Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. mal. I. N., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, E., zastúpená matkou: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, E., 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/XX, E., 3. S. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. X/XX, E., všetci zast. : Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovaným: 1. Nemocnice s poliklinikami n.o. v likvidácii, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 45 732 205, zast. Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o. so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 740 951, 2. Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska 6, Nitra, IČO: 17 336 007, zast. Advokátska kancelária STOKLASA &STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o ochrane osobnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II.Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.

III.Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. - 3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV.Súd konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastavuje.

V.Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 3. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2019 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti ako dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti mal. žalobkyne 1. Žalobkyňa 1 sa domáha voči žalovanému 1 a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 150.000 eur, žalobca 2 sa domáha voči žalovanému 1 a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50.000 eur a žalobkyňa 3 sa domáha voči žalovanému 1 a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50.000 eur, s poukazom na ustanovenie . Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní boli poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti maloletej žalobkyne 1v súvislosti s pôrodnou a popôrodnou starostlivosťou, v rámci ktorej došlo zo strany žalovaných k závažným pochybeniam s trvalými následkami bez prognózy zlepšenia zdravotného stavu.

2.Pred začatím pojednávania právny zástupca žalobcov uviedol, že berie žalobu späť voči žalovanému v 2. rade.

3.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcov a žalovaných v súlade s ustanovením .

4.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na písomne podanej žalobe. Je nepochybné, že došlo v súvislosti s pôrodom k závažným poškodeniam žalobkyne 1, súčasný zdravotný stav je taký ako je popísané v žalobe. Podľa záverov znaleckých posudkov nie je žiadna prognóza zlepšenia zdravotného stavu, žalobkyňa 1 je vylúčená z riadneho občianskeho života. Fungujú len životne dôležité orgány, nekomunikuje, nežije riadnym spôsobom, nepociťuje blízkosť osôb. Je to zásah do súkromia žalobkyne ako aj žalobcov 2-3, čo sú jej starí rodičia, ktorí žijú so žalobkyňou a jej matkou v spoločnej domácnosti. Aj starí rodičia majú nárok na blízkosť citu s poškodenou, to je v ich prípade vylúčené. Majú žalobkyňu 1 ako jedinú vnučku, trpia na ňu po citovej stránke, denno-denne sa pozerajú na bezvládne dieťa, nemôžu sa podieľať na riadnom spolužití. Vzhľadom na závažnosť si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uplatnená výška vyjadruje situáciu v akej sa ocitli. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by premlčacia lehota začala plynúť od narodenia dieťaťa. Tá mohla začať plynúť najskôr vtedy keď bolo zistené, že došlo k porušeniu zdravia a mohla začať plynúť od vypracovania znaleckého posudku MUDr. O., čo bolo 30.1.2016. Navrhol, aby súd na vznesenú námietku premlčania z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprihliadal. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú v tom v akom stave sa dieťa nachádza od narodenia až po dnes. Až do vypracovania znaleckého posudku nebolo zrejmé, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu. Žalobkyňa 1 si v konaní pred Okresným súdom Žilina uplatňovala bolestné a SSU. Bolestné aj SSU, aj nemajetkovú ujmu si žalobkyňa 1 uplatňuje v súvislosti s poškodením zdravia. Či niečo bránilo žalobcom podať žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy skôr, nevedel uviesť, právne zastupovanie žalobcov prevzal v r. 2019.

5.Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní poukazoval na písomné vyjadrenie k veci, poukazoval na vznesenú námietku premlčania. Ďalej uviedol, že nie je daný právny základ na podanie tejto žaloby, rozhodnutie Okresného súdu Žilina nie je právoplatné, nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že situáciu zavinil žalovaný 1. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa s týmto sa nestotožňuje, žalobcom nič nebránilo podať žalobu, matka žalobkyne 1 podala v r. 2017 žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy, kde si uplatňuje sumu 1 milión eur, je to konanie vedené na Okresnom súde Nitra, sp. zn. , v tomto konaní je právne zastúpená advokátskou kanceláriou, nič jej nebránilo, aby podala ako zákonná zástupkyňa žalobkyne 1 túto žalobu.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, zástupcu žalovaného v 1.rade, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v 1. rade sa narodila dňa X.X.XXXX. žalovaný 1 jej poskytoval zdravotnú starostlivosť v priebehu pôrodu a po pôrode. Žalovaný 2 poskytoval neonatologickú zdravotnú starostlivosť žalobkyni 1 v období od 7.8.2014 do 20.8.2014. Žalobkyňa 1 trpí od svojho narodenia poškodeniami a závažnými poruchami zdravia s trvalými bolesťami, vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a pravidelnú rehabilitačnú liečbu. Zdravotné následky sú trvalé, bez prognózy zlepšenia zdravotného stavu. V žalobe boli popísané nasledovné poruchy zdravia u žalobkyne 1 : hypoxicko-ischemická encefalopatia vzniknutá v uvedenomo bdobí, kvadruparetická detská mozgová obrna, slepota na obe oči centrálneho typu, strata sluchu stredne ťažká, ťažká psychosomatická retardácia, symptomatický West-Lennox- Gastautov syndróm, trvalý výživa len sondou zavedenou do žalúdka, inkontinencia moču a stolice, neschopnosť vývoja reči. Zdravotný stav žalobkyne vyplýva zo znaleckých posudkov č. 2/2016 vypracovaného MUDr. V. O. a č.10/2016 vypracovaného MUDr. K. B. v spojení so znaleckým posudkom č. 150/2016 vypracovanom MUDR. W. X.. Žalovaní 2,3 sú starí rodičia žalobkyne 1, ktorí žijú so žalobkyňou 1 a jej matkou v spoločnej domácnosti. Matka žalobkyne 1 - F. N. sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobu súdu doručila dňa 8.8.2017. Na Okresnom súde Žilina prebieha pod sp.zn. konanie o náhradu škody, kde sa mal. I. N. ako žalobkyňa 1 a F. N. ako žalobkyňa 2 domáhajú voči žalovaným 1,2 náhrady škody .

7.Podľa , , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. K návrhu právneho zástupcu žalovaného 2, ako aj zástupcu žalovaného 1 na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. a veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. súd uvádza, že tento návrh zamietol, pretože rozhodnutie vo veci civilného konania vedeného na Okresnom súde Nitra, ako aj Okresnom súde Žilina by neprinieslo žiadnu zmenu v otázke posudzovania vznesenej námietky premlčania. Výsledok a právoplatné rozhodnutia v oboch týchto konaniach by nepriniesli žiadnu zmenu v tom, že nárok žalobcom prejednávaný v tomto konaní je premlčaný a preto nemá význam čakať na právoplatné skončenie týchto konaní.

8.Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu ešte pred otvorením pojednávania dňa 20.5.2020 súd postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a konanie voči žalovanému v 2.rade zastavil.

9.Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnostných práv. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 28.6.2007 sp. zn. uviedol, že k vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby. Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v uvedený len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle možno považovať za občianskoprávny

prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom , ale režimom a , . /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./ Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. To je jediná podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

11.S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.10.2011, zo dňa 17.2.2011, kde bolo konštatované, že právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné právo majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobkyne 1 došlo dňa 7.8.2014 kedy došlo k pôrodu žalobkyne 1, v dňoch 7.8.20014 - 20.8.20104 jej bola poskytovaná neonatologickú zdravotná starostlivosť.

12.Z uvedených skutočností vyplýva, že ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne 1zo strany žalovaných, stalo sa tak v období od 7.8.2014 do 20.8.2014, od tohto dátumu, teda odo dňa nasledujúceho po dni 8.8.2014, prípadne po dni 20.8.2014 si žalobcovia mohli uplatniť po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov do 8.8.2017, prípadne do 21.8.2017. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u

súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Žalobcovia žalobu včas nepodali, doručili ju na súd až po uplynutí premlčacej doby a to dňa 20.3.2019 a žalovaní 1,2 vzniesli námietku premlčania, súd žalobu z dôvodu jej premlčania zamietol a preto a sa ďalej nezaoberal meritom veci, či žalovaní nesú zodpovednosť za súčasný zdravotný stav žalobkyne 1.

13.Právny zástupca žalobcom argumentoval tým, že by súd mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa. Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom mali byť naplnené v takej intenzite, aby odôvodňovali tak významný zásah do právnej istoty. Podmienky, za ktorých je možné odmietnuť prihliadnutie na premlčanie, t. j. prihliadnuť na premlčanie a zánik nároku v dôsledku vznesenej námietky premlčania, spočívajú v odstránení mimoriadnej tvrdosti zákonných účinkov premlčania a súčasne v tom, aby oprávnený presvedčivo dokázal, že svoje právo nemohol z nejakého relevantného objektívneho dôvodu na súde uplatniť včas, najmä v dôsledku úmyselného konania dlžníka poškodiť veriteľa.

14.Odôvodnenosť námietky oprávneného a ním argumentovaná neprimeraná tvrdosť zostáva na posúdení a úvahe súdu, ktorý však prípadný rozpor výkonu práva musí skúmať objektívne. Pri tomto hodnotení súd musí vychádzať predovšetkým z okolností konkrétneho prípadu, pričom súd prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená a za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva), a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Tieto podmienky však v danej veci splnené nie sú, pretože sám navrhovateľ si spôsobil márne uplynutie premlčacej doby. Žalovaní 1,2 nenesú zodpovednosť za to, že žalobcovia nepodali žalobu v lehote troch rokov odo dňa kedy podľa ich tvrdení došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv zo strany žalovaných. Žalobcom nič nebránilo podať žalobu v premlčacej lehote, sama matka žalobkyne v 1. rade podávala prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na Okresný súd Nitra už dňa 8.8.2017, konanie je vedené pod sp.zn. . Neobstoja potom argumenty, že nemohla podať žalobu skôr, že jej mohla začať plynúť premlčacia lehota najskôr vtedy keď bolo zistené, že došlo k porušeniu zdravia a mohla začať plynúť od vypracovania znaleckého posudku MUDr. O., čo bolo 30.1.2016, pričom aj keby súd počítal premlčaciu lehotu od tohto dátumu, žaloba bola podaná neskoro - po uplynutí troch rokov aj po 30.1.2016 - až 20.3.2019. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania hneď pri prvom úkone, ktorý im patril, teda vo vyjadrení k podanej žalobe, ktorá im bola doručovaná. Vyjadrenia žalovaných boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov, ešte pred otvorením pojednávania súd vyslovil svoj právny názor a uviedol, že nárok žalobcov je uplatnený neskoro po uplynutí premlčacej doby, napriek tomu právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia - návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný , žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol pre jej premlčanie, konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastavil pre čiastočné späťvzatie.

16.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému v 1.rade súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný

1, keďže žaloba bola v celom rozsahu vo vzťahu k nemu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . Žalovaný 1 si uplatnil náhradu trov konania, pretože zakladateľom žalovaného 1 je Nitriansky samosprávny kraj, je napojený na verejný rozpočet, nemôže sa vzdať oprávnených nárokov. Okrem toho žalobcovia boli zastúpení právnym zástupcom, mohli si rozmyslieť či podajú žalobu, mali dostatok časového priestoru, vzhľadom na vyjadrenia žalovaných mohli zvážiť späťvzatie žaloby, čím by sa vyhli plateniu trov. O výške náhrady trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenie .

17.Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 3. rade nepriznal, aj keď žalobcovia zavinili zastavenie konania, ale žalovaný 2 si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.