Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/148/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému R. Z., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom gen. D. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 71,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -87 z 2. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 71,34 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 19. 05. 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania (II. výrok).

2. Okresný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 01. 02. 2016 do 18. 05. 2016 z poistnej zmluvy. Po právnej stránke vec posúdil podľa a , a (ďalej len „“) a tiež OZ v spojení s nariadenia vlády č. majúc za preukázané, že v zmysle článku 39 bodu 1 Všeobecných poistných podmienok bola poistka žalovanému doručená a tým došlo k uzavretiu poistnej zmluvy (Euro poistenie) medzi sporovými stranami. Žalovaný nepreukázal, že zmenu doručovacej adresy oznámil žalobcovi písomne v zmysle článku 3 bodu 1 a článku 15 bodu 2 písm. e) Všeobecných poistných podmienok a preto žalobca správne zasielal poštové zásielky na adresu uvedenú žalovaným v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Okresný súd z Registra obyvateľov SR zistil, že žalovaný bol na novej adrese prihlásený až od 16. 10. 2015, teda až po doručení poistky, pričom zmenu adresy neoznámil žalobcovi ani následne. Skutočnosť, či žalovaný oznámil zmenu adresy telefonicky sprostredkovateľovi poistenia Ing. Z. C. bola pre posúdenie veci irelevantná, pretože tak mal urobiť písomnou formou priamo poisťovni. Poistenie vzhľadom na výzvu žalobcu potom zaniklo dňom 18. 05. 2016 v zmysle ust. a do tohto dňa má právo na zaplatenie poistného v zmysle , čo za obdobie 01. 02. 2016 až 18. 05. 2016 predstavuje žalovanú sumu 71,34 Eur. V dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením poistného vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol použijúc ust. a (ďalej len „“) a plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nepredvolal navrhovaného svedka Z. C., s ktorého dcérou žili spoločne v jednej domácnosti a ktorý bol sprostredkovateľom uzavretia poistnej zmluvy a nevypočul ani R. Z., ktorý mal potvrdiť, že zmenu adresy nahlásil sprostredkovateľovi. Podľa žalovaného sprostredkovateľ Z. C. bol oprávnený podávať návrhy a zmeny poisťovni v poisteniach a preto bol oprávnený aj prijímať ohlásenie o zmene doručovacej adresy. Začiatkom októbra 2015 sa presťahoval s dcérou menovaného, čo však sprostredkovateľ vedel, preto mu telefonoval, oznámil mu zmenu adresy a dostal ubezpečenie, že všetko bude doručované už na novú adresu. Napriek tomu nedostal od poisťovne žiadny list. Opakoval, že doteraz mu nebolo od poisťovne nič doručené a poukázal na čl. 3 ods. 4 poistnej zmluvy, kde sa uvádza, že poistná zmluva je uzatvorená dňom doručenia poistky poistníkovi, čo doteraz žalobca neurobil. Podľa neho bola poistka vytlačená dodatočne a účelovo pre toto konanie. V súvislosti s doručovaním argumentoval ust. a bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zaoberajúcim sa výkladom tohto ustanovenia. Napokon namietal, že ak žalobca predložil nejakú kópiu obálky, ktorá mu mala byť adresovaná, porušil tým a zákona o ochrane osobných údajov.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Podľa neho žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia ani skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok. Žalovaný potvrdil, že mal záujem uzavrieť poistnú zmluvu, predložil návrh na uzavretie poistnej zmluvy a že v krátkom čase po predložení návrhu zmenil bydlisko a korešpondenčnú adresu. Práve z tohto dôvodu sú súčasťou poistnej zmluvy ustanovenia ukladajúce žalovanému povinnosť oznámiť zmenu údajov, a to písomne priamo poisťovni. Tvrdenia žalovaného ohľadom oznámenia novej adresy sprostredkovateľovi sú irelevantné, lebo poistník je povinný oznámiť všetky zmeny osobných údajov písomne priamo poisťovni. Žalobca poukázal na čl. 3 ods. 1 a čl. 15 ods. 2 písm. e) Všeobecných poistných podmienok a zdôraznil, že neeviduje žiadne písomné oznámenie o zmene adresy žalovaného. Výpovede svedkov a prípadné preukázanie skutočnosti, že žalovaný oznámil zmenu adresy sprostredkovateľovi, by nemalo žiaden vplyv na posúdenie predmetnej veci. Sprostredkovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy nie je jeho zástupcom a nekoná v jeho mene, vystupuje ako samostatná osoba a sám nesie zodpovednosť za výkon svojej činnosti. Pokiaľ žalovaný spochybňoval predložené dôkazy ako účelovo vytvorené, boli predložené originály listín a túto skutočnosť konštatoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Argumentácia súdnym rozhodnutím ohľadne výkladu je neopodstatnená, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na doručovanie v súkromnoprávnych vzťahoch. Rozhodujúce sú v tejto veci Všeobecné poistné podmienky, najmä ich čl. 39 a v súlade s tým bola žalovanému na jedinú známu adresu zaslaná aj poistka (o čom bol predložený podací hárok preukazujúci zaslanie), ktorá sa považuje za doručenú dňom 07. 10. 2015. Ako uviedol aj okresný súd, z registra obyvateľov vyplýva, že k zmene adresy žalovaného došlo dňa 16. 10. 2015, t.j. až po doručení poistky. Napokon žalobca popieral, že by nejakým spôsobom porušil zákon o ochrane osobných údajov predložením obálky ako súčasti listinných dôkazov a dodal, že žalovaný v konečnom dôsledku aj uhradil poistné, a to len do 31. 01. 2016 a požadované je zaplatenie poistného za ďalšie obdobie od 01. 02. 2016 do zániku poistenia, t.j. do 18. 05. 2016.

7. Žalovaný už ďalšie vyjadrenie nezaslal.

8. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože bolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy (Euro poistenie) medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným ako poistníkom a súčasne poisteným. K uzavretiu zmluvy došlo tým spôsobom, že dňa 27. 09. 2015 žalovaný podpísal návrh na uzavretie poistnej zmluvy adresovaný žalobcovi ako poistiteľovi, pričom v návrhu bolo súčasne uvedené, že poistná zmluva je uzavretá dňom doručenia poistky poistníkovi pri splnení ďalších dvoch podmienok - 1/ pravdivo a správne vyplnený a podpísaný návrh a ďalšie dokumenty požadované poisťovňou sú doručené do sídla poisťovne a 2/ zaplatenie zálohy na poistné vo výške poistného za zvolené poistné obdobie.

10. Nebolo v konaní sporné, že tieto dve podmienky splnené boli ( ). O naplnení prvej svedčí inak aj to, že žalovaným predložený návrh na uzavretie poistnej zmluvy je opatrený odtlačkom prezenčnej pečiatky podateľne žalobcu s dátumom prijatia dňa 29. 09. 2015, čím je dokázané doručenie návrhu poisťovni a druhej to, že dňa 29. 09. 2015 bola uhradená čiastka 20,- Eur (v zmluve sa uvádza dátum platby deň 28. 09. 2015) rovnajúca sa zmluvne dojednanej výške poistného na dojednané mesačné poistné obdobie, pričom zaplatenie tejto platby vyplýva z prehľadu platieb poistného na predmetnú poistnú zmluvu (č. l. 12 spisu) a z kópie poštového peňažného poukazu zo dňa 28. 09. 2015 (č. l. 5pv spisu).

11. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy je uvedené, že súčasťou poistnej zmluvy Euro poistenia sú Všeobecné poistné podmienky pre Euro poistenie, s ktorými sa poistník oboznámil a v písomnej podobe ich prevzal. Tieto všeobecné poistné podmienky následne v čl. 3 bode 4 určujú, že poistná zmluva je uzavretá dňom doručenia poistky poistníkovi. Poisťovňa vystaví poistku ako oznámenie o prijatí návrhu poistníka. Ohľadne doručovania stanovuje čl. 39 bod 1 poistných podmienok, že písomnosť zasielaná poisťovňou do vlastných rúk alebo doporučene na poslednú známu adresu sa považuje za doručená piatym dňom odo dňa prevzatia zásielky odosielajúcim poštovým podnikom, ktorý je vyznačený na odtlačku pečiatky odosielajúceho poštového podniku.

12. Žalobca dňa 01. 10. 2015 vystavil k poistnej zmluve poistku (č. l. 6 spisu + prílohová obálka č. l. 81 spisu) obsahujúcu okrem iného aj text, podľa ktorého je poistka potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy a považuje sa v zmysle za prijatie návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Originál poistky je založený v poistnom spise žalobcu (aktuálne sa nachádzajúcom v prílohovej obálke na č. l. 81 súdneho spisu), ktorého súčasťou je tiež originál poštovej obálky s dátumom podania na poštovú prepravu dňa 02. 10. 2015. Táto sa však vrátila žalobcovi dňa 05. 10. 2015 s poznámkou o neznámom adresátovi.

13. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca dňa 02. 10. 2015 zaslal poistku žalovanému poštou na adresu T. G. R. XX, XXX XX O., keďže v tom čase vedomosťou o inej adrese žalovaného nedisponoval. Túto adresu žalovaný uviedol v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a hoci v návrhu je i ďalšia samostatná rubrika pre uvedenie korešpondenčnej adresy, táto zostala prázdna, nevyplnená. Sám žalovaný v prvoinštančnom konaní a aj v odvolaní uvádzal, že sa presťahoval „začiatkom októbra roku 2015“ a aj okresný súd zistil, že žalovaný bol podľa registra obyvateľov prihlásený na novej adrese gen. D. XXXX/XX, O. až odo dňa 16. 10. 2015 (č. l. 71 spisu). Žalobca preto logicky nemohol žalovanému poistku doručiť na novú adresu, ak o nej nevedel a ak si pôvodnú adresu žalovaný zmenil až po odoslaní poistky žalobcom na poštovú prepravu.

14. V týchto súvislostiach preto odvolací súd považuje za správny postup okresného súdu, ktorý nevypočul žalovaným označených svedkov, pretože ak by aj potvrdili, že o zmene adresy žalovaného mal vedomosť Z. C. ako sprostredkovateľ uzavretia poistnej zmluvy (čo tvrdil žalovaný), rozhodujúcim by potom bolo, či tento preukázateľne oznámil poisťovni zmenu adresy žalovaného ešte pred dňom 01., resp. 02. 10. 2015 (ako dňom podania poistky na poštovú prepravu). Zo žalovaným doloženého dokladu (kópia poštového podacieho lístka na č. l. 64 spisu) vyplýva skôr taký záver, že to menovaný pravdepodobne urobil najskôr až dňa 16. 10. 2015, v ktorý deň zaslal žalobcovi poštou bližšie nešpecifikovanú zásielku. Výpovede Z. C. a už vôbec nie R. Z. preto neboli spôsobilými preukázať, že žalobca si najneskôr ku dňu 02. 10. 2015 bol vedomý zmeny adresy žalovaného a napriek tomu poistku zaslal na jeho pôvodnú (v zmluve uvedenú) adresu. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade nepostačovala prípadná vedomosť Z. C. ku dňu 02. 10. 2015 o zmene adresy žalovaného, ale kľúčovým bolo to, že nebolo v spore dokázané, že menovaný ako sprostredkovateľ preukázateľne oznámil žalobcovi ako poisťovni zmenu doručovacej adresy žalovaného ešte pred dňom 02. 10. 2015.

Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že mohol oznámiť zmenu adresy aj sprostredkovateľovi, ale účinky takéhoto oznámenia vo vzťahu k žalobcovi mohli nastať až odkedy ich poisťovni nahlásil sprostredkovateľ ako osoba konajúca vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

15. Žalobca (poisťovňa) teda postupoval v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre Euro poistenie a pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že mu „nebolo nič doručené“, nastúpila prezumpcia zakotvená v článku 39 bode 1 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od prevzatia zásielky na poštovú prepravu. Zo spisu poistnej zmluvy, ktorý žalobca predložil je evidentné, že zásielka obsahujúca poistku ako doklad o uzavretí poistnej zmluvy bolo daná na poštovú prepravu dňa 02. 10. 2015, bola žalovanému zasielaná na poslednú známu adresu T. G. R. XX, XXX XX O. a v dôsledku toho dňom 07. 10. 2015 sa považuje za doručenú. Tým boli splnené všetky dohodnuté podmienky pre uzavretie poistnej zmluvy a tento proces nebol v rozpore s ust. a , ktoré ustanovenia upravujú mechanizmus vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a ktoré správne aplikoval v prejednávanej veci aj okresný súd. Došlo k uzavretiu poistnej zmluvy dňom 07. 10. 2015 medzi žalobcom a žalovaným, a to v zmysle ust. , podľa ktorého je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Prijatím návrhu v tomto prípade bolo vystavenie poistky žalobcom a jej zaslanie do dispozičnej sféry žalovaného na ním samotným v poistnej zmluve uvedenú kontaktnú adresu.

16. Ak teda podstatou obrany žalovaného bolo, že mu zo strany poisťovne nebolo fakticky nič doručené a že v dôsledku toho nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy, táto obrana nebola opodstatnená, pretože žalobca postupoval v súlade s úpravou uzavretia poistnej zmluvy ako bola táto zadefinovaná v žalovaným podpísanom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a s tým súvisiacich všeobecných poistných podmienkach. Žalobca poštou zaslal žalovanému poistku ako prejav akceptácie návrhu na uzavretie poistnej zmluvy na adresu ním uvedenú a hoc si poistku žalovaný podľa svojho tvrdenia neprevzal, v občianskom práve platí tzv. teória dôjdenia ( ) znamenajúca, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu dôjdenia do jej dispozičnej sféry. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.

17. O skutočnosti, že žalovaný si bol vedomý uzavretia poistnej zmluvy svedčí v konečnom dôsledku aj to, že následne si (čiastočne) plnil svoje povinnosti pre neho zo zmluvy plynúce, keď poistné vo výške 20,- Eur zaplatil nielen za prvé mesačné poistné obdobie (k čomu došlo dňa 29. 09. 2015, ako už bolo uvedené), ale následne aj za ďalšie obdobia, a to až do 31. 01. 2016. Z uvedeného dôvodu je len nepreukázanou špekuláciou obrana žalovaného, že k vyhotoveniu poistky žalobcom došlo účelovo a dodatočne kvôli tomuto sporu. Také niečo žalovaný ničím nedokázal. Nedôvodným bol aj poukaz žalovaného na ust. , pretože ide o právny predpis nepoužiteľný vo vzťahu k doručovaniu poistky žalovanému. totiž do 01. 07. 2016 upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ( ), t. j. oblasť patriacu do sféry verejného práva a nie súkromnoprávne vzťahy týkajúce sa vzniku, zmeny, či zániku zmlúv ako právnych úkonov. Ust. , a sa týkalo procesu doručovania zásielky súdu adresátovi, ktorým bol účastník občianskeho súdneho konania a následkov neprevzatia si zásielky vo vzťahu k ďalšiemu priebehu súdneho konania, z čoho musí byť pochopiteľným, že ho nebolo možné ani v čase jeho účinnosti aplikovať na doručovanie poštovej zásielky adresovanej jedným súkromnoprávnym subjektom (poisťovňou) inému súkromnoprávnemu subjektu (poistníkovi, resp. poistenému). Na takéto prípady dopadalo práve už čiastočne spomínané ust. a ako základného kódexu súkromného práva. Na výsledok sporu nemohlo mať žiaden vplyv ani žalovaným tvrdené porušenie a o ochrane osobných údajov (ktorého úplné znenie bolo vyhlásené pod č. ) zo strany žalobcu. Uvedený zákon totiž v danom čase síce riešil problematiku nakladania s osobnými údajmi a ich ochranu, ale zodpovednosť za porušenie žalovaným označených zákonných ustanovení spadala do roviny administratívnej zodpovednosti vyvodzovanej príslušným správnym orgánom voči ich porušovateľom a nie do občianskoprávnej sféry týkajúcej sa plnenia záväzkovoprávnych vzťahov (zmlúv) ich subjektmi. Inými slovami, prípadné porušenie spomínaného zákona nemohlo nijak ovplyvniť povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvne dojednané poistné.

18. Žalovaný zaplatil žalobcovi z uzavretej zmluvy poistné za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 01. 2016. Nebolo preukázané, že by poistná zmluva a na jej základe vzniknutá povinnosť žalovaného platiť poistné

( v spojení s ) zanikla skôr než žalobcom uvádzaným dňom 18. 05. 2016, do ktorého žiadal zaplatiť dlžné poistné. Do uvedeného dňa pritom nepochybne žalobca má právo na poistné v zmysle ust. , podľa ktorého poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

19. V poistnej zmluve bolo dojednané mesačné poistné obdobie a výška poistného 20,- Eur mesačne. Išlo o tzv. bežné poistné, ktoré bolo podľa splatné prvého dňa poistného obdobia, t. j. prvého dňa v mesiaci (rovnako je uvedené aj v čl. 7 bode 4 poistných podmienok). Ak potom nebolo preukázané, že žalovaný uhradil dlžné poistné za obdobie od 01. 02. 2016 do 18. 05. 2016, okresný súd dôvodne a správne žalobe vyhovel ohľadne sumy 71,34 Eur (3 celé mesiace x 20,- Eur + 18 dní).

20. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou poistného okresný súd dôvodne prisúdil žalobcovi aj úroky z omeškania, keď správne aplikoval ust. a nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01. 02. 2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou žalovaného poistného sa žalovaný dostal do omeškania ( ) dňa 02. 02. 2016 ohľadne sumy 20,- Eur ako poistného za február 2016, dňa 02. 03. 2016 ohľadne sumy 20,- Eur ako poistného za marec 2016, dňa 02. 04. 2016 ohľadne sumy 20,- Eur ako poistného za apríl 2016 a dňa 02. 05. 2016 ohľadne zvyšku 11,34 Eur ako alikvotnej časti poistného za obdobie od 01. 05. 2016 do 17. 05. 2016. Žalobca však žiadal úrok z omeškania až od 19. 05. 2016, kedy už žalovaný bol v omeškaní so zaplatením žalovaného poistného, preto okresný súd viazaný žalobou správne uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 71,34 Eur od 19. 05. 2016 do zaplatenia.

21. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa a to vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (vo vzťahu ku ktorému žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody).

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).