Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-18-2019.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému C. Š., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2020 v Bratislave, takto
rozhodol:
C. Š. narodený XX. K. XXXX v Bratislave, trvale bytom N. C. XXXXX/XXB, Bratislava, slovenský štátny občan, dobrovoľne nezamestnaný,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 spisová značka 46T/87/2017, právoplatný dňom 11.04.2018, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného poriadku a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky,
tak obžalovaný v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam kde sa zdržiaval v období od mesiaca júna 2018 až doposiaľ, si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére Q. Š., narodenej XX.XX.XXXX v sume 100,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Š. bytom X. XX, Bratislava napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018 sp. zn. 28P 67/2018, právoplatný dňa 19.06.2018, a následne bola výška vyživovacej povinnosti upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2018 sp. zn. 28P 60/2018, právoplatný dňa 18.01.2019 na sumu 150,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Š. bytom X. XX, Bratislava, čím obvinenému vznikol dlh na výživnom vo výške 1400- €,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 49 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava II bola dňa 21.02.2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 19.02.2019, sp. zn. 3 Pv 546/18/1102 - 6 na obvineného C. Š. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd na podklade podanej obžaloby, po vydaní trestného rozkazu a po podanom odpore voči nemu, nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný C. Š. dňa 21.05.2020 nedostavil a neprítomnosť na hlavnom pojednávaní žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil, pričom termín na hlavné pojednávanie bol riadne a v dostatočnom predstihu obžalovanému oznámený na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2020, kedy bol súčasne obžalovaný upozornený a poučený na možnosť konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie tak, že oboznámil čítaním výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.11.2018 v zmysle § 258 odsek 4 Trestného poriadku, vypočul poškodenú U. Š., ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to zápisnicu o trestnom oznámení, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018 sp. zn. 28P/67/2018, právoplatné 19.06.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 28P/60/2018, právoplatný 18.01.20119, rodný list dieťaťa Q. Š. zo dňa 24.02.2017, zmluva o zabezpečení dieťaťa, výpočet dlžného výživného ku dňu 21.05.2020, , správy Sociálnej poisťovne zo dňa 03.10.2018, odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 21.05.2020, lustrácia v ZVJS zo dňa 21.05.2020, potvrdenie o platbách výživného a rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/87/2017.
K skutkovým okolnostiam
Obžalovaný C. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že v plnej miere súhlasí s vinou, ktorá sa mu kladie za vinu, ako aj s celkovou sumou dlžného výživného uvedeného v predmetnom uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 17.10.2018. K neplateniu povinného výživného uviedol, že pracuje ako živnostník v odbore stolárstva, aktuálne mal dohodnutú prácu v Rakúsku, kde by mal zarábať 1 800,- €. Mal záujem uhradiť dlhované výživné do 2 týždňov od výsluchu, býva so svojou priateľkou v rodinnom dome, okrem vyživovacej povinnosti voči Q. má ďalšie tri školopovinné deti, pričom na každé prispieva 150,- € mesačne. Ďalej sa vyjadril, že rozumie inštitútu účinnej ľútosti a úprimne ľutuje, že nastala takáto situácia z objektívnych príčin, výživné na svoje dieťa chce v plnej výške uhradiť.
Svedkyňa - poškodená U. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že s bývalým manželom žili v spoločnej domácnosti od roku 2014 až do roku 2017. S obvineným sa rozviedla, maloletá dcéra bola zverená do výchovy poškodenej, obvinenému bolo stanovené mesačné výživné vo výške 150,- €. Obžalovaný výživné neplatil od júna 2018, z celkovej sumy dlhovaného výživného uhradil dňa 29.10.2019 sumu vo výške 1 800,- €, pričom ku dňu konania hlavného pojednávania zostávalo zaplatiť sumu 1 400,- €. Poškodená býva s dcérou v jednoizbovom byte, na ktorý spláca hypotéku, spláca pôžičky, je riadne zamestnaná, okrem svojho platu poberá aj príspevok na jasle. Z prostriedkami na živobytie jej pomáhajú rodičia Náhradné výživné na dieťa svedkyňa - poškodená nepoberá. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na: rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 28P/60/2018, právoplatný dňa 18.01.2018, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, zároveň bola schválená
rodičovská dohoda, na podklade ktorej bola maloletá Q. Š. zverená do osobnej starostlivosti poškodenej, v časti výroku o výživnom a, vyplýva, že otec C. Š. sa zaväzuje platiť výživné na maloletú Q. Š. vo výške 150,- € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 28P/67/2018, právoplatné dňa 19.06.2018, ktorým bola obžalovanému určená povinnosť platiť výživné na maloletú Q. Š.Ú. vo výške 100,- € mesačne a to na podklade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo upravené výživné do času rozhodnutia vo veci samej, rodný list matričného úradu Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, z ktorého je zrejmé, že maloletá Q. Š. sa narodila dňa 13.02.2017 v Bratislave - Nové Mesto a jej otcom je C. Š., nar. 23.03.1978 v Bratislave, výpočet dlžného výživného, z ktorého jasne vyplýva, že dlžné výživné obžalovaného na svoju dcéru neplatil od júna 2018, na výpočte sú zvýraznené mesiace a sumy zaplateného respektíve nezaplateného výživného, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný nezaplatil výživné vo výške 1800,- €, z odpisu výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bol štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku, z toho trikrát bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jedenkrát bol postihnutý za priestupok pre porušenie zákona č. 513/2009 Z. z. , zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že U. Š. a nie je poberateľkou náhradného výživného, nie je ani poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani dávok dôchodkového a nemocenského poistenia, respektíve dávok v nezamestnanosti, z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol dosiaľ dvanásťkrát právoplatne odsúdený, z toho trikrát pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 46T/87/2017, právoplatným 11.04.2017, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020 a povinnosť nahradiť dlžné výživné, z lustrácie v ZVJS je zrejmé, že lustrovaná osoba - obžalovaný sa nenachádza vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020 a povinnosť nahradiť dlžné výživné vo výške 2 063,07- €.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty:
Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní k skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval a prejavil vôľu zaplatiť dlžné výživné v priebehu dvoch týždňov od výsluchu pred vyšetrovateľom PZ. Zo svedeckej výpovede svedkyne - poškodenej U. Š. mal súd za preukázané, že obžalovaný celkovo na výživnom uhradil sumu 1 800,- €, ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom na maloletú Q. Š. bol vo výške 1 400,- €.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2020 súd zistil, že obžalovaný má stále záujem uhradiť dlžné výživné, ale mal finančné problémy a teraz má vo výhľade vykonávanie práce, ktorá by mu mala poskytnúť finančné prostriedky. Zároveň z tejto zápisnice súd zistil, že obžalovaný od podania obžaloby neuhradil žiadne výživné a teda ku dňu 10.03.2020 bola suma dlžného výživného vo výške 1100, -€.
Súd konštatuje, že na základe výpovede poškodenej je zrejmé, že situácia sa nezmenila a obžalovaný stále neuhradil žiadnu časť z dlžného výživného a vôbec nevyužil čas poskytnutý súdom na aspoň zníženie dlhovaného výživného a preukázanie vôle riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu..
Súd pri posudzovaní viny obžalovaného vychádzal hlavne z priznania viny obžalovaného v prípravnom konaní a z výpovede svedkyne - poškodenej o stave úhrady dlžného výživného zo strany obžalovaného, pričom dospel k záveru, že obžalovaný neuhradil dlžné výživné a naďalej pokračoval v neplatení výživného, pričom súdu nepreukázal zaplatenia žiadnej časti výživného a preto je dôvodné považovať dlžné výživné za nezaplatené.
Čo sa týka celkovej sumy dlžného výživného, súd musel túto sumu upraviť tak, že k sume dlžného výživného ku dňu 21.02.2019 vo výške 950,-€ pripočítal výživné za ďalšie mesiace, t. j. marec r 2019 až máj 2020, a zároveň odpočítal uhradené výživné vo výške 1 800,- € pričom celkovú výšku dlžného výživného vypočítal na sumu 1 400,- €. Na základe uvedeného súd upravil skutkovú vetu uvedenú v obžalobe tak, ako je uvedené v tomto rozsudku.
Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania svedčia o závere, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu obžalobou. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu.
Vo vzťahu k naplneniu jednotlivých znakov základnej skutkovej podstaty zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona súd je toho názoru, že v prejednávanom prípade boli preukázané všetky zákonné znaky:
objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva. Musí ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom jednou z takýto povinností v zmysle vyplývajúcich zo zákona o rodine je aj vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ( § 62 až 65 ZR ), objektívna stránka je preukázaná výpoveďou obžalovaného a poškodeného a spočíva v neplnení si zákonnej povinnosti vyživovať iného. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, to znamená vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. (porovnaj R 26/1982). Nesplnenie vyživovacej povinnosti sa potom rozumie, ak sa dieťaťu /oprávnenej osobe/ nedostáva všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti,
subjekt a subjektívna stránka - ako páchateľ činu bol stotožnený obžalovaný, ktorý je usvedčovaný reťazou priamych a nepriamych dôkazov, vo vzťahu k subjektívnej stránke súd dospel k záveru, že obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu a teda, že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 (resp. § 213 predchádzajúceho Trestného zákona) pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin, pri tom sa môže jednať aj o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia.
V prejednávanom prípade sa jedná o prvú alternatívu recidívy, nakoľko obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020. Z vymedzeného skutku je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku /to jest dňa 11.04.2018/, ktorý zakladá recidívu, nakoľko výživné obžalovaný riadne a včas neplatil od júna 2018.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
K výroku o treste:
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí jeden až päť rokov.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bol štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku, z toho trikrát bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jedenkrát bol postihnutý za priestupok - vstup do priestorov dráhy bez prepravného dokladu. Ďalej súd oboznámil odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 21.05.2020, podľa ktorého bol obžalovaný dvanásťkrát právoplatne odsúdený, naposledy trestným rozkazom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018 bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky do 11.04.2020, a teda je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Významnou skutočnosťou pri posudzovaní osoby páchateľa je aj skutočnosť, že v minulosti bol celkovo trikrát odsúdený pre totožný trestný čin, pričom v jednom prípade bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody,
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, t. j. obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku /trestného činu/ v prípravnom konaní a tento úprimne oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti tak súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, teda súd ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona, t. j. obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností mal za následok, že trestná sadzba sa neupravovala v prospech alebo neprospech obžalovaného v zmysle kritérií vychádzajúcich z ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona.
Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko ako vyplýva z odpisu registra trestov, obžalovaný sa úmyselného prečinu dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre iný úmyselný trestný čin. V prípade obžalovaného je zrejmé, že sa zo svojho protispoločenského konania a uloženého trestu nepoučil, nakoľko ani hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný nezabránila obžalovanému v páchaní trestnej činnosti. Uložený trest v jeho prípade plní funkciu ochranu spoločnosti, mal by zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a takisto uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho spáchania, následku, zavineniu, ako aj priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam.
Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho postoj k protiprávnej činnosti a na okolnosti spáchaného skutku možno predpokladať, že uloženie trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby postačuje na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného poriadku. Súd má tiež za to, že uloženie nepodmienečného trestu, rešpektujúc ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého má trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, sa v danom prípade negatívne nedotkne osôb, ktoré s ním v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko jeho neprítomnosť pri jeho súčasnom spôsobe života / bez trvalej práce, iba s občasnými brigádami/ ich existenčné pomery nepochybne zásadne neovplyvní a rovnako nebude mať výrazne negatívny vplyv ani na jeho dcéru, s ktorou sa osobne stretáva iba občas a materiálne ju pravidelne žiadnym spôsobom nezabezpečuje.
Nad rámec hore uvedeného súd obžalovanému pripomína a poučuje , že v zmysle ustanovenia § 86 písmeno a/ Trestného zákona trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd /rozumej odvolací súd, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní obžalovaného/ odobral na záverečnú poradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.