Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-352-2018.pdf
PDF · 155.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-13Csp/352/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, Č., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., IČO: 52 253 791, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o primerané finančné zadosťučinenie takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.452,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.252,20 € od 29.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2018 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.252,20 € a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 €. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným dňa 29.05.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500116993 a Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o úvere bol zo strany žalovaného poskytnutý žalobkyni úver vo výške 900 € a žalobkyňa sa zaviazala v 42-och mesačných splátkach po 28,20 € vrátiť žalovanému istinu úveru navýšenú o úrok a poplatok za poskytnutie úveru súhrne vo výške 1.247,40 €. Na základe bodu 7.1. dohody o poskytovaní služieb sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať mesačne poplatok za uzavretie dohody o poskytovaní služieb I vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru t.j. vo výške 20,90 €. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva neobsahuje povinné obligatórne náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. c/, d/, f/ g/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň je v zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa. Reálna RPMN zmluvy o úvere podľa dostupných kalkulačiek RPMN je vo výške 78,42 %, pričom RPMN podľa zmluvy je vo výške len 25,23 %. Vzhľadom na neuvedenie údajov resp. nesprávne uvedenie údajov vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné posúdiť zmluvu o úvere a spolu s ňou aj dohodu o poskytnutí služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bezpoplatkové. K neexistencii nároku žalovaného na odplatu za uzavretie dohody o poskytovaní služby uviedol, že táto je daná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, ktorá sa nevyhnutne vzťahuje na všetky zmluvy a dohody, ktoré boli v súvislosti s ňou uzavreté, tým, že nevznikla zmluva o úvere, neurčitosťou ustanovenia o dohode odplaty za uzavretie dohody o poskytovaní služieb, rozporom odplaty za uzavretie dohody o poskytovaní služieb so zákonom, neprijateľnosťou zmluvných podmienok. Poukázal na ust. §§ 44 ods. 1 a 2, 52 ods. 2, 52a ods. 2, 53 ods. 4 písm. t/, 54 Obč. zák. Uviedol
ďalej, že podľa ustanovenia 7.1. dohody o poskytovaní služieb sa „zákazník zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov v Oznámení Veriteľa o schválení úveru“. Zo znenia predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalovanému mal vzniknúť nárok na odmenu za uzavretie zmlúv (jednorazový úkon žalobkyne a žalovaného) a nie za „poskytovanie“ služieb v zmysle dohôd. Odmena žalovaného je podľa dohôd o poskytovaní služieb navyše koncipovaná ako pravidelná mesačná odmena, ktorá by sa však hodila viac na prípad, ak by žalovaný v rámci svojich formulárových zmlúv uzatváraných v stovkách prípadov vyžadoval pravidelné platenie odmeny za pravidelné poskytovanie služieb. To však v zmysle bodu 7.1. dohôd o poskytovaní služieb neplatí. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ust. bodu 7.1. dohody o poskytovaní služieb je neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu jeho neurčitosti. Osobitne poukázal na to, že neplatnosť normovaná v § 37 ods. 1 Obč. zák. je neplatnosťou absolútnou, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej moci. Taktiež uviedol, že v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. platí, že „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Spotrebiteľ totiž v uvedenom prípade nie je schopný určiť za čo vlastne mesačnú odmenu dodávateľovi uhrádza. Uviedol ďalej, že v rámci spotrebiteľských zmlúv je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa pravidelné peňažné plnenie za jednorazový úkon dodávateľa, ktorý navyše nemá trvajúci charakter. Mal zato, že dohoda o poskytovaní služieb je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, keďže ide o neindividuálne dojednanú zmluvu, na základe ktorej požaduje dodávateľ od spotrebiteľa plnenie za služby, ktoré nesledujú záujmy spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného, pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu sankcionuje zákon o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 900 €. Žalobkyňa z titulu zmluvy o úvere zaplatila na účet žalovaného súhrne sumu 2.062,20 € prostredníctvom splátok úveru a sumu 90 € ako poplatok za poskytnutie úveru, t.j. súhrne sumu 2.152,20 €, to znamená o 1.252,20 € viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 1.252,20 € tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v zmysle ust. 451 ods. 1 a 2 obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žalovaného vyzval na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak predpokladal, že žalovaný toto dobrovoľne nevydá, bude žalovaný v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Z uvedeného dôvodu si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa si popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje taktiež nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 € v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia žalobkyňa odôvodnila tým, že z dôvodu nezákonného postupu žalovaného nemohla žalobkyňa dlhú dobu disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, nárok na primeraná finančné zadosťučinenie je priamo daný zákonom, povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa má byť aj určitou formou sankcie dodávateľa - žalovaného, ktorý sa svojim postupom snaží obchádzať ustanovenia o právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (v tomto prípade najmä ust. o najvyššej prípustnej odplate za poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľom). Suma požadovaného finančného zadosťučinenia predstavuje približne 15 % zo sumy, ktorú mal žalovaný v pláne neoprávnene prijať od žalobkyne na základe predmetných zmlúv o úvere.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jej úkor v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500116993. Toto tvrdenie odôvodňuje tým, že a) nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere a b) že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti, v dôsledku čoho má byť úver bezúročný a bez poplatkov. Ad a) Tvrdenie o nevzniknutí zmluvy o úvere žalobca zdôvodňuje rozdielom v hodnote RPMN medzi návrhom na uzavretie zmluvy a jeho prijatím. Poprel tvrdenia žalobkyne, pretože hodnota a údaj RPMN sa dohodnúť medzi zmluvnými stranami nedá. Zákon č. 129/2010 Z. z. nielen že takúto dohodu nepredpokladá, ale z jeho ustanovení upravujúcich práve stanovenie hodnoty RPMN vyplýva, že nejde o údaj, ktorý by si zmluvné strany dojednávali. Žalovaný namietal, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v
danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákona č. 129/2010 Z. z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon č. 129/2010 Z. z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Samotný zákon č. 129/2010 Z. z. napríklad v § 11 ods. 1 písm. c) uvádza, že nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť úveru. Teda zákon aj na tomto mieste vychádza z určenia RPMN spôsobom stanoveným v zákone č. 129/2010 Z. z., a nie z toho, že pôjde o dohodnutý údaj. Poukál ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v uznesení sp. zn. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ad b) Tvrdenie o bezúročnosti úveru poprel, pretože sú v rozpore so súdnou praxou, ktorá sa ustálila vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. a smernice 2008/48/ES, ktorú uvedený zákon implementoval do nášho právneho poriadku. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky požadované zákonné náležitosti v súlade so zákonom. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o absencii adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere tvoria v zmysle jej bodu 14. Adresa, na ktorej absenciu poukazuje žalobca, sa nachádza v bode 12.1 čl. 12. Zmluvných dojednaní. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o absencii dátumu narodenia spotrebiteľa. Dátum narodenia je možné jednoducho odvodiť z rodného čísla spotrebiteľa, ktoré je v predmetnej zmluve uvedené. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o absencii doby trvania predmetnej Zmluvy. V prípade doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto je v zmysle bodu 9.1 čl. 9 Zmluvných dojednaní uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166. Dátum splatnosti poslednej splátky je taktiež explicitne vyjadrený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 21.01.2015, pričom týmto dňom je dátum 01.08.2018. Zmluvy obsahujú určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti
- explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.06.2015. Poukázal tiež na to, že záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES. Žalovaný poprel tvrdenie o nesprávnej hodnote RPMN. Aj keď zo žaloby nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že hodnota RPMN má byť 78,42 %, čiže absentuje akýkoľvek vecný argument alebo dôkaz o takomto tvrdení, predložil v prílohe rozpis vzorca RPMN preukazujúci korektnosť výpočtu RPMN. Neurčité tvrdenie žalobkyne odkazujúce na internetové kalkulačky nemožno považovať za relevantné. Žalobkyňa pri svojich výpočtoch vychádzala z nesprávnych vstupných údajov, do ktorých započítava aj odplatu z Dohody o poskytovaní služieb. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj uzatvorenie prihlášky je voliteľné. Ak by teda žalovaný dokument vôbec nepodpísal, tento by nikdy nevznikol. Pokiaľ by odplata za poistenie bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že do RPMN sa započítava odplata za služby výlučne v prípade, ak boli podmienkou získania úveru, čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné služby v zmysle článku I., bod 2 Dohody o poskytovaní služieb. K odplate podľa Dohody o poskytnutí služby v spojení s povinnosťou zápočtu do výšky RPMN dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoSr/1/2018, zo dňa 27.03.2018. Poprel tiež tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN. Žalobca neoznačil žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu, uvádza
iba neurčité tvrdenia bez odkazu na listinný dokument preukazujúci ich správnosť. Na preukázanie opaku tvrdenia žalobkyne predložil ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o neurčitosti uvedenia odplaty z Dohody o poskytovaní služieb, ktorá nebola individuálne dojednaná. Samotná Dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z článku I., bod 2 Dohody o poskytnutí služby: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mesačná odplata je v zmysle Dohody o poskytovaní služieb uvedená v percente z poskytnutej sumy úveru, pričom presnú výšku je možné určiť jednoduchým matematickým úkonom. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postavenia konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Žalovaný uvádzaný argument, že pravidelné plnenie za jednorazový úkon je v rozpore s dobrými mravmi neobstojí, nakoľko z obsahu predmetnej Dohody vyplýva, že ide o pravidelne poskytované služby, a nie o jednorazovú službu. Žalovaný záverom poprel nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 €. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Predpoklad formulovaný v zákone, cit. „úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ vyžaduje logicky rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného sporu - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia (porov. § 159 ods. 2 O.s.p., § 228 ods. 2 CSP). Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných prípadoch. S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti, pričom k takému to dnešného dňa nedošlo, a zároveň to považujeme za duplicitné uplatňovanie nárokov. Systematickým a jazykovým výkladom ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať, ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti, pričom toto úspešné uplatnenie práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. To, že spotrebiteľ musí byť žalobcom možno vyvodiť z prvej vety zákonného ustanovenia, ktorá výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Samotné právo na priznanie finančného zadosťučinenia vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V zmysle uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobkyňa následne v replike uviedla, že v zmysle ustálenej právnej teórie i praxe platí, že zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej zmluvy, pričom platí, že zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý
obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh a jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh so zmeneným obsahom. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované parametre. K predmetnému tvrdeniu žalovaného v prvom rade uvádzame, že ide jednoznačne o klamlivé tvrdenie. Zmluvné dojednania totiž predstavujú samostatný dokument, ktorý nepredstavuje technickú ani inú súčasť zmluvy o úvere a už vôbec nie sú uvedené na zadnej strane zmluvy. Rozsah zmluvných dojednaní je 7 strán, takže je objektívne nemožné, aby boli obsiahnuté na zadnej strane zmluvy. V zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a konštantnej judikatúry platí, že v prípade absencie čo i len jedinej náležitosti vymedzenej v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vyvodiť príslušnú zákonnú sankciu, ktorou je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň v zmysle dikcie zákona a konštantnej judikatúry platí, že všetky zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva o úvere, nie zmluvné dojednania ako uvádza žalovaný. Pri pripustení výkladu prezentovaného žalovaným by sme dospeli do štádia, že akýkoľvek obligatórny údaj zmluvy o úvere môže byť uvedený v akomkoľvek dokumente, na ktorý ako svoju súčasť odkazuje úverového zmluva. Žalobkyňa nepopiera, že časť obsahu zmluvy sa môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy ako i náležitosti zmluvy vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť upravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaje vypočítané v § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za údaje, ktoré musia byť obsahom zmluvy o úvere a že tieto je potrebné uviesť priamo v texte zmluvy tak, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi mal možnosť riadne oboznámiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že doba trvania zmluvy o úvere je uvedená v článku 9, ods. 9.1 zmluvných dojednaní a deň konečnej splatnosti je uvedený v článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Žalovaný tiež uviedol, že adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť sa nachádza v článku 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii žalobcu a s poukazom na dikciu zákona nie je možné takéto uvedenie predmetných údajov považovať za súladné so zákonom. V čase uzatvorenia zmlúv o úvere zákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval uvedenie týchto náležitostí priamo v zmluve o úvere. K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o dátume narodenia spotrebiteľa uvádzame, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) v spojení s § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon pod sankciou bezúčelnosti a bezpoplatkovosti vyžadovali pri označení spotrebiteľa uvedenie jeho dátumu narodenia, a to popri označení rodným číslom. Z úmyslu zákonodarcu je teda evidentné, že v zmluve má byť uvedené ako rodné číslo, tak aj dátum narodenia, a to bez ohľadu na možnosť odvodenia dátumu narodenia od rodného čísla. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej popiera tvrdenie o nesprávnej hodnote RPMN, taktiež uviedol, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru, dodáva, že pokiaľ by odplata za poistenie bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by takýto postup bol v rozpore so zákonom. K uvedenému uviedol, že ako osobitný nedostatok zmluvy o úvere je nutné považovať nesprávne uvedenie RPMN. Žalovaný nesprávne vypočítal RPMN úmyselne, a teda v tomto prípade ide zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 a nasl. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný úmyselne ponížil výšku RPMN poskytovaného spotrebiteľského úveru čím znemožnil spotrebiteľovi porovnať obdobné úverové produkty a uviedol žalobkyňu - spotrebiteľa do omylu vo výške ročných nákladov, ktoré na ponúkaný úver spotrebiteľ vynaloží. Žalovaný ako veriteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere vedel, že bude žalobkyni v súvislosti so zmluvou o úvere poskytovať aj služby na základe Dohody o poskytovaní služieb za odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Uvedené je odôvodnené tým, že tak Zmluva o úvere ako i Dohoda o poskytovaní služieb boli zo strany žalobcu - spotrebiteľa podpísané 27.05.2015, následne boli uvedené návrhy predložené a posudzované žalovaným - veriteľom, ktorý ich v totožný deň 29.05.2015 prijal. V čase prípravy návrhov žalobcu (tieto pripravoval žalovaný), ako ich prijímania žalovaný vedel, že nákladom spotrebiteľa, ktorý musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere je aj poplatok za uzavretie dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný však napriek vyššie uvedenému pri výpočte RPMN účelne a absolútne nesprávne do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za uzavretie Dohody o poskytovaní služieb. Z uvedeného dôvodu nemožno výšku RPMN uvedenú v zmluve o úvere považovať za správnu, reálnou
výškou RPMN predmetnej zmluvy je totiž RPMN vo výške 78,42 %. Nepopierateľná nesprávnosť výšky RPMN v Zmluve o úvere bez ďalšieho spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sama o sebe bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o úvere.
4. Žalovaný nevyužil možnosť dupliky a ďalej sa už nevyjadril.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 21.05.2020, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa ale dostavil sa jej právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a mal za to, že tak návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj návrh na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia bol riadne zdôvodnený.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobnými návrhmi, zmluvou o revolvingovom úvere, dohodou o poskytnutí služieb, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, oznámením žalovaného zo dňa 12.11.2018, rozpisom vzorca pre výpočet RPMN k zmluve, Zmluvnými dojednaniami a na ich základe zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa uzatvorila dňa 29.05.2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500116993, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 900 €, ktorý sa zaviazala splácať po 49,10 € (mesačná splátka úveru s platbou dohody o poskytovaní služieb), mesačná splátka úveru 28,20 €, počet splátok 42, ročná úroková sadzba 17,42%, RPMN 25,23%, priemerná RPMN vo výške 37,67%, poplatok za poskytnutie úveru 90 €. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala zaplatiť činila sumu 1.274,40 €. Zároveň žalobkyňa a žalovaný v ten istý deň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500116993, ktorej predmetom sú podmienky poskytovania služieb, a to nasledovných služieb v zmysle čl. II. Dohody o poskytovaní služieb: (i) Informácie o zostávajúcich záväzkoch, (ii) Odklad splatnosti splátok, (iii) Informácia pred splatnosťou splátky, (iv) Informácia o prijatí platby, (v) Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) Zmena zmluvy na podnet klienta, (vii) Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) Druhá upomienka zdarma, (ix) Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“). Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
16. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu2a naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
17. Podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
18. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa ust. § 2 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
23. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500116993 dňa 29.05.2015 (ďalej len „zmluva“). V ten istý deň ako zmluvné strany uzavreli zmluvy, uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500116993. Podľa výpisu z obchodného registra, žalovaný má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predložených zmlúv je evidentné, že ide o tzv. typové zmluvy, teda zmluvy, vrátane ich zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalovaným bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy a dohody o poskytovaní služieb uzavretých dňa 29.05.2015 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu a dohodu o poskytovaní služieb sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.
33. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 900 €. Žalobkyňa úver začala čerpať a aj vyčerpala. V ten istý deň ako zmluva bola uzavretá aj dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej mali byť poskytované v nej špecifikované služby za dohodnutú odplatu. V dohode o poskytovaní služieb predstavuje odplata 2,58 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (t.j. zo sumy 810 eur).
34. V prípade dohody o poskytovaní služieb je zrejmé, že ide síce formálne o samostatnú zmluvu, avšak jej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dôkazné bremeno o preukázaní opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané. Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorené v ten istý deň ako zmluva revolvingovom úvere, vzhľadom na ich akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi mala byť zarátaná aj odmena podľa týchto dohôd, čo vyplýva z § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata totiž integruje všetky plnenia, ktoré sú spojené alebo vyžadované pri poskytnutí plnenia. Z dohody o poskytnutí služieb je zrejmé, že je uzatváraná súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a zároveň služby podľa tejto dohody sú priamo spojené s úverovým vzťahom.
35. Na základe uvedeného podľa § 1a nariadenia č. 87/1995 Z. z. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
36. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 (zverejnených 31.03.2015) bola ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane vo výške 13,83 %. Najvyššia prípustná odplata teda bola 27,66% (2x 13,83%).
37. Je nepochybné, že RPMN uvedená v zmluve predstavovala viac ako uvádzaných 25,23%, keďže sám žalovaný v replike potvrdil, že dohodu o poskytovaní služieb nezahrnul do výpočtu RPMN a zákonite je to viac ako najvyššia prípustná odplata 27,66%. V zmysle uvedeného je preto výška odplaty v rozpore so zákonom a to s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.
38. Súd má tiež za to, že dohoda o poskytovaní služieb nebola individuálne dojednaná, keďže celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobkyne a odmena za službu. Ako už bolo vyššie konštatované, dôkazné bremeno na preukázaní opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Obč. zák. ) žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané.
39. Podľa názoru súdu odplata dohodnutá v dohode o poskytovaní služieb je tiež nepochybne v rozpore s dobrými mravmi pre výrazne neprimeranú cenu za plnenie. Cena mala byť vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto prípade nebolo naplnené. V dohode o poskytovaní služieb totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,58 % zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru.
40. V danom prípade žalobkyňa mala mesačne platiť 2,58 % zo sumy 810 eur, teda mesačne 20,90 €, za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mala zaplatiť sumu 877,72 €, teda sumu prevyšujúcu reálne poskytnutú sumu úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, teda sumu 810 €. Navyše túto sumu by spotrebiteľ musel zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma).
41. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Obč. zák. a medzi nimi pod písm. t) sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a pod písm. v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
42. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu presahujúcu reálne poskytnutý úver. Nepochybne teda zmluvné podmienky v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.2.2016, sp. zn.15Co 39/2016).
43. Súd ďalej považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže žalovaný do jej výpočtu nezahrnul odplatu z dohody o poskytnutí služieb, čo sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe.
44. Z oznámenia žalovaného zo dňa 12.11.2018 je zrejmé, že žalobkyňa uhradila všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 900 € a žalobkyňa reálne zaplatil žalovanému súhrne sumu 2.062,20 € (49,10 € x 42) prostredníctvom splátok úveru a sumu 90 € ako poplatok za poskytnutie úveru, t. j. spolu sumu 2.152,20 €, čo žalovaný ani nenamietal a nepoprel. Keďže sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.252,20 € (2.152,20 € - 900 €).
45. Vzhľadom na uvedené sa súd s ďalšími námietkami žalobkyne (už) nezaoberal.
46. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč. zák.).
47. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5% ročne zo sumy 1.252,20 € od 29.12.2018 do zaplatenia.
49. Žalobkyňa sa ďalej požadovala vydania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 €, čo predstavuje približne 15% zo sumy, ktorú mal žalovaný v pláne neoprávnene prijať od žalobkyne ma základe predmetnej zmluvy o úveru spolu s dohodou o poskytovaní služieb.
50. Podľa ust. § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
51. Podľa ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
52. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akceptovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. I bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.
53. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom o ochrane spotrebiteľa) a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žalovaný tak preukázateľne porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa v tomto konaní a jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdení žalovaného, že prv musí byť samostatne právoplatne rozhodnuté súdom o porušení práva spotrebiteľa a ten až následne sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia. Toto jeho tvrdenie podľa názoru súdu nevyplýva zo znenia zákona (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) a zároveň z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobcovia - spotrebitelia sa bežne domáhajú napr. vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň aj primeraného finančného zadosťučinenia (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/57/2017) a súdy o tom bežne (súbežne) rozhodujú.
54. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na všetky okolnosti veci a to najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy žalobkyne. Žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil o sumu 1.252,20 € a tá žiada primerané finančné v sume 200 €. Súdu sa táto suma javí ako primeraná, pretože ide o sumu, ktorá je výrazne nižšia, než suma, ktorú mal inkasovať žalovaný. Súd preto skonštatoval, že došlo k naplneniu podstaty obsahu zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobu považoval tiež v tejto časti za dôvodnú a zaviazal tak žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 €.
55. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyňa bola v konane plne úspešná, preto žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).