Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-4-2020.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obvineného N. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 31T/132/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.5.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 31T/132/2019 zo dňa 16.10.2019 rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 332/19/2202 zo dňa 14.10.2019 a vec mu vracia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa obvinený na tomto úkone nezúčastnil a nebol o ňom upozornený, pretože sa tohto práva výslovne vzdal. Podľa zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 4.9.2019 bol poučený o práve preštudovať spis podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku a tohto práva sa výslovne vzdal a nežiadal byť o ňom vyrozumený. Keďže mu pri tomto výsluchu pred vzdaním sa tohto práva neboli oznámené dátum, čas a mieto vykonania tohto úkou, čo vzhľadom na neskončenie vyšetrovania ani nebolo možné, je vzdanie sa tohto práva obvineným právne neúčinné(R 21/2011). Tento nedostatok by sa ešte dal zhojiť tým, že by obvinený bol následne upozornený na možnosť preštudovať spis, k čomu ale nedošlo. Keďže obvinený nebol pred skončením vyšetrovania riadne upozornený na právo na preštudovanie spisu podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku, došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu a závažnej procesnej chybe, pre ktorú sa vec vracia prokurátorovi. Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že so stanoviskom samosudcu, prezentovanom v napadnutom uznesení, sa nestotožňuje. Zastáva názor, že odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písmeno f) Trestného poriadku a vrátenie veci do prípravného konania zo strany prvostupňového súdu nebolo dôvodné. Podľa jej názoru treba každý prípad vyhodnocovať individuálne a so zvýšenou pozornosťou pri prečinoch zanedbávania povinnej výživy podľ a§ 207 ods. 1 Trestného zákona, ktoré sa vyznačujú svojou špecifickosťou, predovšetkým s ohľadom na charakter predmetného trestného činu. Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tozho procesného úkonu ako nový skutok, to neplatí ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľ a§ 207 Trestného poriadku, v takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo kým sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V nadväznosti na to, by pri striktnej aplikácii litery zákona nemohlo byť ukončené skrátené vyšetrovanie, pri potrebe presného vyčíslenia dlžného výživného. Výška dlžného výživného sa explicitne uvádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj v obžalobe podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, a úmerne sa každý mesiac zvyšuje v súlade s povinnosťou platiť
výživné na podklade rozsudku súdu. Napriek nemožnosti presného vyčíslenia výšky dlžného výživného bola splnená zákonná podmienka pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu zanedbania povinnej výživy. Podkladom pre návrh na podanie obžaloby bol najmä rodný lisť poškodenej A. J., ktorým sa preukazuje, že obvinený je otcom poškodenej, ďalej roszudok, kotrým sa obvinený zaväzuje platiť poškodenej výživné a dôležitá je aj zápisnica o výsluchu svedka-poškodeného A. J. a zápisnica o výsluchu obivneného. Pri podrobnej analýze situácie je nevyhnutné poukázať na to, že obvinený N. J. sa počas svojho výsluchu dňa 4.9.2019 po riadnom a včasnom pouční o jeho právach priznal k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v celom rozsahu a výslovne sa vzdal práva preštudovať spis. Ďalej sa v ten istý deň 4.9.2019 konal aj výsluch svedka-poškodenej. V tomto bode je dátum 4.9.2019 významný aj tým, že v tento deň bolo vyhotovené a zároveň doručené poškodenej upovedomenie o možnosti preštudovať spis. Z čoho vyplýva, že neboli plánované ďalšie procesné úkony a v tento deň považoval aj poverený príslušník PZ skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu. Pri takejto časovej rekapitulácii je jednoznačné, že z časového hľadiska nebol priestor na zmenu skutkovej situácie ktorá bola založená na listinných dôkazoch a na priznaní sa obvineného k spáchaniu predmetného trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na osobitný charakter trestného činu zanedbania povinnej výživy považuje rozhodnutie okresného súdu za nedôvodné a navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie zrušil a uložil okresného súdu aby vo veci znoa konal a rozhodol. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Obvinený nebol o termíne preštudovania spisu upovedomený. Napriek tomu, že pri svojom výsluchu dňa 4.9.2019 obvinený uviedol, že „práva preštudovať vyšetrovací spis sa vzdávam a výslovne netrvám na preštudovaní spisu a vyhlasujem, že nechcem byť predvolávaný na tento úkon, nedostavím sa, taktiež nežiadam byť prítomný na všetkých ostatných procesných úkonoch o ktorých nežiadam byť vyrozumený“, sťažnostný súd má za to, že takýmto postupom orgánu činného v trestnom konaní prišlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného N. J.. V tomto smere sťažnostný súd uvádza, že na postup prvostupňového súdu podľa § § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku sa nevyžaduje, aby prišlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k porušeniu práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom (na rozdiel napr. od dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré uvádza, že „dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu“), nakoľko toto ustanovenie uvádza, že „obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu“. Na základe uvedeného má sťažnostný súd za to, že prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, keď po zistení porušenia práva na obhajobu obvineného (neupovedomením obvineného o čase a mieste preštudovania spisu, a to pred tým, ako sa obvinený takéhoto práva vzdal), odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 332/19/2202 zo dňa 14.10.2019 a vrátil vec prokurátorovi. Na margo sťažnostnej námietky prokurátorky, že je potrebné zohľadniť špecifikum trestného činu zanedbania povinnej výživy, sťažnostný súd uvádza, že ani táto skutočnosť nemôže odôvodniť taký postup orgánu činného v trestnom konaní, ktorý ukončil vyšetrovanie bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1 To 90/2009 zo dňa 11.8.2009, s ktorého právnym názorom sa sťažnostný súd stotožňuje, publikovaného pod č. Rt 21/2011, obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, keď policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátene vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie a ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto vykonania tohto úkonu. Ak sa obvinený vzdal práva na preštudovanie spisu, hoci neboli splnené uvedené požiadavky zákona, vzdanie sa tohto práva obvineným je právne neúčinné. Neumožnenie práva preštudovať spis po skončení vyšetrovania v spojení s nepoučením obvineného o jeho práve nazerať do spisu podľa § 69 Tr. por. vykazuje znaky takého závažného procesného pochybenia, ktoré samo osebe odôvodňuje postup podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku. Podľa § 208 ods. 1 veta prvá až tretia Tr. por., ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na
doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. l Tr. por., obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Podľa § 208 ods. 2 Tr. por. o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa § 208 ods. 1 Tr. por. vykoná policajt záznam do spisu. Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v ustanovení § 208 Tr. por. je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu. Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Preto významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený, čo sa v danom prípade nestalo. V danom prípade orgán činný v trestnom konaní (policajt - vyšetrovateľ) svojim postupom neposkytol obvinenému reálnu možnosť uplatniť jeho zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 208 Tr. poriadku. Vo všeobecnosti možno povedať, že jednotlivé zákonom deklarované práva nie je možné realizovať bez "súčinnosti" a aktívneho konania orgánov činných v trestnom konaní (súdu), ktoré sú povinné ich realizáciu umožniť spôsobom zodpovedajúcim a predpokladaným zákonom, pričom je len na subjekte, ktorému uvedené právo prináleží, či toto využije alebo nie. Jednotlivé úkony smerujúce k umožneniu realizácie týchto práv (t.j. upovedomenia, oznámenia a pod.) preto musia byť špecifikované a konkretizované, čo do miesta, času, resp. inej konkretizácie, pričom okamih tejto konkretizácie - upovedomenie musí bezprostredne predchádzať momentu, v ktorom to - ktoré právo možno reálne využiť. Uvedenému nasvedčuje i znenie ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. v zmysle ktorého je povinnosť policajta umožniť obvinenému a osobám tam uvedeným preštudovanie spisu viazaná na čas - okamih, keď považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky postačujúce na podanie návrhu na obžalobu, či iné rozhodnutie. Je v rozpore nielen s citovaným zákonným ustanovením, ale i so zásadami logiky, aby uvedenú povinnosť - umožnenie preštudovania spisu, mohol policajt splniť v skoršom - prvotnom štádiu trestného stíhania, z ktorého dôvodu potom všeobecné zákonné poučenie dané pri prvom procesnom úkone príslušnému subjektu nemožno považovať za reálne umožnenie realizácie tohto práva. Poučovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu týkajúca sa obvineného sa vzťahuje na všetky štádia trestného konania, pričom obvinený musí byť vždy poučený o tých právach, ktoré mu v danom štádiu trestného konania prináležia. V každom prípade však treba rozlišovať všeobecné poučenie dané pri prvom kontakte
- pri prvom procesnom úkone poučeným subjektom od dania možnosti na uplatnenie týchto práv, ktorou vlastne dochádza k zreálneniu (uskutočneniu) toho, čo bolo v rámci všeobecného poučenia len formálne deklarované. Pokiaľ v čase dania všeobecného poučenia nie je možné právo, na ktoré sa poučenie vzťahovalo, využiť, nemožno sa ho ani vzdať. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že tak využitie ako i vzdanie sa procesných práv je viazané k určitému okamihu a termínu. Vzdanie sa práva predtým, ako ho možno reálne uplatniť, považuje krajský súd za predčasné a tým i právne neúčinné. Vyhlásenie poučovaného subjektu, ktorým sa vzdáva práva, uplatnenie ktorého je podmienené istými skutočnosťami, ktoré nastanú niekedy neskôr, nemôže poučujúci subjekt v tomto štádiu konania ani prijať a tým sa zbaviť povinnosti, ktorá mu v súvislosti s umožnením uplatnenia tohto práva vzniká. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že ani prípadná snaha o zrýchlenie trestného stíhania nemôže byť na ujmu uplatnenia práv obvineného, či iného subjektu trestného konania. Sťažnostný súd podotýka, že v predmetnej veci sa obvinený N. J. vzdal práva na preštudovanie spisu dňa 4. 9. 2019, pri svojom výsluchu. Napriek tomu, že prokurátorka v podanej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v ten istý deň boli vykonané aj ostatné dôkazy vo veci, t.j. výsluch poškodenej a táto aj bola upovedomená v tento deň o možnosti preštudovať spis, teda neboli plánované ďalšie procesné úkony (z čoho malo vyplývať, že policajt považoval skrátené vyšetrovanie za skončené), nemožno túto jej sťažnostnú námietku považovať za dôvodnú. Obvinený sa vzdal práva preštudovať spis v čase, kedy bolo obvinenému oznámené obvinenie a kedy bol prvýkrát vypočutý, pričom všetky podstatné procesné úkony boli vykonané až po jeho výsluchu. Na druhej strane, ak už neboli plánované ďalšie procesné úkony, nie je potom zrejmé, čo bránilo policajtovi vykonávajúcemu skrátené vyšetrovanie, oznámiť aj obvinenému čas a miesto preštudovania vyšetrovacieho spisu. Ak sa teda obvinený vzdal práva v čase, keď nebolo skončené vyšetrovanie, ide o vzdanie sa práva na preštudovanie spisu absolútne neúčinné a irelevantnosť takéhoto vyjadrenia obvineného znásobuje aj tá skutočnosť, že policajt obvinenému neoznámil dátum, čas a miesto, kedy mienil umožniť preštudovanie spisu. Obvinený sa môže právne účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto
vykonania tohto úkonu a v okamihu, keď policajt považuje skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce. Nezistiac podmienky pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnostný súd sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.