Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu T.. E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, I., zast. T.. O. U., trvale bytom E. I. proti žalovanému B.. B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X I., právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, o neplatnosť právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -578 zo dňa 24.10.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa v konečnej verzii žalobca domáhal určenia, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 je neplatná. Ďalej žalobca žiadal, aby žalovaný bol povinný mu zaplatiť sumu 11.008,45 eur s úrokmi z omeškania a uplatnil si náhradu trov konania.

3. V poradí prvým rozsudkom č.k. -221 zo dňa 10.3.2014 určil, že právny úkon, zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 v znení uznania dlhu prostredníctvom notárskej zápisnice N373/08, Nz 35588/2008 zo dňa 16.9.2008 je absolútne neplatný. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania. Prvoinštančný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -224 zo dňa 16.10.2016 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V poradí druhým rozsudkom č.k. -578 zo dňa 24.10.2019 prvoinštančný súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu opätovne. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. -376 zo dňa 10.5.2017 prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania bolo určenie, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 je neplatná, ďalej že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.008,45 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých čiastkových úhrad.

Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2008, kde žalovaný požičal žalobcovi sumu 540.000 Sk. Žalobca sa zaviazal vrátiť veriteľovi, teda žalovanému sumu 540.000 Sk najneskôr do 15.9.2008, v prípade omeškania sa zaviazal žalobca zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže žalovaný dlh riadne nezaplatil, dňa 16.9.2008 bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Viktora Dubasa notárska zápisnica N373/2008, Nz 38588/2008, kde žalobca vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške 540.000 Sk s prísl., konečná splatnosť bola dňa 15.9.2008 o 24:00 hod. k rukám veriteľa, teda žalovaného a zároveň bolo dohodnuté aj úhrada úroku z omeškania za každý deň 0,01 % z dlžnej sumy až do úplného vyrovnania. Zároveň žalobca ako dlžník vyhlásil, že tento dlh s príslušenstvom uznáva v plnom rozsahu. Súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle Exekučného poriadku. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci konanie začalo za účinnosti , kde v ust. v prípade určovacej žaloby bolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Aktuálne platí však ust. , kde v súlade s už žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke nie je prípustná, pretože z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. Naviac uviedol, že žalobca ani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o pôžičke, pretože exekučným titulom bola notárska zápisnica, ktorá nahradila zmluvu o pôžičke. Žalobca sa môže domáhať plnenia, teda môže žalovať o platenie, preto aj uvedená okolnosť viedla prvoinštančný súd k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Vo vzťahu k nároku na úhradu sumy 11.008,45 eur s prísl. prvoinštančný súd poukázal na to, že ust. ako uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval v čase, kedy k uznaniu došlo. Veriteľovi, teda žalovanému uľahčuje procesnú situáciu. Naopak, dôkazné bremeno na preukázanie, že dlh v čase uznania neexistoval, je na strane žalobcu ako dlžníka. Žalobca ako dlžník však v notárskej zápisnici zo dňa 16.9.2008 prehlásil, že uznáva dlh voči žalovanému, ktorý mal splatiť dňa 15.9.2008 do 24.00 hod. Zároveň v tomto uznaní dlhu prehlásil, že sumu 540.000 Sk dňa 8.9.2008 prevzal osobne. Svedok JUDr. Viktor Dubas, notár, ktorý predmetnú zápisnicu spísal, uviedol, že každá listina je účastníkom úkonu prečítaná, obaja účastníci vedeli, čo podpisujú. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že finančnú čiastku 540.000 Sk nedostal. Prvoinštančný súd porovnal výpovede žalovaného v priebehu konania, ako aj z trestného konania a nezistil žiadne rozpory v tejto výpovedi. Zistil, že žalovaný odovzdal žalobcovi finančnú čiastku na základe zmluvy o pôžičke dňa 8.9.2008 pred rodinným domom. Peniaze pochádzali zo svadby a z predaja bytu patriaceho manželke žalovaného, čo potvrdila aj manželka žalovaného pred prvoinštančným súdom. Žalovaný disponoval sumou, ktorú požičal žalobcovi. Vzhľadom na uznávací prejav žalobcu je na strane žalobcu dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázaním neexistencie uznaného dlhu v notárskej zápisnici. To, že žalobca poprel, že finančné prostriedky dostal od žalovaného, ho nezbavuje povinnosti tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, naopak, žalovaný svoje tvrdenia o reálnom odovzdaní finančnej čiastky potvrdil výsluchom svedkov. Preto prvoinštančný súd žalobu na plnenie zamietol. Vo vzťahu k trovám konania prvoinštančný súd rozhodol podľa s tým, že dospel k záveru, vzhľadom na existujúcu judikatúru, že žalobca ako neúspešný účastník konania vykazuje známky dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré prihliadal a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Ide o sociálnu situáciu žalobcu, kde voči nemu boli vedené viaceré exekučné konania, mal množstvo pôžičiek a úverov a počas konania bol naňho vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený, pretože konkurzná podstata nepokrývala náklady konkurzu. Nebolo by spravodlivé zaviazať žalobcu na úhradu trov právneho zastúpenia žalovaného. Súd skúmal aj sociálnu situáciu protistrany sporu, teda žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný nebude priznaním náhrady trov konania dotknutý na svojich majetkových právach, pretože poskytol žalobcovi viackrát pôžičku a nemohol sa nachádzať v zlej finančnej situácii.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal zamietavý výrok. Uviedol, že v pôvodnom rozsudku vyhral, pretože zápisnica a zmluva boli vyhlásené za neplatné. Žiadal, aby žalovaný predložil originál sfalšovanej zmluvy o pôžičke, ktorá sa podrobí posúdeniu grafológovi a pravosti podpisu žalobcu. Žalovaný sfalšoval podpis žalobcu za účelom obohatenia sa. Nesplnil si svoju povinnosť predložiť zmluvu súdu. Vo svojich tvrdeniach žalovaný klamal, podvádzal. Poctivý človek nech platí a podvodník nech žalobcu zdiera.

6. K odvolaniu žalobcu zaujal písomne stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s prvým výrokom napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby. Účelom odvolania žalobcu je predlžovanie samotného súdneho konania, tvrdenia žalobcu neboli žiadnym spôsobom preukázané.

Žalobca bol voči žalovanému invektívny. Žiadal v tomto výroku rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný. Žalovaný namietal, že nie sú na strane žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca uvádzal účelové a tendenčné tvrdenia, ktoré boli klamlivé a tieto v priebehu konania nedokázal. V priebehu konania produkoval len invektívy voči žalovanému a členom jeho rodiny. Celé konanie trvalo 8 rokov a počas tejto doby náklady na právne zastúpenie musel znášať žalobca sám, pričom v prípade úspechu v celom konaní by mu mali byť tieto náklady uhradené neúspešným žalobcom. Je nespravodlivé žiadať od žalovaného, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, aby trovy konania znášal sám v celom rozsahu. Žalobca bol v priebehu celého konania zastúpený viacerými zvolenými zástupcami, je predpoklad, že má dostatok prostriedkov na náhradu ich odmeny a zohľadniť dôvody osobitného zreteľa na strane žalobcu je nedôvodné. Preto žiadal, aby mu boli priznané trovy prvoinštančného konania.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku je správne, vo výroku o trovách konania je potrebné toto rozhodnutie zmeniť.

9. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou domáhal (po pripustení zmeny žalovaného petitu) určenia, že zmluva o pôžičke, ktorú tvrdí, že nepodpísal a peniaze od žalovaného neprevzal, je neplatná. Zároveň sa domáhal vydania sumy 11.008,45 eur s prísl. Zmluva alebo iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa . Určenie existencie právnej skutočnosti tak, ako to žiadal žalobca, že zmluva je neplatná odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení tejto právnej skutočnosti, že zmluva je neplatná, rozsudok by rozhodoval o niečom, čo nastalo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. Takéto rozhodnutie nemá pre zmluvné strany výpovednú hodnotu. Na to správne zareagoval prvoinštančný súd, keď v tejto časti žalobu ako nedôvodnú s poukazom na tento nedostatok zamietol. V priebehu konania však žalobca rozšíril svoju žalobu o úhradu sumy 11.008,45 eur a úroky z omeškania, teda domáhal sa plnenia z takto tvrdeného neplatného právneho úkonu. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaný nepredložil súdu originál sfalšovanej zmluvy o pôžičke, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštačného súdu v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu úhrady 11.008,45 eur s prísl. Tak, ako to bolo uvedené už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. -244, žalobca vyhlásil dňa 16.9.2008 do notárskej zápisnice G., G., že uznáva dlh voči žalovanému. Uznanie dlhu tak, ako to vyplýva z ust. , zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval v čase, kedy k uznaniu dlhu došlo. Teda uznanie dlhu veriteľovi (žalovanému) uľahčuje procesnú situáciu, kedy nemusí preukazovať, že svoju povinnosť vyplývajúcu z reálnej zmluvy o pôžičke požičať finančnú čiastku splnil, naopak, dôkazné bremeno na preukázaní, že dlh v čase uznania neexistoval je na strane žalobcu (dlžníka), a teda nielen tvrdenie, ale aj preukázanie, že ako dlžník nedostal finančné prostriedky od žalovaného, je na strane žalobcu. Žalobca nepreukázal, že nebol povinný na základe uznania dlhu žalovanému nič plniť, a teda že plnenie, ktorého sa domáha vo výške 11.008,45 eur s prísl. získal žalovaný bez právneho dôvodu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní svojich tvrdení vo vzťahu k vydaniu finančnej čiastky 11.008,45 eur s prísl., správne postupoval prvoinštančný súd, keď aj v tomto rozsahu žalobu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý zamietavý výrok prvoinštančného súdu podľa , potvrdil.

10. Odvolací súd skúmal následne odvolacie námietky žalovaného voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému, keď prvoinštančný súd mu náhradu trov konania nepriznal. Podľa platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. je všeobecným pravidlom, podľa ktorého strana sporu, ktorá mala v spore úspech, má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd môže podľa výnimočne náhradu trov

konania nepriznať. Tento výnimočný charakter nepriznania náhrady trov konania spočíva v kumulácii dvoch podmienok, a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti okolností prípadu. Skôr, ako súd sa rozhodne moderovať právo žalovaného, ktorý bol v tomto konaní úspešnou stranou sporu, na náhradu trov konania, musí umožniť práve žalovanému, v neprospech ktorého takéto rozhodnutie mieni vydať, aby sa k tomuto vyjadril. Je neprípustné, aby sa o takejto moderácii dozvedela strana žalovaného až z rozhodnutia súdu. Každopádne má právo sa k takýmto úvahám súdu o aplikácii ust. vyjadriť a zaujať stanovisko. Súd s jej stanoviskom sa musí v rozhodnutí vysporiadať. V priebehu konania však nebolo zo strany súdu so žalovaným komunikované o možnej aplikácii ust. . V priebehu odvolacieho konania žalovaný aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia namietal, keď poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaný podal žalobu, kde počas konania účelovo a tendenčne klamlivo tvrdil okolnosti, ktoré nepreukázal, pričom v priebehu konania bol vždy zastúpený zástupcom. Teda jeho sociálna situácia zrejme nie je tak zlá, že by nebol schopný znášať trovy konania v prípade neúspechu v spore. Odvolací súd skúmal uvedené odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu pri nepriznaní náhrady trov konania porušilo vo svojom výroku o trovách konania zásadu rovnosti strán sporu, keď k možnému moderovaniu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania prvoinštančný súd neumožnil žalovanému sa k prípadnej aplikácii ust. vyjadriť. Naviac, zo spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti výnimočného charakteru, vyplývajúce z prejednávanej veci, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie o aplikácii ust. . Samotná zlá sociálna situácia žalobcu sama o sebe nemôže mať vplyv na to, že úspešnému žalovanému ako strane sporu nebude priznaná náhrada trov konania. Preto odvolací súd podľa uvedený výrok o trovách konania prvoinštančného súdu zmenil a rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému podľa v spojení s ust. . O výške tejto náhrady podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a , . V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania, za ktoré zodpovedá žalobca. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.