Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-71-2019.pdf
PDF · 126.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: U. Z., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, proti žalovaným: 1/ X. M., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXX, X/ G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Štefunkova 9, o splnenie povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia a zo zmluvy o vecnom bremene s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 29.5.2019 domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť v plnom rozsahu dodržiavať vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu Č.. XXX/X R. Č.. XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XXX/X v rozsahu strpieť vstup, prechod a prejazd oprávnených osôb a to pešo alebo motorovým vozidlom alebo inou technikou a zdržať sa konania, ktoré by bránilo oprávneným vo výkone ich práv z vecného bremena, akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich alebo obmedzujúcich užívanie pozemku podľa vecného bremena (I.) a povinnosť dodržať právoplatné stavebné rozhodnutie splnením všetkých podmienok vzťahujúcich sa na umiestnenie stavby, jej vzdialenosti od susedných pozemkov a to v plnom rozsahu (II.). Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2001 uzatvorila kúpnu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene s pôvodnou susedou p. R. X., predmetom ktorej bol predaj časti pozemku P.. Č.. XXX X. M..Ú.. V. vo veľkosti 199 m2 R. X. a dohoda o vecnom bremene ako práva prístupovej cesty na pozemok žalobkyne cez P. Č.. XXX/X, ktorý v súčasnosti vlastnia žalovaní, kde v liste vlastníctva Č.. XXX majú v časti „C“ uvedené vecné bremeno v znení: „V 1883/01 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X R. XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XXX/X.“ Uviedla, že predmetné vecné bremeno, ako právo prechodu dlhodobo, viac ako 12 rokov, bolo používané žalobkyňou na prechod motorových vozidiel, traktorov na oranie pôdy, nákladných áut na odvoz sena po kosbe a pod. Žalovaní však oznámili žalobkyni, že vecným bremenom zaťažený pozemok nemôže používať inak ako pešo, preto má za to, že ju žalovaní obmedzili v jej práve prechodu a to naviac aj parkovaním osobných áut a iných strojov a zariadení. Poukázala na to, že žalovaní začali so stavbou garáže, avšak túto realizovali v rozpore so stavebným povolením. Obec Bukovec ako stavebný úrad povolila zmenu stavby garáže rozhodnutím č. 96/2018-4 zo dňa 5.11.2018, proti ktorému sa žalobkyňa odvolala, pričom namietala porušenie jej práva z vecného bremena. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 11.2.2019 predmetné rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom podania predmetnej žaloby je skutočnosť, že stavebný úrad rozhodnutím č. 125/2019-3 zo dňa 6.5.2019 konanie o dodatočné povolenie stavby prerušil na
dobu 30 dní s tým, že žalobkyňu odkázal na podanie žaloby na súd v zmysle ust. § 137 Stavebného zákona, o podaní ktorej stavebný úrad uložil žalobkyni povinnosť predložiť dôkaz stavebnému úradu v stanovenej lehote. V súvislostiach poukázala tiež na to, že na liste vlastníctva č. XXX P. M..Ú.. V. je v časti “C” zapísané aj vecné bremeno pod č. V 1555/2014 - zmluva o zriadení vecného bremena (okrem iných aj) na P. XXX/X, kde oprávneným z tohto vecného bremena je obec Bukovec, pričom nie je jasné, či obec vydala predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie, resp. nedodržiavanie tohto vecného bremena a ako bude obec Bukovec v budúcnosti riešiť prípadnú potrebu prevádzkovania a opráv, ak sa na uvedené pozemky nedostane mechanizmami pre zrealizovanú rozpornú stavbu garáže žalovaných. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila k žalobe výpis z listu vlastníctva č. XXX R. XXXX P. M..Ú.. V., snímku z katastrálnej mapy, Rozhodnutie č. 96/2018-4 zo dňa 5.11.2018, odvolanie žalobkyne zo dňa 13.11.2018, Rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 11.2.2019, Rozhodnutie č. 125/2019-3 zo dňa 6.5.2019 a fotodokumentáciu. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Uviedol, že pri kúpe nehnuteľnosti ako aj pri podpise zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 8.11.2012 si boli vedomí vecného bremena V 1882/01 a V 1883/01 voči majiteľom priľahlých pozemkov, t.j. parcely Č.. XXX/X a XXX/X. Vecné bremeno vzťahujúce sa k predmetnej žalobe evidované pod č. V 1883/01 je definované v kúpnej zmluve zo dňa 17.9.2001 medzi žalobkyňou a pani X.. Stavbou garáže do tohto vecného bremena nebolo zasiahnuté a nebolo nijako porušené. Uviedol, že na stretnutiach organizovaných stavebným úradom sa opakovane vyjadril, že žalobkyňa môže prístup na pozemok vykonávať či pešo alebo motorovým vozidlom, pričom toto právo žalobkyňa a jej rodina aj využívajú či už pešo alebo motorovými vozidlami, avšak nesúhlasil a ani nebude súhlasiť s tým, aby sa akýmkoľvek upravovala alebo rozširovala pôvodná zmluva špecifikujúca vecné bremeno. Pripustil, že v minulosti mohlo dôjsť k obmedzeniu prechodu napr. z dôvodu vysypania kopy piesku na mieste prechodu, avšak vždy iba dočasne. Taktiež pripustil dočasné obmedzenia prechodu motorovým vozidlom žalobkyne z dôvodu nedokončenej garáže, avšak prechod na požiadanie vždy uvoľnia ako aj v minulosti uvoľnili pre potreby žalobkyne. K stavebnému povoleniu uviedol, že stavebný úrad ho uistil, že ho môže získať aj dodatočne s tým, že musí splniť podmienky nanovo. K námietke týkajúcej sa vecného bremena voči obci Bukovec uviedol, že so zriadením tohto vecného bremena súhlasili, preto kedykoľvek v budúcnosti poskytnú plnú súčinnosť. K vyjadreniu na preukázanie tvrdených skutočností predložil geometrický plán č. 29/2018 zo dňa 9.5.2018, kúpnu zmluvu medzi p. R. X. R. U. M. zo dňa 19.9.2001. 3. Žalobkyňa v replike uviedla, že stavebný úrad dňa 26.3.2008 vydal stavebné povolenie na stavbu - rodinný dom a garáž na pozemku parc. Č.. XXX/X pre stavebníka p. R. X.. Dňa 7.1.2008 stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného domu a garáže s uvedením rozmerov umiestnenia od parc. Č.. XXX/X vo vzdialenosti 2,0 m a od parc. Č.. XXX vo vzdialenosti 5,5 m. Od parcely č. 251 bola táto šírka stanovená z dôvodu, že žalobkyňa s p. R. X. za prechod pokladali aj prechod motorovými vozidlami a tiež z dôvodu, že keď bude garáž postavená, aby nedošlo k jej poškodeniu, keď sa bude prechádzať na pozemok žalobkyne autami. Túto šírku 5,5 m žalobkyňa s p. X. rešpektovali niekoľko rokov a takto ju žalobkyňa aj niekoľko rokov nerušene využívala. K tvrdeniam žalovaného uviedla, že ho upozornila, že realizuje stavbu garáže v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby a túto skutočnosť oznámila aj ústne na Obecnom úrade, kde však nemali snahu o nápravu. Až po tom, keď túto skutočnosť oznámila písomne dňa 18.10.2016, orgán štátneho stavebného dohľadu, a to poverený zamestnanec obce, V.. V. vykonala po mesiaci dohľad, avšak žalovaní medzičasom garáž urýchlene dostavali. Tým, že žalovaní postavili garáž v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby, žalobkyňa nemôže prejsť nákladným autom, pretože by žalovaným poškodila strechu garáže, ktorá trčí do prechodu. Navyše dažďová voda zo strechy garáže prechod podmočí a v zime sa zo strechy zase zosype sneh, kedy sa vôbec nedá prejsť. Ďalej uviedla, že z ňou predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že žalovaní porušujú vecné bremeno aj zamedzením prístupu zloženým stavebným materiálom a zaparkovanými autami. Uviedla, že raz pri prechode aj spadla a poudierala sa, pretože v strede prechodu bola jama a betónový útvar, ktorú skutočnosť riešila podaním trestného oznámenia na OO PZ Veľká Ida. Vo veci sťažnosti na poškodenie jej pozemku zamakaním z nehnuteľnosti žalovaných, stavebný úrad vykonal dňa 3.7.2018 štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že žalovaní majú dažďové vody zvedené voľne na svoj pozemok, pričom žalovaní boli vyzvaní, aby vybudovali trativod zo všetkých zvodov rodinného domu a garáže v termíne do 3.9.2018. K replike žalobkyňa predložila geometrický plán č. 87/2011 z 23.10.2001 zhotovený na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X R. XXX/X a na priznanie práva prechodu cez pozemok XXX/X a na výzvu súdu aj kúpnu zmluvu zo dňa 17.9.2001, súčasťou ktorej je zriadenie vecného bremena. 4. V duplike žalovaní k prvému bodu žalobného petitu uviedli, že žalobkyňa napriek jej námietkam nepreukázala, že by jej prináležalo právo z vecného bremena v petite označenom rozsahu a to titulom
Kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2001 a geometrického plánu č. 87/2001 zo dňa 23.10.2001. Uviedli, že predmetná kúpna zmluva v jej článku V. bod 4 stanovuje, že vecné bremeno sa zriaďuje len v rozsahu práva prechodu cez označený pozemok, kedy z gramatického významu, ale aj obvyklého výkladu slova prechod a tiež označenia šírky prechodu 2,1 m je zrejmé, že ide o právo prechodu oprávnených osôb pešo a nie o právo prejazdu motorovými vozidlami alebo inou motorizovanou technikou. Poukázali taktiež na to, že časť pozemku parc. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, cez ktorú žalobkyňa realizuje právo prechodu na svoj pozemok parc. č. XXX/X je trvalým trávnym porastom, t.j. nie spevnenou plochou, nie je tam vybudovaná žiadna pevná cesta na prejazd motorovým vozidlom. Skutočnosť, že žalobkyňa sporadicky využila právo z vecného bremena aj na prejazd motorovým vozidlom neznamená, že jej toto právo od počiatku vyplývalo z kúpnej zmluvy, ktorou bolo toto vecné bremeno zriadené alebo že by táto skutočnosť založila právne predpoklady na vydržanie práva prejazdu motorovým vozidlom. Poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. XXX vedenom pre k.ú. Bukovec nadobudli kúpnou zmluvou až v roku 2012 a jednoznačne konali, správali sa a dali žalobkyni najavo, že v danom prípade ide výlučne o jej právo prechodu k jej pozemku pešo, nie motorovým vozidlom. Mali za to, že obsah vecného bremena, teda určenie obsahu (rozsahu) vecného bremena platná právna úprava bližšie nevymedzuje, rovnako ako ani spôsob jeho výkonu, to všetko je ponechané na dohodu zmluvných strán a na základnú právnu úpravu. Obsah vecného bremena má však byť vymedzený tak, aby zabezpečoval obidvom zmluvným stranám právnu istotu do budúcnosti v tom zmysle, že žiadna strana nebude mať pochybnosti o tom, aké práva a povinnosti z daného vecného bremena vyplývajú. Svoje tvrdenie, že právo prechodu žalobkyne nie je obmedzené a ani porušované, žalovaní založili na tom, že žalobkyňa nedefinovala a nepreukázala rozsah a intenzitu porušenia jej práva z vecného bremena, pretože vo svojich tvrdeniach odkazuje iba na dočasné situácie, súvisiace či už s výstavbou oplotenia, dočasného umiestnenia zeminy na jej pozemku, spadnutého snehu a pod. Žalobkyňa nepredložila ani žiaden dôkaz o tom, že by žalovaných pred podaním žaloby písomne atakovala svojimi námietkami a písomne ich vyzývala k umožneniu práva prejazdu motorovým vozidlom. K druhému bodu petitu uviedli, že tento je neurčitý a nevykonateľný, pretože žalobkyňa nedefinuje o umiestnenie akej stavby ide a ani ako majú byť žalovaní zaviazaní na plnenie uvedené v bode 1 a 2 žalobného petitu. Poukazujú na vyhlášku 532/2002 Z.z. podľa ktorej vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V danom prípade stena garáže žalovaných rešpektuje túto obslužnú vzdialenosť od parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne, pričom v tejto úrovni na pozemku žalobkyne nestojí žiadna stavba, voči ktorej by zo zákona musela byť súčasne dodržaná aj minimálna vzdialenosť stavby garáže žalovaných. K vyjadreniu predložili aktuálnu katastrálnu (orto- foto) dokumentáciu, ktorou preukazujú, že stavbou garáže nie je porušené právo prechodu žalobkyne, nakoľko nezasahuje do časti pozemku parc. Č.. XXX/X určeného pre žalobkyňu za účelom realizácie jej práva prechodu k pozemku parc. č. XXX/X a súčasne je dodržaná šírka na výkon práva prechodu žalobkyne a to 2,1 m, pretože vzdialenosť garáže od parcely č. 251 je 2,8 m. Uviedli tiež, že im bola rozhodnutím Obce Bukovec zo dňa 8.9.2017 uložená pokuta za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona, čo súviselo so sťažnosťou žalobkyne na nedodržanie podmienok umiestnenia stavby garáže zo strany žalovaných, pričom žalovaní uloženú pokutu zaplatili. Zo zápisnice stavebného úradu zo dňa 30.4.2019 o vykonaní miestnej obhliadky pritom vyplýva, že neboli zistené iné porušenia verejného záujmu alebo práv iných súkromných fyzických alebo právnických osôb. Vo vzťahu k problému s podmáčaním časti pozemku, cez ktorý žalobkyňa realizuje právo prechodu, uviedli, že podmienky stanovené stavebným úradom dodatočne splnili a to vybudovaním drenážnych kanálov na odvedenie dažďovej vody, pričom splnenie tejto povinnosti bolo podmienkou pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na základe uvedeného považujú žalobu aj v tejto časti za neopodstatnenú. Napokon upriamili pozornosť aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa svoj pozemok dlhodobo nevyužíva na uspokojovanie svojich každodenných bytových, pracovných, podnikateľských alebo iných potrieb, t.j. na bývanie, rekreáciu, pestovanie, chov a pod., na dotknutej parcele žalobkyne neboli vykonávané žiadne zemné alebo terénne úpravy, dlhodobo sa na nej nenachádza žiadna ani dočasná stavba, žalobkyňa na ňom nepodniká, nechová žiadne hospodárske zvieratá ani nepestuje zeleninu alebo iné poľnohospodárske plodiny, nenachádza sa tam sad ovocných drevín, teda nič, čo by vyžadovalo aktívnu, sústavnú a nepretržitú prítomnosť žalobkyne na dotknutom pozemku s výnimkou občasného kosenia. Na preukázanie tvrdených skutočností predložili fotodokumentáciu o skutkovej situácii na parcelách č.XXX/X R. Č..XXX/X, aktuálnu orto-foto dokumentáciu, doklad o úhrade pokuty, zápisnicu stavebného úradu, kúpnu zmluvu zo dňa 8.11.2012. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.12.2019 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ktoré doplnila o opis skutkových okolností, za ktorých došlo v roku 2001 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, súčasťou ktorej je aj dohoda o zriadení vecného bremena. Doplnila tiež, že keď jej žalovaní v roku 2015 oznámili,
že má len právo prechodu pešo a nie autami, dala si pripraviť návrh Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý doručila žalovanému v 1. rade, ktorý ju však odmietol podpísať, pričom výslovne uviedol, že autami tam chodiť môžu, ale písomne to nedá. Uviedla tiež, že v práve prechodu bola obmedzovaná, odkedy si žalovaní pozemok oplotili a tiež tým, že na uvedenom prechode boli vždy odparkované ich dve autá, po postavení garáže už len jedno, druhé bolo v garáži. 6. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 17.9.2001 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou a p. L. na strane predávajúcich a p. X. R. P.. M. na strane kupujúcich. Súčasťou predmetnej zmluvy v článku V bode 4 je uvedené: V liste vlastníctva v časti C sa zriaďuje ťarcha v prospech predávajúcich s právom prechodu cez uvedený pozemok a to cez vstupný prechod parc. XXX/X R. XXX/ X o šírke 2,1 m cez uvedené parcely popri susediacej parcele XXX O. P. XXX/X. 7. Z geometrického plánu č. 87/2001 na oddelenie pozemkov p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a na priznanie práva prechodu cez pozemok p.č.XXX/X, úradne overeného dňa 23.10.2001 vyplýva, že časť parcely č. XXX/X zodpovedajúca zriadenému vecnému bremenu práva prechodu je graficky vyznačená v geometrickom pláne, nie je však geodeticky zameraná.
8. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 8.11.2012 vyplýva, že jej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 480 do podielového spoluvlastníctva kupujúcich, ktorými sú žalovaní v 1. a 2. rade (článok II). Súčasťou zmluvy je prehlásenie predávajúceho (p. U.), že na prevádzaných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy zapísané na liste vlastníctva v časti “C” a to V 1883/01 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X R. XXX/ X v prospech vlastníka parc. č.XXX/X o šírke 2,1 m cez uvedené parcely popri susediacej parcele XXX (článok IV. 2 písm. a/). 9. Z listu vlastníctva č. XXX P. D. M. - D., D. V., k.ú Bukovec má súd preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi (každý v podiele 1) nehnuteľností parc. č. XXX/X druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. Č.. XXX/X druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X druh pozemku - trvalý trávny porast a parc. č. XXX/X druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu súp. Č. XXX postaveného na parcele Č.. XXX/X. V časti C: Ťarchy pod poradovým č. 1 je zapísané V 1883/01 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X R. XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XXX/X - XXX/XX. 10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice - okolie, obec Bukovec, k.ú Bukovec má súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parc. č. XXX/X druh pozemku - trvalý trávny porast. 11. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 11.2.2019, č. sp. OU-KE-OVBP2-2019/011062 vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu obce Bukovec č.j. 96/2018-4 zo dňa 5.11.2018, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby “garáž” na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. Bukovec pre stavebníkov, ktorými sú žalovaní v 1. a 2. rade tak, že dotknuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. 12. Z Rozhodnutia obce Bukovec ako stavebného úradu zo dňa 6.5.2019 č.j. 125/2019-3 vyplýva, že stavebný úrad dňa 15.4.2019 oznámil konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona na stavbu garáž na pozemku parcela č. XXX/X v k.ú Bukovec pre stavebníkov (žalovaných v 1. a 2. rade), na ktorom účastníčka konania (žalobkyňa) v zápisnici uviedla, že nesúhlasí s dodatočným povolením stavby garáž a trvá na svojej občianskoprávnej námietke podanej dňa 25.6.2018, aby mohla využívať časť parcely č. XXX/X na prejazd nákladným vozidlom nielen prechod peši na svoju nehnuteľnosť parc. č. XXX/X. Stavebný úrad po tom, ako sa neúspešne pokúsil o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania, konanie na dobu 30 dní prerušil a žalobkyňu odkázal podľa § 137 Stavebného zákona s jej občianskoprávnou námietkou na súd. 13. V Zázname orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 8.11.2016, č. 331/2016-002 sa konštatuje, že stavbu garáže na parc. XXX/X stavebník realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením zo dňa 26.3.2008 pod číslom 52/08 a v rozpore s územným rozhodnutím. 14. Z čestného prehlásenia R. X. zo dňa 8.1.2020 vyplýva: “Dňa 17.09.2001 bolo dané pre U. Z. právo prechodu cez môj pozemok na Bukovci konkrétne cez parcelu č. XXX/X R. XXX/X cez uvedené parcely popri susediacej parcele č. XXX O. P. Č.. XXX/X. Bolo tak formulované na základe dohody s predávajúcimi v kúpnej zmluve zavkladovanej pod číslom V 1883/01 dňa 12.12.2001. Obe strany sme chápali toto právo prechodu, aj ako právo prejazdu autom, o čom svedčí aj rozhodnutie č. 301/07 o umiestnení stavby rodinného domu a garáže- to znamená odstup od parcely č. XXX 5,5 m. Takto to bolo zaužívané už dávno a ja som k tomuto nemala žiadne výhrady. Bola tam zohľadnená aj vďaka za ochotu odpredaja z pozemku pani Tyčovej nakoľko môj pozemok bol úzky a pri dodržaní zákonných vzdialeností a vybraného projektu mali. Toto čestné prehlásenie má slúžiť pri riešení sporu o práve prechodu a prejazdu cez pozemok, ktorý bol v počiatkoch v mojom vlastníctve.
15. Z čestného prehlásenia U. E. zo dňa 27.01.2015 vyplýva: “R. X. a U. E. odkúpili pozemky č. XXX/ X R. XXX/X v obci Bukovec Košice - okolie. Nakoľko cez oba pozemky vedie vodovodné potrubie, aby bola umožnená výstavba bolo potrebné rozšíriť pozemky, tak že na prosbu kupcov p. Tyčová vlastníčka susednej parcely č. XXX/X súhlasila s odpredajom 199m2 za symbolickú cenu 4,80 Sk cca 0,15 € s tým, že bude mať na pozemku ťarchu prechodu na jej pozemok. Toto dodržala v zmluve zo dňa 17.09.2001 už písomne neuviedla, že to bude len prechod a nie vstup aj s motorovým vozidlom rôzneho druhu, aký je potrebný k stavbe. Keďže na základe ústnej dohody sme sa dohodli, že pozemok bude oplotený an blok s jednou vstupnou bránou a to z hlavnej cesty, ďalej sme sa tým nezaoberali. Pani Vargová nakoniec svoj pozemok predala bez toho, aby nás informovala o tejto skutočnosti a uviedla nás do omylu, že sa s kupcom dohodla na pokračovaní a zachovaní tohto stavu. Tento kupec stavbu dostaval a následne ju odpredal. Nový kupec svoj pozemok oplotil, aj keď zmluva bola spísaná tak, ako bola viď príloha na základe ústnej dohody by mala byť zachovaná podstata a p. Tyčovej by mal byť aj naďalej zachovaný prechod a prejazd podľa potreby. 16. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší (§ 137 ods. 2 stavebného zákona).
17. V konaniach podľa stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu). Ak účastník preukáže, že v lehote určenej stavebným úradom podal návrh na súd, stavebný úrad vyčká na právoplatné rozhodnutie súdu.
18. V posudzovanom spore dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že obec Bukovec ako stavebný úrad začala konanie o dodatočnom povolení stavby garáže postupom podľa § 88a Stavebného zákona po zistení, že táto bola postavená v rozpore so stavebným povolením a rozhodnutím o umiestnení stavby na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, ktorej časť je zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu na pozemok parc. č. XXX/X (v súčasnosti) vo vlastníctve žalobkyne (ďalej len “posudzované vecné bremeno”), pričom žalobkyňa v tomto konaní vzniesla námietku, ktorú stavebný úrad vyhodnotil ako občianskoprávnu námietku a s odôvodnením, že nemá právomoc o nej rozhodnúť (za súčasného márneho pokusu o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania) žalobkyňu s jej občianskoprávnou námietkou postupom podľa § 137 Stavebného zákona odkázal na súd.
19. Námietka žalobkyne spočívala v tvrdení, že jej ako oprávnenej z posudzovaného vecného bremena patrí právo využívať časť parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných aj na prejazd nákladným vozidlom, nielen na prechod peši, pričom stavbou garáže žalovaných v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby je jej v tom zabránené.
20. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu dodržiavať vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. XXX/X R. Č.. XXX/X v prospech vlastníka parcely č. XXX/X v rozsahu strpieť vstup, prechod a prejazd oprávnených osôb a to pešo alebo motorovým vozidlom alebo inou technikou (I.).
21. Vzhľadom na formuláciu bodu I. žalobného petitu, v súdenej veci bolo potrebné (predovšetkým) skúmať aký rozsah oprávnenia žalobkyni prináleží z posudzovaného vecného bremena.
22. V konaní nebolo sporným, že právnym titulom vzniku posudzovaného vecného bremena je kúpna zmluva zo dňa 17.9.2001, ktorú uzavrela žalobkyňa ako predávajúca (jedna z predávajúcich) a súčasťou ktorej je aj dohoda o zriadení vecného bremena (článok V bod 4 cit. kúpnej zmluvy).
23. V zmysle ust. § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú (medziiným) písomnou zmluvou. Zmluva o zriadení vecného bremena (ako každý právny úkon) musí byť dostatočne určitá a zrozumiteľná, lebo inak je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. 24. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
25. Zmluva o zriadení vecného bremena vzniká na základe konsenzu jej účastníkov a jej podstatnými náležitosťami sú označenie účastníkov zmluvy, označenie dotknutých nehnuteľností (panujúcej a zaťaženej), vymedzenie obsahu vecného bremena a určenie, či sa vecné bremeno zriaďuje za odplatu alebo bezodplatne. 26. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). 27. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. 28. Ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem“ má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností
- bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R 50/1985). V záujme právnej istoty je preto potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu. Uvedená požiadavka určitosti právnych vzťahov k nehnuteľnostiam pri zriaďovaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k časti nehnuteľnosti našla vyjadrenie aj v právnej úprave účinnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len “Katastrálny zákon”) v znení, ktoré bolo vtedy účinné, bolo potrebné k listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti pripojiť aj geometrický plán, ktorý je grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. 29. Časť parcely č. XXX/X zodpovedajúca posudzovanému vecnému bremenu (práva prechodu) bola graficky vyznačená v geometrickom pláne č. 87/2001, nebola však geodeticky zameraná. Účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2001 však v ustanovení článku V bod 4 kúpnej prejavili vôľu zriadiť vecné bremeno v rozsahu, ktorý slovne vymedzili (špecifikovali) ako právo prechodu cez uvedený pozemok a to cez vstupný prechod parc. XXX/X R. XXX/X o šírke 2,1 m cez uvedené parcely popri susediacej parcele 251 na parcelu 248/2. Účastníci uvedenej kúpnej zmluvy zvolili slovné vymedzenie dotknutej časti nehnuteľnosti, ktoré je dostatočne určité (čo do obsahu použitých slov) tak z pohľadu rozsahu i lokalizácie vecného bremena tak, aby tento bod zmluvy vykazoval znaky právneho úkonu určitého (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a aby tento mohol byť podkladom zápisu do katastra nehnuteľností (porovnaj tiež R 28/1996). 30. V súlade s uvedeným súd má za to, že účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2001 bolo vecné bremeno práva prechodu vymedzené dostatočne určito a zrozumiteľne, tak z hľadiska jeho obsahu (ako právo prechodu) ako aj rozsahu (o šírke 2,1 m). 31. K uvedenému je potrebné uviesť, že rozsah a obsah vecného bremena spolu úzko súvisia. Osobitne v prípade vecného bremena týkajúceho sa len určitej časti nehnuteľnosti, kedy sa rozsah a obsah vecného bremena navzájom prelínajú a determinujú. V nadväznosti na konkrétne polohové určenie a rozmery zaťaženej časti nehnuteľnosti má totiž spravidla iný obsah právo vecného bremena, ktoré sa týka časti nehnuteľnosti väčšieho rozsahu (napríklad časti nehnuteľnosti so šírkou umožňujúcou
zriadenie práva prejazdu nákladným motorovým vozidlom), a ktoré sa týka jej časti menšieho rozsahu (napríklad časti nehnuteľnosti so šírkou umožňujúcou zriadenie nanajvýš práva prechodu). 32. V posudzovanom prípade pri určenej šírke práva prechodu 2,1 m, takto vymedzený rozsah vecného bremena prejazd motorovým vozidlom neumožňuje a už vôbec nie nákladným vozidlom. 33. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdenie, že jej z vecného bremena prináleží nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu motorovými vozidlami, založila (len) na tom, že s účastníčkou kúpnej zmluvy p. R. X. a tiež s p. U. E. (podľa predložených čestných prehlásení), za prechod pokladali aj prejazd motorovými (aj nákladnými) vozidlami, uvedené je bez právneho významu, pretože tak ako už súd vyššie uviedol, v prípade vecných bremien, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, obmedzenie vlastníka z vecného bremena vyvoláva právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka, a preto z hľadiska právnej istoty žalovaných (ako právnych nástupcov) rozsah a obsah vecného bremena možno posudzovať len z hľadiska jeho vymedzenia v právnom titule jeho vzniku. Bez relevancie je preto aj skutočnosť, že žalobkyni bolo právnymi predchodcami žalovaných umožnené vykonávať právo z vecného bremena vo väčšom rozsahu, než ako je toto špecifikované v právnom titule jeho vzniku. Súd pritom poukazuje aj na to, že zmluva o zriadení vecného bremena vzniká na základe konsenzu jej účastníkov, pričom žalobkyňa bola priamou účastníčkou dohody o zriadení vecného bremena, a teda bolo predovšetkým v jej záujme dohodnúť rozsah vecného bremena tak, aby to bolo v súlade s jej potrebami. 34. Z aktuálnej katastrálnej orto-foto dokumentácie mal súd preukázané, že šírka na výkon práva prechodu 2,1 m je dodržaná a výstavbou garáže žalovanými do tejto šírky 2,1 m nebolo zasiahnuté.
35. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala predloženou fotodokumentáciou na situácie, kedy bola obmedzovaná v práve prechodu, napr. zloženým stavebným materiálom, zaparkovanými autami, napadnutým snehom a pod., stotožniť sa možno s tvrdením žalovaných, že uvedené predstavuje situácie s dočasným obmedzením práva prechodu, pritom aj zo samotnej povahy týchto “prekážok” vyplýva, že tieto nepredstavujú trvalé prekážky, ktoré by trvale neumožňovali žalobkyni výkon vecného bremena práva prechodu. Žalovaní pritom uviedli, že prechod na požiadanie žalobkyni vždy uvoľnia ako aj v minulosti uvoľnili a to kedykoľvek, keď žalobkyňa potrebovala prejsť na svoj pozemok.
36. Sumarizujúc uvedené, žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby jej prináležalo právo z vecného bremena v rozsahu vymedzenom v prvom bode žalobného petitu a nepreukázala, aby konaním žalovaných jej bolo bránené vo výkone práva z vecného bremena alebo zásahmi žalovaných znemožnené užívanie vecného bremena. Žalobu v tomto bode žalobného petitu (I.) preto považoval súd za nedôvodnú.
37. V druhom bode žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným dodržať právoplatné stavebné rozhodnutie splnením všetkých podmienok vzťahujúcich sa na umiestnenie stavby, jej vzdialenosti od susedných pozemkov a to v plnom rozsahu.
38. K uvedenému je potrebné predovšetkým uviesť, že žalobkyňa v žalobnom petite nedefinuje dodržania ktorého právoplatného stavebného rozhodnutia sa domáha (nedefinuje ani ktorej stavby sa týka). Dôvodom podania predmetnej žaloby žalobkyne je pritom skutočnosť, že stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby garáže prerušil z dôvodu uplatnenia občianskoprávnej námietky žalobkyňou a teda predmetná žaloba, resp. rozhodnutie o nej predstavuje predpoklad pokračovania konania o dodatočnom povolení stavby.
39. Podľa § 88a stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
40. Z dikcie cit. ust. stavebného zákona vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby je konaním, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak (dotknutá) stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, a účelom tohto konania je preukázať, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Konanie sa riadi ustanoveniami stavebného zákona o stavebnom povolení (§§ 58 až 66). Vychádzajúc z účelu právnej úpravy dodatočného povolenia stavby, výsledkom tohto konania je, že stavebný úrad stavbu buď dodatočne povolí (dodatočné stavebné povolenie musí obsahovať obdobné náležitosti ako riadne stavebné povolenie)| alebo nariadi stavbu odstrániť. Zjednodušene tak
možno povedať, že v tomto štádiu prerušeného konania o dodatočné povolenie stavby ešte žiadne právoplatné dodatočné stavebné povolenie neexistuje, pričom pôvodné právoplatné stavebné povolenie začatím konania o dodatočné povolenie stavby stratilo platnosť, a teda inými slovami žalovaným nemožno uložiť povinnosť dodržať právoplatné stavebné povolenie, ktoré neexistuje.
41. Poukazom na uvedené súd konštatuje, že žaloba je aj v tejto časti (bod II. žalobného petitu) nedôvodná a to z dôvodu, že uplatnený petit žaloby nespĺňa požiadavku formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti.
42. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
45. O trovách konania medzi sporovými stranami súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%, keďže v konaní boli plne úspešní. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).