Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-9-2020.pdf
PDF · 122.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.5.2020 v Bratislave takto
1. obv. Y. Q., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, miesto narodenia: Bratislava, rodné priezvisko: Q., trvalé bydlisko: V. XXX F., Slovensko, väzba od 01.10.2019, ÚVV Bratislava
2. obv. R. V., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, miesto narodenia: Dolný Kubín, rodné priezvisko: V., trvalé bydlisko: A. XXX A., Slovensko, väzba od 01.10.2019, ÚVV Bratislava
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
1. Obvinený Y. Q.
minimálne od októbra roku 2018 až do 01.10.2019 si od nezistených osôb a od októbra roku 2018 až do mája roku 2019 aj od obv. R. V. neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín, ktoré prechovával tak v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome na V. G.. XXX v Bratislave, ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach v Bratislave, až do doby kedy prechovávané omamné a psychotropné látky, po predchádzajúcej telefonickej dohode za vopred dohodnutú finančnú hotovosť odpredal, prípadne bezodplatne poskytol minimálne 6 konečným užívateľom a to M.M., M.Č., M.Š., T.V., M.B. a prostredníctvom osoby M.Č. ďalšej nestotožnenej osobe a tiež obv. R. V., pričom obvinený od presne nezistenej doby až do dňa 01.10.2019 do 17:21 hod na Balkánskej ulici v Rusovciach neoprávnene prechovával v plastovom vrecku pod sedadlom spolujazdca v motorovom vozidle zn. Audi EČ BL 382 IM, béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 9,828g s priemernou koncentráciou 69,2% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, obsahujúce 6801 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 98 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a obvinený Y. Q. bol za obdobný trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 187 ods.1 písm.b), písm.d) Trestného zákona odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 2T 80/2000 zo dňa 25.07.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3To 6/02 zo dňa 31.01.2002,
2. Obvinená R. V.
minimálne od októbra roku 2018 až do 01.10.2019 prostredníctvom iných osôb a od októbra roku 2018 až do mája roku 2019 aj od obv. Y. Q. zadovažovala omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín,
ktoré prechovávala tak v mieste svojich vtedajších pobytov, v byte č. 7 na T. G.. X U. F., v byte č. 1-06 nachádzajúcom sa na 1. poschodí na ul. U. Q. XX U. F. a v byte č. 3 nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu v obci Q. Č.. XX, ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach v Bratislave až do doby, kedy prechovávané omamné a psychotropné látky, po telefonickej dohode za vopred dohodnutú finančnú hotovosť odpredala minimálne 5 stotožneným konečným užívateľom a to M.M., Š.K., B.H., J.Š., M.V., ako i obv. Y. Q., v blízkosti jeho rodinného domu na V. G.. XXX U. F., pričom obvinená od presne nezistenej doby až do dňa 01.10.2019 do 19:19 hod. neoprávnene prechovávala v byte č. 3 nachádzajúcom sa na 2. poschodí domu v obci Q. č. 88 plastové vrecko s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 672 mg s priemernou koncentráciou 70,3% hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 472 mg absolútneho metamfetamínu, tácku na ktorej sa nachádzal svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 26mg s priemernou koncentráciou 65,3% hmotnostných metamfetamínu a koncentráciou 5,5 % hmotnostných MDMA, obsahujúce 17 mg absolútneho metamfetamínu, plastovú kartu s béžovým kryštalickým materiálom s hmotnosťou 71mg s priemernou koncentráciou 77,1% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 55 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 120 mg s priemernou koncentráciou 33,4% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, obsahujúce 40 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 544 mg s priemernou koncentráciou 74,0% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, obsahujúce 403 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 14 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok
t e d a
obvinený Y. Q.,
neoprávnene zadovážil, predal a prechovával omamnú a psychotropnú látku, pričom bol za taký čin odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách
obvinená R. V.,
neoprávnene zadovážila, predala a prechovávala psychotropnú látku, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách
č í m s p á c h a l i
obvinený: Y. Q., XX.XX.XXXX obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
obvinená: R. V., XX.XX.XXXX obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
Za to sa im ukladá
obžalovanému Y. Q.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov 8 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4, 5 Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí a to:
- mobilný telefón zn. HUAWEI + obal K. XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXX, 1ks SIM karta T -Mobile č.XXXXXXXX XXX/XXXXXXX-X, 1ks SIM karta O2 č. XXXX XXXXXX/XXXX/XXXX
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
obžalovanej R. V.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4, 5 Trestného zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona jej súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá prepadnutie vecí a to:
- mobilný telefón zn. Samsung /DUOS/, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X, 1ks SIM karta Tesco Mobile č.XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX
- mobilný telefón zn. Samsung, K. XXXXXX/XX/XXXXXX/X, 1ks SIM karty Tesco Mobile č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, 1ks 32GB micro SD zn. Kingstone
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
rozhodol:
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 1Pv 147/19/1104-113 dňa 10.3.2020 obžalobu na obvineného Y. Q., pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a na obvinenú R. V. pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobili vyhlásenie, že sa cítia byť vinní zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedali na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., na ktoré obžalovaní vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných, súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaní sú vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu vyššie uvedenou obžalobou. Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s trestom a ochranným opatrením.
Nakoľko prokurátor a obžalovaní súhlasili s čítaním znaleckých posudkov na čl. 432-439, 444-450, súd ich na hlavnom pojednávané prečítal. Rovnako súd prečítal listinné dôkazy, a to zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov na čl. 454-464, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky na čl. 476-489, 503-512, register trestov na čl. 930-933, 957, spis Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/80/2000, lustrácie v systéme AVÍZO na čl. 943-944, 958 , výpis z evidencie priestupkov na čl. 954-955, 959-960, finančné preverovanie na čl. 961-1068.
Z dvoch znaleckých posudkov, vypracovaných ku dňu 16.12.2019 (vo vzťahu k obv. V.) a ku dňu 17.12.2019 (vo vzťahu k obv. V.), MUDr. Ľ. R., znalcom v odvetví psychiatria vyplýva, že na základe psychiatrického vyšetrenia obv. Q. tento v čase skutku netrpel na vážne duševné ochorenie, ktoré by malo forénzny význam. Netrpí a ani v minulosti netrpel ani vážnou duševnou poruchou a nebolo u neho potrebné skúmať jeho duševný stav. Znalec nezistil u obvineného príznaky chorobnej závislosti od návykovej látky okrem tabaku, preto ani nenavrhol žiadne ochranné proti návykové liečenie. U obvinenej V. neboli zistené príznaky vážnej duševnej poruchy, osobnosť bez výraznejších abnormných čŕt s priemernou intelektovou výbavou. V kritickom čase netrpela vážnou duševnou poruchou, ktorá by mala relevantný vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, nebolo potrebné skúmať jej duševný stav ani navrhovať ochranné liečebné opatrenie. Obvinená nemá plne rozvinutú chorobnú závislosť od psychostimulačných látok.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 1.10.2019 vyplýva, že daného dňa bolo prikročené k prehliadke osobného motorového vozidla EČV: F., AUDI A4 U., ktorého vlastníkom je obvinený Q.. V rámci prehliadky bol u obvineného zaistený mobilný telefón Huawei s príslušenstvom a sáčok o rozmeroch 4x4 cm s krištalickou látkou.
Dňa 1.10.2019 bola vykonaná domová prehliadka v rodinnom dome a na prislúchajúcich pozemkoch, nachádzajúcich sa na V. G. XXX, XXXA U. F.-H., a to na parc. č. XXX,XXX/X, XXX/XXXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX, XXX/X E. XXX, ktorých užívateľom bol v danom čase obvinený Y. Q.. Pri domovej prehliadke bola obvineným vydaná kamera a záznamové zariadenie.
Dňa 1.10.2019 bola vykonaná domová prehliadka v byte č. 3, nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu v obci Q., so súp. č. XX, ktorého užívateľom bola v danom čase obvinená R. V.. Pri domovej prehliadke boli odňatý notes, digitálna váha zn. Pocket Scale, biely krištalický prášok s identifikačnou kartou od kľúčov, ružová kapsa s obsahom 2 ks plastových sáčkov s obsahom bieleho krištalického prášku, prázdne tlakové vrecúška, 2 ks mobilných telefónov značky Samsung s príslušenstvom a plastový sáčok s obsahom zelenej sušenej rastliny.
Z odpisu register trestov na osobu obžalovaného Y. Q. bolo zistené, že tento bol doposiaľ 9 krát odsúdený, z toho 1 krát aj súdom mimo Slovenskej republiky (Passau). Za drogovú trestnú činnosť bol odsúdený spolu 5 krát (Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 2T/80/2000, pre trestný čin /zločin/ podľa § 187 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 140/1961 Zb., kde bola základná tr. sadzba 2-8 rokov; Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 2T/47/2006 pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona; Okresným súdom Pezinok, sp. zn. 3T/27/2009 pre trestný čin podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona; Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 7T/45/2010 pre trestný čin podľa § 172 ods. 1,2 Tr. zákona; Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 2T/42/2016 pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona). Zároveň bol odsúdený rozsudkom Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 2T/58/2009 pre trestný čin /zločin/ podľa § 183 ods. 1,2 Tr. zákona, kde bola základná tr. sadzba 3-8 rokov. Ostatné odsúdenia boli za trestné činy poškodzovania cudzej veci, krádež a nedovolený dovoz, vývoz strelných zbraní (AG Passau). Obžalovaný bol už aj vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovaná R. V. nebola doposiaľ odsúdená.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/80/2000 bolo zistené, že obvinený Y. Q. bol rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 25.7.2001, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/6/2002 zo dňa 31.1.2002, odsúdený za drogovú trestnú činnosť spolupáchateľstvom (§ 9 ods. 2 k § 187 ods. 1 písm. b), d) Tr. zákona č. 140/1961 - základná trestná sadzba dva roky až osem rokov) na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplýva, že ani jedna z obžalovaných osôb nie je v súčasnosti trestne stíhaná v inej veci.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov za obdobie 6.3.2015-2.10.2019 vyplýva, že obžalovaný Q. sa dňa 6.3.2015 dopustil priestupku (státie na cestnej zeleni a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou podľa § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), za čo mu bola uložená sankcia 20,- eur.
Obžalovaná R. V. nebola doposiaľ priestupkovo riešená.
Z finančného preverovania obvinených vyplýva, že obžalovaná V. bola zamestnaná od 5.5.2014, naposledy u zamestnávateľa s obchodným menom F.-S. C., s.r.o. v období od 1.5.2016-30.11.2016. Obžalovnaý Q. bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti E. M., s.r.o. v období od 1.9.2013-15.10.2016. Odvody do Sociálnej poisťovne mimo týchto dátumov odvádzali príslušné ústavy na výkon trestu odňatia slobody. Podľa odborného vyjadrenia je cena už odhláseného osobného motorového vozidla EČV: F., AUDI A4, VIN O., patriaceho obvinenému Y. Q., vo výške 900,-eur. Obžalovaná V. bola vlastníčkou osobného motorového vozidla EČV: K., Peugeot 206 U. U., z karty vozidla ku dňu 20.1.2020 vyplýva, že vlastníčkou vozidla je Ľ. Y., nar. X.X.XXXX. Obžalovaní nemali zriadený žiaden účet majiteľa cenných papierov a neboli evidovaní ani ako akcionári akcií na meno, ktorý vedie Centrálny depozitár cenných papierov. Obžalovaný Y. Q. má bankový účet v Tatrabanke - vkladná knižka so zostatkom 1,99 eura. Obžalovaná R. V. bola klientkou UniCreditBank s aktuálnym zostatkom 4,34 eura.
Podľa § 11 ods. 1, Tr. zákona, zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 172 od. 1, 2 Tr. zákona, (1) Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu.
Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona, tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa § 437 ods. 1 Tr. zákona, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaných, vzhľadom na ich vyhlásenie viny, v ďalšom sa zaoberal otázkou trestu a ochranného opatrenia. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval diferencovane u každého z obžalovaných. Obžalovaní boli uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu s trestnou sadzbou desať rokov (stodvadsať mesiacov) až pätnásť rokov (stoosemdesiat mesiacov).
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovaným, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.
Obžalovaný Y. Q. spáchal žalovaný skutok ako plne trestne zodpovedný subjekt. Za poľahčujúce okolnosti súd v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona vyhodnotil to, že obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal, jeho spáchanie aj úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd k druhej poľahčujúcej okolnosti uvádza, že prijatím vyhlásenia obžalovaného (to platí aj pre obžalovanú V.Č.), už nebolo potrebné vykonávať dokazovanie k otázke viny, ale už iba k otázke trestu a ochranného opatrenia. Vzhľadom na kontradiktórnosť konania pred súdom, má takýto postoj obžalovaného, preto dôležitý význam pre objasňovanie trestnej činnosti. Na druhej strane súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol už za trestný čin odsúdený, čo vyplýva aj odpisu z registra trestov, kde má obžalovaný evidovaných deväť odsúdení. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:1, použil súd ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby (15 rokov = 180 mesiacov) o jednu tretinu na trinásť rokov a štyri mesiace (180-120/3). V prípade obžalovaného Q. však išlo o opätovné spáchanie zločinu, keďže v minulosti už bol za zločin odsúdený a tento rozsudok nebol zahladený (viď odpis z registra trestov - rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/80/2000), čím sa mu v zmysle § 38 ods. 5 Tr., zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (desať rokov) o jednu polovicu na dvanásť rokov a šesť mesiacov (180-120/2). Aj po takto upravenej trestnej sadzbe je však zrejmé, že trest hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby, by bol pre obžalovaného prísny. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému (rovnako aj u obžalovanej) súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Súd z uvedeného dôvodu použil mimoriadne zníženie trestu, aplikujúc analogicky § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona. Súd takýto postup zvolil s ohľadom na prístup obžalovaného k prejedávanej trestnej veci, ktorý spolupracoval, priznal sa, oľutoval svoje konanie a už v prípravnom konaní avizoval záujem o konanie o dohode o vine a treste. Vzhľadom na uvedené tak súd mimoriadne znížil obžalovanému trestnú sadzbu o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a upravil tak dolnú hranicu vo výmere osem rokov a štyri mesiace (12 rokov a 6 mesiacov - 1/3). Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd zobral do úvahy doterajšiu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, kedy bol spolu deväť krát súdne trestaný, pričom z toho päť krát za drogovú trestnú činnosť, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 17.1.2018, ktorý si odpykával (rovnako za drogovú trestnú činnosť) vo veci odsúdenia Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 2T/42/2016. Súd jednako konštatuje, že prvý krát bol obžalovaný odsúdený za zločin práve v súvislosti s jeho drogovou trestnou činnosťou, ktorej sa dopustil už v roku 2000. Obžalovaný sa dlhodobo dostáva do konfliktu so zákonom a pácha druhovo rovnakú (drogovú) trestnú činnosť, a preto jedine nútené obmedzenie jeho osobnej slobody, v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí, aby neprichádzal do stretu so zákonom. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súčasne zvážil, že nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby by nebol ani postačujúci a ani primeraný, a preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov a osem mesiacov, teda o jeden rok a štyri mesiace nad spodnú hranicu znižovanej
trestnej sadzby. Nakoľko bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin, mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne súd poznamenáva, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. S ohľadom na postup súdu podľa § 48 ods. 4 a 5 Tr. zákona, kedy súd nebol viazaný zaradením páchateľa do najprísnejšej diferenciačnej skupiny, ale aj s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenia rozhodol súd o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredného stupňom stráženia, pretože takýto stupeň považoval pre ďalšiu prevýchovu obžalovaného ako dostatočný. Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí (mobilného telefónu zn. Huawei a dvoch SIM kariet - špecifikovaných vo výroku rozsudku), ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Obligatórne súd musel rozhodnúť aj o uložení ochranného dohľadu, ktorý bolo potrebné uložiť z toho dôvodu, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a bol mu súčasne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon teda výslovne požaduje uloženie ochranného dohľadu pri odsúdení za obzvlášť závažný zločin, čo je aj prípad podanej obžaloby. Ochranný dohľad súd stanovil v trvaní 2 roky s ohľadom na dĺžku uloženého trestu odňatia slobody, ako aj s ohľadom na potrebu nápravy, ale aj pomoci obžalovnaému pri zaradení do bežného života po výkone nepodmienečného trestu.
Obžalovaná R. V. bola taktiež ako spôsobilý subjekt plne trestne zodpovedná za spáchanie žalovanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznala v plnom rozsahu a urobila aj vyhlásenie, že sa cíti vinná, ktoré súd prijal. Súd u obžalovanej vzhliadol rovnako dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona. K prvej poľahčujúcej okolnosti - že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala súd súčasne dopĺňa, že o úprimne prejavenej ľútosti obžalovanej súd nemal dôvod pochybovať, keďže aj zo správania obžalovanej v konaní pred súdom bolo zrejmé, že si uvedomila svoje pochybenie a závažnosť možných následkov. Rovnako ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil aj to, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že urobila vyhlásenie o svojej vine. Obdobne, ako to súd uviedol u obžalovaného Q., vyhlásenie viny bezpochyby napomohlo pri objasnení trestnej činnosti, a preto súd takúto okolnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovanej nezistil, a preto pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0 súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a znížil jej hornú hranicu trestnej sadzby (z pätnásť rokov) o jednu tretinu na trinásť rokov a štyri mesiace (180 mesiacov - 120 mesiacov /3). Vzhľadom na doterajšiu trestnú a priestupkovú bezúhonnosť obžalovanej, avšak aj s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti, z ktorej mala obžalovaná majetkový prospech, neopomínajúc ani zdravotné a ľudské následky konzumentov, ktorým drogy obžalovaná predávala, ako aj s ohľadom na požiadavkou a potrebou eliminovať neoprávnené nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami, dospel súd k záveru, že účel trestu, podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, bude v obžalovanej naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zároveň však súd prihliadol na osobu obžalovanej, jej priznanie, úprimné oľutovanie, vyhlásenie viny a snahu o dohodovacie konanie o vine a treste prezentovanú už v prípravnom konaní. Súd je toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj na spodnej hranici trestnej sadzby (desať rokov=120 mesiacov), by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. Preto súd aplikoval mimoriadne zníženie spodnej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam, a spodnú sadzbu znížil o jednu tretinu (120 mesiacov - 1/3 /40 mesiacov/) a upravil ju tak na šesť rokov a osem mesiacov, teda súd znížil trestnú sadzbu o tri roky a štyri mesiace pod zákonnú spodnú hranicu. Na takejto úrovni, teda na samej spodnej hranici zníženej trestnej sadzby súd obžalovanej aj uložil trest odňatia slobody. Trest odňatia slobody kratšieho rozsahu neprichádzal z pohľadu súdu u obžalovanej do úvahy, pretože v opačnom prípade by došlo k popretiu závažnosti spáchanej trestnej činnosti a uložený (nižší) trest odňatia slobody by neodzrkadľoval spoločenskú potrebu na dôslednom potieraní drogovej trestnej činnosti. Nižší trest by zároveň nesplnil ochrannú, sankčnú, výchovnú a ani preventívnu funkciu v želanom rozsahu. Súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, teda nie obligatórne do maximálneho stupňa stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keďže súd dospel k záveru, že so zreteľom na mieru narušenia obžalovanej, bude jej náprava a resocializácia najlepšie zabezpečená práve v ústave s najmiernejším režimom. K tomu súd zároveň obžalovanej oznamuje (ako osobe doposiaľ netrestanej) že v tomto stupni vonkajšej diferenciácie bude rozsah obmedzení jej práv najmenší (napr. spravidla sa ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú, spravidla majú odsúdení povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu, spravidla sa odsúdení zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu, spravidla možno odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu, povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu). Nakoľko bola obžalovaná odsúdená za obzvlášť závažný zločin, súd jej rovnako musel uložiť aj ochranný dohľad, a to v trvaní dva roky, ktorý považoval za adekvátny s ohľadom na závažnosť skutku a dĺžku uloženého
trestu odňatia slobody. Takisto súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke (dva mobilné telefóny zn. Samsung, dve SIM karty a jednu mikro SD kartu - bližšie špecifikované vo výroku rozsudku), ktoré patrili obžalovanej a ktoré obžalovaná používala pri páchaní drogovej trestnej činnosti. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Súčasne súd obom obžalovaným pripomína, že prísnosť trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť odzrkadľuje prístup zákonodarcu k boju s drogovou trestnou činnosťou. Je však v kompetencii súdu, pri splnení zákonných predpokladov, využiť moderačné oprávnenie vo vzťahu k ukladanému trestu, tak ako to súd využil aj v tomto prípade. Na takýto postup (mimoriadne zníženie trestu) však nie je žiaden zákonný nárok, preto súd obom obžalovaným prízvukuje, že túto kompetenciu nemusel využiť a mohol sa plne stotožniť so základnými zákonnými sadzbami akokoľvek dragonické sa môžu zdať. Snaha o čo najmiernejší trest odňatia slobody je síce z pohľadu obžalovaných pochopiteľná a súd tresty odňatia slobody aj znížil pod spodné hranice trestnej sadzby, ale eliminovať trest odňatia slobody na úroveň akéhosi formálneho trestu, by bolo popretím zásad ukladania trestov. Preto súd tresty odňatia slobody upravoval vyššie uvedeným spôsobom, avšak pre miernejšie tresty odňatia slobody súd nevzhliadol žiadne doplňujúce okolnosti, či skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný prístup konajúceho súdu. Takto individuálne uložené tresty a ochranné opatrenia svojim charakterom a rozsahom budú schopné adekvátne naplniť účel trestu a opatrenia, ktorým je nielen dosiahnutie individuálno-výchovného charakteru, ale aj generálno-preventívnej funkcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.