Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Akad. výtv. R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. X/A, P., zastúpená: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: S.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, P., o určenie, že výkon záložného práva je premlčaný a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. Marca 2020 č.k. - 123, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.2.2020 , ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ. L., ako záložným veriteľom 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: P. S., N.: P.-R..Č.. T. R., k. ú.: T. R.: Byt č. X, vchod: Y. XX, na X.p. bytového domu - Y. XX, súp. č. XX, postavený na pozemku parcely reg. "C", par. Č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XXX R., spoluvlastnícky podiel: 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti: XXX/XXXXX (ďalej len "Nehnuteľnosť 1"); na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: P.-R..Č.. T. R., k. ú.: T. R.: P. Č.. X - A., vchod: P. X/A, na X. p. bytového domu, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely reg. "C", par. Č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XXX R., spoluvlastnícky podiel: 1/1 a Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti: XXXXX/XXXXXX (ďalej len "Nehnuteľnosť 2"); na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: P.-R..Č.. T. R., k. ú.: T. R.: pozemok parcely registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada, výmera: XXX R., spoluvlastnícky podiel: XXXXX/XXXXXX, pozemok parcely registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX R., spoluvlastnícky podiel: XXXXX/XXXXXX a pozemok parcely registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX R., spoluvlastnícky podiel: XXXXX/XXXXXX (ďalej len "Nehnuteľnosť 3"), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.1. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.09.2010 uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo bezúročné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 195.000,- €. V zmysle článku I bod 1 zmluvy o pôžičke sa žalobkyňa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do 24.09.2011. Záväzok vrátiť požičané peňažné prostriedky v zmysle zmluvy o pôžičke bol zabezpečený zriadením záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ. L. ako záložným veriteľom 2, a to k Nehnuteľnosti 1, k Nehnuteľnosti 2 a k Nehnuteľnosti 3 (ďalej

spolu aj ako " Nehnuteľnosti"). Pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke nebola voči žalobkyni uplatnená súdnou cestou ani žiadnym spôsobom vymáhaná. Žalovaný list zo dňa 19.04.2013 adresovaným žalobkyni, označeným ako "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva", doručil do spoločnosti, v ktorej mala majetkovú účasť žalobkyňa (zásielka doručená 2x, pričom v oboch prípadoch zásielku neprevzala žalobkyňa, ale zamestnanec spoločnosti) v zmysle , že začína výkon záložného práva na záloh, ktorými sú Nehnuteľnosti, a to formou priameho predaja Nehnuteľností. Po tomto oznámení žalovaného bola komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným do jesene roku 2019 prerušená nakoľko prebiehali/prebiehajú súdne spory o pravosť, výšku pohľadávky a tým aj platné uzavretie zabezpečenia pohľadávky formou záložného práva. Žalobkyňa až vo februári tohto roku po oznámení zo strany správcu Bytkomfort - BA, a.s., ktorý spravuje bytový dom, v ktorom sa nachádzajú Nehnuteľnosti, o konaní dobrovoľnej dražby vykonala lustráciu katastra nehnuteľností, pričom zistila, že k Nehnuteľnostiam sú na listoch vlastníctva zapísané okrem iného nasledovné poznámky (namiesto pôvodných poznámok: oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným formou priameho predaja: na LV č. XXXX: "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k bytu č. X na X. p., vchod Y. XX v prospech S.. L. L. (XX.XX.XXXX) formou dobrovoľnej dražby, dražobník Centrum finančnej Konsolidácie s.r.o., IČO: 4790402, P-1417/13, zmena výkonu záložného práva, P-2167/19. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zn. XX/XXXX zo dňa 03.02.2020 na byt č. 2, 1. p., vchod Y. XX, dražobník Centrum Finančnej Konsolidácie, s.r.o., IČO 47910402, P-214-2020."; na LV č. XXXX: "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k bytu č. 4-C na 4. p., vchod P. X/A v prospech S.. L. L. (XX.XX.XXXX) formou dobrovoľnej dražby, P-1417/13, P-2165/19. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. XX/XXXX k bytu č. X-A. na X.p., vchod Bartókova 2/A, dražobník Centrum Finančnej Konsolidácie, s.r.o., (IČO 47910402), P-210-20."; na LV č. XXXX: "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v podiele XXXXX/XXXXXX v prospech S.. L. L. (XX.XX.XXXX) formou dobrovoľnej dražby, Y.-XXXX/XX, Y.-XXXX/ XXXX. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. XX/XXXX k pozemkom registra C KN par. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X v podiele XXXXX/XXXXXX, dražobník Centrum Finančnej Konsolidácie, s.r.o., (IČO 47910402), Y.-XXX-XX." Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tá skutočnosť, že žalovaný začal pôvodne výkon záložného práva priamym predajom, tak ako to vyplýva z jeho oznámenia zo dňa 19.04.2013. Ako však v súčasnosti vyplýva z poznámok zapísaných na listoch vlastníctva, žalovaný zmenil spôsob výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam na spôsob výkonu formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný mal pritom povinnosť oznámiť túto skutočnosť žalobkyni, avšak splnenie uvedenej zákonnej povinnosti žalovaný nesplnil riadne, čím sa dopustil porušenia ustanovenia . 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , ods. 1 , ,, , ,, , , keď uviedol, že žalobkyňa podaním zo dňa 11.10.2019 doručila súdu žalobu vo veci samej o určenie, že výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam je premlčaný a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Spôsob výkonu záložného práva bol určený formou priameho predaja. Súd uznesením zo dňa 08.11.2019, sp. zn. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia tejto povinnosti žalovanému k nehnuteľnostiam 1 a 2 zastavil z dôvodu prekážky rozsúdenej veci v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou (uznesenie zo dňa 02.09.2019). Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa nehnuteľnosti 3 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, majúc za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie poukázal nato, že pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníka konania, avšak nie s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti je potrebné zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich

provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej a ich vykonateľnosť. 1.3. Prvoinštančný súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia žalobkyne a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Súd konštatoval, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.02.2020 z veľkej časti opiera o rovnaké skutočnosti tvrdené v návrhu zo dňa 11.10.2019, predovšetkým poukazuje na neplatnosť zmluvy o pôžičke a neexistenciu záložného práva, resp. na premlčanie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým bola zabezpečená zmluva o pôžičke zo dňa 24.09.2010. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na žalobkyňou predložený listinný dôkaz v tomto konaní a to konkrétne "Žiadosť o súčinnosť potrebnú pre výkon záložného práva" zo dňa 05.09.2019, adresovanú žalobkyni právnym zástupcom žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný sa domáhal sprístupnenia nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne domáhajúcej sa určenia zániku záložného práva zo záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010, a to za účelom ocenenia nehnuteľností, ktoré má viesť k realizácii záložného práva. Žiadny nový dôkaz, ktorý by osvedčil, že medzičasom nastali také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalovaný pristupuje k výkonu záložného práva neoprávnene, do konania predložený nebol. Žalobkyňa svoju argumentáciu dopĺňa o tú skutočnosť, že žalovaný opomenul oznámiť žalobkyni zmenu výkonu záložného práva v zmysle . Žalobkyňa v návrhu uvádza: "právnym následkom nedodržania zákonných povinností žalovaného je to, že žalovanému nevznikne oprávnenie záloh, v tomto prípade nehnuteľnosti, predať na dobrovoľnej dražbe. Dobrovoľná dražba zálohu, ak by sa v tomto prípade uskutočnila, by bola neplatná." Z uvedeného vyplýva, že sama žalobkyňa poprela účelnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko existuje iný inštitút, ktorý môže žalobkyňa na ochranu svojich oprávnených záujmov využiť. Nie je však úlohou súdu žalobkyňu v tomto smere poučiť, či poskytovať návody, ako má žalobkyňa postupovať. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne ohľadne porušenia zákona pri výkone záložného práva dražobníkom súd uvádza, že týmito sa súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal, nakoľko dražobník nie je sporovou stranou v tomto konaní. Záverom svojho návrhu žalobkyňa uvádza, že nenariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k závažnému a nenávratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, čím by jej v konečnom dôsledku bola spôsobená značná ujma a jej právna pozícia by bola zhoršená do takej miery, že by sa jej viac už neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu v danej právnej veci. Bližšie tieto svoje argumenty nešpecifikuje. Pokiaľ by zhoršenie jej postavenia malo byť spôsobené postupom žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, súd poukazuje na ustanovenia , v zmysle ktorého súčasná právna úprava umožňuje strane sporu, predmetom ktorého je, okrem iného, aj určenie vecného práva k nehnuteľnosti, podať návrh na zápis poznámky v katastri nehnuteľností o tom, že prebieha súdne konanie, čo sa v danom prípade, vychádzajúc z predložených listov vlastníctva sa aj udialo. Výrok právoplatného rozsudku je subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či sa nadobúdateľ vecného práva k nehnuteľnosti aj reálne oboznámil s touto poznámkou, stačí, že mal objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej, sa vedie súdne konanie. Zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej je tak zabezpečený budúci výkon rozhodnutia. 1.4. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s , rozhodol tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že v predmetnom spore bola podaná žaloba vo veci samej, preto súd rozhodne o trovách spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam 1 a 2. Uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením súdu , ktorý nezohľadnil skutkový stav a nové skutočnosti ňou uvádzané, pričom viacerými rozhodnými skutočnosťami sa konajúci súd vôbec nezaoberal. Žalobkyňa skutkovými tvrdeniami potvrdenými dôkazmi jednoznačne preukázala, že existujú vážne dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd však nevzal do úvahy. Jedným

z týchto dôvodov je tá skutočnosť, že medzi ňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom existuje spor o existenciu zabezpečovanej pohľadávky záložným právom (súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke a neexistencii záložného práva). V danom súdnom konaní ona uvádza skutočnosti, ktoré jednoznačne preukazujú, že nikdy nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobkyni podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2010 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), nakoľko žalovaný nebol prítomný pri podpise Zmluvy o pôžičke, ktorá uvádzala, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov malo dôjsť práve pri podpise Zmluvy o pôžičke. Absencia prítomnosti žalovaného pri podpise Zmluvy o pôžičke jednoznačne dokazuje, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky nemohlo dôjsť a ani nedošlo, a teda v tomto prípade nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke. Z dôvodu nenaplnenia zákonných požiadaviek vyžadovaných na platnosť daného právneho úkonu možno dospieť k záveru, že Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná. Zmluva o pôžičke je pritom reálnym kontraktom a na jej vznik sa vyžaduje nielen dohoda zmluvných strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Taktiež Zmluva o pôžičke predstavovala simulovaný právny úkon, nakoľko z konania žalovaného vyplýva, že Zmluvou o pôžičke chcel zastrieť iný právny úkon v dôsledku čoho možno Zmluvu o pôžičke považovať za absolútne neplatný právny úkon. Ďalej uviedla, že so Zmluvou o pôžičke je späté aj záložné právo, ktoré malo vzniknúť na základe záložnej zmluvy medzi ňou ako záložcom, žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ. L. ako záložným veriteľom 2, predmetom ktorej malo byť zabezpečenie záväzku Žalobkyne vrátiť peňažné prostriedky v zmysle Zmluvy o pôžičke (v texte len „Záložná zmluva“). Záložné právo je akcesorickým právom a existuje iba po dobu, po ktorú existuje zabezpečená pohľadávka. Existencia záložného práva je podmienená existenciou pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Nakoľko pohľadávka, ktorá mala vzniknúť na základe Zmluvy o pôžičke nikdy nevznikla z dôvodu, že nedošlo k splneniu zákonom prezumovaných náležitostí vyžadovaných pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke (t.j. nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky spôsobom definovaným v Zmluve o pôžičke), nikdy nemohlo dôjsť ani k platnému vzniku Záložného práva. Na základe uvedených dôvodov a skutočností je nepochybné, že žalovaný pristupuje k výkonu záložného práva neoprávnene. 2.1. Ďalej uviedla, že sa neodkladným opatrením domáha ochrany svojich práv pred uskutočnením dobrovoľnej dražby a nemá k dispozícii žiaden iný inštitút na ochranu svojich práv, ktorý by umožňoval upustenie od vytýčenej dražby. Súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä zamedzením prístupu žalobkyne k zákonom prezumovaným písomnostiam, ktoré jej dražobník mal zákonnú povinnosť doručiť, a to najmä oznámenie o dražbe, výzva na sprístupnenie Nehnuteľností za účelom vyhotovenia znaleckého posudku v zmysle § 12 ods. 2 Zákona o dražbách, znalecký posudok a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. K predmetným argumentom súd uviedol, že sa nimi nezaoberal, nakoľko dražobník nie je sporovou stranou v tomto konaní. S uvedeným odôvodnením nesúhlasila, keďže o dobrovoľných dražbách prezumuje, že sa dobrovoľná dražba začína na návrh záložného veriteľa, ktorým je v tomto prípade žalovaný. Dražobník je len poverená osoba, ktorá vykonáva na základe zákona a návrhu záložného veriteľa (žalovaného) záložné právo. Bez ingerencie záložného veriteľa (žalovaného) nie je možné dražbu vykonať. Z týchto dôvodov odôvodnenie konajúceho súdu neobstojí a preto možno konštatovať, že súd danú vec nesprávne právne posúdil a nezaoberal sa týmito podstatnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že preukázala, že jej práva a oprávnené záujmy sú neprimerane dotknuté a je potrebné poskytnúť im primeranú právnu ochranu. Uvedené odôvodňuje aj tá skutočnosť, že vo vzťahu k nehnuteľnosti 1 bola dňa 05.03.2020 realizovaná dražba, ktorá bola úspešná. V dôsledku neposkytnutia požadovanej ochrany dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu do rozhodnutia vo veci samej zo strany súdu nenariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva, jej bola spôsobená značná ujma, kedy došlo k neopravenému zásahu do jej vlastníckeho práva z dôvodu výkonu záložného práva, ktoré nikdy platne nevzniklo. Nakoľko nehnuteľnosti 2, 3 neboli do dnešného dňa úspešne vydražené, i naďalej existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. 2.2. Záverom uviedla, že jednoznačne označila a predložila dôkazy, ktoré osvedčovali naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko boli vytýčené termíny dražieb nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne (oznámenia o dražbe sú súčasťou súdneho spisu). Je nepochybné, že výkon záložného práva (ktoré v zmysle vyššie uvedeného platne nevzniklo) formou dobrovoľnej dražby a samotné vydraženie nehnuteľností je neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne a dokým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej ohľadom neplatnosti Zmluvy o pôžičke a neexistencii záložného práva, je potrebné poskytnúť zákonom chráneným záujmom žalobkyne ochranu. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ) zrušiť pretože neboli splnené podmienky konania a konanie zastaviť v zmysle . 5. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 6. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 8. Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 9. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrh na nariadenia neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. 10. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa spolu s podaním žaloby zo dňa 11.10.2019, ktorou sa domáhala určenia, že výkon záložného práva na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ.C. L., ako záložným veriteľom 2 k nehnuteľnostiam 1,2.3 je premlčaný podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.10.2019, ktorým žiadala aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ.Í. L., ako záložným veriteľom 2 k nehnuteľnostiam 1,2,3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -56 zo dňa zo dňa 08.11.2019 konanie v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ. L., ako záložným veriteľom 2 k nehnuteľnostiam 1,2 zastavil z dôvodu prekážky rozsúdenej veci v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou (uznesenie zo dňa 02.09.2019). Súd prvej inštancie už v tomto uznesení č.k. -56 uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.10.2019 vyplýva, že sa týka totožných strán sporu, toho istého predmetu konania - nariadenia neodkladného opatrenia s rovnakým petitom (zdržania sa výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 29.04.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ.Í. L. ako záložným veriteľom 2 vo vzťahu k Nehnuteľnosti 1 a Nehnuteľnosti 2 a za nezmenených skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení, ako v právoplatne skončenom vyššie uvedenom konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Bratislava I, čím je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V oboch podaných návrhoch sa totiž žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na podklade rovnakého skutkového základu, a to, že dňa 24.09.2010 bola medzi žalobkyňou a žalovaným podpísaná zmluva o pôžičke, vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov bolo zabezpečené záložnou zmluvou uzatvorenou toho istého dňa medzi žalobkyňou a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a p. Ľ. L. ako záložným veriteľom 2. Žalobkyňa zastáva názor, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2010 je premlčaná, nakoľko ju žalovaný k zaplateniu nevyzval, ani si pohľadávku neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote na súde. Ďalej namietala, že sú premlčané aj práva zo záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010, keďže aj v tomto prípade došlo k premlčaniu ku dňu 24.09.2014. Od podania (02.08.2019) prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté dňa 02.09.2019, nedošlo v prípade druhého návrhu zo dňa 11.10.2019 k zmene skutkových okolností významných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tak zistil, že procesné podmienky na rozhodovanie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení nie sú splnené a žalobca svoj návrh odvodzuje od rovnakých skutkových okolností, ako v prípade skôr podaného návrhu na nariadenie neodkladného. Súd poukazuje na skutočnosť, že proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 02.09.2019 bolo možné podať odvolanie, žalobkyňa si však svoje právo neuplatnila, preto uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2019. 10.1. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa nehnuteľnosti 3 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, majúc za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť a neodkladnosť

úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. 11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že všetky návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. návrh podaný dňa 02.08.2019 o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. dňa 2.9.2019, návrh podaný zo dňa 11.10.2019 o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava č.k. -56 zo dňa zo dňa 08.11.2019 ako aj posledný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.2.2020 ktoré podala žalobkyňa voči žalovanému sú obsahovo a argumentačne totožné, keďže všetkými žiadala aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.09.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom 1 a Ľ. L., ako záložným veriteľom 2 k nehnuteľnostiam 1,2,3 a vyplývajú z totožného skutkového stavu, keď žalobkyňa argumentuje stále neplatnosťou zmluvy o pôžičke a neexistencii záložného práva a tým, že výkon záložného práva je premlčaný. V predmetnej veci ide čo sa týka žalobkyne a žalovaného o tie isté strany sporu, rovnaké dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a medzi právoplatným zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opatrenie uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. dňa 2.9.2019, ďalším rozhodnutím č.k. -56 zo dňa zo dňa 08.11.2019 ktorým bolo konanie v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam 1,2 zastavené a vo vzťahu k nehnuteľnosti 3 zamietnuté a návrhom na nové neodkladné opatrenie nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností. 12. Z vyššie zistených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že konaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ) zrušil pretože neboli splnené podmienky konania a konanie zastavil v zmysle . 13. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (, ). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).