mal súd hodnoverne preukázané údajmi z katastra nehnuteľností, z ktorých súd vychádzal, keďže ich záväznosť nemal hodnoverne spochybnenú. I obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nie je zrejmé či parc. registra E č. XXXX je identická s parc. reg. C č. XXXX/X, XXXX/X a č. XXXX/ X súd považoval za účelovú, a to z dôvodu že údaj z katastra nehnuteľností o vlastníctve vo vzťahu k parc. registra E je rovnako záväzný ako v prípade vlastníctva parc. registra C, záväzným údajom nie je výmera pozemku a druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" ( o katastri nehnuteľností), ktorá okolnosť však bola v priebehu sporu nariadením dokazovania znalcom rozpoznateľná (pretože ako vypláva zo znaleckého posudku skutočná výmera parc. registra E je o 7 m2 menšia) a znalcom v prípade určenia výšky bezdôvodného obohatenia, výšku obvyklého nájmu i zohľadnená. Vykonaným dokazovaním výsluchom oboch žalobkýň mal súd preukázané, že v rozhodnom období t.j. v rokoch 2014 a 2015 nehnuteľnosť -pozemok parc. reg. „E“ č.XXXX, v k. ú. E. užíval právny predchodca žalovaného, jeho otec Ing. L. T.. Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobkýň, znaleckým dokazovaním mal súd preukázane, že na tejto nehnuteľnosti je umiestnená hlavná stavba rodinný dom, jeho príslušenstvo (plynová prípojka, spevnené plochy dvora, stavba garáže, skladov a chlievu, oplotenie pozemku) a v rozhodnom období rokov 2014 a 2015 bol pozemok využívaný na umiestnenie rodinného domu a jeho príslušenstva na bývanie a časť pozemku bola využívaná ako záhrada s poľnohospodársky využitím. Aj keď žalovaný poprel že by jeho predchodca (Ing. L. T., otec žalovaného) záhradu využíval, pretože bol invalid a nevládal, žalobkyňa 2/ jednoznačne uviedla, že odkedy nehnuteľnosť resp. podiel na nej nadobudla (v roku 2013) túto nehnuteľnosť užíval predchodca žalovaného. Súd tak mal preukázané, že Ing. L. T., otec žalovaného (právny predchodca žalovaného) jednoznačne nehnuteľnosť užíval a táto bola ním užívaná na účely vyplývajúce z tej skutočnosti, že sa na nej nachádzala nehnuteľnosť rodinný dom a garáž vo vlastníctve Ing. L. T., otca žalovaného i s príslušenstvom a priľahlá záhrada, ktoré časti pozemku ako celok, ktorý je oplotený, v celom rozsahu právny predchodca užíval. Obranu žalovaného, že jeho predchodca nehnuteľnosť neužíval, pretože z ohliadky aj z fotografií vyhotovených znalcom tvoriace prílohu vypracovaného znaleckého posudku

vyplýva, že táto nehnuteľnosť leží niekoľko rokov ľadom, považoval za účelovú, pretože aj z vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného je zrejmé, že je to tak preto, že od času kedy zomrel pôvodne žalovaný (29.3.2016) až doteraz, tieto aj keď ich (rodinný dom a garáž) žalovaný titulom dedenia nadobudol neužíva, pretože je od marca 2016 vo výkone trestu odňatia slobody. Nehnuteľnosti, ktoré sa na pozemku nachádzajú a aj samotný pozemok od smrti právneho predchodcu žalovaného nikto neužíva a neudržiava, a to preukazujú fotografie vykonané znalcom v čase ohliadky t.j. dňa 20.12.2018. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. je oplotený so vstupnou bránou od ulice. Žalovaný nepredložil hodnoverný dôkaz, ktorý by spochybnil výpoveď žalobkyne 2/, o tom že tento pozemok v rozhodnom období otec žalovaného užíval alebo preukázal to, že jeho právny predchodca aj napriek tomu, že bol vlastníkom rodinného domu a garáže s príslušenstvom na tomto pozemku, tento oplotený pozemok, na ktorom sa tieto nachádzajú neužíval.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba (potom ako došlo k jej čiastočnému späťvzatiu) je dôvodná. Právny predchodca žalovaného (otec) ako vlastník rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku v podielovom spoluvlastníci vlastníctve žalobkýň v rokoch 2014 a 2015 užíval tento rodinný dom i s príslušenstvom a tým aj pozemok par. reg. E č. XXXX, na ktorom je rodinný dom s príslušenstvom umiestnený spoločne aj s ďalšou časťou tohto pozemku, a to záhradou na poľnohospodárske účely bez toho, aby mal uzatvorený o užívaní tohto pozemku nejakú dohodu alebo za užívanie tohto pozemku platil žalobkyniam, ako podielovým spoluvlastníčkam v tomto období odplatu. Vlastníkom pozemku vedeného ako parc. reg. E č. XXXX, na ktorom sa nachádzal a toho času stále nachádza rodinným dom predchodcu žalovaného (toho času vo vlastníctve žalovaného, ktorý nadobudol ako jediný dedič spolu s príslušenstvom) sú podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. žalobkyne, každá v podiele 1- ica. Vlastníctvo pozemku mal tak súd preukázané. Aj keď strana žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnila vlastníctvo žalobcu, v konaní však neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie toho, že by vlastníkom pozemku pod stavbou žalovaného bol žalovaný, resp. niekto iný od žalobkýň odlišný subjekt. A preto žalobkyne, ktoré sú toho času preukázateľne vlastníčkami pozemku, každá v podiele 1- ica (a týmito boli aj v uplatnenom období rokov 2014 a 2015), majú ako vlastníci vzhľadom na ust. nárok na náhradu za užívanie pozemku treťou osobou, na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ). Tým, že stavba v tomto období vo vlastníctve právneho predchodcu je postavená na pozemku žalobkýň a právny predchodca žalovaného tento pozemok v celom rozsahu užíval za účelom bývania, mal na tomto pozemku umiestnenú stavbu, príslušenstvo stavby a ostatnú časť využíval ako záhradu na poľnohospodárske účely a v spore stranou žalovaného nebol predložený dôkaz o tom, že v tomto období právny predchodca mal uzatvorenú zmluvu oprávňujúcu užívať tento pozemok, užíval právny predchodca žalovaného tento pozemok vo vlastníctve žalobkýň bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu majú žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od toho kto tento pozemok užíval t.j. od právneho predchodcu žalovaného, a keďže ten kto tento pozemok užíval zomrel, za vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedá žalovaný ako jediný dedič a preto je povinný im toto bezdôvodné obohatenie vydať resp. zaplatiť. Súd mal preukázane že žalovaný nadobudol čistú hodnotu dedičstva vo výške 17862,72 eur a žalovaným v spore nebol predložený žiadny dôkaz, že v takomto rozsahu už dlhy jeho právneho predchodcu uhradil. Žalobkyne si uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2014 a 2015, pričom bolo preukázané výpoveďami strán sporu i znaleckým dokazovaním, že právny predchodca žalovaného v tomto období pozemok aj užíval tak, že na časti tohto pozemku mal postavený rodinný dom spolu s príslušenstvom v jeho vlastníctve a časť užíval na poľnohospodárske účely, preto nárok žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie užívania ich pozemku je dôvodný. Po čiastočnom späťvzatí si žalobkyne za toto žalované obdobie uplatňovali bezdôvodné obohatenie, každá vo výške 535,- eur. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu spochybnil. Žalobkyne za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia navrhli vo veci ustanoviť znalca. Ustanovený znalec Ing. Michal Vičan vo veci vypracoval písomný znalecký posudok, v ktorom určil výšku nájomného pozemku parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. za obdobie rokov 2014 a 2015 vo výške celkom 1070,- eur. Pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Na základe týchto kritérií pri hodnotení dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným znalcom

súd uviedol, že znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 16.01.2019 v znení jeho doplnenia zo dňa 09.09.2019 znalec presvedčivo zdôvodnil použitie zvolenej metódy a výšku nájomného. Na základe všetkých týchto okolností pri určení výšky obvyklého nájomného súd vychádzal z tohto znaleckého posudku, ktorý súd považoval za presvedčivý. Následne po vykonaní doplnenia k znaleckému posudku nemal súd dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca. Po vykonaní dokazovania, navrhnutého stranami sporu, nedošlo k spochybneniu správnosti znaleckého posudku, k postupu znalca, ako i použitia metódy či určenia konkrétnej výšky obvyklého nájomného pri znalcom zvolenej najvhodnejšej metóde. Je pochopiteľné, že každá strana sporu môže namietať znalecké zistenia, a to najmä v prípade, keď zistenia znalca nezodpovedajú predstavám tej - ktorej strany sporu. V tejto konkrétnej veci je rozhodujúce, že z objektívneho hľadiska sa znalec vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného ohľadom určenia výšky bezdôvodného obohatenia t.j. obvyklého nájmu a tento vychádza zo všetkých skutkových okolností zistených z vykonaného dokazovania a tieto zohľadnil vo svojom doplnení k znaleckému posudku a takto určenú výšku nenamietala ani strana žalobkýň. Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky obvyklého nájomného pozemku parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. určeného znaleckým posudkom Ing. Michala Vičana a jeho výšku za obdobie januára 2015 až decembra 2015 uplatnené v žalobe tak ustálil na sumu 1070,- eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobe (po jej čiastočnom späťvzatí) vyhovel. Suma 1070,- eur je výškou obvyklého nájomného tohto pozemku a teda výškou bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie január 2014 až december 2015. Túto sumu je žalovaný, ako jediný dedič po jeho predchodcovi (otec) a ktorý zodpovedá za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (a ktoré preukázateľne nadobudol vo výške 17862,72 eur), ktorý dlh jeho právnemu predchodcovi vznikol tak, že pozemok vo vlastníctve žalobkýň bez akéhokoľvek právneho dôvodu v uvedenom období užíval a preto je povinný žalobkyniam, ako podielovým spoluvlastníčkam s výškou podielu 1 - ica, zaplatiť každej sumu 535,- eur (1070,- eur/2). O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa , , . Žalobkyne tým že zobrali žalobu o zaplatenie sumy 1330,- eur (55,42%) späť zavinili zastavenie konania a v tejto časti sú povinné žalovanému uhradiť trovy konania. Avšak v časti o zaplatenie sumy 1070,- eur (44,58 %) boli žalobkyne úspešné, a preto im voči žalovanému patrí nárok na náhradu trov. Teda po zohľadnení pomeru zavinenia zastavenia konania a úspechu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,84 % (55,42-44,58 %), pričom podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O povinnosti žalovaného uhradiť výdavky konania, spočívajúce vo výdavkoch znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Žalobkyne navrhli v spore vykonať dokazovanie znalcom, ktorého súd v spore ustanovil a s ktorým dokazovaním boli spojené výdavky. Za vypracovanie znaleckého posudku bola znalcovi rozhodnutiami súdu zo dňa 25.1.2019, 15.5.2019 a 4.10.2019 priznaná odmena v celkovej výške 429,85 eur, na ktorej sume 250,- eur sa formou preddavku vo výške 250,- eur podieľali v spore žalobkyne. Z dôvodu, že žalovaný je len čiastočne úspešnou stranou v spore (žalovanému bola rozhodnutím uložená povinnosť) uložil mu súd povinnosť znalcovi uhradiť zostatok priznaného znalečného vo výške 179,85 eur, ktorá suma z celkovej výšky trov tohto dôkazu (znalečné) neprevyšuje neúspech (44,58 %) žalovaného v spore. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. . Súd dospel k názoru, po posúdení aktuálnych pomerov žalovaného, ktorý sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je toho času jeho v možnostiach splniť povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom v lehote troch dní a určil žalovanému dlhšiu lehotu do 31.1.2020, s prihliadnutím na predpokladaný čas ukončenia výkonu jeho trestu odňatia slobody, vyplývajúci z vyjadrenia žalovaného. Súd je názoru, že umožnením plnenia v súdom určenej lehote nebudú oprávnené záujmy tých, ktorým ma žalovaný plniť ohrozené.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výrokom II., III. a V. Uviedol, že v rámci svojej procesnej obrany v konaní od začiatku uvádzal, že vlastníctvo k pozemkom zastavaných rodinným domom nadobudli právni predchodcovia žalovaného vydržaním. Túto skutočnosť žalovaný preukázal súdu potvrdeniami správcu dane z nehnuteľností, z ktorých je možné vyvodiť záver, že právni predchodcovia žalovaného boli oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi predmetných nehnuteľností, pretože daňová povinnosť vzniká v prípade dane z nehnuteľností jej vlastníkovi. Nemožno sa teda stotožniť s názorom súdu, že je toto pre preukázanie vlastníckeho vzťahu k pozemkom nedostatočné. Keď žalovaný pokračuje procesne v konaní namiesto svojho nebohého otca, s ktorým nebol dlhý čas z dôvodu svojho pobytu vo výkone trestu v kontakte, preto nie je ani objektívne možné zabezpečiť iné dôkazy alebo svedectvá. Zo strany žalobkýň 1/ a 2/ nebola súdu predložená identifikácia dotknutých parciel, pričom žalobkyne 1/ a 2/ sú vlastníčkami parcely registra „E“ a dom žalovaného sa nachádza na parcele registra „C“. Žalobkyne 1/ a 2/ navyše nepreukázali, že by v období od 01.01.2014

do 31.12.2015, čo je doba trvania bezdôvodného obohatenia podľa ich žaloby, právny predchodca žalovaného predmetné nehnuteľnosti skutočne v tomto čase užíval. Fotografie, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku svedčia o tom, že spustnutá záhrada a dvor rodinného domu žalovaného ležia dlhé roky ľadom. S ohľadom na uvedené námietky mal súd podľa názoru žalovaného žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. je preto nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrokom V. napadnutého rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdnemu znalcovi Ing. Michalovi Vičanovi sumu 179,85 eur. Znalecký posudok č. 2/2019 spolu s doplnením bol vypracovaný z dôvodu, že žalobkyne 1/ a 2/ nepreukázali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorej sa domáhali. S ohľadom na vážne výhrady k znaleckému posudku znalca, v dôsledku ktorých musel znalec posudok dopĺňať a tiež s ohľadom na postavenie žalovaného, ktorý je osobou v hmotnej núdzi, nemal súd žalovaného k náhrade znalečného zaviazať. V prípade, ak by bol nárok žalobkýň 1/ a 2/ oprávnený a preukázaný, čo však žalovaný spochybňuje, mal súd zaviazať žalovaného s poukazom na jeho súčasné sociálne a spoločenské postavenie na plnenie v splátkach. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a V. je preto nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyne 1/ a 2/ zaviaže zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyne 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný v odvolaní spochybnil vlastnícke právo žalobkýň, pričom tvrdil, že právni predchodcovia žalovaného nadobudli pozemky zastavené rodinným domom vydržaním. Túto skutočnosť preukazoval potvrdeniami správcu dane, z ktorých je podľa neho možné vyvodiť, že právni predchodcovia žalovaného boli dobromyseľnými držiteľmi týchto nehnuteľností. Žalobkyne 1/ a 2/ svojimi výpoveďami uviedli, že L. T. st. (právny predchodca žalovaného) bol nimi oboznámený prostredníctvom ich právneho zástupcu o tom, že užíva pozemky v ich vlastníctve. Z tohto dôvodu nemohol byť dobromyseľný, pričom pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním je dobromyseľnosť jednou z podmienok. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nebolo zo strany žalovaného preukázané. V prípade, že by došlo k vydržaniu, nastali by zmeny aj v katastri nehnuteľností. Nestačí len tvrdiť, že právni predchodcovia žalovaného nadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním, ale je potrebné toto tvrdenie aj preukázať. Zo strany žalovaného bolo predložené iba potvrdenie správcu dane, ktoré však považovali za nepostačujúce. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že žalobkyne nepreukázali užívanie nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného. Je pravdou, že fotografie, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku potvrdzujú, že nehnuteľnosť nie je udržiavaná a leží niekoľko rokov ľadom, a to od smrti právneho predchodcu žalovaného, až po dátum ohliadky vykonanej znalcom. Právny predchodca žalovaného bol však vlastníkom domu, v ktorom riadne žil. Na pozemku si postupne vybudoval príslušenstvo (prístrešok, kôlňu) a riadne ho oplotil. Oplotenie ako aj vybudované príslušenstvo k rodinnému domu len potvrdzujú, že nehnuteľnosť bola ním riadne užívaná. Žalovaný v odvolaní uviedol, že vzhľadom na vážne výhrady k znaleckému posudku a s ohľadom na postavenie žalovaného, ktorý je osobou v hmotnej núdzi, nemal súd žalovaného k náhrade znalečného zaväzovať. S uvedeným názorom nesúhlasia, nakoľko žalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nespĺňa znaky takejto osoby. Ustanovenie znalca a vypracovanie znaleckého posudku za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia bolo nevyhnutné pre obe sporové strany. Preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia iným spôsobom ako znaleckým posudkom nie je ani možné. Z tohto dôvodu považovali žalobkyne aplikáciu ustanovenia súdom pre tento prípad za správnu.

6. Znalec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Znalecký posudok č. 2/2019 vypracoval v súlade s uznesením zadávateľa. Zistená hodnota nájmu zodpovedá definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a zodpovedá okrajovým podmienkam uvedených v uznesení. K výhradám žalovaného vypovedal na súde a uviedol, že ak sa zmenia okrajové podmienky úlohy znalca, tak môže vyhotoviť navrhované doplnenie znaleckého posudku s novými podmienkami. Uznesením z 13.5.2019 boli zadávateľom stanovené nové okrajové podmienky úlohy znalca. V Doplnení č. 1 tieto nové podmienky zohľadnil a odpovedal na úlohu/otázku zadávateľa. Nie je si vedomí chyby alebo nesprávne vyhotoveného znaleckého posudku č. 2 alebo jeho Doplnenia č. 1. Časť textu zástupcu žalovaného v časti „ S ohľadom na vážne výhrady k znaleckému posudku uvedeného znalca", považuje za subjektívny pohľad tejto strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV. a V. podľa potvrdiť ako vecne správny.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle .

10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 535 eur a žalobkyni 2/ sumu vo výške 535 eur. 11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyne 1/ a 2/ sa v danej veci domáhali pôvodne voči právnemu predchodcovi žalovaného (Ing. L. T.) vydania bezdôvodného obohatenia, a to každá vo výške 1.200 eur za užívanie parcely registra „E“ parc. č. XXXX v k. ú. E. o výmere 1275 m2, zapísanej na LV č. XXXX za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015 z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníčkami (každá v podiele jedna polovica) pričom na predmetnej parcele sú umiestnené parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X, na ktoré nie je založený list vlastníctva a na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X sú umiestnené stavby vo vlastníctve žalovaného, ktorý je dlhodobým a reálnym užívateľom uvedených parciel vrátane parcely registra „E“ parc. č. XXXX. Vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo žalobkýň, každej v jednej polovici mal pritom aj odvolací súd hodnoverne preukázané údajmi z katastra nehnuteľností, z ktorých súd prvej inštancie správne vychádzal, keďže ich záväznosť nebola hodnoverne spochybnená. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní, že vlastníctvo k pozemkom zastavaných rodinným domom mali nadobudnúť právni predchodcovia žalovaného vydržaním, odvolací súd túto tak ako správne aj súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko tieto svoje tvrdenia žalovaný nepodložil nielen uvedením skutkových okolnosti ako tieto pozemky mali nadobudnúť, ale ani neoznačil a nepredložil počas konania pred súdom prvej inštancie dôkaz, ktorý by toto tvrdenie o nadobudnutí vlastníctva preukazoval, teda ktorý by relevantne preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol, že vyjadrenie žalovaného o tom, že chce pozemok vydržať alebo potvrdenie o platení dane je pre preukázanie vlastníckeho vzťahu k pozemku nedostatočné. Teda aj odvolací súd mal bez dôvodných pochybností za dostatočne preukázané vlastnícke právo žalobkýň 1/ a 2/, a to z katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti (pozemku) - parcely registra „E“, parc. č. XXXX v k.ú. E. o výmere 1275 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobkyne 1/ a 2/ v konaní nepredložili identifikáciu predmetných parciel, ani túto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú, a to z dôvodu že údaj z katastra nehnuteľností o vlastníctve vo vzťahu k parc. registra E je rovnako záväzný ako v prípade vlastníctva parc. registra C, záväzným údajom nie je výmera pozemku a druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" ( o katastri nehnuteľností), ktorá okolnosť však bola v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nariadením dokazovania znalcom rozpoznateľná (pretože ako vypláva zo znaleckého posudku skutočná výmera parc. registra E je o 7 m2 menšia) a znalcom v prípade určenia výšky bezdôvodného obohatenia, výšky obvyklého nájmu i zohľadnená. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú i zo znaleckého posudku č. 2/2019 v znení jeho doplnenia č. 1 zo dňa 09.09.2019, ktorým bolo zistené, že pozemok parcela registra „E“, parc. č. XXXX v k.ú. E. tvorí podľa mapových podkladov pozemok pod stavbou rodinného domu súp. č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, spolu s príslušenstvom, ďalej ho tvorí dvor s predzáhradkou (parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X) a záhrada (parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X). Rovnako z

dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného, resp. otec žalovaného ako vlastník rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v rokoch 2014 a 2015 užíval tento rodinný dom i s príslušenstvom a tým aj pozemok par. reg. E č. XXXX, na ktorom je rodinný dom s príslušenstvom umiestnený spoločne aj s ďalšou časťou tohto pozemku, a to záhradou na poľnohospodárske účely bez toho, aby mal uzatvorenú o užívaní tohto pozemku nejakú dohodu alebo za užívanie tohto pozemku platil žalobkyniam ako podielovým spoluvlastníčkam v tomto období odplatu. Čo sa týka námietky žalovaného, že jeho predchodca nehnuteľnosť neužíval, pretože z ohliadky aj z fotografií vyhotovených znalcom tvoriace prílohu vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že táto nehnuteľnosť leží niekoľko rokov ľadom, aj túto námietku považoval odvolací súd za účelovú, pretože aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie výsluchom žalovaného je zrejmé, že je to tak preto, že od času kedy zomrel pôvodne žalovaný (29.3.2016), tieto aj keď ich (rodinný dom a garáž) žalovaný titulom dedenia nadobudol neužíval, pretože bol od marca 2016 vo výkone trestu odňatia slobody. Nehnuteľnosti, ktoré sa na pozemku nachádzajú a aj samotný pozemok od smrti právneho predchodcu žalovaného nikto neužíval a neudržiaval, a to preukazujú fotografie vykonané znalcom v čase ohliadky t.j. dňa 20.12.2018. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. je oplotený so vstupnou bránou od ulice. Žalovaný nepredložil hodnoverný dôkaz, ktorý by spochybnil výpoveď žalobkyne 2/, o tom že tento pozemok v rozhodnom období otec žalovaného užíval alebo preukázal to, že jeho právny predchodca aj napriek tomu, že bol vlastníkom rodinného domu a garáže s príslušenstvom na tomto pozemku, tento oplotený pozemok, na ktorom sa tieto nachádzajú neužíval. Vlastníkom pozemku vedeného ako parc. reg. E č. XXXX, na ktorom sa nachádzal a toho času stále nachádza rodinný dom predchodcu žalovaného (toho času vo vlastníctve žalovaného, ktorý nadobudol ako jediný dedič spolu s príslušenstvom) ako už bolo uvedené vyššie sú podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. žalobkyne, každá v podiele 1- ica. Vlastníctvo pozemku mal tak súd prvej inštancie správne preukázané. A preto žalobkyne, ktoré sú toho času preukázateľne vlastníčkami pozemku, každá v podiele 1- ica (a týmito boli aj v uplatnenom období rokov 2014 a 2015), majú ako vlastníci vzhľadom na ust. nárok na náhradu za užívanie pozemku treťou osobou, na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ). Tým, že stavba v tom období vo vlastníctve právneho predchodcu je postavená na pozemku žalobkýň a právny predchodca žalovaného tento pozemok v celom rozsahu užíval za účelom bývania, mal na tomto pozemku umiestnenú stavbu, príslušenstvo stavby a ostatnú časť využíval ako záhradu na poľnohospodárske účely a v spore stranou žalovaného nebol predložený dôkaz o tom, že v tomto období právny predchodca mal uzatvorenú zmluvu oprávňujúcu užívať tento pozemok, užíval právny predchodca žalovaného tento pozemok vo vlastníctve žalobkýň bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu majú žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od toho kto tento pozemok užíval t.j. od právneho predchodcu žalovaného, a keďže ten kto tento pozemok užíval zomrel, za vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedá žalovaný ako jediný dedič a preto je povinný im toto bezdôvodné obohatenie vydať resp. zaplatiť. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané že žalovaný nadobudol čistú hodnotu dedičstva vo výške 17862,72 eur, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie nebol žalovaným predložený žiadny dôkaz, že v takomto rozsahu už dlhy jeho právneho predchodcu uhradil. Žalobkyne si uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2014 a 2015, pričom bolo aj podľa odvolacieho súdu preukázané výpoveďami strán sporu i znaleckým dokazovaním, že právny predchodca žalovaného v tomto období pozemok aj užíval tak, že na časti tohto pozemku mal postavený rodinný dom spolu s príslušenstvom v jeho vlastníctve a časť užíval na poľnohospodárske účely, preto nárok žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie užívania ich pozemku je aj podľa odvolacieho súdu dôvodný. Žalobkyne za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia navrhli vo veci ustanoviť znalca. Ustanovený znalec Ing. Michal Vičan vo veci vypracoval písomný znalecký posudok, v ktorom určil výšku nájomného pozemku parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. za obdobie rokov 2014 a 2015 vo výške celkom 1070,- eur, pričom znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 16.01.2019 v znení jeho doplnenia zo dňa 09.09.2019 znalec presvedčivo zdôvodnil, zdôvodnil použitie zvolenej metódy a výšku nájomného. Súd prvej inštancie teda pri určení výšky bezdôvodného obohatenia správne vychádzal z výšky obvyklého nájomného pozemku parc. reg. E č. XXXX, k.ú. E. určeného znaleckým posudkom Ing. Michala Vičana a jeho výšku za obdobie januára 2014 až decembra 2015 uplatnené v žalobe tak správne ustálil na sumu 1070,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie správne žalobe (po jej čiastočnom späťvzatí) vyhovel a správne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam, ako podielovým spoluvlastníčkam s výškou podielu 1 - ica, každej sumu 535,- eur (1070,- eur/2), nakoľko žalovaný, ako jediný dedič po jeho predchodcovi zodpovedá za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (a ktoré preukázateľne nadobudol vo výške 17862,72 eur), zodpovedá

aj za dlh, ktorý dlh jeho právnemu predchodcovi vznikol tak, že pozemok vo vlastníctve žalobkýň bez akéhokoľvek právneho dôvodu v uvedenom období užíval.

12. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovaného uhradiť výdavky konania, spočívajúce vo výdavkoch znaleckého dokazovania. Žalobkyne navrhli v spore vykonať dokazovanie znalcom, ktorého súd v spore ustanovil a s ktorým dokazovaním boli spojené výdavky. Za vypracovanie znaleckého posudku bola znalcovi rozhodnutiami súdom prvej inštancie zo dňa 25.1.2019, 15.5.2019 a 4.10.2019 priznaná odmena v celkovej výške 429,85 eur, na ktorej sume 250,- eur sa formou preddavku vo výške 250,- eur podieľali v spore žalobkyne. Z dôvodu, že žalovaný je len čiastočne úspešnou stranou v spore (žalovanému bola rozhodnutím uložená povinnosť), súd prvej inštancie mu správne uložil povinnosť uhradiť znalcovi zostatok priznaného znalečného vo výške 179,85 eur, ktorá suma z celkovej výšky trov tohto dôkazu (znalečné) neprevyšuje neúspech (44,58 %). Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní, že súd ho nemal zaviazať k náhrade znalečného, lebo mal výhrady k znaleckému posudku znalca, v dôsledku ktorých musel znalec posudok dopĺňať a tiež s ohľadom na jeho postavenie, ktorý je osobou v hmotnej núdzi, rovnako odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd námietky žalovaného uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).