Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: EPOGROUP s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 904 138, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Mihály s.r.o., Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331, proti žalovanému: Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho 1259/22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 191 892, právne zastúpeného KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, o zaplatenie 651.352,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -152 z 2. apríla 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 651.352,35 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe exekučného príkazu, č. k. EX 247/2016-18 zo dňa 11.8.2016 došlo k vykonaniu exekúcie prikázaním pohľadávky voči spoločnosti Chemkostav, a.s., K. Kuzmányho 1259/22, Michalovce, IČO: 36 191 892 (žalovaný). Žalovaný mal podľa exekučného príkazu uhradiť žalobcovi celkovú sumu 651.352,35 eura. Na základe uvedeného exekučného príkazu sa žalobca v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku domáhal vo vlastnom mene zaplatenia pohľadávky, ktorú má povinný Q., N..V..Q.., S. XXXX/XX, K., F.: XX XXX XXX voči žalovanému.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že exekučný príkaz bol vydaný na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárskeho zápisu č. N333/2016, NZ:18249/2016, NCRIs:18774/2016 zo dňa 24.5.2016 vydaného notárom JUDr. Farkašovským Jozefom, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6.6.2016 na vymoženie istiny 390.000 eur s príslušenstvom, poverenia vydaného Okresným súdom Prešov na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.6.2006 a príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky dlžníka povinného Chemkostav, a.s. zo dňa 11.8.2016. Žalovanému ako dlžníkovi povinného bol spolu s exekučným príkazom doručený aj príkaz na začatie exekúcie. Žalovaný listom č. 10854/2016-PR zo dňa 22.8.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 5.9.2016 oznámil súdnemu exekútorovi, že voči povinnému Q., N..V..Q.. neeviduje žiadne záväzky a že žalobu povinného Q., N..V..Q.., ktorou sa povinný ako žalobca č. 2 domáhal voči spoločnosti Chemkostav a.s. zaplatenia sumy 2.773.351,92 eura súd zamietol. Predchodca povinného V., N..V..Q.. so sídlom Č. O. XX, V., F.: XX XXX XXX (pôvodne označený žalobca Z.. S. M., správca KP úpadcu Y. O. A. M..N.., G. XXX/X, X. S., F.: XX XXX XXX) sa žalobou podanou dňa 30.1.2007 na Okresnom súde Michalovce domáhal voči žalovanému Chemkostav a.s. zaplatenia 83.550.000,- Sk (2.773.351,92 eura) s príslušenstvom, a to zmluvnej

pokuty vo výške 20.000.000,- Sk vyúčtovanej žalovanému na základe bodu 9.1 a 9.2 a zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalovanému dňa 27.10.2005 na základe bodu 9.3 Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG, uzatvorenej dňa 11.11.2002 medzi Y. O. A. M..N.. a žalovaným. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz , ktorým bol žalovaný (dlžník povinného) zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 83.550.000,- Sk s príslušenstvom. Voči tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom žalovaný nárok žalobcu (povinného ) neuznal ani čo do základu a poukázal na neplatnosť Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG.

3. V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. došlo k zmene účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného žalobcu Y. O. A. M..N.. dňa 5.11.2009 vstúpila do konania spoločnosť V. N..V..Q.., ktorá nadobudla pohľadávku od správcu konkurznej podstaty úpadcu Y. O. A. M..N.. a dňa 13.10.2010 namiesto žalobcu V. N..V..Q.. vstúpil do konania v rozsahu zaplatenia pohľadávky vo výške 1.843.922,19 eura s príslušenstvom povinný Q., N..V..Q.., ktorý nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti V., N..V..Q.. Okresný súd v Michalovciach rozsudkom č.k. zo dňa 20.6.2011 žalobu žalobcu zamietol. Súd skúmal predovšetkým platnosť Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, preto žalobu žalobcov posúdil ako nedôvodnú. Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach rozsudkom č. zo dňa 26.6.2013.

4. Súd prvej inštancie v ďalšej časti rozhodnutia rozviedol predpoklady náhrady škody, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a ako takú ju zamietol. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, od ktorého by mohol žalobca náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie príslušenstva pohľadávky, špecifikovaných v žalobnom návrhu požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, bezdôvodné obohatenie a príslušenstvo pohľadávky, uplatnené žalobou žalobcu zodpovedá, resp. má znášať. Nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo č. 01/02/TDG a Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou V., N..V..Q.. ako postupcom a spoločnosťou Q., N..V..Q.. ako postupníkom, resp. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Y. O. A., M..N.. ako postupcom a spoločnosťou V., N..V..Q.. ako postupníkom, v súvislosti s ktorým si žalobca náhradu škody, bezdôvodné obohatenie a príslušenstvo pohľadávky uplatňuje. Keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, absentuje tu už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle a nasl. , a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie zodpovednosť, t.j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z predmetných zmlúv o dielo a postúpení pohľadávky.

5. Pokiaľ ide o predmetnú Zmluvu o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.12.2002, ktorú Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. posúdil ako zmluvu neplatnú, tak v spojení s neplatnosťou tohto právneho úkonu podľa názoru žalobcu jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú nadobudol postúpením od spoločnosti V., N..V..Q.., resp správcu konkurznej podstaty úpadcu Y. O. A., M..N.. na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, na súde. Postúpenou pohľadávkou, ktorá bola vymáhaná na Okresnom súde Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností zo strany zhotoviteľa, vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG. Predmetnú zmluvu o dielo posúdil konajúci súd za neplatnú v celom rozsahu, teda aj v časti upravujúcej zmluvné pokuty. S prihliadnutím na to bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných pokút dojednaných v predmetnej zmluve o dielo zamietnutá a spoločnosti Chemkostav, a.s. ako žalovanému bola priznaná náhrada trov konania voči žalobcom - spoločnosti V., N..V..Q.. a spoločnosti Q., N..V..Q.. Z uvedeného je zrejme, že neúspešní účastníci konania vedeného na Okresnom súdu Michalovce pod sp. zn. nemajú voči žalovanému žiadny nárok na náhradu trov tohto konania, takže ani žalobca sa nemôže s úspechom voči žalovanému v tomto konaní domáhať náhrady škody spočívajúcej vo

vynaložení nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vymáhanej na Okresnom súde Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Vo vzťahu k uplatnenej škode najmenej vo výške odplaty za postúpenie pohľadávok určenej sumou 308.703,45 eura podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2009, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a Z.. S. M., správcom konkurznej podstaty spoločnosti TDG, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, takže nemohol porušiť žiadnu povinnosť z tohto vzťahu vyplývajúcu, a teda nemohol v rámci právneho vzťahu založeného touto zmluvou o postúpení pohľadávky spôsobiť škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Účastníkmi zmluvných vzťahov založených na seba nadväzujúcimi zmluvami o postúpení pohľadávok boli vždy len postupca a postupník. Ak teda postupca v tom - ktorom prípade postúpil postupníkovi neexistujúcu pohľadávku (nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol pre neplatnosť zmluvy, v ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná), došlo zo strany postupcu (nie však zo strany žalovaného) k bezdôvodnému obohateniu na úkor postupníka v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu ( vyplatenie odplaty za postúpenie neexistujúcej pohľadávky).

7. Žalovaný ako zhotoviteľ, napriek neplatnosti Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG, poskytol objednávateľovi

- spoločnosti Y. O. A., M..N.. plnenie spočívajúce v stavebných výkonoch, ktoré už objednávateľ v súvislosti s neplatnosťou predmetnej zmluvy o dielo nemôže zhotoviteľovi vydať, preto žalovanému vznikol nárok na peňažné plnenie. Suma 136.806,56 eura, ktorá bola žalobcovi vyplatená v rámci konkurzného konania vyhláseného na majetok zhotoviteľa, predstavuje práve časť peňažnej náhrady, na ktorú žalovanému ako zhotoviteľovi vznikol voči objednávateľovi nárok. Prijatie sumy 136.806,56 eura zo strany žalovaného teda nie je možné v žiadnom prípade považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor zhotoviteľa, prípadne jeho právnych nástupcov. Nejde tak o bezdôvodné obohatenie na úkor spoločnosti V., N..V..Q.. a Q., N..V..Q..

8. Predmet sporu prvoinštančný súd posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , a .

9. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania spisom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. a spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z dôvodu, že vykonanie dokazovania oboznámením týchto spisov nepovažoval za potrebné.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“).

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie , , , , teda namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Trval na svojich tvrdeniach a na vykonaní navrhnutých dôkazov. Zdôraznil, že z rozsudku Okresného súdu Michalovce ako aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplynulo, že žalovaný mal už pri uzatvorení zmluvy subjektívne presvedčenie, resp. vedomosť o jej neplatnosti a napriek tomu neupozornil svojho zmluvného partnera (právneho predchodcu žalobcu) na túto skutočnosť a správal sa tak, ako keby bola zmluva platná. Prijímal od právneho predchodcu žalobcu zmluvné plnenia, preto takéto konanie žalovaného je potrebné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, teda ako porušenie právnej povinnosti zakladajúcej právo na náhradu škody. Žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný mal vedomosť o tom, že pred podpisom zmluvy došlo k zmenám v obsadení štatutárnych orgánov spoločnosti Y. O. A., M..N.. (ďalej len TDG) a napriek tejto vedomosti žalovaným na škodu TDG a na vlastný neoprávnený prospech v konaní pred Okresným súdom Michalovce tvrdil, že pri podpise takúto vedomosť nemal. Uvedené tvrdenia žalovaného boli v rozpore so všetkými listinnými dôkazmi a s jeho konaním pri podpise dohody, preto už len samotné predloženie vedomé nepravdivých tvrdení v konaní, sp. zn. zakladá samostatný dôvod pre založenie zodpovednosti žalovaného na náhradu škody. Taktiež napriek výhradám voči platnosti dohody a zmluvy uplatnil prihláškou nároky zo zmluvy a dohody v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu prijal plnenie vo výške 136.806,56 eur. Takéto konanie žalovaného zakladá zodpovednosť za škodu ako aj zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ uviedol, že v spojení s neplatnosťou dotknutých úkonov vznikla mu škoda

najmenej vo výške odplaty za postúpenie pohľadávok v sume 308.703,45 eur podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2009, uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a Z.. S. M., správcom konkurznej podstaty spoločnosti TDG, a tiež škoda vo výške nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky na súde. Trval na tom, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu najmenej vo výške 136.806,56 eur prijatím plnenia na základe zmluvy, o ktorej v konaní pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. tvrdil, že je neplatná.

12. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, teda nevyjadrenie sa ku konkrétnym skutočnostiam tvrdeným v žalobe, a to konkrétne k vedomosti žalobcu (pravdepodobne žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) o skutočnostiach zakladajúcich neplatnosť zmluvy o dielo a k úmyselnému zamlčaniu a zneužitiu týchto skutočností na svoj prospech, aby sa tak vyhol zmluvnému plneniu. Žalovaný si v konkurznom konaní na Krajskom súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. uplatnil prihláškou svoje nároky zo Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Y. O. A., M..N.., avšak synalagmatický záväzok založený touto zmluvou už nebol ochotný plniť a dovolával sa neplatnosti zmluvy. Takéto účelové správanie žalovaného považoval žalobca za rozporné s dobrými mravmi zakladajúce zodpovednosť na strane žalovaného. Nepovažoval za zákonné, aby žalovaný v jednom súdnom konaní s úspechom prijímal plnenie zo zmluvy a v inom konaní s úspechom plnenie z tejto zmluvy odmietal. Súd bez toho, aby vykonal dokazovanie oboznámením prihlášky žalovaného do konkurzného konania, teda bez vedomosti o skutočnom obsahu prihlášky žalovaného konštatoval, že žalovanému ako zhotoviteľovi vznikol nárok na plnenie z rozvrhu v konkurznom konaní vo výške 136.806,56 eur, čo nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. trval žalobca na porušení povinnosti žalovaného, ktoré mal žalovaný ako zhotoviteľ diela, teda dielo nevykonal riadne, včas a bez vád. Z podanej prihlášky do konkurzu vyplýva, že žalovaný považoval zmluvu o dielo a dohodu o urovnaní za platné právne úkony, preto na ich základe si uplatňoval peňažné nároky voči úpadcovi. Konal tak vedome na škodu spoločnosti TDG ako právneho predchodcu žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa. Nárok, ktorý uplatnil v predmetnom konaní nie je jeho pôvodným nárokom, ale ide o exekučne prikázanú pohľadávku. Žaloby tohto typu sú oslobodené od súdnych poplatkov, čím už samotný zákonodarca stanovil ich osobitnú povahu, čo by mal súd, rozhodujúci o trovách konania zohľadniť. Žalobca podal túto žalobu, keďže mu to ukladá ustanovenie § 109 ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 22.08.2019. Ani jeden z odvolacích dôvodov nepovažoval za naplnený. Mal za to, že žalovaný (správne žalobca, pozn. odvolacieho súdu) v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd dostatočne vysporiadal. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že žalobca ho vo svojom odvolaní nijako neopísal, nekonkretizoval. Zákon výslovne trvá na tom, že k porušeniu práva na spravodlivý proces muselo dôjsť postupom súdu a pokiaľ odvolateľ nič konkrétne neuviedol k tomuto odvolaciemu dôvodu a teda konkrétne k postupu súdu, jeho názory zostávajú len v rovine subjektívnych tvrdení.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa , teda k namietanému nevykonaniu navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností žalovaný poukázal na vykonanie dokazovania súdom prvej inštancie právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Michalovce, sp. zn. zo dňa 20.06.2011 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26.06.2013, preto vykonanie dôkazov oboznámením sa s celými spismi by bolo nadbytočným. Súd prvej inštancie preto správne vykonanie takéhoto dôkazu zamietol.

16. Žalovaný mal za to, že žalobca nenaplnil ani odvolací dôvod podľa , ktorý žalobca nijako neodôvodnil. Zopakoval skutkové tvrdenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v jednotlivých bodoch odôvodnenia. Za ničím nepreukázané považoval aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a že konal vedome na škodu úpadcu. Žaloba i odvolanie žalobcu je podľa žalovaného snahou o revíziu právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , ktoré sa skončilo potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. a tiež snahou o revíziu konkurzného

konania úpadcu vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Zdôraznil, že súd prvej inštancie dal odpoveď na zásadné otázky sporu a všetko ďalšie by bolo nehospodárne, zbytočné a v rozpore s rýchlosťou konania. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný to, že žalobca nešpecifikoval, v ktorom zo spôsobov nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie pochybil, teda či neaplikoval príslušnú právnu normu, či aplikoval nesprávnu právnu normu, či aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo či právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Mal za to, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený.

17. K odvolaniu proti výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že nesprávny je názor žalobcu, že poddlžnícku žalobu musel podať z dôvodu uvedeného v § 109 ods. 2 Exekučného poriadku. Už pri správnom právnom posúdení mal žalobca zistiť, že jeho právny predchodca, obchodná spoločnosť Q. N..V..Q.. nemá voči žalovanému žiadnu pohľadávku, preto nemal byť vydaný ani exekučný príkaz a nedôvodná je aj poddlžícka žaloba žalobcu. Už pri bežnom právnom posúdení je totižto zrejmé, že žalovaný nie je v žiadne príčinnej súvislosti s náhradami právnych predchodcov žalobcu za kúpu pohľadávky a náhradami za ich právne zastupovanie. Taktiež neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi nárokom žalobcu voči žalovanému na bezdôvodné obohatenie v spojitosti s čiastočným uspokojením žalovaného v konkurznom konaní pôvodného žalobcu - úpadcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného odvolaciu repliku nepredložil.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Súd prvej inštancie v predmetom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku v bodoch 35 až 38, v ktorých sa súd prvej inštancie v úplnosti vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami žalobcu prednesenými v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd naviac považuje za potrebné zdôrazniť, že zodpovednostný vzťah, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia je záväzkovým vzťahom, ktorý nemôže vzniknúť bez porušenia povinnosti, či už danej zmluvne alebo zákonne. Porušenie povinnosti žalovaného videl žalobca v jeho správaní sa v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. Takéto správanie malo spočívať v jeho vedomosti o neplatnosti zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 22.08.2003. Žalobca toto svoje tvrdenie v predmetnom spore ničím nepreukázal a vychádzal len z akejsi úvahy, že to tak muselo byť. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že správanie sa žalovaného vo vzťahu k predmetným právnym úkonom, teda zmluve a dohode bolo hodnotené už súdmi v konaní vedenom pod sp. zn. a .

22. Podľa ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

23. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody voči žalovanému, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že takáto škoda mu vznikla zavineným konaním žalovaného. Takéto zavinené konanie nebolo preukázané ani v predchádzajúcich konaniach pred Okresným súdom Michalovce a Krajským súdom v

Košiciach a nepreukázal to žalobca v predmetnom spore. Správne preto súd uzavrel, že žalovaný sa nedopustil protiprávneho úkonu a tak nemohli byť naplnené ani ďalšie predpoklady škody.

24. Pokiaľ žalobca časť svojho nároku uplatnil aj z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 136.806,56 eur, tak aj v tejto časti súd prvej inštancie správne uzavrel, že ak žalovaný prijal plnenie z neplatnej zmluvy a táto suma bola vyplatená v rámci konkurzného konania, tak nejde o bezdôvodné obohatenie, ak sa tým zároveň vyplatila časť plnenia, ktorá ako nárokovateľná vznikla žalovanému ako zhotoviteľovi diela voči objednávateľovi. Nie je v danom prípade rozhodujúcim, či predmetná suma by predstavovala plnenie zo zmluvy o dielo alebo ako nárok žalovaného voči objednávateľovi diela z titulu bezdôvodného obohatenia. Podstatnou je skutočnosť, že nejde o plnenie, o ktoré by sa bol žalovaný bezdôvodne obohatil, čo však bolo riešené v rámci konkurzného konania, keďže zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu nedošlo k popretiu tejto pohľadávky žalovaného.

25. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu oboznámením sa s celým obsahom spisu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. sa odvolací súd stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý takýto dôkaz považoval za nadbytočný. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo postačujúcim oboznámiť sa s obsahom týchto rozhodnutí, ktoré sú právoplatné a v ktorých sú uvedené skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti/nedôvodnosti nároku žalobcu.

26. Žalobca namietal aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania z dôvodu nezohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol žalobca v samotnom charaktere sporu.

27. Podľa § 109 ods. 1, 2 Exekučného poriadku ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

28. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. V zmysle citovaných ustanovení je potrebné zdôrazniť, že ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku je daná oprávnenému (v danom prípade žalobcovi) možnosť domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nejde o stanovenie zákonnej povinnosti. Žalobca tak mal možnosť zvážiť, či do predmetného súdneho sporu pôjde alebo nie, a to po dôslednej právnej analýze, čo zdôraznil vo svojom vyjadrení žalovaný.

30. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením , , vrátane výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov tohto konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).