Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-140-2019.pdf
PDF · 105.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/140/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému H. N., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020 prejednal odvolanie obžalovaného H. N. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.2T/55/2019 zo dňa 26. septembra 2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. septembra 2019, sp.zn.2T/55/2019 bol obžalovaný H. N. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 18.05.2018 v čase o 23:09 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 QUATRO, EČV: H po ceste X/XX vk. Ú. A. v smere od V. do X. H. nad Y., napriek tomu, že nemal dostatočnú vzdialenosť na bezpečné predchádzanie, rýchlosťou najmenej 170km/hod. začal predchádzať vozidlo jazdiace v jeho jazdnom pruhu, prešiel so svojim vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazil s vozidlom zn. Škoda Felícia, EČV: V ktoré viedol vodič H. G. v smere od X. H. nad Y. do V., ktorý pri dopravnej nehode utrpel, mozgovú smrť' pri roztrhnutí predlžene] miechy pri súčasne prebiehajúcom úrazovo - krvácajúcom šoku pri rozsiahlych kompresívnych poraneniach orgánov dutiny hrudnej a brušnej s roztrhnutím srdca, sleziny a pečene a v dôsledku týchto zranení zomrel na mieste, spolujazdec z vozidla Audi A4 QUATRO J. S. utrpel zlomeninu IX. až X. rebra vľavo s posunom, trhlinu sleziny s krvácaním, zmliaždenie pľúcneho tkaniva vľavo ľahké, charakter poranení, ktoré J. S. utrpel si vyžiadal nutnosť jeho hospitalizácie v celkovom trvaní 16 dní, počas ktorých bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiam, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení z nemocnice bol ešte 3 dni obmedzený pri vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov spojených s fyzickou aktivitou, pričom v dôsledku dopravnej nehody bol u J. S. poškodený dôležitý orgán - slezina a pľúca a obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno a),b),c), § 16 odsek 5 a § 137 odsek 2 písmeno c) zák. Č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že predchádzal vozidlo hoci nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie a nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlo ktoré chcel predísť, ohrozil vodiča jazdiaceho v protismere a porušil pravidlá cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví.
Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A.. E. G. škodu vo výške 1.733,89 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú A.. E. G. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje vzhľadom k celkovým okolnostiam prípadu a jeho osobu za neprimerane prísny. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám mu uložil zákonný a primeraný trest.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že Okresný súd Trenčín odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu obžalovaného, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestných činov a na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného. Ako vyplýva z ďalšieho textu odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak súd za najviac rozhodujúce pri rozhodnutí o druhu trestu a spôsobe jeho výkonu považoval závažný následok spôsobený nezodpovednosťou, ľahkovážnosťou a veľmi nebezpečným spôsobom jazdy zo strany obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd ostatné skutočnosti, ktoré by mal brať do úvahy pri ukladaní trestu v zmysle zásad kladených na účel trestu Trestným zákonom nezohľadňoval, neanalyzoval a ani len nespomínal. Takýto postup okresného súdu považuje preto za nesprávny, nedostatočný, ktorý robí výrok o treste nepreskúmateľným. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2019 sa ku spáchanému žalovanému skutku priznal, svoje konanie oľutoval a podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré bolo následne so všetkými zákonnými následkami zo strany súdu prijaté. Toto vyhlásenie korešpondovalo s postojom obžalovaného ku trestnej činnosti kladenej mu za vinu, ktorý prejavoval po celé trestné konanie. V ďalšom konaní hlavného pojednávania mal okresný súd vykonať dokazovanie za účelom zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností pre ukladanie trestu, teda aby bol uložený trest, ktorý by zohľadňoval všetky atribúty účelu trestu a aby mohli byť všetky atribúty účelu trestu správne vyvážené a trest zohľadňoval jednak spoločenské odsúdenie páchateľa, ochranu spoločnosti, ale aj individuálnu a generálnu prevenciu a prevýchovu páchateľa a súčasne aby bol trest primeraný. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd dokazovanie za účelom uloženia trestu nevykonal, resp. vykonal v nedostatočnej miere pre ustálenie správneho a zákonného záveru. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Medzi skutočnosti, na ktoré by mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria nielen spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, ale aj poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný pred spáchaním predmetného činu viedol riadny život, bol trestnoprávne bezúhonný. Jeho vybočenia z riadneho života dovtedy predstavovali iba priestupky na úseku dopravy. Žiadneho iného deliktuálneho konania sa dovtedy nedopustil. Na základe života obžalovaného nemožno konštatovať, že bol pre spoločnosť nebezpečný, že z jeho života hrozilo spoločnosti riziko. Toto konštatovanie sa nevzťahuje iba na dovtedajší život obžalovaného, ale aj na jeho život počas prebiehajúceho trestného konania. Je možné dôvodne vysloviť predpoklad, že H. N. vie viesť riadny život a že takýto život v budúcnosti viesť aj bude. Obžalovaný okrem plnenia pracovných povinností vedie aktívny spoločenský život a angažuje sa nielen v športovom klube, ale aj v rôznych dobrovoľníckych a ekumenických činnostiach. Obžalovaný je aktívnym športovcom Oblastného stolnotenisového zväzu v V. v ktorom od r. 2012 reprezentuje svoji región. Vo svojom voľnom čase, najmä počas víkendov pracuje ako dobrovoľník v zariadení pre seniorov a B. C. n. o. v obci F.. Obžalovaný je členom cirkevného zboru ev. a. v. cirkvi v obci F., kde v cirkevnom zbore patrí medzi aktívnych veriacich, pričom záruku nad jeho správaním prevzal aj H.. R. H., J.., cirkevná autorita ev. a. v. cirkvi v Západoslovenskom dištrikte. Obžalovaný žije v usporiadanom partnerskom vzťahu s družkou R. R.. Obžalovaný sa v súčasnosti aktívne pripravuje na svoje budúce povolanie a bol prijatý na nadstavbové štúdium externou formou do študijného odboru stolárstvo - výroba, montáž a oprava prístrojov a zariadení na Strednej odbornej škole technickej v J.. Obžalovaný sa poškodenej p. G. písomne ospravedlnil listom dňa 04.09.2019 a tiež aj uhradil sumu 1.733,- Eur ako škodu, na ktorej úhradu ho zaviazal súd. Obžalovanému je veľmi
ľúto, čoho sa svojim konaním dopustil, čas už však vrátiť späť nedokáže. Preto aspoň po morálnej stránke vychádza poškodenej rodine maximálne ústretovo. Obžalovaný sa aj prostredníctvo mediácie pokúsil s poškodenou rodinou kontaktovať za účelom zmiernenia následkov jeho činu, avšak poškodená rodina oznámila, že o túto formu nemá záujem. Obžalovaný to plne rešpektuje. V prílohe pripojil listiny, ktoré preukazujú vyššie uvedené skutočnosti o osobe obžalovaného a ktoré je potrebné vykonať ako dôkazy práve v súvislosti s uložením trestu, ktorý by zohľadňoval aj osobu páchateľa a trest voči nemu individualizoval: posudok športovca vydaný Oblastným stolnotenisovým zväzom V., pracovný posudok dobrovoľníka zo dňa 16.10.2019, vyjadrenie cirkevného zboru v F., prehlásenie H.. R. H., J.., čestné prehlásenie R. R., rozhodnutie o prijatí na štúdium, pôvodný rukou písaný list obžalovaného poškodenej rodine, list obžalovaného p. G., šeková poukážka o úhrade škody, list mediátorky H.. K.. Trest musí byť nielen úmerný k spáchanému trestnému činu, ale predovšetkým musí sledovať dosiahnutie účelu trestného zákona, a to vyváženým spôsobom vo vzťahu ku všetkým atribútom účelu trestu. Ukladaním trestu, ktorý je spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody sa sleduje ochrana spoločnosti hlavne pred jeho páchateľom, ktorému sa tým má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Popritom sa odňatím slobody sleduje aj prvok individuálnej a generálnej prevenciu, teda výchova páchateľa k riadnemu životu a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti, teda potencionálnych páchateľov. Ku trestu odňatia slobody pokiaľ zákon pripúšťa aj trest nespojený s jeho odňatím slobody, možno pristúpiť subsidiárne, teda pokiaľ by miernejším trestom nebol účel trestu naplnený. V prípade osoby obžalovaného nie je účel trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti tým, že sa mu zamedzí páchanie ďalšej trestnej činnosti potrebné dosahovať trestom odňatia slobody. Tento účel je dostatočne dosiahnutý už uložením zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, nakoľko obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Predpoklad spáchania inej trestnej činnosti u neho daný nie je. Účel trestu spočívajúci vo výchovnom pôsobení na obžalovaného a v preventívnom pôsobení na jeho ďalší život je v prípade jeho osoby dosiahnutý aj trestom spojeným s podmienečným odkladom výkonu trestu a to v spojitosti s prebiehajúcim trestným konaním a s tým súvisiacou negatívnou životnou situáciou s ďalekosiahlymi dôsledkami na jeho budúcnosť. Obžalovaný viedol riadny život a je predpoklad, že tak bude aj v budúcnosti. V spojitosti s podmienečným odsúdením, s uložením trestu zákazu činnosti a s uložením ďalších povinností a obmedzení je účel trestu v podobe individuálnej prevencie dosiahnutý v plnej miere. Účel trestu spočívajúci v generálnej prevencii je jediným účelom trestu, ktorý by bolo možné v danom prípade dosahovať trestom spojeným s odňatím slobody, avšak pri správnom vyvážení všetkých atribútov účelu trestu v súvislosti s osobou obžalovaného nemôže byť táto stránka trestu skutočnosťou, ktorá by svojou podstatou vysoko prevyšovala nad ostatnými stránkami trestu, tieto zatieňovala a bola pri úvahách súdu o otázke druhu trestu a spôsobe jeho výkonu tou jedinou rozhodujúcou skutočnosťou. Aj z doterajšej ustálenej súdnej praxe vyplýva, že záver súdu o tom, že účel trestu sa nemôže dosiahnuť aj inak ako uložením trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu, sa musí opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolností prípadu a nesmie byť s týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Na posúdenie možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu, ako aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu tiež určuje možnosť nápravy páchateľa. U obžalovaného nejde o obzvlášť narušeného páchateľa, pri ktorom by bola úvaha o podmienečnom treste odňatia slobody vylúčená. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že vo vzťahu k výroku o treste bolo zo strany okresného súdu vykonané nedostatočné dokazovanie, najmä ohľadom osoby páchateľa a v tej súvislosti aj vo vzťahu k účelu trestu, primeranosti a úmernosti trestu, z čoho sa automaticky odvodzuje druh trestu, jeho výmera a v danom prípade najmä spôsob jeho výkonu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol v odvolacom konaní predložené listiny vykonať ako dôkazy vo vzťahu k osobe obžalovaného na ich základe zrušiť napadnutý výrok o treste a všetky ďalšie výroky na výrok o treste nadväzujúce a rozhodnúť vo veci novým výrokom o treste, ktorý bude obžalovanému podmienečne odložený za použitia primeranej skúšobnej doby a za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v primeranej dĺžke trvania, resp. alternatívne zrušiť napadnuté výroky a vec vrátiť okresnému súdu za účelom doplnenia dokazovania.
K odvolaniu obžalovaného sa Krajská prokuratúra Trenčín a ani poškodení do konania verejného zasadnutia krajského súdu o ňom, bližšie písomne nevyjadrili.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená a jej splnomocnenec sa pripojili ku konečnému návrhu prokurátora krajskej prokuratúry.
Poškodená R. R. sa na verejnom zasadnutí krajského súdu zdržala vyjadrenia.
Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v jeho odvolaní. Obžalovaný ešte dodal, že sa chce ešte raz ospravedlniť, je mu to veľmi ľúto a uvedomuje si, že to bola jeho chyba. Chcel by zostať pracovať, aby mohol vyrovnať škodu a aj starať sa o rodinu.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020 na podklade podaného odvolania obžalovaného, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, primeraný a spravodlivý.
Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona v § 149 ods. 2 Tr. zák. stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov až 5 rokov a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona v ustanovení § 157 ods. 2 Tr. zák. stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov. Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.
Okresný súd správne prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Súčasne správne okresný súd nevzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Odvolací súd v predmetnej trestnej veci žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nezistil.
V súvislosti s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu urobil vyhlásenie o vine, ktoré je potrebné zohľadniť aj pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému v uvedenej trestnej veci. Odvolací súd vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že vyhlásenie o vine obžalovaného a jeho prijatie súdom je potrebné považovať i za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
(viď. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015, sp.zn.23To/22/2016 ako i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016 a taktiež stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 pod č. 44).
Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, tak obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por. po priznaní obžalovaným sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 Tr. por., to je že pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.
Okresný súd taktiež správne pri určovaní druhu a výmery trestu zistil, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a z miesta bydliska bol hodnotený pozitívne. Z evidencie priestupkov rovnako správne zistil, že obžalovaný bol v minulosti 6-krát priestupkovo riešený ako účastník cestnej premávky pre priestupky v doprave, prevažne pre prekročenie rýchlosti a ohrozovanie iných účastníkov cestnej premávky. Za obdobie od roku 2016 do roku 2018 mu boli uložené pokuty v celkovej výške 480,-Eur.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí dňa 20.05.2020 doplnil dokazovanie v súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. s poukazom na § 295 ods. 2 Tr. por. oboznámením podstatný obsah listinných dôkazov predložených obhajcom obžalovaného v rámci konania súdu o odvolaní obžalovaného, a to Posudkom športovca Oblastného stolnotenisového Zväzu V. (založený na č.l.380 spisu), Pracovným posudkom dobrovoľníka Zariadenia pre seniorov a B. C., n.o. F. zo dňa 16.10.2019 (založený na č.l.381 spisu), Vyjadrením Evanjelického cirkevného zboru augsburského vierovyznania na Slovensku so sídlom v F. (č.l.382 spisu), Prehlásením o spoločnej záruke za obžalovaného (založené na č.l.383 spisu), Čestným prehlásením R. R.- priateľky obžalovaného (č.l.384 spisu), Rozhodnutiami Strednej odbornej školy technickej J. zo dňa 21.10.2019 (založenej na č.l.385-386 spisu), Podaním obžalovaného zo dňa 04.09.2019 adresované poškodenej A.. E. G. (č.l.387 spisu), šekovou poukážkou o úhrade škody adresovaný poškodenej A.. E. G. (založený na č.l.388 spisu), listom o mediačnom konaní H.. K. (založený na č.l.389 spisu) a podaním obžalovaného na č.l.390 spisu.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti a doplnení dokazovania v rozsahu navrhnutom obhajobou dospel k záveru, že nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 2 rokov na samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu protiprávneho konania na úseku cestnej dopravy a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd vo vzťahu k spôsobu spáchania predmetných trestných činov a ich následkov zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi skutočnou nedbanlivosťou a hazardným vedením motorového vozidla v cestnej doprave. V predmetnom prípade obžalovaný v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo vo večernom (nočnom) čase, pričom išlo z jeho strany o arogantné a riskantné jazdenie (v cestnom úseku, kde je maximálna dovolená rýchlosť jazdy 90 km/hod sa pohyboval osobným motorovým vozidlom rýchlosťou viac ako 170 km/hod- ide o cestu prvej triedy). Z pohľadu jeho hazardnej jazdy je potrebné prihliadnuť aj na následky jeho konania, kedy poškodená A.. E. G. prišla o svojho manžela a ich spoločné deti prišli o svojho otca. Súčasne touto trestnou činnosťou bola spôsobená ťažká ujma na zdraví poškodenému J. S.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd napriek reláciam (hodnoteniu) osoby obžalovaného, ktoré vyznievajú v jeho prospech poukazuje v predmetnej trestnej veci na obzvlášť závažný následok spôsobený nezodpovednosťou obžalovaného, jeho ľahkovážnosťou a na veľmi nebezpečný spôsob jazdy obžalovaného. Okresný súd súčasne správne uložil obžalovanému v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 6 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.
Odvolací súd v danom prípade nezistil dôvody na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest obžalovanému je vymeraný i v súlade s požiadavkou primeranosti a požiadavkou humánnosti.
Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádza obžalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.