Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-7-2020.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, konajúcej prostredníctvom pobočky Poprad, so sídlom Ulica 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti žalovanému: V. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. XX, XXX XX W. U. U., právne zastúpenému JUDr. Petrom Behúňom, advokátom, IČO: 52 461 092, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, o zaplatenie 1.354,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18C/16/2017-74 zo 17. októbra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.354,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že v dôsledku konania žalovaného bolo 29. novembra 2014 spôsobené zranenie poškodenej Q.A. P. a rozhodnutím Okresného úradu Poprad, č. k. G.-U.-G.-XXXX/XXXXXX-X z 25. júna 2015 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 50,- eur. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného došlo u poškodenej k práceneschopnosti a za obdobie od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015 jej bolo vyplatené nemocenské vo výške 1.354,60 eur. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bola poškodená Q. P. práceneschopná a boli jej vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015. Aj napriek záverom znaleckého posudku č. 1/2015 vypracovaného znalcom L.. L. C., v ktorom bola určená predpokladaná doba liečby však neboli preukázané skutočnosti uvádzané žalovaným v obrane. 2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dobu práceneschopnosti a liečby nemožno paušalizovať, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.354,60 eur. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). 2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s
ohľadom na skutočnosť, že úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žalovaný v konaní úspešný nebol, sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy, pričom konštatoval, že v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Poprad o zamietnutí trestného oznámenia č. 2Pv 887/14/7706: „... dospel k záveru, že konanie V. P. nemožno posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko poškodenej nebol obvyklý spôsob života sťažený vôbec, čím nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to po posúdení aj skutočného charakteru poranení a preskúmaní aj ďalších okolností poranení, liečby, intenzity a času po aký sa poranenie prejavovalo s prihliadnutím na obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodenej. Zároveň poukázal aj na znalecký posudok vypracovaný L.. L. C., ktorý určil, že: „Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere do 28 až 35 dní.“ Mal za to, že poškodená má významný podiel na celej udalosti, a preto by takisto mala niesť následky, pričom podotkol, že týmto svojím konaním iba chránil svoj majetok. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 3. januára 2020. Pripomenula, že posudková lekárka oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti vo vyjadrení z 12. mája 2017 potvrdila, že dočasná pracovná neschopnosť Q. P. v období od 1. decembra 2014 do 30. apríla 2015 bola zapríčinená úrazom zavineným inou osobou. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti menovaná pravidelne navštevovala traumatologickú ambulanciu L.. W. pre následky po napadnutí inou osobou, avšak okrem kontrol u traumatológa navštevovala aj psychiatra. L.. L. T. vo svojom písomnom vyjadrení potvrdila, že poškodená nebola počas dočasnej pracovnej neschopnosti liečená pre iné ochorenie. V znaleckom posudku vypracovanom na účely trestného konania znalec uvádza priemernú dobu liečenia poškodenia zdravia v rozsahu, v akom ho utrpela poškodená. Z kópie lekárskych zdravotníckych záznamov vyplýva, že liečba trvala dlhšie ako je uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Súčasne podotkla, že žalovaný nepredložil súdu žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že doba trvania dočasnej pracovnej neschopnosti bola neúmerná povahe a závažnosti zranenia, ktoré utrpela poškodená. Podľa jej názoru mal žalovaný, ktorý si chránil svoj majetok konať tak, aby nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu, následkom ktorého utrpela poškodená úraz. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 29. januára 2020. Konštatoval, že porovnaním tvrdenia žalobkyne a znaleckého posudku je možné dospieť k záveru, že Q. P. viac ako päťnásobne prekročila obvyklú dobu liečenia, avšak tento rozdiel nie je zdôvodnený žiadnou lekárskou správou, ani žiadnym iným znaleckým posudkom. Mal za to, že sa nejedná iba o rozdiel vyplývajúci z individuality ľudského organizmu, a preto zastáva názor, že súd bol povinný v tomto konaní bližšie skúmať tento rozdiel a vo vypracovanom odôvodnení rozsudku sa k nemu podrobne vyjadriť. Na základe uvedených skutočností žalovaný zopakoval svoj návrh prezentovaný už v odvolaní.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 6. februára 2020. Popri zopakovaní podstatných argumentov uvádzaných už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že o práceneschopnosti pacienta rozhoduje jeho obvodný lekár, preto dočasnú pracovnú neschopnosť podľa platnej legislatívy nemôže ukončiť znalec ani posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Zároveň tvrdila, že predložila súdu také dôkazy, ktoré preukazujú, že doba trvania dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej Q. P. bola primerane dlhá. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu prezentovanom už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne uplatnený podľa ustanovenia § 238 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje právo žalobkyne žiadať od tretích osôb náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V súvislosti s tým však nemožno opomenúť ani ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno akceptovať tvrdenie odvolateľa, že súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy, pretože v odseku 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd dostatočne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a na ktoré dôkazy prihliadol.
14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku ako nedôvodnú. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa poskytla poškodenej Q. P. nemocenské dávky, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre ich poskytnutie bol práve úraz poškodenej, ktorý zavinil žalovaný. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa má podľa zákona o sociálnom poistení právo na náhradu škody, teda základ nároku je tak nepochybne daný.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.354,60 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).