Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: R. E., bytom H. Dr.T. E.. X, W., F., B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, štátny občan Iránskej islamskej republiky, posledný prechodný pobyt v SR: C. V. XXXX/XX, XXX XX N. E., právne zastúpený: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, IČO:50 287 222, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2019/005501-016 z 15. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Dňa 16.3.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol C. V. XXXX/XX N. E.. Poukázal na to, že žiadosť na prechodný pobyt má udelený do 31.3.2018.

2.

Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-1609-004/2018-Ž zo dňa 26.3.2018 došlo postupom podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v spojení s Správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle , , a a o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov).

3.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 7.9.2018 rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA8-1609-020/2018-Z (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (Dunajská Streda, Jantárová cesta 1872/25) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného

pobytu a ani v čase viacerých šetrení, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje, a preto bol dôvod na postup podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

4.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 05.11.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaním dokazovaním a vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená.

5.

Žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/005501-016 zo dňa 15.03.2019, (ďalej aj ako napadnuté rozhodnutie) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom pod č. PPZ-HCP-BA8-1609-020/2018-Z zo dňa 07.09.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

6.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu boli porušené podmienky uvedené v ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď tento uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie. Na základe opakovaných kontrol bolo zistené, že v dome na adrese C. V. XXXX/XX, N. E. sa nikto nezdržiaval a dom, v ktorom malo mať zabezpečené ubytovanie 43 štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky a 16 firiem je neobývaný, čo bolo zistené z výpovede susedov ako aj z vykonaných opakovaných kontrol. Správny orgán mal k dispozícii aj podklady, ktoré mu boli známe z jeho úradnej, resp. služobnej činnosti, ktoré mu boli poskytnuté útvarom policajného zboru, ktorý preveroval informácie, resp. údaje o pobyte tvrdené žalobcom. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR aj zdržiava. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca aj napriek tomu, že má na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť. Správny orgán v priebehu dokazovania zistil, že žalobca sa v r.2017 zdržiaval v Schengenskom priestore a tým pádom aj na území Slovenskej republiky nepravidelne, pričom zistil jednotlivé vstupy do Schengenského priestoru cez rôzne hraničné priechody, pričom správny orgán skonštatoval, že účelom žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nebola skutočnosť, že túto žiadosť podal za účelom podnikania, ale za účelom voľného pohybu v Schengenskom priestore.

7.

Žalovaný ďalej v rozhodnutí skonštatoval, že účastník konania je ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom z vykonaného dokazovania správny orgán zistil, že v dostatočnej miere prvostupňový správny orgán poskytol súčinnosť účastníkovi na to, aby predložil doklady, ktorými preukázal oprávnenosť svojej žiadosti, pričom žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že svoju žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania podal práve pre tento účel.

8.

Odvolací orgán ďalej zdôraznil, že na účel podnikania môže byť obnovený prechodný pobyt cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán zdôrazňuje, že podľa ust. sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V tomto prípade je teda zrejmé, že u žalobcu sa nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom na daňové doklady sa možno domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom obchádzania zákona a to tým, že účastník konania dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil zákonom stanovené podmienky k obnoveniu prechodného pobytu. Z týchto skutočností vyplýva, že účastník konania nevyvíja žiadne obchodné aktivity a tým, že nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť, neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.6.2019 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal, že v konaní pred prvostupňovým orgánom došlo k procesnej vade tým, že bolo porušené právo účastníka podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď účastník konania nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, ani navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový správny orgán ho na základe takéhoto vyjadrenia vôbec nevyzval. Ďalej namietal, že jediným dôkazom, z ktorého správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi policajného zboru o týchto úkonoch. V spise sa nenachádzajú identifikácie osôb ktoré mali tieto údaje poskytnúť a nie sú označení svedkovia - susedia, ktorí sa mali vyjadriť, že žalobca sa na predmetnej adrese nezdržiava. Údajné vyjadrenia neznámych osôb, ani vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkaz v posudzovanej veci. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou operatívneho šetrenia, kontroly a úradným záznamom bol jediným spôsobom dokazovania z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonané spôsobom nerešpektujúcim správny poriadok a stanovené procesné postupy je potrebné tieto porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy považovať za podstatné. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch a to na tom, že žalobca údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky. Novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvýkrát uvádza až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca nemal možnosť vyjadriť pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný nijakým spôsobom bez pochybností nepreukázal, že by sa účastník konania na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku, alebo že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené. To, že má účastník konania na adrese uvedené v žiadosti ubytovanie zabezpečené a môže ho využívať bez obmedzenia tak ako uviedol v žiadosti, potvrdil samotný žalobca ako aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca poukázal, že z hľadiska jeho prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, bol povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods.7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Žalovaný, ktorý takýto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán ako jediný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobytu cudzincov a to výslovne aj vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím takto formulovaný výrok rozhodnutia bez zmeny potvrdil. Podľa uvedeného ustanovenia policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklady inej osoby. Bez ohľadu na námietku proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval citované ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Keďže správne orgány takto vymedzili dôvod zamietnutia žiadosti, je z hľadiska právneho posúdenia veci potrebné skúmať práve tento dôvod. Žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Žalobca uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu. Táto skutočnosť bola preukázaná aj čestným vyhlásením vlastníka nehnuteľnosti v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov. Správne orgány teda vec nesprávne právne posúdili, keď preskúmavali otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov. Na záver žalobca uviedol, že vzhľadom na všeobecnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, absencie akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia právnou úvahou a arbitrárnym konštatovaním správneho orgánu došlo zo strany žalovaného k porušeniu ustanovení

zákona o pobyte cudzincov tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo nedostatočne odôvodnené.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 10. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 21.8.2019, v ktorom uviedol, že žalobca dňa 16.03.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa 16.03.2018 vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu N. E., C. V. XXXX/XX. Úplnosť a pravdivosť uvedených údajov žalobca potvrdil svojim podpisom.

11.

Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v zmysle ako doklad potvrdzujúci ubytovanie doložil dňa 20.06.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese N. E., C. V. XXXX/XX, podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 09.07.2018, zaevidované pod č.p.: PPZ-HCP-BA8 2609-013/2018-Ž spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX zaevidovaný pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-2609-013/2018-Ž.

12.

Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 43 občanov Iránskej islamskej republiky a 16 firiem. Na uvedenej adrese bola dňa 12.10.2017 vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že sa jedná o dvojpodlažný dom. Podľa zistení od susedov v dome nebývajú občania - cudzinci, ani sa tam dlhodobo nezdržiavajú. Ďalej susedia uviedli, že nikdy tam nevideli pohybovať sa nejakých cudzincov.

13.

Žalobca predložil k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nový cestovný doklad zámerne, aby nebolo možné z tohto dokladu zistiť ako dlho a kedy sa zdržiaval v Schengenskom priestore.

14.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé, že žalobca dňa 06.08.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania na adrese N. E., C. V. XXXX/XX uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. uvedené ubytovanie slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu prechodného pobytu a ubytovanie bude slúžiť k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Adresu ubytovania žalobcu nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu zaevidovanej pod č. p.: PPZ-HCP-BA8-2609/2018-ž v bode 27. Žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa 16.03.2018 svojim podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov ak k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu splnomocnený zástupca žalobcu doložil čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania spolu s výpisom z katastra nehnuteľností na adresu N. E., C. V. XXXX/XX, a tým poskytol správnemu orgánu zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania.

15.

Z výpovede žalobcu pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky na správnom orgáne, žalobca uviedol, že spoločnosť žalobou sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb. Konkrétne prípravné práce k realizácii stavby. Sprostredkovanie a výstavba montovaných hál z oceľových oblúkových konštrukcií. Sídlo spoločnosti je na C. V. XX v N. E.. V súčasnosti nemá žiadne skladové priestory, čo sa týka hmotného a nehmotného majetku, tak žalobca disponuje len softvérom. Zamestnancov nemá žiadnych, ale chce. Spoločnosť spolupracuje so slovenskými spoločnosťami (pozn. nekonkretizoval). Zatiaľ nemá internetovú stránku, ale chce. Na otázku. či vykonáva podnikateľskú činnosť aj v iných krajinách alebo len na Slovensku, odpovedal, že zatiaľ len na Slovensku. Ubytovanie má zabezpečené v N. E. u pána K. na C. V. XX. Ako často sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, odpovedal, že je veľa na Slovensku, mimo je málo. Na otázku odkiaľ je vykonávaná podnikateľská činnosť konateľmi spoločnosti odpovedal, že hlavne zo Slovenska. Na otázku aký zisk dosiahla spoločnosť za predchádzajúce obdobie uviedol,

že približne 19000,-€. Na otázku koľko preinvestovala vaša spoločnosť počas pôsobenia na území Slovenskej republiky uviedol, že máme v pláne investovať do projektov, prebiehajú finálne rokovania. Z uvedeného vyplýva, že nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil podmienky obnovenia prechodného pobytu. V závere ešte žalobca uviedol, že má rodinné zázemie v domovskej krajine.

16.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 24.9.2019, v ktorej uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu zo strany prvostupňového správneho orgánu bola skutočnosť, že žalobca mal uviesť nepravdivé a zavádzajúce údaje pri predložení žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Nie je prípustné preto, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu, jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. O takéto neprípustné dodatočné rozširovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia ide najmä v prípade následných skutočností uvádzaných žalovaným vo vyjadrení v žalobe: a) námietky žalovaného týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu na území SR, b) skutočnosti týkajúce sa sídla obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobca štatutárnym orgánom a prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť, c) skutočnosti týkajúce sa prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti a jej sídla d) otázky týkajúce sa splnenia povinnosti cudzieho štátneho príslušníka oznamovať, že sa bude zdržiavať mimo miesta pobytu viac ako 30 dní alebo že sa bude viac ako 180 dní zdržiavať mimo územia SR e) skutočnosti týkajúce sa iných štátnych príslušníkov Iránu a iných spoločností

17.

Žalobca opakovane poukázal, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli údaje a vyjadrenia neznámych osôb a vykonávanie ohliadky nehnuteľností príslušníkmi Policajného zboru, ktoré však nemôžu slúžiť v danej veci ako dôkaz pre vydanie rozhodnutia. Žalobca poukázal, že úkony ktoré vykonával Policajný útvar a ktoré sú zaznamenané aj v úradných záznamoch, mali jednoznačne charakter vypočutia svedkov a ohliadky na mieste a preto mali byť vykonané procesným postupom predpísaným pre tieto dôkazné prostriedky podľa správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný použil nesprávnu právnu úvahu v súvislosti s povinnosťou zdržiavať sa na adrese udaného pobytu, pretože skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, že v určitom čase nebol na adrese zastihnutý, nemožno mať vplyv na posúdenie a rozhodnutie o žiadosti účastníka konania, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov. Neobstojí ani argumentácia žalovaného vo vyjadrení o možnosti využitia správnej úvahy, keďže správna úvaha nemôže byť svojvoľná.

18.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

19.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Podľa zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.

Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania .

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 20. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ). Správny súd preto postupom podľa v spojení s (účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

21.

Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, resp. s podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní. Z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má právo na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov, nie je to však jeho povinnosť. Znamená to, že je len na účastníkovi práva, či sa vyjadrí, prípadne či navrhne dôkazy. Na aplikovanie tohto práva by mal správny orgán určiť účastníkovi primeranú lehotu na vyjadrenie. Táto povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán

prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania, čo v danom prípade žalovaný zrealizoval. Dôkazom toho je výzva žalovaného doručená splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 21.2.2019, na základe ktorej sa mal žalobca možnosť vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä k zisteniam získaných v súvislosti s preverovaním žalobcom uvádzaných údajov, týkajúcich sa jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom je hospodárske záujmy SR. Je potrebné však zdôrazniť, že toto stanovisko nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu u cudzinca. Okrem tohto stanoviska podkladom pre takéto rozhodnutie sú aj ďalšie doklady vyžadované zákonom (finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie, daňové a colné záväzky, poistné atď.). Jednou z podmienok, pre ktorú je možné zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu je tiež uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu nepreukázal, že by jeho tvrdenia a predložené doklady korešpondovali so skutočnosťou, a to najmä pokiaľ ide o to, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uvádzal vo svojej žiadosti. Za tohto stavu žalovaný preto konštatoval, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje.

22.

Správny súd nespochybňuje, že z ust. § 33 Správneho poriadku vyplýva účastníkom konania a zúčastneným osobám niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účastník konania, resp. zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy, má však povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodne pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec

- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené žalobné dôvody, tak je potrebné konštatovať, že postup správnych orgánov bol v predmetnej veci, vzhľadom na povahu veci správny a neboli porušené procesné práva žalobcu. Správny súd má tým na mysli postup policajných orgánov spočívajúcich vo vykonaní viacerých šetrení v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Tieto vykonané šetrenia nemali povahu obhliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to namieta žalobca vo svojej žalobe, ale účelom týchto šetrení bolo overenie, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Jedine takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoby, ktoré požiadali o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedených adresách zdržiavajú, a preto nebolo možné takéto konanie policajných útvarov považovať za obhliadku, ale len preverovanie údajov, ktoré uviedol samotný žalobca vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že takýto dôkazný prostriedok nemožno, vzhľadom na povahu veci, resp. údaje, ktoré sa preverovali, považovať, že by bol vykonaný v rozpore s právom, nakoľko pravdivosť žalobcom uvedených údajov v jeho žiadosti bolo možné preveriť iba takýmto operatívnym postupom, ktorý bol realizovaný viackrát. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci (§ 34 ods. 14 Správneho poriadku). Znamená to, že priebeh samotného konania je v dispozícii správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k zhromaždeniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť, čo v danom prípade správne orgány urobili. V predmetnej veci správny orgán na overenie toho, či žalobca uviedol vo svojej žiadosti pravdivé údaje využil Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Pokiaľ z jednou podmienok na udelenia obnovenia prechodného pobytu cudzincovi je aj požiadavka zabezpečenia ubytovania, tak tieto informácie bolo možné získať iba takto realizovanými operatívnymi šetreniami, ktorými bolo preverované, či žalobca sa na ním uvedenej adrese

zdržiava, čo sa nepotvrdilo. Toto šetrenie, ktoré boli realizované prostredníctvom vyššie spomínaného policajného útvaru (viď záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 13.10.2017 atď.) by nebolo efektívne, pokiaľ by žalobca mal vedomosť o takýchto šetreniach. Bolo zistené, že žalobcom uvádzaný dom na adrese N. E., C. V. XXXX/XX, je neobývaný cudzími štátnymi príslušníkmi. Obdobne je to možné konštatovať aj v súvislosti s námietkami vznesenými zo strany žalobcu voči osobám, ktoré sa vyjadrili, že v tomto dome v N. E., na C. V. XXXX/XX, nie sú ubytovaní cudzinci, čo bolo potvrdené viacerými susedmi. Nemožno mať preto za to, že by tieto osoby boli vypočúvané v pozícii svedkov, a preto nebol dôvod, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchu týchto osôb a klásť im otázky. Treba tiež uviesť, že správny orgán zabezpečenie zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, čo urobil aj v danom prípade, pričom bolo preukázané, že údaje uvedené žalobcom v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nezodpovedajú jeho tvrdeniam, pokiaľ ide o zabezpečenie ubytovania na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd tiež konštatuje, že v predmetnej veci sa žalobca mal možnosť vyjadriť k otázkam skutkovým a právnym ako aj k jednotlivým dôkazom, čoho dôkazom je výzva žalovaného zo dňa 16.1.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, a teda bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom rozhodnutí (nevykonávanie podnikateľskej činnosti zo strany žalobcu na území SR a nedôveryhodnosť žalobcu), tak v tomto prípade nejde o rozširovanie dôvodov, resp. argumentácie zo strany žalovaného, ale len o poukázanie na ďalšiu skutočnosť súvisiacu s doterajším pôsobením žalobcu na území SR.

23.

Skutočnosť, že na adrese ktorú uviedol žalobca vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky sa nikto nezdržiava a že ide len o účelovo udanú adresu na ktorej sa malo zdržiavať podľa lustrácie 43 občanov Iránskej islamskej republiky a 16. firiem, preukazuje aj to, že na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola aj 13.10.2017, kde bolo zistené, že na tejto adrese sa občania Iránskej islamskej republiky nezdržiavajú.

24.

Keďže žalobca vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR uviedol ako dôvod podnikanie, bolo jeho úlohou v rámci dokazovania preukázať, že na území SR podniká, vykazuje zisk a preukázať svoju podnikateľskú činnosť konkrétnymi dokladmi preukazujúcimi obchodné vzťahy s inými subjektami, čím by zároveň preukázal, že jeho podnikanie je prínosom pre ekonomiku SR. Žalobca okrem svojich tvrdení pri výsluchu (ktoré mimochodom nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi) ničím nepreukázal akúkoľvek formu sústavnej činnosti, ktorú by bolo možné považovať za podnikanie na území SR. Jeho tvrdenia o vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti a výstavbe montovaných hál sú len fikciou, ktorá neodráža reálnu činnosť žalobcu na našom území resp. na území Európskej únie. Žalobca nepreukázal, že by na území SR preinvestoval nejaké finančné prostriedky, hoci sa na našom území zdržuje od 23.12.2016, teda dostatočne dlho na to, aby si vytvoril aké - také obchodné kontakty.

25.

V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že druhostupňový správny orgán vo vyjadrení uvádza iné dôvody pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenia povolenia pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že predmetom prieskumu nie je vyjadrenie žalovaného, pretože predmetom prieskumu je len rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a pokiaľ vo vyjadrení žalovaného sa objavujú iné skutočnosti na ktoré poukazoval žalovaný v súvislosti so zamietnutím žiadosti žalobcu, tak táto skutočnosť nemá žiaden relevantný význam k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že ako jediný a postačujúci bol dôvod uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a ďalšie dôvody treba chápať ako podporné dôvody.

26.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tento preukázal, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava na adrese ktorú uviedol pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu, t. j. na adrese C. V. XXXX/ XX, N. E., a že táto skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia majiteľa nehnuteľnosti, krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide síce o vyjadrenie ktoré má pre účely zisťovania význam, avšak tieto vyjadrenia musia korešpondovať so skutočným stavom, teda musia korešpondovať s tým, že žalobca sa na tejto adrese aj zdržiava a táto skutočnosť bola vyvrátená tým, že adresa ktorú udal žalobca ako

adresu svojho prechodného pobytu je adresou, na ktorej sa nachádza neobývateľný dom, na ktorom majú adresu aj viaceré osoby z Iránskej islamskej republiky a teda ide len o účelovo a fiktívne vymyslenú adresu, ktorá má slúžiť týmto osobám na to, aby im mohlo byť vydané povolenie na prechodný pobyt na území SR.

27.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní skutočností relevantných pre udelenie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR, nepreukázal relevantnými dôkazmi tie skutočnosti ktoré deklaroval vo svojej žiadosti a preto dôvod pre ktorý mu bola jeho žiadosť zamietnutá a ktorý je uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda že žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní tejto žiadosti je dôvodom ktorý jednoznačne preukazuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vecne správne.

28.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa .

29.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nevzhliadol.

30.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.