Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov 1./ I., zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Okružná 107/1945, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným 1./ T. o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.8.2019 č. k. - 71 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Priznáva žalobcom vo vzťahu k žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000,- eur, žalobkyniam v 2. a 3. rade sumu po 4.000,- eur a žalobcom v 4. až 7. rade sumu po 1.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných, zaniká povinnosť druhého zo žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobcovia v 1. až 7. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade, každý v rozsahu 100 % zo sumy im prisúdenej, ktorú sú títo žalovaní povinný im plniť spoločne a nerozdielne s tým, o konkrétnej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami konania nebolo sporné, že došlo k usmrtenie C. I., právnej predchodkyni žalobcov, pri dopravnej nehode spôsobenej vodičom prevádzkovateľa - žalovaného v 2. rade, ktorý pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, bol poistný u žalovaného v 1. rade. V dôsledku protiprávneho konania - vodiča zamestnanca žalovaného v 2. rade pri plnení úloh, ktorým bol tento poverené, došlo k zásahu do práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobcov v dôsledku straty manželky, matky a starej matky, s ktorou tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu, pričom následky tohto zásahu sú nenapraviteľné. Je tak daná pasívna legitimácia oboch žalovaných - prevádzkovateľa dopraného prostriedku, ako aj žalovaného v 1. rade, s ktorým bola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnou poistení dopravného prostriedku. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, poškodený si môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči prevádzkovateľovi vozidla alebo voči poisťovateľovi, alebo voči obom súčasne. Žalobcovia majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovaný v 1. a 2. rade, aj keď plnenie môžu dostať len raz. Preto súd vo výroku určil, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého a poukázal na ust. Z.z, ktoré nevylučuje, aby daný nárok bol uplatnený voči pôvodcovi zásahu - prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, aj voči poisťovni. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie zdôraznil, že zákon v tomto smere nestanovuje

žiadne medze, ide o voľnú úvahu súdu v súlade s princípom spravodlivosti a je potrebné prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Zistil, že v danej veci neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o spoluzavinení poškodenej na dopravnej nehode. Táto nič neporušila, v čase nehody ako chodec riadne prechádzala cez označený priechod pre chodcov a nie je namieste absolútne žiadne krátenie sumy primeranej náhrady z dôvodu, ktorým by bolo spoluzavinenie poškodenej. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, pretože žiadna suma súdom priznaná nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka. Jej účelom a zmyslom je zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, nemá byť zábezpekou či zdrojom obživy ani náhradou príjmu. Pri smrti blízkej osoby žiadna sumu ani vysoká, ani nízka, nemôže byť dostačujúcim ekvivalentným prostriedkom ochrany osobnosti v takom prípade, napriek tomu súd musí na určitých objektivizovateľných kritériách určiť jej primeranú výšku.

3. Súd prvej inštancie zistil, že poškodená v čase smrti mala 75. rokov, bola vitálna, nemala žiadne vážnejšie zdravotné problémy a poukázal na vek žalobcov v čase smrti poškodenej. Poškodená žila v spoločnej domácnosti iba so svojim manželom - žalobcom v 1. rade, keď bolo zistené, že tento vzhľadom na svoj zdravotný stav, prekonané operácie a sťažený pohyb plne odkázaný na jej starostlivosť. Žalobca v 1. rade žil v manželstve s poškodenou 57 rokov, krátko po jej smrti musel byť umiestnený do Zariadenia pre seniorov, kde žije doposiaľ, a to vzhľadom na to, že nebolo v silách žalobkýň v 2. a 3. rade nahrádzať mu v celom rozsahu 24 hodinovú starostlivosť, ktorú mu poskytovala zomrelá manželka. Žalobcovi v 1. rade tak vznikla v dôsledku smrti manželky nenapraviteľná, nezvratná ujma, za ktorú primeraná náhrada nemajetkovej ujmy je práve v ním požadovanej výške 10.000,- eur. V prípade žalobkýň v 2. a 3. rade súd prvej inštancie zistil, že tieto ako dcéry po poškodenej nežili s ňou v spoločnej domácnosti, neboli odkázané na jej výživu ani starostlivosť, majú svoje rodiny, sú dospelé a samostatné. Zohľadnil sumy, ktoré boli priznávané v podobných prípadoch, kedy úmrtím matky boli postihnuté maloleté deti v najzraniteľnejšom veku a odkázané na ich výživu a starostlivosť. Preto každej zo žalobkýň v 2. a 3. rade priznal ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu po 4.000,- eur s prihliadnutím na spomínané, a síce, že pred nehodou daná rodina žila usporiadane, harmonicky, bola citovo navzájom previazaná, súdržná a smrť matky na obe dcéry a ich ďalší život mala veľmi negatívny a silný dopad. Čo sa týka žalobcov v 4.a až 7. rade, súd prvej inštancie ustálil, že ide o vnukov a vnučky poškodenej, opäť zdôraznil, že vzťahy aj na tomto stupni príbuzenstva boli harmonické a silné, niet dôvodu spochybňovať, že náhlou a nezavinenou smrťou jedinej žijúcej babky u týchto žalobcov došlo k nezvratnej a nenahraditeľnej ujme. Bolo namieste aj im priznať náhradu, avšak podľa súdu prvej inštancie, vzhľadom na ich vek, vek poškodenej a stupeň príbuzenstva, priznával vo vzťahu k nim náhradu vo výške po 1.000,- eur každému. V prevyšujúcej časti tak žalobný návrh ako nedôvodný zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. so zdôraznením, že v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo len od úvahy súdu, preto náhrada vzniknutých trov každému zo žalobcov patrí v rozsahu 100 % zo sumy im prisúdenej.

4. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania.

5. V dôvodoch odvolania uvádza, že pokiaľ už súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný, bolo z jeho strany nevyhnutné dôsledne sa zaoberať atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávnosťou konania, vznikom škody v dôsledku protiprávneho konania, a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v kontexte celého zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poistná udalosť - dopravná nehoda a zásah do osobnostných práv žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nastal sprostredkovane, v dôsledku reakcie na už primárne a priame následky tejto dopravnej nehody - úmrtie ich rodinného príslušníka, a preto neexistuje vo vzťahu k žalobcom a uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy priama príčinná súvislosť s poistnou udalosťou ako takou v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Aj v prípade akceptovania premisy, že pod škodu na zdraví možno extenzívnym výkladom zahŕňať aj nemajetkovú ujmu pozostalých, je potom poisťovateľ - žalovaný v 1. rade priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení fakticky aj právne oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu - nemajetkovú ujmu, z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže žalobcovia neboli priamym účastníkom dopravnej nehody. V prípade nárokov škodovej povahy, príčinná súvislosť musí byť priama, nestačí, aby bola iba sprostredkovaná, nakoľko pri akceptácii takého výkladu by bolo možné ju odvodzovať „donekonečna“.

Práve z toho dôvodu zákon o PZP obsahuje zákonnú výluku z povinnosti plniť za poistného, pokiaľ škoda nie je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo všeobecnosti. Povinnosť poisťovateľa nahradiť za poisteného tak zákon o PZP obmedzuje na nároky vzniknuté výlučne v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, teda jej priamym účastníkom alebo osobám, ktorým z dopravnej nehody vznikla škoda, avšak opäť priamo na majetku a pod. Takýmto osobami však žalobcovia nie sú, a ak sa už akceptuje, že nemajetkovú ujma pozostalých je škodou na zdraví, na daný prípad sa potom absolútne vzťahuje stav vyjadrený v rozhodnutí R 61/2018. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S odvolacím dôvodmi žalovaného v 1. rade sa žalobcovia nestotožnili, podľa ich názoru sa súd prvej inštancie podrobne a precízne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami pre meritórne rozhodnutie o veci. V tomto druhu konania je žalovaný v 1. rade vecne pasívne legitimovaný, uvedené bolo konštatované viacerými rozhodnutiami súdov vyššej inštancie a ustálená súdna prax tak jednoznačne vyvrátila argumentáciu odvolateľa o absencii priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade dôvodné nie je.

9. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Podľa , SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromné a rodinného života.

11. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa - 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

14. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú priznania nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom do ich súkromia tým, že ich právna predchodkyňa - manželka, matka, stará matka), zomrela následkom dopravnej nehody, ktorú zavinil zamestnanec žalovaného v 2. rade. Tento bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.7.2016 č. k. XT/XX/XXXX - 227 uznaný za vinného, že dňa 4.12.2015 ako vodič Slovenskej autobusovej dopravy G., viedol linkový autobus, na riadne vyznačenom priechode pre chodcov v dôsledku nedôsledného sledovania situácie v cestnej premávke, na križovatke ulíc Y., E. C. a T. G. v T., vo svojom jazdnom pruhu zrazil cez prechod z ľavej strany

na pravú stranu z pohľadu zo smeru jeho jazdy, prechádzajúcu chodkyňu C. I., nar. XX.X.XXXX, ktorá pri zrážke utrpela zranenia, ktoré viedli k jej smrti priamo na mieste dopravnej nehody, čím spáchal prečin usmrtenia podľa , s poukazom na . Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.8.2016.

15. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzické osoby nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohli všestranne rozvíjať svoju osobnosť. zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. chráni aj súkromie fyzických osôb v ich rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivcov dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, ak existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzických osôb objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

16. Ust. nasl. tak poskytujú právny základ nároku na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcom usmrtením ich blízkych osôb. V takom prípade je daná aktívna legitimácia tým subjektom, ktorým svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohou poškodenou, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. .

17. V súlade s uvedenými závermi postupoval aj prvoinštančný súd, ktorý dôvodne priznával žalobcom nemajetkovú ujmu uplatňovanú za podmienok predpokladaných už spomínaným ust. a nasl. . Bolo nepochybne zistené, že pri dopravnej nehode spôsobenej zamestnancom žalovaného v 2. rade, zahynula právna predchodkyňa žalobcov. Pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov bol zamestnanec žalovaného v 2. rade, ako vodič linkového autobusu, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynula právna predchodkyňa žalobcov a za toto konanie bol aj právoplatne uznaný vinným v spomínanom trestnom konaní. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov je objektívnou zodpovednosťou za výsledok, a teda niet pochybností o opodstatnenosti pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade v tomto konaní.

18. Pokiaľ ide žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie správne uzavrel, že poisťovňa v spore o náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, je vecne pasívnou legitimovanou stranou sporu. Pri riešení nastolenej právnej otázky je potrebné vychádzať z rozsudku ESD C - 22/12, v ktorom bol vyslovený záver, že príslušné ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS z 24.4.1972, Rady 84/5/ EHS z 30.12.1983 a Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990) o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla, má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu (v zmysle hmotnej i nehmotnej ujmy) upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Podľa názoru ESD, ak vnútroštátne (slovenské) právo upravuje v týchto prípadoch (dopravných nehôd) zodpovednosť poisteného v dvoch právnych inštitútoch, a to v inštitúte zodpovednosti za škodu, ako aj v inštitúte zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musia byť oba tieto druhy zodpovednosti predmetom poistného krytia.

19. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. zo 17.8.2016 uviedol, že hoci Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky, prostredníctvom konkrétnych ustanovení umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že k záveru o potrebe krytia pozostalým priznanej náhrady nemajetkovej ujmy z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zohľadňujúc skutočnosť, že neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, v súvislosti s ktorou vzniknutá zodpovednosť za spôsobené škody je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle

20. Na uvedené závery ESD a Ústavného súdu SR nadviazal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. , v ktorom vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach, a to sp. zn. , , resp. . Označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je potrebné považovať za rozhodnutia predstavujúce ustálenú prax v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, preto námietka žalovaného v 1. rade o absencii príčinnej súvislosti medzi žalobcami a poistnou udalosťou nie je opodstatnená a za danej situácie nemá právny význam.

21. Smrť právnej predchodkyne žalobcov bola nepochybne nečakaná, tragická, nimi nezavinená udalosť, ktorá do ich života zasiahla a nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život vo vzťahu k ich právnej predchodkyni. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti podrobne popísal charakter vzťahov existujúcich medzi žalobcami a ich nebohou manželkou, matkou a starou matkou. Nie sú pochybnosti o tom, že išlo o súdržnú rodinu, v ktorej si jednotlivci boli oporou a takto tomu malo byť aj v budúcnosti. V tomto zmysle stupeň duševných útrap žalobcov nemusel byť hodnotený ani odborníkom v danej oblasti, túto okolnosť bolo možné posúdiť z kontextu a komplexu ich vyjadrení a aj vizuálneho pozorovania súdom prvej inštancie. Je zrejmé, že úmrtím ich právnej predchodkyne sú definitívne ochudobnení o rozvoj vzájomných, citových a sociálnych väzieb. V našej spoločnosti je pritom prirodzené, že vzťahy medzi rodičmi sa plnoletosťou detí nepretŕhajú, práve naopak, prechádzajú vývojom a nadobúdajú nový, niekedy kvalitou ešte hlbší rozmer. Žalobca v 1. rade bol pritom od svojej manželky naviac aj existenčne závislý vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, podrobne popísaný súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tiež správne, v závislosti od príbuzenského stupňa medzi žalobcami a ich právnou predchodkyňou, priznával náhradu nemajetkovej ujmy v diferencovanom rozsahu, ktorá vo vzťahu ku všetkým žalobcom so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci je primeraná, keď v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o prípadnom spoluzavinení poškodenej pri dopravnej nehode.

22. Za situácie, že súd prvej inštancie rozhodol správnym spôsobom aj o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými, odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody, rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . O náhrade týchto trov odvolací súd rozhodol podobne ako súd prvej inštancie zohľadňujúc, že žalobcovia ako úspešné strany tohto štádia konania, majú vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).