Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/103/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: T. D., M.. X.X.XXXX, A. Q. L. L., v konaní o zaplatenie 3.196,81 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 1.026,37 € spolu s úrokmi z omeškania 5% ročne

- zo sumy 90 € od 17.11.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.1.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.2.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.3.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.4.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.5.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.6.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.7.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.8.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 90 € od 11.9.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 36,37 € od 11.10.2017 do zaplatenia, a sumu 897 € spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne

- zo sumy 93,68 € od 16.11.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.1.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.2.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.3.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.4.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.5.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.6.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 93,68 € od 16.7.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 53,88 € od 16.8.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.196,81 € spolu s dohodnutými úrokmi 30 % ročne zo sumy 1.380,17 € od 17.11.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.614,37 € od 17.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.582,44 € od 4.11.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 30.6.2016 sa cezhranične zlúčil s obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 787 783 a stal sa jej právnym nástupcom. Obchodná spoločnosť Cetelem dňa 24.11.2015 uzavrela ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej platobnej karty. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému dlžníkovi úverový rámec vo výške 5.000 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1.481,50 € a to platbami na vybraných obchodných miestach. Hoci sa riadne zaviazal úver splácať, neurobil to a z dlžnej sumy predchodcovi žalobcu zaplatil len sumu 264 €, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti obchodná spoločnosť Cetelem vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.1 úverovej zmluvy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 16.11.2016. Žalovaný má k žalobcovi v dôsledku tohto úverového vzťahu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.614,37 €, z toho 1.380,17 € predstavuje dlžná úverová istina, sumu 205,77 € predstavujú dlžné úroky z úveru, sumu 28,43 € predstavuje dlžné poistné z úveru. Okrem toho je žalovaný povinný aj naďalej žalobcovi platiť zmluvné úroky z dlžnej úverovej istiny 30 % ročne a úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 5 % ročne, vždy od 17.11.2016 do zaplatenia. Okrem tejto úverovej zmluvy dňa 28.11.2015 uzavrel Cetelem a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.794 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver 20 splátkami vo výške 93,68 €, pričom prvá splátka bola zročná k 15.12.2015. Žalovaný úver riadne nesplácal a žalobcovi doposiaľ zaplatil z dlžného dlhu len sumu 286,36 €, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného v súlade s bodom 3.1 časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil predchodca žalobcu dňa 3.11.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má vzhľadom k tejto skutočnosti k žalobcovi ku dňu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.582,44 €, z čoho suma 1.558,56 € predstavuje dlžnú úverovú istinu, suma 23,88 € predstavuje poplatky za poistenie úveru. K sume 1.582,44 € požadoval žalobca priznať aj 5 % úrok z omeškania ročne od 4.11.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

3. K žalobe žalobca pripojil listiny preukazujúce právne nástupníctvo vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Cetelem, teda zlúčenie sa s obchodnou spoločnosťou Cetelem a výpis z obchodného registra zaniknutej obchodnej spoločnosti Cetelem, pripojil do spisu obe úverové zmluvy uvedené v žalobe a prehľad o splácaní týchto úverov, pripojil tiež oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 29.11.2016 a doklad o doručení tohto oznámenia žalovanému, tiež pripojil doklad o oznámení vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo dňa 11.11.2016 a doklad o odoslaní tohto oznámenia žalovanému.

4. Na výzvu súdu žalujúca strana už nereagovala, pojednávania nariadeného na deň 20.5.2020 sa nezúčastnila s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a to v intenciách žalobného návrhu.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto doručoval žalobu, jej prílohy, poučenie pre žalovaného a výzvu pre žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril, spôsobom, ktorý predpokladá ust. , teda oznámením o doručovaní týchto listín na verejnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené, aj keď sa o nich ich adresát, čiže žalovaný, nedozvedel. Na pojednávanie bol potom žalovaný predvolávaný už z miesta svojho bydliska evidovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a doručenie predvolania sa považovalo za preukázané.

6. Na pojednávaní dňa 20.5.2020 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu samotným žalobcom. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

7. Je pravdou, že predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 24.11.2015 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 5.000 €. Sporná nebola ani suma, ktorú žalovaný z úverového rámca vyčerpal a totiž suma 1.481,50 €. Táto úverová zmluva podľa presvedčenia súdu mala všetky parametre platnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U tejto úverovej zmluvy sa súd ale nestotožnil s tvrdením žalobcu o platnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Je pravdou, že takéto oprávnenie veriteľa bolo v úverovej zmluve dohodnuté a to v čl. 7.1 predmetnej úverovej zmluvy, teda bolo dohodnuté v tomto článku právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, avšak nebolo preukázané (a to napriek výzve súdu) stranou žalujúcou, že by si právny predchodca žalobcu bol počínal v súlade s ust. Obč. zákonníka, ktoré ustanovenie je nutné dodržať v prípade, ak spotrebiteľskou zmluvou sú poskytované finančné prostriedky spotrebiteľovi.

8. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Žalobca do spisu pripojil len svoj list z 29.11.2016, ktorým oznamuje žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas. Žiada, aby celková suma 1.614,37 € zložená z úverovej istiny vo výške 1.380,17 € a dlžných úrokov, poplatku a poistného vo výške 234,20 €, bola poukázaná na účet v tejto výzve uvedený. Do poznávacej sféry žalovaného sa doporučená zásielka s týmto listom dostala najneskôr 27.12.2016, pretože 28.12.2016 bola už vrátená odosielateľovi, teda žalobcovi. Žalobca napriek výzve súdu neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by si pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, alebo okamžitej splatnosti úveru, splnil svoju notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému a bol žalovaného upozornil na to, že ak už vtedy dlhované splátky úveru nezaplatí, môže žalobca pristúpiť k realizácii dohodnutého práva podľa § 565 Obč. zákonníka. Za takýchto okolností potom súd dospel k presvedčeniu, že žalobca úver platne nezosplatnil, a týmto jednostranným úkonom žalobcu, ktorý bol urobený v rozpore so zákonom, platne nemohlo dôjsť k modifikácii obsahu zmluvy v tom smere, že by sa inak dohodla zročnosť úveru. Teda podľa presvedčenia súdu naďalej platil pôvodný stav, teda dohoda zmluvných strán o splácaní úveru v splátkach. Podľa obsahu úverovej zmluvy boli splátky zročné vždy do 10. dňa v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky bola vždy 5 % dlžnej čiastky za okrúhlenej na najbližší násobok 300 €. Ako vyplynulo z prehľadu o splácaní úveru žalovaným, žalovaný mal naposledy určenú splátku vo výške 90 € mesačne. Podľa prehľadu o splácaní úveru žalovaný dlhoval k 7.10.2016 celkovo sumu 588 € a k 10.11.2016 a súčasne aj k 15.11.2016 sumu 1.614,37 €. Z tejto sumy ale suma 588 €, ktorá predstavovala dlh žalovaného na splátkach do 10.10.2016, bola premlčaná a to vzhľadom na skutočnosť, že žaloba na súd bola podaná 28.10.2019. Teda všetky splátky, ktoré sa stali zročnými pred 28.10.2016, teda tri roky spätne od podania žaloby, boli premlčané a to vzhľadom na ust. § 103 Obč. zákonníka.

10. Podľa § 103 Obč. zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Ak s prihliadnutím na to, čo žalovaný už zaplatil do 10.10.2016, existoval na strane žalovaného dlh vo vzťahu k žalobcovi v sume 588 € tak, ako to vyplýva z prehľadu o splácaní úveru, je potom zrejmé, že táto suma bola zročná pred 28.10.2016 a je premlčaná. Ak teda celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 1.614,37 €, tak od tejto sumy je nutné odpočítať sumu 588 €, z čoho vyplýva, že rozdiel na nepremlčaných splátkach zročných po 28.10.2016 predstavuje sumu 1.026,37 €. Pri výške mesačnej splátky v sume 90 € predstavuje táto suma 11 splátok po 90 € a 12. splátka potom predstavuje sumu 36,37 €. Je nutné konštatovať, že v týchto splátkach je zahrnutý aj úrok, ako aj poplatky za poistenie

tak, ako bolo v zmluve pôvodne dohodnuté. Skutočnosť, že dlh mal byť podľa spomínanej zmluvy o revolvingovom úvere zaplatený v splátkach, potom súd vyjadril vo výrokovej časti tohto rozsudku a to tým, že žalobcovi priznal len nepremlčanú časť dlhu, teda sumu 1.026,37 € s tým, že žalovaného zaviazal splácať túto sumu v 90 €-vých splátkach tak, ako to bolo naposledy stanovené vzhľadom k výške dlhu a ako to bolo dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o úvere, postupne mesačne až do úplného zaplatenia dlhu.

12. V súlade s ust. Obč. zákonníka a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. priznal potom súd žalobcovi aj nárok na 5 % úrok z omeškania ročne z jednotlivých splátok vždy odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky v súlade s obsahom zmluvy u prvej splátky tak, ako žalobca žiadal od 17.11.2016 (súd nemohol priznať žalobcovi na úrokoch z omeškania viac, než požadoval).

13. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok dohodnutý v zmluve v sadzbe 30 % ročne a to z toho dôvodu, že pritom, ako žalobca uplatňoval nárok, priznanie zmluvného úroku nebolo možné. Žalobca totiž vychádzal zo skutočnosti, že úver riadne zosplatnil a vyčíslil, koľko z dlhovanej sumy k 15.11.2016 predstavuje istina a predstavujú zročné úroky. U jednotlivých splátok však nebolo možné zistiť, koľko zo sumy 90 € predstavuje u tej ktorej splátky istiny a koľko z nej predstavuje zmluvný úrok. Nárok žalobcu na zmluvný úrok takto ostal vzhľadom na zistený skutkový stav nepreskúmateľný a súd ho žalobcovi nepriznal.

14. Súd musel na premlčanie časti nároku vyplývajúceho zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru prihliadať ex-offo, pretože v čase podania žaloby už platilo ust. § 54a Obč. zákonníka, ktoré takúto povinnosť súdu explicitne ukladalo.

15. Podľa § 54a Obč. zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

16. Pokiaľ ide o ďalšiu z dvoch zmlúv uvádzaných v žalobe a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú dňa 28.11.2015, aj túto zmluvu súd považoval za korektnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol poskytnutý na nákup spotrebného tovaru a úver bol poskytnutý vo výške 1.794 €, žalovaný sa ho zaviazal splácať splátkami po 93,68 €, pričom mal byť zaplatený v 20 splátkach, zročných k 15. dňu v mesiaci v čase od 15.12.2015 do 15.7.2017. V tomto prípade súd rovnako nemohol vyhovieť žalobcovi, keďže aj tu bolo zistené, že žalobca nedodržal ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Aj v tomto prípade bolo z prehľadu o splácaní úveru zrejmé, že žalovaný úver prakticky od januára 2016 vôbec nesplácal. Súčasne však žalobca neprodukoval dôkaz, že by predtým, ako žalovanému oznámil, že k 30.11.2016 sa jeho záväzok stal splatný v celom rozsahu a to listom zo dňa 11.11.2016, bol žalovanému zaslal upomienku, alebo upozornenie, v ktorej by žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade, že dlžné splátky neuhradí. Preto aj v tomto prípade rovnako ako v tom predchádzajúcom, súd dospel k presvedčeniu, že samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2016, keďže nebolo urobené v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka (nepredchádzala mu notifikácia takého postupu veriteľa vo vzťahu k žalovanému), nemohlo (pre svoju neplatnosť) zmeniť obsah úverovej zmluvy a totiž práve tie ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré sa týkali zročnosti úveru. Preto súd dospel k presvedčeniu, že zosplatnenie úveru nebolo vykonané platne a preto žalovanému zostala povinnosť splácať úver tak, ako bola dohodnutá ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, čiže v splátkach. Ak potom, ako súd konštatoval, žaloba bola podaná dňa 28.10.2019 vzhľadom na ust. § 103 Obč. zákonníka sú premlčané všetky splátky, ktoré boli zročné pred 28.10.2016, teda tri roky spätne pred podaním žaloby. V tomto prípade ide o splátky, ktoré boli zročné od 15.1.2016 do 15.10.2016 a spolu predstavovali sumu 685,44 €. Ak potom žalobca tvrdil, že žalovaný mu dlhoval 1.582,44 €, tak od tejto sumy je nutné odpočítať sumu premlčaných splátok vo výške 685,44 € a žalovanému zostala povinnosť k zaplateniu vo výške 897 €. Vzhľadom na dohodnutú výšku splátok 93,68 € potom by žalovaný splácal sumu 897 € 9 splátkami po 93,68 € a to od 15.11.2016 do 15.7.2017 a poslednú splátky by musel urobiť vo výške 53,88 € dňa 15.8.2017. Túto skutočnosť súd vyjadril potom vo výrokovej časti rozsudku, kde žalovaného zaviazal len k zaplateniu sumy 897 € ako nepremlčaného zvyšku poskytnutého úveru a úrok z omeškania v súlade s ust. Obč. zákonníka, Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , žalobcovi priznal vždy dňom nasledujúcim po zročnosti tej ktorej splátky, teda od 16. dňa v mesiaci.

17. Vo zvyšku uplatneného nároku potom rovnako ako v predchádzajúcom prípade, súd žalobu zamietol.

18. Nárok žalobcu na vrátenie istiny úveru a zmluvných úrokov, ktoré sú vyjadrené v splátkach oboch úverov, nachádza právnu oporu mimo ustanovení oboch úverových zmlúv, aj v ust. a nasl. Obch. zákonníka (), ktorý v týchto ustanoveniach predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

19. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

22. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe len čiastočne tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Súd ani jednej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v porovnaní s tým, čo žalujúca strana žiadala a koľko jej bolo priznané, nemožno ani v prípade jednej strany hovoriť o výrazne prevažnom úspechu v spore a preto súd náhradu trov konania úspešnejšej strane, ktorou sa javí byť žalobca, pomerne nekrátil, ale rozhodol tak, že ani jedna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.