Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2018 o zvýšenie invalidného dôchodku

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. augusta 2017 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že trvanie invalidity bolo na podklade žiadosti žalobkyne o zvýšení invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žilina opätovne preskúmané s tým záverom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa , nakoľko jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne je 55 %. Z tohto dôvodu patrí žalobkyni invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa .

2. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 17. augusta 2017 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Súčasne uviedla, že jej nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o ďalších 10 % za ostatné zdravotné postihnutia, konkrétne za ochorenie štítnej žľazy a astmy.

3. Generálny riaditeľ žalovanej po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2018.

4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. januára 2018 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe namietala, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia a je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 45 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV., oddielu E, položky 3, písmeno c) prílohy č. 4 k , nakoľko zákon za uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovuje percentuálne rozpätie od 40 % do 50 %. Namietala, že týmto ochorenie trpí dlhodobo a posudkový lekár sociálneho poistenia jej už v roku 2014 stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a odvtedy sa jej zdravotný stav stále zhoršuje, preto by mala mať určenú už vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že posudkový lekár žalovanej ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 21. novembra 2017 s nasledovným záverom : Žalobkyňa je naďalej dispenzarizovaná neurológom pre chronické bolesti chrbtice, hlavne v krčnej a driekovej oblasti, s poruchou statodynamiky bez kontaktu na miešne korene. V anamnéze sú recidivujúce bolesti s koreňovým syndrómom, v súčasnosti je bez jednoznačných známok poškodenia miešnych koreňov v odborných nálezoch aj pri vlastnom vyšetrení, bez motorického výpadu na končatinách, t.j. bez známok ochrnutia, chôdza účastníčky konania je samostatná, bez opory, úchopová schopnosť rúk je zachovaná, svalstvo je bez známok hypotrofie, či hypotónii. Z tohto dôvodu určil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strede daného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. 45 %. Ostatné ochorenia žalobkyne uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné rozhodnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline o 10 % podľa v znení . Perzistujúca astma stredne ťažká s perzistujúcou nádchou bez klinických známok obštrukčnej ventilačnej poruchy by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Obojstranná artróza bedrových a kolenných kĺbov s ľahkým obmedzením hybnosti a osteoartróza rúk sú bez dôkazu systémového zápalového ochorenia. Úchopová schopnosť rúk je zachovaná, svalová sila je primeraná, autoimúnna thyreopatia so zníženou činnosťou štítnej žľazy je dostatočne substituovaná hormonálnou liečbou, tomuto zdravotnému postihnutiu by zodpovedalo ohodnotenie mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Polyneuropatia sekúnd. pri endokrinopatii štítnej žľazy je bez poruchy hybnosti, varixy dolných končatín sú bez zápalu, bez trombózy, bez kožných defektov, hypertenzia je liečbou stabilizovaná v hraničnom pásme. EMG verifikovaná tetánia je dobre korigovaná liečbou. Posudkový lekár žalovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %), so zvýšením o 10 % pre ostatné posudkovo závažné ochorenia podľa v znení . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 55 %. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. K námietke žalobkyne, ktorou sa dožaduje vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalovaná uviedla, že je nedôvodná, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej riadne v odbornom posudku zo dňa 21. novembra 2017 zdôvodnil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strede percentuálneho rozpätia na 45 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je zákonné a správne, preto súdu navrhla, aby podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti (ďalej len ) a po oboznámení sa s obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa (ďalej len zákon o sociálnom poistení) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

8. O žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2017 tak, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne dala žalovaná vypracovať odborný posudok o invalidite. V lekárskej správe zo dňa 12. júla 2017 vypracovanej za účelom posúdenia invalidity na žiadosť poistenca o zvýšenie invalidného dôchodku, posudková lekárka sociálneho poistenia žalovanej MUDr. D. uviedla: Účastníka konania je 58-ročná, vyučená mechanička elektrotechniky výroby. Jej zdravotný stav bol naposledy posúdený na základe žiadosti občana o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v 2/2016. Aktuálne žiada o prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu zhoršenia. Účastníčka konania je v liečbe neurológa pre chrbticové ťažkosti v krčnom aj driekovom úseku. Pre ťažkosti v krčnom úseku bol navrhovaný operačný zákrok, zatiaľ nerealizovaný. V roku 2015 bola vyšetrená pre ťažkosti v driekovom úseku s objektívne vyjadreným zhoršeným radikulárnym syndrómom L5 vľavo. Po infúznej liečbe, rehabilitáciách dochádza k remisii uvedených ťažkostí. Pri fyziatrickom vyšetrení v 08/2015 objektívne v driekovom úseku bez radikulárnej symptomatológie, zlepšená dynamika driekovej chrbtice. Dokumentované je pretrvávanie ťažkostí v krčnom úseku aj po rehabilitáciách, v popredí je myofasciálna komponenta. Aktuálne bola vyšetrená neurológom v 1/2017. RTG vyšetrenie hrudnej chrbtice v 1/2017 potvrdilo deformačnú spondylózu v celom rozsahu chrbtice. V 3/2017 bolo realizované EMG vyšetrenie na karpálny tunel obojstranne - nález v medziach normy, taktiež EMG na tetániu - nález podporuje diagnózu. Podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia z 5/2017 je objektívny neurologický nález bez zmeny, odporučená liečba podľa reumatológa, rehabilitácie, vyšetrenia na borélie s negatívnym nálezom, neurologická kontrola podľa potreby. Aktuálne prebieha rehabilitačná liečba. Objektívne pri fyziatrickom vyšetrení 28.06.2017 je palpačne citlivé sakroilikálne skĺbenie vpravo, predklon blokuje v 1/3, inklinácie doprava rigídne, retroflexia terminálne bolestivá, viazne, napínacie manévre obojstranne negatívne, bez radikulárnej symptomatológie. Pri obojstrannej koxartróze viaznu vnútorné rotácie. Hodnotený je vertebrogénny algický syndróm krčný v remisii. Objektívne pri vlastnom vyšetrení v strednom krčnom segmente je rotácia doľava max. do 2/3 s uvádzanou bolesťou smerom do pravého pleca, inak pohyby v krčnom úseku bez podstatnejšieho obmedzenia, v driekovom úseku je dynamika pomerne voľná, predklon k podložke je terminálne redukovaný, chôdza je primeraná, bez opory, bez paretickej symptomatológie, po pätách a špičkách prejde bez insuficiencie, v pravom ramennom kĺbe sú pohyby do predpaženia upaženia terminálne redukované, inak pohyby v kĺboch horných aj dolných končatín bez podstatného obmedzenia, jemná motorika rúk neporušená. Po komplexnom zhodnotení všetkých dostupných vyšetrení, vlastného vyšetrenia nie je dokumentované zhoršenie ťažkostí zo strany pohybovaného aparátu. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - chrbticové ťažkosti, je naďalej určená MPSVZČ v strede daného rozpätia, t.j. 45 %, pretože z dlhodobého hľadiska nedošlo k posudkovo významnej zmene, ťažkosti v driekovom úseku sú podľa aktuálneho vyšetrenia bez radikulárnej symptomatológie, ťažkosti v krčnom úseku pri liečbe v remisii. Nie je prítomné ťažké postihnutie funkcie, ktoré by opodstatňovalo zvýšenie percentuálnej miery na hornú hranicu daného rozpätia. Pokračuje liečba imunoalergológom pre celoročnú perzistujúcu prieduškovú astmu. V 11/2016 bola upravená liečba pravdepodobne astma stredne ťažká podľa liečby nutnej k dosiahnutiu kontroly. Auskultačne je dýchanie čisté, vezikulárne, spirometricky bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Pokračuje liečba endokrinológom, periférna hypotyreóza je dostatočne substituoaná, pridružená je senzitívna neuropatia pri endokrinopatii. V dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave nedošlo k posudkovo významnej zmene. Od posledného posúdenia zdravotného stavu v 2/2016 bola diagnostikovaná v 3/2017 tetánia. Pridružené ochorenia svojou mierou neprevyšujú základné zdravotné postihnutie, ale spoločne opodstatňuje s ďalšími pridruženými ochoreniami zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Naďalej ostáva určená MPSVZČ 55 %. O uvedenom posúdení zdravotného stavu bola účastníčka konania dôsledne a zrozumiteľne informovaná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55 % (M51/kapitola XV., oddiel E, položka 3, písmeno c) + 10 %).

9. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 17. augusta 2017 vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie MUDr. N. D. lekársku správu za účelom posúdenia invalidity žalobkyne, v ktorej uviedol : V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľka naďalej dispenzarizovaná neurológom pre chronické bolesti chrbtice, hlavne v krčnej a driekovej oblasti, s poruchou statodynamiky bez kontaktu na miešne korene. V anamnéze recidivujúce bolesti s koreňovým syndrómom, t.č. bez jednoznačných známok poškodenia miešnych koreňov v odborných nálezoch aj pri vlastnom vyšetrení, bez motorického výpadu na končatinách, t.j. bez známok ochrnutia, chôdza je samostatná, bez opory, úchopová schopnosť rúk zachovaná, svalstvo bez známok hypotrofie, či hypotónii. Z tohto dôvodu hodnotíme mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strede daného rozpätia, t.j. 45 %. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné rozhodnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvyšujeme o 10 %. Perzistujúca astma stredne ťažká s perzistujúcou nádchou bez klinických známok obštrukčnej ventilačnej poruchy by zodpovedala 35 %. Obojstranná artróza bedrových a kolenných kĺbov s ľahkým obmedzením hybnosti a osteoartróza rúk bez dôkazu systémového zápalového ochorenia, úchopová schopnosť rúk zachovaná, svalová sila primeraná, autoimúnna thyreopatia so zníženou činnosťou štítnej žľazy je dostatočne substituovaná hormonálnou liečbou by zodpovedala 10 %, polyneuropatia sekund. pri endokrinopatii štítnej žľazy bez poruchy hybnosti, varixy dolných končatín bez zápalu, bez trombózy, bez kožných defektov, hypertenzia na liečbe stabilizovaná v hraničnom pásme. EMG verifikovaná tetánia dobre korigovaná liečbou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55 %. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v odvolacom konaní MUDr. D. boli aj: neurologické vyšetrenie - stacionár MUDr. R. 29.09. - 13.10.2017, neurologické vyšetrenie zo dňa 18. septembra 2017 MUDr. W., reumatologické vyšetrenie 18.08. a 28.09.2017, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 12. septembra 2017

- MUDr. B..

10. V súdnom konaní, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. januára 2018, žalobkyňa nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery, ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia v čase rozhodovania neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u žalobkyne, ako bol v čase rozhodovania žalovanej ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali.

11. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd mal za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne v čase rozhodovania správneho orgánu bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej nezistili takú zmenu v jej zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Z tohto dôvodu súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba, nie je v súčasnej dobe dôvodná, preto ju v súlade s ust. zamietol.

13. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaná, resp. generálny riaditeľ žalovanej správne vyhodnotili lekárske posudky posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne a či žalobkyni vznikol nárok na zvýšenie invalidného dôchodku.

14. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (, , až 8 ).

15. Žalobkyňa v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 12. júla 2017, ako aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 21. novembra 2017, tieto podmienky spĺňajú.

16. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Ostatné ochorenia (zdravotné postihnutia - celoročná perzistujúca neoozinofilová v.s. stredne ťažká priedušková astma, celoročná perzistujúca nádcha, obojstranná koxartróza gr. I., obojstranná gonartróza gr. I., osteoartróza rúk obojstranne, hyperurikémia v liečbe, autoimunitná thyreopatia, periférna hypotyreóza dostatočne substituovaná, polyneuropatia senzitívna pri endokrinopatii, varixy dolných končatín - stav po operačnom riešení vpravo, hapertenzia, tetátnia) pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie. Druhostupňový posudkový lekár nezistil zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu žalobkyne od posledného posúdenia posudkovou lekárkou pobočky, preto považoval predchádzajúci posudok za správne vypracovaný. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovil na 45 % (z rozmedzia 40 - 50 %), pričom za ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, ktoré pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10 %. Celkovo teda mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovil na 55 %.

17. Pokiaľ sa týka námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav a rozhodnutia vydané vo veci nie sú vydané na základe skutočného stavu, pretože za svoje ochorenie, ktorým trpí už dlhodobo a už v roku 2014 jej stanovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie mieru 45 %, má za to, že odvtedy sa jej zdravotný stav naďalej zhoršuje, nakoľko čoraz častejšie musí podstupovať liečbu na neurologickom stacionári kvôli neznesiteľným bolestiam, správny súd uvádza: z posudkových spisov žalovanej ohľadne posúdenia zdravotného stavu žalobkyne na účely žiadosti o invalidný dôchodok a jeho zvýšenie, má súd preukázané, že v rokoch 2005 až 2007 stanovili posudkoví lekári žalovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne choroby podporného a pohybového aparátu, artropatie (kapitola XV, oddiel A, položka 1b (25 - 35 %) - 35 % a za iné zdravotné postihnutie (hypotyreóza) kapitola IV, položka 9.2.b (25

- 35 %) zvýšili percentuálnu mieru o 10 %. Posudkoví lekári teda mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovili na 45 % (M 13.0/15, A, 1.b, IV, 9.2b). V roku 2008 druhostupňový posudkový lekár žalovanej zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne na degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách (kapitola XV, oddiel E, položka 3.b (20 - 35 %) percentuálnu mieru stanovil vo výške 35 % a za iné zdravotné postihnutie (artropatie) podľa kapitoly XV, oddiel A, položka 1.b zvýšil percentuálnu mieru o 10 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne v percentách naďalej zostala 45 %. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia žalobkyne v správe z 08.04.2008 uviedol, že po oboznámení sa s pracovnou a zdravotnou anamnézou žalobkyne, vykonal jej vlastné vyšetrenie a po vyhodnotení odborných nálezov za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne považoval degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a mieru vplyvu tohto ochorenia na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ohodnotil na hornej hranici zákonného rozpätia, teda 35 %, a to podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3.b prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre potvrdené artropatie mieru poklesu zvýšil o 10 % (kapitola XV, oddiel A, položka 1.b prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení). Na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidného dôchodku posudzovaný opätovne: napríklad v lekárskej správe prvostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 13. februára 2013 tento uvádza: posudzovaná v liečbe neurológa pre recid. CK i CB syndrom, viac vpravo. Toho času po kompletnej liečbe je ochorenie v remisii, bez koreňovej symptomatológie, preto MPSVZČ je naďalej 45 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, - 35 % a za iné zdravotné postihnutie (artropatie podľa kapitoly XV, oddiel A, položka 1.b) bola percentuálna miera zvýšená o 10 %. V roku 2014 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 02.04.2014. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bol od 24.01.2014 stanovený na 55 %. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojej lekárskej správe uviedol, že algeziologické vyšetrenie zo dňa 19.11.2014 potvrdzuje pôvodnú diagnózu cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu, viac vpravo, ktorého súčasťou klinického obrazu je aj bolestivosť postihnutého úseku s iritáciou krčných koreňov, bez poruchy motoriky. Liečba u algeziológa je zameraná na ovplyvnenie tejto bolesti, nemá dôvod na zmenu diagnostického hodnotenia, ani priznanej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je naďalej 45 % pre postihnutie chrbtice pri degeneratívnych zmenách chrbtice a medzistavcových platničiek. Zdravotný stav žalobkyne v tom období (rok 2014) nespôsobuje viac ako 55 %-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V roku 2016 podala žalobkyňa opätovne žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti. Posudková lekárka sociálneho poistenia žalovanej v lekárskej správe zo dňa 03. februára 2016 uviedla: podľa doložených odborných vyšetrení menovaná pokračuje v liečbe neurológa pre chrbticové ťažkosti v krčnom úseku, kde sú potvrdené deformačno degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek krčnej chrbtice s iritačnou radikulopatiou C4-5, bez zánikovej symptomatológie v motorike. Pre opakovane navrhovaný operačný zákrok sa zatiaľ nerozhodla. V roku 2015 bola vyšetrená aj pre ťažkosti v driekovom úseku s objektívne vyjadreným zhoršeným radikulárnym syndrómom L5 vľavo. Po infúznej liečbe, rehabilitáciách dochádza k remisií uvedených ťažkostí, v 08/2015 pri vyšetrení lekárom FRO v driekovom úseku bez radikulárnej symptomatológie, zlepšená dynamika driekovej chrbtice. Dokumentované je pretrvávanie ťažkostí v krčnom úseku aj po rehabilitáciach, v popredí je myofasciálna komponenta. Objektívne pri vlastnom vyšetrení v strednom krčnom segmente sú pohyby do strany redukované v krajnej polohe. Predklon hlavy je terminálne redukovaný, svalstvo horných končatín bez známok hypotrofie, stisk rúk primeraný, jemná motorika rúk neporušená. Pretrváva redukovaná hybnosť v pravom ramennom kĺbe všetkými smermi. V driekovom úseku je dynamika pomerne voľná, predklon takmer k podložke, vstávanie z predklonu plynulé, úklony do strán sú redukované terminálne s uvádzanou bolestivosťou v driekovej oblasti vpravo. Zistená obvodová diferencia stehenného svalstva vľavo -2 cm oproti pravej strane, motorika dolných končatín nie je porušená. Hybnosť v kolenných, členkových kĺboch je bez obmedzenia, v bedrových kĺboch flexia voľná, intrarotácia terminálne s uvádzanou citlivosťou. Chôdza je primeraná, bez opory, bez paretickej symptomatológie, po pätách a špičkách prejde bez insuficiencie. Po komplexnom zhodnotení všetkých dostupných vyšetrení ostáva pre chrbticové ťažkosti naďalej určená MPSVZČ v strede daného rozpätia, t.j. 45 %, pretože z dlhodobého hľadiska nedošlo k posudkovo významnej zmene, ťažkosti v driekovom úseku sú po konzervatívnej liečbe objektívne v remisii, nie je prítomné ťažké postihnutie funkcie, ktoré by opodstatňovalo zvýšenie percentuálnej miery na hornú hranicu daného rozpätia. Od posledného posúdenia zdravotného stavu je dokumentované subjektívne zhoršenie dýchania pri zmenách počasia, po námahe. V 10/2015 bola menovaná vyšetrená imunoalergológom, spirometicky bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, priedušková astma je čiastočne liečbou kontrolovaná ACT 21b. Bola zmenená liečba, vysadený Ecobec EB, ordinovaný Budelin k ostatnej liečbe. Pri kontrole v 01/2016 po zmene liečby subjektívne stav rovnaký, objektívne dýchanie čisté, vezikulárne. Priedušková astma v 01/2016 liečbou čiastočne kontrolovaná, ACT 20b. Odporúčané bolo pokračovať v nastavenej liečbe. Budelin celoročne, kontrola je doporučená v júli 2016. Menovaná je v liečbe pre uvedené ťažkosti dlhoročne.

Aktuálne vyšetrenia dokumentujú zmenu liečby, avšak neopodstatňujú zmenu v posúdení zdravotného stavu, vzhľadom na krátky časový odstup, toho času nemožno uvedené ťažkosti hodnotiť ako zhoršenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Priedušková astma naďalej spolu s ostatnými ťažkosťami opodstatňuje zvýšenie percentuálnej miery o maximum možného zvýšenia, t.j. o 10 %. V minulosti bola menovaná vyšetrená reumatológom aj v NÚRCH Piešťany, nebolo potvrdené systemové zápalové ochorenie, na udávaných ťažkostiach sa významne podieľajú prejavy fibromyalgie. Polyneuropatia je bez prejavov paréz končatín, periférne znížená činnosť štítnej žľazy je v substitučnej liečbe. Celková MPSVZČ je naďalej 55 %.

18. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje na to, že jej zdravotný stav sa naďalej zhoršuje, čoraz častejšie musí podstupovať liečbu na neurologickom stacionári kvôli neznesiteľným bolestiam a za uvedené ochorenie je percentuálne rozpätie pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozpätí od 40 - 50 %. Podľa jej názoru posudkoví lekári nedostatočne odôvodnili, prečo určili mieru jej zdravotného postihnutia práve na hranici 45 % s ohľadom na to, že ona sa subjektívne cíti horšie, častejšie oproti minulosti podstupuje infúznu liečbu na stacionári a napriek tomu sa tieto skutočnosti nepremietli do hodnotenia ani len o 1 % viac. K uvedeným tvrdeniam žalobkyne správny súd uvádza, že subjektívne presvedčenie žalobkyne o tom, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následku na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálneho poistenia zverené práve posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobkyňa v súdnom konaní nepreukázala také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia týchto skutočností, či odstránenie rozporov. Súd v zásade preskúmaval zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej, teda ku dňu 10. januára 2018, resp. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (15. januára 2018). Správny súd pri opätovnom preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemohol prihliadať na skutkové okolnosti, ktoré nastali v medziobdobí od vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy až do momentu jeho vyhlásenia, nakoľko žalobkyňa k svojmu odvolaniu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 17.08.2017 a ani ku kasačnej sťažnosti proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26. júla 2018 nedoručila súdu, ani žalovanej žiadne nové odborné nálezy, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť v súlade s ust. .

19. Záverom správny súd uvádza, že postup generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté (vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku), preto podanú žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

20. Žalobkyňa má naďalej možnosť v prípade zhoršenia zdravotného stavu kedykoľvek znovu požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, pričom ku svojej žiadosti je potrebné zabezpečiť všetky lekárske správy, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie žalovanej v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku.

21. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené všetky podmienky procesného charakteru podľa . Rozsudok vyhlásil dňa 21. mája 2020.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).