Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Štátneho fondu rozvoja bývania, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125 proti žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi I. republiky, bytom T., C. X/XXXX o zaplatenie 2.562,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -168 zo dňa 25. októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 690,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,97 eur od 30.09.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 2.562,98 eur /690,79 eur ako zostatku nesplatenej istiny úveru a 1.872,19 eur ako zmluvnej pokuty/ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,79 eur od 30.09.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške istiny 23.235,74 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver žalovaný riadne a včas nesplácal a preto žalobca využil svoje oprávnenie a odstúpil?od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Prevažná väčšina pohľadávky žalobcu bola uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalovaného. Zvyšku pohľadávky sa žalobca domáha podanou žalobou.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie. Zistil, že dňa 19.11.2003 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí podpory uzavretú podľa ustanovení vtedy platného o Štátnom fonde rozvoja bývania vo forme úveru, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému podporu z prostriedkov fondu na základe žiadosti žiadateľa č. zo dňa 14.10.2003 vo výške úveru 700.000,-Sk ( t.j. 23.235,74 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a doby splatnosti 30 rokov a žalovaný sa zaviazal splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.803,- Sk (t.j. 93,04 eur). Listom zo dňa 06.04.2006 oznámil žalobca žalovanému zvýšenie úrokovej miery na celkovú výšku 3,1 % a zvýšenie splátky na sumu 2.979,- Sk (98,88 eur) od 01.07.2006, pretože žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy neukončil

stavbu v stanovenej lehote 24 mesiacov od podpísania zmluvy, čím porušil vyhlášku č. o lehotách výstavby. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a ku dňu 5.8.2014 bol v omeškaní so zaplatením už 14 mesačných splátok, na ktorých úhradu bol opakovane vyzývaný, žalobca využil svoje oprávnenie, odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 20.651,26 eur pozostávajúcej zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 eur, zostatku nesplateného úroku vo výške 664,81 Eur, vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 5.8.2014 vo výške 57,18 eur a zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur. Následne listom zo dňa 06.08.2014 adresovanému spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., si žalobca ako prednostný záložný veriteľ prihlásil svoju pohľadávku do opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti žalovaného v celkovej výške 18.779,09 eur, ktorá pozostávala zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 eur, zostatku nesplatených úrokov vo výške 664,81 eur a úroku z omeškania vo výške 57,18 eur. Z výťažku z vykonanej dobrovoľnej dražby bola žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi vyplatená celková suma vo výške 18.088,28 eur, ktorá bola započítaná na nesplatené úroky vo výške 664,81 eur, úroky z omeškania ku dňu 5.8.2014 vo výške 57,18 eur a nesplatenú istinu vo výške 17.366,29 eur. Touto podanou žalobou si žalobca uplatňuje zaplatenie neuhradenej časti zostatku nesplatenej istiny vo výške 690,79 eur, ktorá už nebola pokrytá výťažkom z dražby (rozdiel medzi prihlásenou istinou do dražby vo výške 18.057,08 eur a uhradenou istinou z výťažku 17.366,29 eur), spolu s úrokom z omeškania od 30.9.2014 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzuje od zmluvne dohodnutej sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy, t.j. vo výške 10 % zo súčtu zostatku nesplatenej istiny 18.057,08 eur a zostatku nesplatených úrokov 664,81 eur. Podľa znenia článku VIII Sankcie bod 8.4. Zmluvy „V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.“.

3. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa a , , , a , o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), a , a , , , , až 4, , , , , , , , a , , , veta prvá, o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu vykonania dražby nehnuteľnosti žalovaného a podľa a v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Súd uviedol, že hoci judikatúra slovenských súdov je rozdielna v posudzovaní charakteru sporu a postavenia žalobcu, v danej veci mal súd od začiatku súdneho konania za to, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, teda ani o spotrebiteľskú zmluvu podľa , teda ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca je štátnym fondom zriadeným a upraveným samostatným zákonom a finančnými vzťahmi napojenými na štátny rozpočet. Preto na záväzkový vzťah aplikoval ustanovenia , keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom (), na ktorý sa v prvom rade vzťahujú ustanovenia a len v prípade, ak nemožno riešiť niektorú otázku ustanoveniami , použije sa subsidiárne . V danej veci žalovaný nenamietal výšku žalovanej sumy, ktorá predstavuje zostatok jeho neuhradeného dlhu zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej dňa 19.11.2003 podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania vo forme úveru. Žalovaný namietal len nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko mal za to, že žalobca by nemal žiadať dlžnú sumu od neho, ale od spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru. Poukázal na to, že obdržal aj zápisnicu o vyplatení čiastky pre žalobcu od uvedenej spoločnosti, kde je uvedené, že dňa 29.9.2014 poslali čiastku 18.088,28 eur a nie čiastku, ktorá bola dohodnutá. Žalovaný sa domnieva, že žalobca by zvyšok dlhu nemal žiadať od neho, ale od dražobnej spoločnosti. V danej veci sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný len uviedol, že nevidí dôvod, aby žalobca žiadal peniaze od neho, ale má ich žiadať od firmy Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru.

Svoj názor žalovaný právne neodôvodnil. V tejto súvislosti súd uvádza, že názor žalovaného o prechode jeho dlhu na spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. je mylný. Dražba vykonávaná v zmysle o dobrovoľných dražbách je zákonom upravený spôsob realizácie výkonu záložného práva, v ktorom sa draží predmet zálohu za účelom, aby z výťažku dražby bola uspokojená pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi, ktorý svoj dlh neuhradil riadne a včas. Dražobník je osoba, ktorá dražbu len organizuje, teda len organizátor dražby, ale dlh dlžníka na neho neprechádza. Dlh dlžníka voči veriteľovi trvá až do jeho úplného uspokojenia, pretože dlh zaniká splnením. Spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. bola len dražobníkom, ktorá zorganizovala dražbu a výťažok dražby odovzdala žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Skutočnosť, že výťažok dražby (18.088,28 eur) bol v nižšej sume ako výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému (18.779,07 eur), neznamená, že by sa žalovaný ako veriteľ zbavil všetkého dlhu, teda aj neuspokojenej časti, alebo že by zvyšok dlhu prešiel na nejakú inú osobu. Dlh žalovaného voči žalovanému zanikol len v rozsahu splnenia veriteľovi vo výške odovzdaného výťažku dražby, teda vo výške 18.088,28 eur, ale žalovaný stále dlžní zostatok dlhu, ako rozdiel medzi prihlásenou pohľadávkou a výťažkom dražby (18.779,07 eur - 18.088,28 eur), t.j. sumu 690,79 eur, pretože v tejto časti pohľadávka žalobcu voči žalovanému uspokojená nebola. Námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode zvyšku jeho dlhu na spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. by bola dôvodná len v prípade prevzatia dlhu podľa ustanovenia , kedy by sa vyžadovala existencia písomnej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. o prevzatí dlhu vzniknutého zo Zmluvy o poskytnutí podpory a za súhlasu veriteľa a až v takom prípade, by táto spoločnosť nastúpila na miesto žalovaného ako dlžníka, čoho dôsledkom by prešla povinnosť zaplatiť vzniknutý dlh zo Zmluvy o poskytnutí podpory zo žalovaného na túto spoločnosť. Žalovaný však svoju argumentáciu o prechode dlhu takouto dohodou (ani žiadnou inou) nepodporil, neoznačil na preukázanie svojho tvrdenia žiadny dôkaz. Preto námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode dlhu na uvedenú spoločnosť je nedôvodná a dlžníkom z uvedenej zmluvy naďalej zostáva žalovaný. Súd tak mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žaloba bola v časti o zaplatenie zvyšku dlhu v sume 690,79 eur s príslušenstvom voči žalovanému podaná dôvodne, kedy žalobca riadne preukázal svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 690,79 eur, ktorá po vyplatení čiastky vo výške 18.088,28 eur získanej dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za použitia zostala neuhradená. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil riadne a včas a preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,79 eur od 30.09.2014 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný dňa 29.09.2014 čiastočne pohľadávku uspokojil. Z aplikovaných právnych predpisov však vyplýva, že základná úroková sadzba ECB k rozhodujúcemu obdobiu bola 0,05 %, preto úrok z omeškania k rozhodujúcemu obdobiu bol vo výške 8,05 %, a nie 8,15 % ako si uplatňoval žalobca, preto súd priznal žalobcovi popri istine túto zákonnú výšku úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 690,79 eur od 30.09.2014 do zaplatenia a v presahujúcej časti nedôvodný úrok z omeškania zamietol. Žalobca si podanou žalobou okrem istiny uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur vypočítanej podľa čl. VIII ods.8.4 zmluvy ako 10 % z celej dlžnej sumy. Súd má za to, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná, pretože zmluvná pokuta nebola platne dohodnutá, a preto ju v tejto časti zamietol. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré porušenie musí byť konkrétne a musí jednoznačne z dojednania o zmluvnej pokute vyplývať. V bode 8.4 zmluvy však bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad "naplnenia bodu 8.4". Tento bod upravuje pritom len to, kedy môže žalobca od zmluvy odstúpiť, čo môže učiniť vtedy, ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa. Teda z bodu 8.4 nemožno vyvodiť nič iné, ako len to, že upravuje iba možnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, a teda k naplneniu tohto bodu zmluvy dôjde vtedy, keď žalobca od zmluvy skutočne z tam vymedzených dôvodov aj odstúpi. Tento bod teda nevymedzuje konkrétnu povinnosť žalovaného, s porušením ktorej by bol spojený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Ak bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad "naplnenia bodu 8.4", ktorým naplnením je situácia, keď žalobca od zmluvy odstúpi, potom bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad realizácie práva žalobcu odstúpiť od zmluvy a nie pre prípad porušenia povinnosti žalovaných. Už len preto, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad realizácie práva, je dohoda o zmluvnej pokute podľa pre rozpor so zákonom neplatná. Preto súd konštatuje, že toto ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, na ktorú neplatnosť súd musel prihliadnuť ex offo. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol. Uvedený právny názor je totožný aj s judikatúrou súdu v obdobných veciach s tým istým žalobcom ( napr. v konaniach pod sp.zn. , )

a tiež s názorom Krajského súdu v Trenčíne v obdobnej právnej veci vyjadrený v jeho rozsudku zo dňa 28.3.2019 sp.zn. , kedy ako odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatnenej zmluvnej pokuty, kedy sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad realizácie práva tak, ako to bolo v súdenej veci, robí samo o sebe takéto dojednanie zmluvnej pokuty absolútne neplatným z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle , nakoľko odstúpenie od zmluvy tak, ako bolo dohodnuté v danom prípade v bode 8.4 zmluvy, t.j. pre prípad odstúpenia od zmluvy, nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti, ale za výkon práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa , v spojení s a /ďalej len /. V danej veci žalobca žiadal o priznanie sumy celkom 2.562,98 eur s príslušenstvom, ale priznaná mu bola suma len 690,79 eur s príslušenstvom. Teda úspech žalobcu v spore bol len 26,95% a jeho neúspech 73,05%, čo ale predstavuje úspech žalovaného. Keďže v danej veci bol vo väčšej časti úspešnejší žalovaný, mal by nárok na náhradu trov konania. Ale keďže žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 1.872,19 eur. Uviedol, že súd v tomto prípade prihliadal ex offo na neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že takýto postup bol nezákonný. Súd síce neuvádza z akého konkrétneho ustanovenia vychádzal, Žalobca má ale zato, že súd prihliadol na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného ustanovenia súd z úradnej moci prihliada na skutočnosti, ktoré by inak bolo potrebné, aby sa ich žalovaný dovolával. V zmysle súd skúma z úradnej povinnosti len splnenie procesných podmienok. Súd teda v zmysle zákona nemôže skúmať platnosť dojednania zmluvnej pokuty bez toho, aby sa tejto „neplatnosti“ dovolávala procesná strana. V tejto súvislosti zákon upravuje len tzv. moderačné právo súdu, ktoré však nezakladá právomoc posudzovať platnosť dojednania zmluvnej pokuty. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade o ochrane spotrebiteľa s a tak, že uvedené ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s . Pokiaľ ide o samotnú platnosť dojednanej zmluvnej pokuty, žalobca má za to, že súd si nesprávnym spôsobom vyložil čl. 8.4 zmluvy o poskytnutí podpory vzhľadom na skutočnosť, že súd prijal záver o tom, že pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je spojené právo žalobcu odstúpiť od zmluvy. Z uvedeného článku zmluvy vyplýva, že možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty sa vzťahuje na porušenie zmluvy zo strany žalovaných a to omeškaním s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ak 6 mesiacov. Uplatnenie zmluvnej pokuty nevyplýva z možnosti odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je len oprávnením žalobcu zosplatniť zostatok dlhu v prípade, ak sú Žalovaní v omeškaní. Následne v rámci odstúpenia od zmluvy je žalobca oprávnený požadovať od žalovaných aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo zostatku istiny ročne. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty je teda nesprávny, pretože tento nie je spojený s oprávnením žalobcu ale s porušením povinnosti zo strany žalovaných. Žalobca má za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute bolo v zmluve dojednané dostatočne a zrozumiteľne v intenciách príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu, nakoľko boli splnené všetky podmienky, ktoré stanovila zmluva o úvere. Žalobca okrem toho považuje odôvodnenie rozsudku v dotknutých častiach za nepreskúmateľné v dôsledku čoho má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaného zaviaže aj k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur, prípadne, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu podľa a ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá stranami sporu v bode 8.4 zmluvy nebola dojednaná platne. Z obsahu zmluvy odvolací súd prvej inštancie zistil, že v článku VIII bod 8.4. bolo zakotvené, že "v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napr. opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a podobne. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroky a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku, a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi". Z uvedeného bodu je zrejmé, že daný bod zakotvuje zmluvné dojednanie o možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj dôvody, pre ktoré možno od zmluvy odstúpiť, pričom z poslednej vety citovaného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu bola viazaná pre prípad naplnenia bodu 8.4., t.j. pre prípad realizácie práva žalobcu od zmluvy odstúpiť. Zmluvná pokuta bola teda dohodnutá pre prípad realizácie práva žalobcom a nie pre prípad porušenia povinnosti žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. z 1.11.2001, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, obdobne rozsudok Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. z 30.11.2004. Z uvedených dôvodov, keďže v danej veci zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalovaných, ale pre prípad realizácie práva, záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zmluvnej pokute je podľa pre rozpor so zákonom neplatná, považoval odvolací súd za správny.

10. Čo sa týka skutočnosti, že súd prvej inštancie ex offo, teda z úradnej povinnosti, bez námietky sporovej strany skúmal platnosť dojednania zmluvnej pokuty, tu odvolací súd žiadne pochybenie na strane súd prvej inštancie nevidí. Súd konajúci o uplatnenom nároku, ktorého právnym dôvodom je zmluva, je oprávnený, a dokonca povinný kedykoľvek počas konania posúdiť absolútnu neplatnosť, resp. platnosť zmluvy alebo jej časti ako právneho úkonu, a to aj bez návrhu strán sporu. Absolútna neplatnosť zmluvy, či jej časti pôsobí zo zákona, od začiatku, voči všetkým a súd je povinný na ňu z úradnej povinnosti prihliadať. Súd prvej inštancie bol teda oprávnený/povinný posúdiť platnosť zmluvy v časti dojednania zmluvnej pokuty, keď žalobca si v spore uplatňoval nárok na jej zaplatenie. Takýmto svojím postupom súd prvej inštancie nijako nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

11. Za rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím podľa neho tiež došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v časti, v ktorej odôvodňoval zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zreteľne vysvetlil podstatné dôvody, pre ktoré bol žalobcov nárok v tejto časti zamietnutý, uviedol zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako aj vysvetlil úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Podľa názoru odvolacieho súdu sú prijaté právne závery primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim . Za procesnú vadu konania v zmysle uplatneného odvolacieho dôvodu podľa nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

12. Na základe týchto záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Keďže však žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).