Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-9-2020.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. U. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 117,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/75/2019-61 zo dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 117,36 eur spolu s úrokom vo výške 22 % ročne zo sumy 99,60 eur do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 117,36 eur od 16.05.2016 do zaplatenia. Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec podľa § 52 ods. 1, 2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, a ods. 9 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. V prejednávanej veci vychádzal aj z ust. § 40 ods. 1, 2, § 54a Občianskeho zákonníka, z ust. § 875v Občianskeho zákonníka a z ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23.06.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 14,67 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2015 a konečná splatnosť úveru dojednaná na 15.04.2016. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 119,99 eur a žalovaný doposiaľ zaplatil 29,34 eur.
Keďže žalobca nepreukázal zmenu zmluvných podmienok písomnou formou v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ platí, že zmluvné strany si dohodli splatnosť úveru na deň 15.04.2016. Premlčacia lehota začala plynúť 16.04.2016 a uplynula dňa 16.04.2019. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená súdu až dňa 09.05.2019, žalobca si uplatňuje premlčané právo, ktoré v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka nemožno priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Námietky odôvodnil tým, že z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej mesačnej splátky mala nastať dňa 15.07.2015, avšak z bodu 2.2. časti 1. úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 01.07.2015, a to spôsobom dohodnutým v bode 1.4. časti 1. úverovej zmluvy tak, že Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca riadne predložil súdu spolu s návrhom na začatie konania. Z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci. V prípade, ak bolo v zmluve uvedené, že splatnosť prvej splátky nastane 15.07.2015, ale úver bol žalovanému poskytnutý až 01.07.2015, muselo automaticky dôjsť k zmene splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Prežalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 13.06.2016. V predmetnom podaní bol žalovaný riadne informovaný o tom, že splatnosť poskytnutého úveru nastala dňa 15.05.2016. Žalovaný v konaní toto tvrdenie žalobcu nerozporoval. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu desiatej mesačnej splátky splatnej k 15.05.2016 vo výške 14,67 Eur s prísl.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd len na zdôraznenie správnosti dôvodov prvoinštančného rozhodnutia uvádza, že tvrdenie, že v predmetnom prípade došlo k posunu splatnosti poslednej splátky na deň 15.05.2016 nemožno považovať za nesporné, keďže toto je v rozpore s predloženým listinným dôkazom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej konečná splatnosť úveru bola určená na deň 15.04.2016. Odvolací súd nepopiera, že zmluvné podmienky a dojednania je možné meniť. V danom prípade je však zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Pre tento typ zmluvy sa vyžaduje písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), a preto aj akékoľvek jej zmeny, dodatky musia byť uskutočnené v písomnej forme. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi ním (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným došlo k posunu splatnosti poslednej splátky na deň 15.05.2016 na základe písomnej dohody. Neobstojí preto argument žalobcu, že k posunu splatnosti došlo „automaticky“ vzhľadom na čas poskytnutia úveru. Zo zmluvy nevyplýva, že by čas poskytnutia úveru mal vplyv na termíny, posun splatnosti splátok vymedzených v zmluve. Vo vzťahu k posunu splatnosti poslednej splátky je tiež bezpredmetné, že žalobca žalovanému zasielal predžalobnú upomienku, v ktorej uviedol, že konečná splatnosť úveru nastala 15.05.2016, keďže takáto informácia zo strany žalobcu bola žalovanému oznámená spätne, a nie už pred uplynutím konečnej splatnosti dohodnutej v zmluve. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že uplatnený nárok je premlčaný, keď žaloba bola na súd podaná až po uplynutí troch rokov od splatnosti poslednej splátky (žaloba podaná 09.05.2019, posledná splátka splatná 15.04.2016). Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
6. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.