Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-6-2020.pdf
PDF · 131.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: REKODOM, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 336 530, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so sídlom A. XXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Toman a Cingel s.r.o., so sídlom Dulov 140, 018 52 Dulov, IČO: 46 584 536, zastúpenému zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o určenie neexistencie pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/249/2017-348 zo dňa 16.7.2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/249/2017-348 zo dňa 16.07.2019 vo výroku I., ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/249/2017-348 zo dňa 16.7.2019 v napadnutých výrokoch
- II., ktorým súd žalobu zamietol,
- III., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Podľa výroku II. okresný súd žalobu zamietol a podľa výroku III. rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, rozšírenie žaloby žalobcu podaním zo dňa 10.01.2018, vyjadrenie žalovaného a za aplikácie ust. § 161 ods. 1, 2, § 159, § 183 ods. 1, 2, 3, 4, § 178 ods. 2, § 163 ods. 1, § 164 CSP výrokom I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a žalobu žalobcu zamietol.
3. Okresný súd uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP a skúmal, či pre konanie po zohľadnení vymedzeného predmetu sporu boli splnené podmienky konania, vrátane podmienky konania - negatívnej podmienky konania - litispendencie podľa § 159 CSP. V rámci tohto postupu okresný súd uviedol, že sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/88/2017 a svojim rozhodnutím, a to uznesením č.k. 19Cb/249/2017-231 zo dňa 4.3.2019, podľa výroku I. konanie v časti o určenie, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi
zo Zmluvy o dielo - rekonštrukcie kúpeľov SINA v Trenčianskych Tepliciach, v zmysle faktúry č. 1020160022 zo dňa 30.06.2016, faktúry č. 1020160026 zo dňa 30.07.2016, faktúry č. 1020160030 zo dňa 31.07.2016, faktúry č. 1020160033 zo dňa 30.09.2016, faktúry č. 1020160048 zo dňa 31.10.2016, faktúry č. 1020160057 zo dňa 30.11.2016, faktúry č. 1020170007 zo dňa 07.03.2017 + zrušenej faktúry č. 00201611 zo dňa 29.11.2016 spolu vo výške 48.588,21 Eur spolu s:
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 434,06 Eur odo dňa 31.07.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 485,28 Eur odo dňa 31.08.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 4.076,38 Eur odo dňa 01.10.2016 do 02.06.2017,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 3.622,38 Eur odo dňa 03.06.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 1.310,99 Eur odo dňa 01.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 2.601,43 Eur odo dňa 01.12.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 26.575,87 Eur odo dňa 31.12.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 13.558,20 Eur odo dňa 08.03.2017 do zaplatenia, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobcovi neexistenčná, zastavil. Následne, vo väzbe na toto rozhodnutie okresný súd uviedol, že predmetom ďalšieho konania v tejto veci zostala zvyšná časť vymedzená podaním žalobcu zo dňa 10.1.2018, v ktorej nebolo konanie zastavené, a to žalobcom navrhované určenie, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo č. ES016/2016 zo dňa 22.02.2016 na stavbe SNP 509/1 v Ilave, v zmysle faktúry č. 1020160058 zo dňa 30.11.2016 vo výške 1.046,29 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobcovi neexistenčná a určenie, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo č. ES087/2016 zo dňa 30.09.2016 na stavbe Moyzesova 392 v Dubnici nad Váhom, v zmysle
- faktúry č. 1020160051 zo dňa 07.11.2016 vo výške 1 856,11 Eur,
- faktúry č. 1020160056 zo dňa 30.11.2016 s nedoplatok vo výške 2.370,40 Eur,
- faktúry č. 1020160064 zo dňa 22.11.2016 vo výške 8.563,03 Eur,
- faktúry č. 1020170002 zo dňa 31.01.2017 vo výške 11.591,49 Eur,
- faktúry č. 1020170004 zo dňa 28.02.2017 vo výške 4.157,11 Eur,
- faktúry č. 1020170011 zo dňa 31.03.2017 vo výške 12.163,22 Eur,
- faktúry č. 1020170012 zo dňa 31.03.2017 vo výške 2.465,99 Eur, teda spolu vo výške 43.167,35 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžných súm, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobcovi neexistenčná.
4. Okresný súd uviedol, že vo veci vytýčil pojednávanie na termín 16.7.2019. Žalovaný podaním zo dňa 10.6.2019, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 10.6.2019 (č.l. 287 spisu), prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle ust. § 163 ods. 1 CSP žiadal konanie prerušiť z dôvodu podaného návrhu na začatie konkurzného konania žalobcu pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 37K/2/2018. Nahliadnutím do konkurzného spisu žalovaný zistil, že od začatia konkurzného konania pribúda stále viac nových veriteľov žalobcu, pričom mal za to, že výsledky konkurzného konania môžu mať vplyv pre predmetné konanie o určenie neexistencie pohľadávky.
5. Okresný súd uviedol, že v nadväznosti na návrh na prerušenie konania zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 10.7.2019, ktorým žalovaný predložil okresnému súdu uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/30/2019 zo dňa 21. mája 2019, ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalobcu v postavení dlžníka podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/63/2018-627 zo dňa 5.2.2019, ktorým Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vykonal komunikáciu s konkurzným súdom - Okresným súdom Bratislava I, ako vyplynulo z č.l. 314 až 317 spisu a tiež zisťovanie v Obchodnom vestníku tak, ako to vyplývalo z úradného záznamu podľa č.l. 327 spisu. K momentu meritórneho rozhodnutia okresného súdu, ako aj k momentu začatia pojednávania vytýčeného vo veci na deň 16.7.2019 mal okresný súd zistené, že v Obchodnom vestníku nebol uverejnený zápis uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu pod jeho aktuálnym obchodným menom REKODOM, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 336 530. V nadväznosti na tieto zistenia Okresný súd Žilina nehodnotil dôvod pre odročenie pojednávania vymedzený právnym zástupcom žalovaného v podaní zo dňa 15.7.2019, viažuci sa k podanému návrhu na prerušenie konania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Ostatné dôvody vymedzené
právnym zástupcom žalovaného v podaní zo dňa 15.7.2019 (č.l. 320 spisu), a to čerpanie dovoleniek, nemožnosť zabezpečenia adekvátnej substitučnej náhrady a zotrvanie žalovaného na účasti právneho zástupcu na pojednávaní, okresný súd nevyhodnotil pri obsahu predvolania na pojednávanie vytýčené na termín 16.7.2019 a úpravy podľa ust. § 183 ods. 1, 2 CSP ako dôležité dôvody pre odročenie pojednávania a ani ako spoľahlivo právnym zástupcom žalovaného preukázané dôvody. Okresný súd zdôraznil, že sám právny zástupca žalovaného dôvody, pre ktoré žiadal pojednávanie odročiť, uvedené v jeho podaní zo dňa 15.7.2019 ako čerpanie dovoleniek, nemožnosť zabezpečenia substitučnej náhrady a zotrvanie žalovaného na účasti právneho zástupcu na pojednávaní, uvádzal pre prípad, ak konajúci súd nevyhovie jeho žiadosti o odročenie pojednávania s tým, že žiada o ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Okresný súd mal za to, že i vzhľadom na túto formuláciu ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu žalovaného a žalovaného v Žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 15.7.2019, nevzhliadol ani dôvod pre postup podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Rovnaký záver okresný súd uviedol i vo väzbe k žiadosti o odročenie pojednávania na návrh na prerušenie konania, pričom v tejto časti okresný súd poukázal aj na závery prijaté k procesnému návrhu žalovaného, ktorý hodnotil ako vecne nedôvodný, čo vyústilo do rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
6. Okresný súd zistil, že právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané, čo vyplývalo z obsahu spisu podľa č.l. 297 rub spisu. I vo vzťahu k osobe právneho zástupcu žalobcu okresný súd poukázal na obsah predvolania, ktoré zahŕňa ust. § 183 CSP, v nadväznosti na čo ani pri existencii žiadosti o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.7.2019 nebol dôvod pre jeho odročenie na základe skutočností, ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu v podaní zo 16.7.2019, pretože vymedzený dôvod neúčasti - odcestovanie žalobcu v zahraničí, nebol hodnotený ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1 CSP. V žiadosti právneho zástupcu žalobcu nebol presne vymedzený dôvod nečakaných zdravotných problémov právneho zástupcu žalobcu a tento dôvod nebol spolu s podaním žiadosti o ospravedlnenie neúčasti a o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalobcu v súlade s úpravou ust. § 183 ods. 2 CSP spoľahlivo preukázaný, vrátane preukázania splnenia ďalších podmienok vyplývajúcich z ust. § 183 ods. 2 CSP, a to nemožnosť substitúcie, trvanie klienta na účasti práve označeného právneho zástupcu. Vychádzajúc z týchto skutočností a právnej úpravy v zmysle ust. § 183 ods. 1 a 2 CSP v spojení s úpravou § 180 CSP okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti právnych zástupcov strán.
7. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia uviedol, že vzhľadom podanému návrhu žalovaný na prerušenie konania podaním zo dňa 10.6.2019, komunikoval s konkurzným súdom - Okresným súdom Bratislava a zisťoval stav konania sp. zn. 37K/2/2018, ako aj vykonal šetrenie v Obchodnom vestníku s výsledkom úkonov, podľa ktorých na majetok žalobcu konkurz vyhlásený nebol, keďže bolo len začaté konkurzné konanie týkajúce sa dlžníka - žalobcu, pričom Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 37 K/2/2018-583 v konaní sp. zn. 37K 2/2018 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, Krajský súd v Bratislave na základe odvolania sa navrhovateľa konkurzu uznesením č.k. 1CoKR 63/2018-627 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a dovolací Najvyšší súd SR na základe dovolania dlžníka uznesením sp. zn. 5Obdo/30/2019 zo dňa 21.5.2019 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR 63/2018-627 odmietol. Okresný súd mal za to, že z dôvodov, ktoré vymedzil v návrhu žalovaný, resp. jeho právny zástupca na prerušenie konania, takéto prerušenie konania v zmysle ust. § 163 ods. 1 CSP do úvahy neprichádzalo. Pokiaľ išlo o prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP z dôvodov, ktoré boli vymedzené právnym zástupcom žalovaného v podaní zo dňa 10.6.2019, vrátane jeho doplnenia podaním zo dňa 15.7.2019, okresný súd nehodnotil prerušenie konania ako relevantné. Procesy prebiehajúce v rámci konkurzného konania týkajúceho sa žalobcu k momentu rozhodovania o návrhu na prerušenie konania nemali na konanie v predmetnej veci, a to vo veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 19Cb 249/2017 žiadne právne dôsledky. V tejto časti okresný súd poukázal na úpravu v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Na základe konštatovania vecnej nedôvodnosti návrhu žalovaného na prerušenie konania okresný súd výrokom I. rozhodol o jeho zamietnutí. Tento výrok bol súčasťou meritórneho rozhodnutia okresného súdu s poukazom na ust. § 162 ods. 3 CSP, podľa ktorého: O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne súd s rozhodnutím vo veci samej v spojení s úpravou Článku 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Ak sa právna vec nedá riešiť a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
8. V súvislosti so žalobou o určenie okresný súd poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP. Vykonal dokazovanie v rozsahu vyjadrenom v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku a zistil, že medzi sporovými stranami bola uzavretá Zmluva o dielo, v ktorej bol žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ č. ES016/2016 zo dňa 22.2.2016, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela na stavbe SNP 509/1, Ilava, ďalej č. ES087/2016 zo dňa 30.9.2016, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela na stavbe Moyzesova 392, Dubnica nad Váhom a ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela na stavbe Kúpele SINA - Trenčianske Teplice. Nebolo sporné ani to, keď z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/88/2017 vyplynulo, že si žalovaný v tomto konaní uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške 48.588,21 Eur z titulu tvrdeného neuhradenia ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo týkajúcej sa stavby Kúpele SINA v Trenčianskych Tepliciach. Vo vzťahu k ustálenému predmetu konania okresný súd konštatoval splnenie procesných podmienok na prejednanie a meritórne rozhodnutie vo veci, a to pohľadávky, určenia neexistencie ktorých sa žalobca domáhal vo zvyšnom predmete konania, ktoré sa nestali predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/88/2017. Žalobca uplatnil určenie neexistencie uvedených pohľadávok žalobou podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o po c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Okresný súd primárne uviedol, že naliehavý právny záujem na žalobcom navrhovanom určení nevyplýval z osobitného predpisu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení odôvodňoval žalobca tvrdeniami uvedenými výlučne v odôvodnení žaloby, a to v článku IV. jej písomného vyhotovenia, keď uviedol, že nie je iným spôsobom ako rozhodnutím súdu vo veci samej možné odstránenie existujúceho sporného právneho stavu, a teda vykonanie ochrany práv žalobcu a jeho oprávneného záujmu na odstránení právnej neistoty. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie uplatnenej pohľadávky podľa žalobcu bol daný tým, že zo strany žalovaného dochádza k uplatňovaniu si neexistujúceho práva či už prostredníctvom súdneho, či konkurzného konania, pričom takéto uplatňovanie neexistujúceho práva voči žalobcovi môže vyústiť do ďalekosiahlych negatívnych následkov, a to či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Takéto vymedzenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení, ktoré zostalo predmetom konania po rozhodnutí o čiastočnom zastavení konania, žalobca uviedol výlučne vo vzťahu k navrhovanému určeniu neexistencie pohľadávok v rozsahu, v ktorom bolo uznesením č.k. 19Cb/249/2017-231 zo dňa 4.3.2019 konanie zastavené. Vo vzťahu k určeniu neexistencie pohľadávok, ktorého sa žalobca domáhal v aktuálne ustálenom predmete konania, osobitne žalobca neuvádzal žiadne samostatné ani ďalšie alebo iné vymedzenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení. Uvedené primárne zdôraznil okresný súd. V nadväznosti na uvedené potom k predmetu konania primárne absentovali zo strany žalobcu tvrdenia vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na takto uplatnenom určení.
9. Okresný súd vo všeobecnej právnej rovine uviedol, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení nie je na strane žalobcu v prípade, ak je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa v konaní domáha určenia negatívnej skutočnosti, a teda neexistencie pohľadávok žalovaného, okresný súd sa zaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu, pri primárnom zohľadnení absencie tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k predmetu sporu. Okresný súd zohľadnil preventívny charakter akejkoľvek určovacej žaloby, ktorá má slúžiť predovšetkým ako prostriedok odstránenia právnej neistoty, ohrozenia práva a v prípade, ak už došlo k porušeniu, má slúžiť na odstránenie neistoty právneho postavenia žalobcu. V pomeroch prejednávanej veci okresný súd skonštatoval absenciu existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení neexistencie žalobcom vymedzených pohľadávok žalovaného, tak ako boli predmetom určenia. Pri tomto závere okresný súd vychádzal z toho, že vyhovením žaloby, teda určením neexistencie pohľadávok žalovaného by nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobcu a žalobcom vnímaného ohrozenia na jeho strane v tomto smere, že by sa takýmto rozhodnutím vylúčila možnosť uplatnenia týchto pohľadávok žalovaným voči žalobcovi, či už mimosúdne alebo prostredníctvom podania žaloby, teda v prípadnom súdnom konaní (vrátene konkurzného konania na majetok žalobcu). V konaní, predmetom ktorého by bolo zo strany žalovaného uplatnenie pohľadávok voči žalobcovi, by súd závermi súdu v tejto veci, a to Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 249/2017 viazaný nebol a mohol by si prejudiciálne otázku existencie alebo neexistencie či už základu, ako aj výšky týchto pohľadávok žalovaného vyriešiť autonómne, na základe výsledkov vlastného vykonaného dokazovania. Okresný súd mal za to, že žalobcovi nič nebráni pri uplatnení predmetných pohľadávok žalovaného voči nemu či už mimosúdne alebo prostredníctvom súdu brániť sa voči tomuto s rovnakou argumentáciou, s akou odôvodňuje navrhované určenie ich neexistencie. V prípade priznania
pohľadávok žalovaného voči žalobcovi žalovanému právoplatným súdnym rozhodnutím po vykonanom dokazovaní ohľadom ich skutkovej a právnej dôvodnosti, nebolo možné hovoriť ani o hrozbe ujmy alebo škody z toho plynúcej žalobcovi. Žaloba v tejto veci, ktorou sa žalobca domáhal určenia neexistencie predmetných pohľadávok, bola okresným súdom hodnotená ako žaloba, u ktorej absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na navrhovanom určení neexistencie pohľadávok. Z dôvodu absencie takéhoto naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcom okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Tento jeho postup potom nedal zákonný priestor ani pre hodnotenie vecnej dôvodnosti alebo nedôvodnosti samotnej existencie alebo neexistencie predmetných pohľadávok žalovaného na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania, zamietnutá. V časti, v ktorej došlo ku zastaveniu konania, procesné zavinenie na zastavení konania niesol žalobca z dôvodu uplatnenia práva - navrhovaného určenia pri absencii splnenia procesných podmienok konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Pri skonštatovaní procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v časti, ako vyplývalo z uznesenia č.k. 19Cb/249/2017-231 zo dňa 4.3.2019 a pri skonštatovaní nedôvodnosti zvyšnej žaloby mal žalovaný voči žalobcovi nárok na 100%tnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí za aplikácie ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva do všetkých výrokov rozhodnutia. Považoval postup okresného súdu za nesprávny, keďže procesným postupom mala byť žalobcovi ako sporovej strane znemožnená realizácia procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a taktiež podľa žalobcu okresný súd mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neexistencie pohľadávky, vo výške po čiastočnom zastavení súdneho konania uznesením okresného súdu sp. zn. 19Cb/249/2017 zo dňa 04.03.2019. Podľa okresného súdu v tejto časti, ktorá zostala predmetom sporu, si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia na takomto žalovanom určení. Žalobca zvýraznil, že vymedzenie naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie pohľadávok vyplýva z článku IV. žaloby zo dňa 21.12.2017, t.j. určenie neexistencie pohľadávok s vymedzením naliehavého právneho záujmu pre celé súdne konanie, teda pre pohľadávky, ktoré boli špecifikované v žalobe zo dňa 21.12.2017, ako i pre pohľadávky špecifikované v Návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 10.01.2018. Podľa žalobcu nebolo potrebné z jeho strany v Návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 10.01.2018, opätovne vymedzovať naliehavý právny záujem na určení predmetných pohľadávok. Podanie Návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 10.01.2018 nebolo podaním novej žaloby, ale podaním k pôvodnej žalobe v totožnom súdnom konaní, a teda ustanovenia vymedzené v žalobe zo dňa 21.12.2017 sa vzťahovali i na ustanovenia uvedené v Návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 10.01.2018.
12. Žalobca ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení má, pretože zo strany žalovaného uplatňovaním neexistujúceho práva dochádza k poškodzovaniu dobrého mena žalobcu a k vytváraniu reálneho predpokladu pre vznik majetkovej alebo nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca mal za to, že podanou žalobou, podaním návrhu na rozšírenie žaloby, dostatočne preukázal naliehavý právny záujem na určení neexistencie pohľadávok, teda skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným je v súčasnosti aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, čím je ohrozené právne postavenie žalobcu. Žalobca podal predmetnú žalobu preventívne z dôvodu zabránenia možnému vzniku nezvratnej škody na strane žalobcu.
13. Ďalej žalobca mal za to, že ak okresný súd neodročil pojednávanie vytýčené na deň 16.07.2019 o 13:10 hod., neumožnil sporovým stranám dostatočne uplatniť svoje procesné práva v súdnom spore, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnili a súčasne požiadali súd o odročenie pojednávania na neskorší termín. Z dôvodu, že o odročenie pojednávania žiadosťou zo dňa 15.07.2019 požiadal i žalovaný, došlo k situácii, že okresný súd rozhodol vec bez sporových strán. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu, a to na základe výzvy okresného súdu podaním zo dňa 6.11.2019 (č.l. 380 spisu), sa žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyjadril.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019 proti rozsudku okresného súdu vo výroku I., ktorým súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b), c) CSP a vo výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/6/2020-395 zo dňa 30.03.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.05.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. Primárne krajský súd z dôvodu rozsahu a dôvodov odvolania žalobcu, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 30.09.2019, keď žalobca uviedol, že podáva odvolanie do všetkých výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, sa zaoberal prípustnosťou odvolania žalobcu vo výroku I., ktorým okresný súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.
18. Z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že Návrh na prerušenie konania bol podaný žalovaným v podaní zo dňa 10.06.2019 (č.l. 273 spisu), t.j. tento návrh uskutočnil žalovaný, preto v prvom rade žalobca, ktorý takýto návrh nepodal, nebol osobou oprávnenou k podaniu tohto odvolania. Ak bol návrh žalovaného na prerušenie konania zamietnutý výrokom I. napadnutého rozsudku okresného súdu, v tejto časti bolo odvolanie žalobcu za aplikácie ust. § 386 písm. b) CSP odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Súčasne však odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019 proti výroku I., ktorým okresný súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, bolo odmietnuté aj za aplikácie ust. § 386 písm. c) CSP v spojení s ust. § 357 CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Hoci v napadnutom rozsudku okresného súdu v rámci poučenia je uvedené, že proti rozsudku okresného súdu je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline, tak takéto nesprávne poučenie o možnosti podania odvolania neoprávňuje žalobcu k podaniu odvolania proti výroku I., ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie konania. Zákon taxatívne v ust. § 357 CSP vymenováva rozhodnutia, len proti ktorým je odvolanie prípustné, a to v zmysle ust. § 357 písm. n) CSP, ak ide o uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V danej veci ale návrh žalovaného na prerušenie konania bol zamietnutý, preto zákon proti takémuto rozhodnutiu, resp. proti prvej výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolanie nepripúšťa, a tým aj z tohto dôvodu bolo odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019, smerujúce do výrokovej časti I. napadnutého rozsudku okresného súdu, odmietnuté.
19. Predmetom odvolacieho konania tak zostal napadnutý rozsudok okresného súdu len čo do výrokov II., ktorým bola žaloba zamietnutá a III., ktorý je závislým výrokom od výroku vo veci samej, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania.
20. Žalobca v odvolaní namietal, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ako aj, že takýmto postupom, keď okresný súd vec prejednal dňa 16.7.2019 v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, neumožnil žalobcovi dostatočne uplatňovať procesné práva v súdnom spore. Tento odvolací dôvod žalobcu nebol vyhodnotený zo strany krajského súdu ako relevantný.
21. Po oboznámení sa s postupom a priebehom konania pred okresným súdom žalobca mal vytvorený dostatočný priestor pre uplatňovanie procesných práv. Vyplýva to zo samotnej dĺžky súdneho konania, ktoré začalo doručením žaloby žalobcom na Okresný súd v Žiline dňa 21.12.2017 a rozhodnutím
vo veci dňa 16.7.2019. Od vyvolania súdneho sporu podaním žaloby žalobcom až do meritórneho rozhodnutia žalobca mal možnosť napĺňať svoje práva zaručené mu procesno-právnym predpisom, Civilným sporovým poriadkom, ako aj uplatňovať prostriedky procesného útoku. Okresný súd sa zaoberal žalobou žalobcu, ako aj návrhom žalobcu na rozšírenie žaloby v podaní zo dňa 10.01.2018, posudzoval podmienky konania v zmysle uznesenia č.k. 19Cb/249/2017-231 zo dňa 4. marca 2019.
22. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 21.05.2019, následne na 11.06.2019 a posledný termín, kde došlo k meritórnemu prejednaniu veci, bol vytýčený na deň 16.7.2019. V súvislosti s týmito termínmi a obsahom predvolania na nariadené pojednávanie boli tak žalobca, ako aj žalovaný poučení u sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania, poučení o skutkových tvrdeniach, o popretí skutkových tvrdení v zmysle ust. § 150, § 151 CSP, o postupe pri návrhu na výsluch svedka v zmysle ust. § 197 ods. 1, 2 CSP, ďalej boli poučení o následkoch nedostavenia sa na termín pojednávania, ako aj o dôvodoch odročenia pojednávania v zmysle ust. § 183 CSP. I napriek tomuto rozsiahlemu poučeniu okresným súdom, ktoré je obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, príkladmo predvolanie na č.l. 256, 257 spisu, sa žalobca, žalovaný ani ich zástupcovia nezúčastnili pojednávania konaného dňa 16.7.2019. Okresný súd správne skonštatoval, pokiaľ žiadosti právneho zástupcu žalobcu, a to žiadosti zo dňa 16.07.2019 (č.l. 333 spisu o odročenie pojednávania z dôvodu odcestovania žalobcu do zahraničia, z dôvodu nečakaných zdravotných problémov právneho zástupcu žalobcu) nevyhovel, a to s ohľadom aj na poučenie žalobcu, jeho právneho zástupcu v predvolaní o dôvodoch odročenia pojednávania v zmysle ust. § 183 CSP. Okresný súd správne uviedol, keď vymedzený dôvod neúčasti, a to odcestovanie žalobcu v zahraničí nebol hodnotený ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a súčasne v žiadosti o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalobcu nebol vymedzený dôvod nečakaných zdravotných problémov a následne ani spoľahlivo preukázaný, vrátane preukázania splnenia ďalších podmienok vyplývajúcich z ust. § 183 ods. 2 CSP, a to nemožnosť substitúcie, trvanie klienta na účasti práve označeného právneho zástupcu. Vzhľadom k tomuto, preto ak okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, tak takýmto postupom nezasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu, pretože okresný súd mal splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ak z ich strany nebol uvedený a súčasne ani preukázaný dôležitý dôvod ich neúčasti, resp. dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a u tvrdeného dôvodu právneho zástupcu žalobcu ani splnenie ďalších podmienok vyplývajúcich z ust. § 183 ods. 2 CSP. Krajský súd však dodáva, že ani prípadná účasť žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní by nemohla odstrániť základný dôvod zamietnutia žaloby, a to nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.
23. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu žalobcu, tak krajský súd sa stotožňuje s vecne správnym záverom okresného súdu, že žalobca u takto podanej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP a súčasne ustálenej praxe súdov nepreukázal, že na takto ním podanom určení by tu bol naliehavý právny záujem. Tak, ako správne uviedol okresný súd, naliehavý právny záujem nevyplýval z osobitného predpisu a súčasne ani nebol žalobcom preukázaný. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že ním podaná žaloba a následne aj podaný návrh na rozšírenie žaloby datovaný dňom 10.01.2018, mal vymedzený dôvod naliehavosti určovacieho výroku v zmysle Čl. IV. podanej žaloby, ktorou sa domáhal určenia neexistencie pohľadávok žalovaného, uplatňovaných voči žalobcovi, tak krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobcom vymedzený dôvod naliehavého právneho záujmu v zmysle čl. IV. podanej žaloby nie je dôvodom, ktorý by preukazoval naliehavosť na takomto požadovanom určení, ak podľa žalobcu má zo strany žalovaného dochádzať k uplatňovaniu neexistujúceho práva, či už prostredníctvom súdneho alebo konkurzného konania, ktoré uplatňovanie neexistujúceho práva voči žalobcovi má vyústiť do negatívnych následkov na strane žalobcu, či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že len takto podanou žalobou o učenie neexistencie vymedzených pohľadávok žalovaným voči žalobcovi a nie iným spôsobom je možné odstránenie existujúceho sporného právneho stavu, teda vykonanie ochrany práv žalobcu a jeho oprávnených záujmov na odstránení právnej neistoty. Podľa názoru krajského súdu takéto určenie nezamedzí vyvolávaniu ďalších sporov zo strany žalovaného, a to sporu o plnenie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi.
24. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že účelom a zmyslom určovacej žaloby je predísť prípadne ďalším žalobám, a vytvoriť stav právnej istoty medzi sporovými stranami. Žalobcom podaná žaloba o určenie neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi z ich zmluvného vzťahu a žalobcom tvrdený naliehavý právny záujem v zmysle čl. IV. podanej žaloby, neplní a nemôže splniť tento účel, pretože neodstráni stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a ani nepredíde možnému podaniu žalôb
žalovaným o plnenie ním tvrdených pohľadávok, ktoré má voči žalobcovi. Žalobcom podaná žaloba a ním vymedzený naliehavý právny záujem na tomto určení nezamedzí podaniu žaloby žalovaným o plnenie z jeho strany tvrdených pohľadávok voči žalobcovi a ich uplatňovaniu žalovaným v súdnom, prípadne v konkurznom konaní. Ide o výkon práv žalovaného, ktorému sa nezamedzí žalobcom podanou žalobou o určení neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi. Určovacia žaloba preto neplní preventívnu funkciu, t.j. nepredchádza vyvolaniu ďalších súdnych sporov, neodstráni stav právnej neistoty, ktorú tvrdí, že má žalobca v súvislosti s pohľadávkami žalovaného. Tak, ako bolo uvedené, nič nebráni žalovanému, aby sa ich domáhal v rámci žaloby o plnenie, pri podaní ktorej rovnako žalobcovi nič nebráni, aby uplatňoval prostriedky obrany, ktoré použil v rámci podanej žaloby o určenie neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi.
25. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení môže byť daný len v tom prípade, ak takto navrhovaným určením sa dosiahne odstránenie spornosti a ochrana práv a oprávnených záujmov, vytvorí sa pevný základ pre právne vzťahy sporu a predíde sa žalobe na plnenie, čo pri žalobcom podanej žalobe o určenie neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi nebolo splnené. Ak žalobca v takto podanej žalobe, ktorá je žalobou určovacou, neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Krajský súd uvádza, že podanou žalobou žalobcu o určenie neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi sa nevyrieši celý obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a tým žaloba žalobcu neplní svoj preventívny charakter a ani cieľ, pretože nezabráni ďalším prípadným sporom medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené vyplýva aj z toho, keď žalobca podľa podania zo dňa 10.01.2018, doručeného okresnému súdu dňa 8.2.2018 (č.l. 129 až 132 spisu), označeného ako návrh na rozšírenie žaloby pri určovacom výroku o neexistencii vymedzených pohľadávok žalovaného zo zmlúv o dielo vychádza z tvrdení, že má pohľadávky voči žalovanému z titulu zádržného (pre prípad odstránenia vád diela), nárok na zmluvnú pokutu, za primárneho tvrdenia žalobcom, že žalovaný dielo nevykonal v rozsahu, ako ho vyfakturoval. Aj z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba žalobcu (určenie negatívnej skutočnosti) nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Krajský súd dodáva, že naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Ako bolo už vyjadrené v odôvodnení rozsudku krajského súdu, určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, t.j. jej účelom je poskytnúť ochranu právam žalobcu, predovšetkým skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti, treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.
26. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže všetky skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal tak v žalobe, ako aj v rozšírení žaloby, má možnosť použiť ako obranu v prípadnom konaní o žalobe žalovaného o zaplatenie pohľadávky určenia neplatnosti, resp. neexistencie ktorej sa žalobca domáha. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, t.j. na uplatnenie určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP a ak z tohto dôvodu absencie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení žalobu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, priznaného žalovanému voči žalobcovi.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.