Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-37-2020.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484 proti povinnému: X. I., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX/XX, H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12, pod sp. zn. EX 3694/2011, o vymoženie 119,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.10.2018, č. k. 35Er/2416/2011-11, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,88 eur do pätnástich dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 31.08.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky na základe exekučného titulu. Dňa 21.03.2018 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 55,86 eur. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten ako súdom splnomocnená a poverená osoba na vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej činnosti za účelom preverenia majetku povinného a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí najvhodnejší spôsob výkonu exekúcie tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 29.09.2011 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu bydliska uvedenú v registri obyvateľov. Súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou s dopravným inšpektorátom, a zistil, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla. Súdny exekútor sa ďalej pokúsil vykonať exekúciu spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, ústredie bolo zistené, že povinný je zamestnaný u I. G. od 04.03.2013. Súdny exekútor sa preto pokúsil vykonať exekúciu spôsobom zrážkami zo mzdy povinného, avšak ani tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Súdny exekútor tiež vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z iných príjmov povinného (nemocenské dávky), avšak ani týmto spôsobom sa nepodarilo uspokojiť
pohľadávku oprávneného. Súčinnosťou s bankami bolo zistené, že povinný má vedený účet v banke, avšak na účte sa nachádza v mínusových hodnotách. Opätovnými lustráciami v Sociálnej poisťovni súdny exekútor zistil, že povinný ukončil pracovný pomer k 16.12.2013. Lustráciou v kataster portály na internete súdny exekútor zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľností, avšak tieto sú zaťažené exekučnými záložnými právami so skorším poradím. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie a rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,88 eur.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávneného a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania.
4. V odvolaní oprávnený uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázanej nemajetnosti povinného nakoľko povinný je fyzická osoba, ktorá v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2011 až doposiaľ bola a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XX v okrese H. F., obec H. - H.. Oprávnený zároveň nemal vedomosť o tom, že by sa súdny exekútor pokúsil o predaj nehnuteľností. Oprávnený mal za to, že tieto skutočnosti nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože povinný môže kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním, osobitne taktiež z dôvodu, že ide o osobu ešte v produktívnom veku. Oprávnený poukázal na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a trval na využití celej desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia.
5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneného (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3411297611-GC04/11 zo dňa 08.06.2011. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 19.09.2011. Podaním zo dňa 15.03.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, nakoľko povinný nedisponuje žiadnym reálne postihnuteľným hnuteľným ani nehnuteľným majetkom vzhľadom aj na celkový počet exekučných konaní vedených proti povinnému. Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor sa pokúsil vykonať exekúciu spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, ústredie bolo zistené, že povinný je zamestnaný u I. G. od 04.03.2013. Súdny exekútor sa preto pokúsil vykonať exekúciu spôsobom zrážkami zo mzdy povinného, avšak ani tento spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Súdny exekútor tiež vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z iných príjmov povinného (nemocenské dávky), avšak ani týmto spôsobom sa nepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súčinnosťou s bankami bolo zistené, že povinný má vedený účet v banke, avšak na účte sa nachádza v mínusových hodnotách. Opätovnými lustráciami v Sociálnej poisťovni súdny exekútor zistil, že povinný ukončil pracovný pomer k 16.12.2013. Lustráciou v kataster portály na internete súdny exekútor zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľností, avšak tieto sú zaťažené exekučnými záložnými právami so skorším poradím.
14. K predmetnému vlastníctvu nehnuteľnosti povinným na liste vlastníctva č. 3606, katastrálne územie H., okres H. F. a na liste vlastníctva č. 93, katastrálne územie H., okres H. F., ku ktorému sa vyjadril súdny exekútor tak, že v podnete na zastavenie exekúcie (na č. l. 12 spisu) uviedol, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a množstvo spoluvlastníkov by bol predaj nehnuteľností nereálny. Odvolací súd následne taktiež nahliadol do predmetných listov vlastníctva a zistil, že na liste vlastníctva č. 3606, katastrálne územie H., okres H. F. je povinný spoluvlastníkom 1/70 tam zapísaných pozemkov v celkovej výmere 1392 m2, z čoho 1/70 predstavuje 19,8857 m2 a na liste vlastníctva č. 93, katastrálne územie H., okres H. F. je povinný spoluvlastníkom 1/20 tam zapísaných pozemkov v celkovej výmere 293 m2, z čoho 1/20 predstavuje 14,65 m2 a domu v rozsahu tiež 1/20. Zároveň tieto nehnuteľnosti sú vlastnené viac ako dvadsiatimi osobami v prípade listu vlastníctva č. XXXX a v prípade listu vlastníctva č. XX je to viac ako pätnásť vlastníkov. Pričom na podiely povinného je zriadených viacero exekučných záložných práv so skorším poradím, čím je reálna možnosť vymoženia pohľadávky oprávneného znemožnená. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).