Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Priemyselný park Chemes, s.r.o., Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 471 780, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Nexis Fibers a.s., Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, zast. SEDLÁČEK, advokátska kancelária s. r. o., Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, o zaplatenie sumy 59.282,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -487 z 11. marca 2019 v spojení s opravným uznesením, č.k. -508 z 15. apríla 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: Súd konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 1 793 m2 s príslušenstvom za obdobie užívania od 01.09.2016 do 31.10.2017 z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 839,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 839,57 eur od 02.03.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením o právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v podstatnej časti odôvodnenia uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Humenné, a to parciel č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XXX. Na tomto liste vlastníctva pod H. je poznámka o zriadení vecného bremena, ktorého predmet je obsahom a rozsahom uvedený v zmluve o zriadení vecného bremena - A zo dňa 11.10.2010 k nehnuteľnostiam v kat. úz. Humenné, zapísaným na LV č. XXXX, teda k stavbám, ktoré sú umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Humenné. Predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu o výmere 257 093 m2, kat. úz. Humenné, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č.XXXX/XX, v prospech nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve

žalovaného, teda stavieb, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Predmetom tejto zmluvy je v zmysle čl. III. bod 3 aj zriadenie vecného bremena k zaťaženým nehnuteľnostiam spočívajúce v povinnosti vlastníka zaťažených nehnuteľností strpieť, aby vlastník panujúcich nehnuteľnosti voľne, bez časového a vecného obmedzenia, v súlade so vzájomne odsúhlasenou základnou mapou areálu Priemyselného parku Chemes užíval všetky zaťažené nehnuteľností, na ktoré sú a budú prístupové cesty, chodníky a železničné vlečkové koľaje na prechod a prejazd (osobnými i nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami) z panujúcich nehnuteľností, a to do panujúcich nehnuteľností za účelom ich užívania, údržby a výkonu vlastníckych práv k týmto panujúcim nehnuteľnostiam. Predmetom vecného bremena je aj využitie zaťažených nehnuteľností do vzdialenosti 10 metrov okolo vonkajšieho obvodu každej panujúcej nehnuteľností na vykonávanie stavebných práv a úprav rekonštrukcii a nových stavieb panujúcich nehnuteľností bez potreby individuálneho súhlasu vlastníka alebo budúcich vlastníkov alebo nadobúdateľov zaťažených nehnuteľností, za dodržania ustanovení príslušných, najmä energetických, stavebných, bezpečnostných predpisov, užívanie všetkých potrubných mostov a káblových kanálov, užívanie všetkých nadzemných a podzemných potrubí pre odpadovú a vodovodnú kanalizáciu.

3. Z Nájomnej zmluvy a zmluvy o podnájme číslo XX/XXXX zo dňa 27.12.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu, a to žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zistil, že predmetom nájmu sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to - parcely reg. „V.“. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, 5006/101 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 533 m2, XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1698 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 898 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 732 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 647 m2, aktuálne zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné, v prípade ktorých je ako ich aktuálny vlastník v katastri nehnuteľností zapísaná spoločnosť CHEMES, a.s. Humenné a parcely reg. „V.“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 119 m2 (z ktorej žalobca na základe nájomnej zmluvy užíva len časť o výmere 795 m2), XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 394 m2 (z ktorej žalobca na základe nájomnej zmluvy užíva len časť o výmere 697 m2), XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 703 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2, XXXX/X3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 795 m2, XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 245 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 703 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné. Výmera prenajatých pozemkov je 47 027 m2 a výška nájomného je 2,10 eur/m2/rok.

4. Zo Zmluvy o nájme pozemkov č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. uzatvorenej medzi stranami sporu, a to žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že predmetom nájmu sú pozemky vo vlastníctve žalobcu a to - parcely reg. „V.“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2, XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Humenné, parcely reg. „V.“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dna 09.09.2002, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. 51/2004 zo dna 22.10.2004 a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X geometrickým plánom č. 34/2005 zo dna 21.09.2005, všetko v k. ú. Humenné. Výmera prenajatých pozemkov je 1 215 m2 a výška nájomného je 2,28 eur/m2/rok.

5. Faktúrou č. 37000077 zo dňa 15.02.2017, splatnou dňa 07.03.2017 žalobca žalovanému fakturoval za prenájom spevnených plôch v okolí používaných budov za mesiac 01/2017 sumu 11 808,- eur s DPH. Z interného oznámenia pripojeného k tejto faktúre vyplýva, že dôvodom fakturácie je prenájom spevnených plôch v okolí budov používaných firmou Nexis Fibers, a.s., v reštrukturalizácii za mesiac január, o rozlohe 19 200 m2 pri cene 6,15 eur za 1 m2 za rok. To isté fakturoval žalobca za mesiac 2/2017 pod č. 37000079. Žalovaný dňa 16.3.2017 predmetné faktúry vrátil, a to z dôvodu nešpecifikovania pozemkov, ktorých sa faktúry týkali a z dôvodu, že pozemky v okolí budov v jeho vlastníctve užíva na základe zmlúv o zriadení jednak vecného bremena a jednak nájomných zmlúv, ktoré má uzatvorené.

6. Zo snímok mapy, ktoré boli pripojené k faktúram, ktoré boli zaslané žalovanému súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o zamerané priestory okolo budov, okolo objektov vo vlastníctve žalobcu, pričom na prvej snímke výmera pozemkov okolo objektu predstavuje 10 700 m2, na druhej snímke výmera pozemku okolo objektu predstavuje 4300 m2, na tretej snímke výmera pozemku okolo objektu predstavuje 1600 m2 a na štvrtej snímke výmera pozemku okolo objektu predstavuje 2600 m2. Celková plocha okolo budovy je tak 19 200 m2.

7. Z dokladov predložených žalovaným, a to faktúr za obdobie 09/2016 až 12/2017 súd zistil, že v zmysle nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 27.12.2016 a v zmysle zmluvy č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. za uvedené obdobie žalobca žalovanému účtoval príslušnú cenu za každý mesiac, resp. za polrok a táto vyúčtovaná cena bola zo strany žalovaného aj uhradená.

8. Po citácii ust. , , , , považoval súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 11.10.2010 zmluva o zriadení vecného bremena a tiež medzi spoločnosťou CHEMES, a.s. Humenné ako prenajímateľom a žalovaným zmluva o nájme pozemkov č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. na dobu neurčitú, predmetom prenájmu ktorej boli parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX.

9. Ďalej bolo nesporným, že za obdobie 09/2016 - 09/2017 na základe zmluvy č. X/XXXX fakturoval žalobca žalovanému cenu nájomného za pozemky vo výške 2.319,71 eur mesačne a tieto sumy boli aj zo strany žalovaného uhradené. Za obdobie 09/2016 - 08/2017 na základe zmluvy č. X/XXXX žalobca fakturoval žalovanému cenu nájomného za zastavané plochy vo výške 7.580,36 eur a za obdobie 09/2017 to bola suma 7.075,01 eur + 505,36 eur, pričom je zrejmé, že tieto sumy boli zo strany žalovaného zaplatené.

10. Za obdobie 07/2016 - 12/2017 na základe zmluvy č. XXX/XXXX/NZ/D/XXXXX-V. žalobca fakturoval žalovanému cenu nájmu pozemkov vo výške 1.662,12 eur za každý polrok a aj táto suma bola zo strany žalovaného uhradená.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017, t.j. za 13 mesiacov, v celkovej výmere 8 898 m2

- časti parciel č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX v zmysle plánu vypracovaného geodetom na základe jeho objednávky zo dňa 25.4.2017, ktorý bol žalobcovi dodaný dňa 2.5.2017. Cena požadovaná žalobcom bola 6,15 eur/m2/rok.

12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným o rozlohe 7 105 m2 - časť parcely č. XXXX/X o výmere 1 244 m2 (parkovisko), časť parcely č. XXXX/X o výmere 57 m2 (rampa), časť parcely č. XXXX/X o výmere 62,2 (prístrešok vstup), časť parcely č. XXXX/X o výmere 4 m2 (vstup do budovy), časť parcely č. XXXX/X o výmere 21 m2 (príručný sklad), časť parcely č. XXXX/X o výmere 107 m2 (prístrešok sklad), časť parcely č. XXXX/XXX o výmere 411 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/XXX o výmere 1 159 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 56 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 1 269 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 920 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 492 m2 (skladová plocha), časť parcely č. XXXX/X o výmere 152 m2 (skladová plocha), plocha pod halou o výmere 896 m2.

13. Po právnej argumentácii podstaty a vzniku bezdôvodného obohatenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu o rozlohe 546 m2 pozostávajúcej z časti parcely č. XXXX/XXX o výmere 506 m2 a parcely XXXX/ X o výmere 40 m2 je dôvodný. Uplatnenú výšku nájmu 6,15 eur/m2/rok však považoval za nedôvodnú a žalobcom nepreukázanú. Ako dôkaz výšky nájmu síce predložil žalobca zmluvu uzavretú medzi ním a spoločnosťou K. E., E..A..O.. zo dňa 1.1.2017 na uvedenú cenu nájmu, ktorá zmluva však bola jediným dôkazom a tak podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že ide o obvyklé nájomné.

14. Za účelom preukázanie nižšej ceny nájmu za obdobné pozemky žalovaný predložil Nájomnú zmluvu a zmluvu o podnájme číslo XX/XXXX zo dňa 27.12.2006, v zmysle ktorej má v prenájme pozemky o výmere 47 027 m2 pri výška nájomného 2,10 eur/m2/rok a Zmluvu o nájme pozemkov č. XXX/XXXX/ NZ/D/XXXXX-V., v zmysle ktorej má prenajaté pozemky o výmere 1 215 m2 pri výške nájomného 2,28 eur/m2/rok.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru v súlade aj s tvrdením žalobcu, že priemerná výška obvyklého nájomného za plochy, vo vzťahu ku ktorým sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia v žalovanom období bola 3,11 eur/m2/rok a nie 6,15 eur/m2/rok. Súd poukázal na to, že sám žalobca na základe ním vybraného mediánu (cena nájmu za obdobné pozemky, ktoré si v areáli Priemyselného parku Chemes od neho prenajímajú nehnuteľnosti) v žalobe uviedol výšku priemernej odplaty v sume 3,11 eur/m2/rok. Požadovanú cenu 6,15 eur/m2/rok okrem vyššie uvedeného nijako nezdôvodnil a ani nepreukázal.

16. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.839,57 eur ( (546 x 3,11 eur)/12x13) a vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy odo dňa 2.3.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, nakoľko nemal za preukázané, žeby zo strany žalobcu bol žalovaný pred podaním žaloby kvalifikovane vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa zaoberal jednotlivými časťami parciel špecifikovaných žalobcom, za užívanie ktorých sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a tým, či ich užívaním došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

18. V prvom rade súd zdôraznil, že na strane žalobcu bolo dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnej výmery pozemkov v jeho vlastníctve, ktoré mal žalovaný reálne užívať bez právneho titulu a tiež preukázanie skutočnosti, v akom časovom intervale tieto pozemky žalovaný mal reálne užívať.

19. Pokiaľ sa jedná o diel č. 1 - parkovisko, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie celkovej výmery pozemku 1 244 m2. Stav a rozsah užívania zo stany žalobcu mali preukázať fotografie č. 4 a 15. Fotografia č. 4 je zo dňa 29.3.2017 ( čl. 237, 301) a zachytáva štyri nákladné motorové vozidlá, pričom jedno je pri vykladacej rampe a ďalšie sú odstavené na uvedenej ploche. Nachádzajú sa tam aj dve osobné motorové vozidlá. Na fotografii č. 15 zo dňa 25.9.2017 sú zachytené štyri nákladné motorové vozidlá, pričom jedno je pri vykladacej rampe a ďalšie sú odstavené na uvedenej ploche.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 2016 pri parkovaní áut nájomníkov žalovaného v priemyselnom parku u nájomníkov nad 1 000 m2 za služobné autá do 3 tón je parkovanie bezplatne, služobné auto nad 3,5 ton - 150,- eur za rok, súkromné auto do 3,5 tony - 10 súkromných áut je 0,- eur za rok. V roku 2017 služobné auto do 3,5 tony u nájomníka nad 1000 m2 nebytového priestoru parkovalo bezplatne, služobné auto nad 3,5 tony platilo 200,- eur/rok/auto, služobné auto do 3,5 tony dodávateľa služieb a materiálu pre firmu PP Chemes platilo 100,- eur/rok/auto. Tieto skutočnosti boli žalovanému oznámené p. Paulíkom, zamestnancom žalobcu dňa 11.1.2016 a dňa 10.1.2017.

21. Súd dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o osobné motorové vozidla, žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto v žalovanom období mali parkovanie v priestoroch priemyselného parku bezplatné.

22. Pokiaľ sa jedná o nákladné motorové vozidlá, tieto uvedenú časť pozemku žalobcu nevyužívali na parkovanie. Tieto boli vpustené do priemyselného parku vo väčšom počte, (regulácia vstupu bola v kompetencii žalobcu) iba za účelom nakládky, resp. vykládky, boli dočasne odstavené na uvedenej ploche, pričom ani iná možnosť riešenia tejto situácie neexistovala.

23. Na preukázanie nároku žalobcu nepovažoval súd za postačujúce iba dve fotografie zachytávajúce momentálny stav v čase ich vyhotovenia (dva dni), čo neznamená, že takýto stav pretrvával po celú žalovanú dobu. Z fotografií nie je možné tiež ani žiadnym spôsobom určiť rozsah záberu plôch týmito motorovými vozidlami.

24. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že zo strany žalobcu do súdneho spisu bol doložený prehľad motorových vozidiel, ktorých vstup povolil žalovanému do daného priestoru, pretože tieto časové úseky, ktoré sú tam zaznamenané preukazujú vo väčšine prípadov, že sa jedná o nákladné motorové vozidlá, ktoré boli v priestore do jednej hodiny, a to za účelom buď vykládky alebo nakládky tovaru, pričom za týmto účelom bol vstup zo strany žalobcu povolený. Ďalšie fotografie, na ktorých sú zaznamenané motorové vozidlá, kde buď nie je vodič, resp. motorové vozidlo, kde je otvorená korba a je otvorený sklad a nie je tam vodič, tak tieto fotografie iba potvrdzujú, že prebieha vykládka, resp. nakládka tovaru.

25. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný stavby do vlastníctva nadobudol v roku 2010, pričom ich odkúpil od žalobcu. Následne medzi stranami sporu bola v roku 2010 uzatvorená aj zmluva o zriadení vecného bremena. Od počiatku pre riadny výkon podnikateľskej činnosti využíval žalovaný predmetnú časť pozemku vo vlastníctve žalobcu na nakládku a vykládku tovaru a žalobca takýto stav akceptoval.

26. Pokiaľ sa jedná o diely č. 3 - rampa, parcela XXXX/X, výmera 57 m2, č. 4 - prístrešok - vstup, parcela XXXX/X, výmera 62 m2, č. 5 - vstup do budovy, parcela XXXX/X, výmera 4 m2, č. 7 - príručný sklad, parcela XXXX/X, výmera 21 m2, č. 12 - prístrešok - sklad, parcela č. XXXX/X, výmera 107 m2, č. 16 - skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 1 869 m2, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto objekty nevybudoval žalovaný. Boli súčasťou stavieb - budov, ktoré v roku 2010 v takomto stave odkúpil od samotného žalobcu. Následne ich aj v takomto stave nerušene užíval. Teda tieto objekty nadobudol žalovaný do svojho vlastníctva a ako s takými s nimi aj nakladal. Neužíval ich bez právneho titulu a ich užívaním na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

27. Pokiaľ sa jedná o diel č. 13 - skladová plocha, parcela č. XXXX/XXX, výmera 411 m2 a diel č. 14 - skladová plocha, parcela č. XXXX/XXX, výmera 1 159 m2, v tejto časti žalovaný nárok žalobcu nerozporoval čo do užívania plochy o rozlohe 506 m2. Vo zvyšnej časti nárok považoval za nedôvodný, a to vzhľadom na skutočnosť, že technológia v súvislosti s projektom Ecopol II aj podľa predloženého plánu B.. R. celkovo zaberala reálne plochu 506 m2 a vo zvyšnej časti parcelu žalovaný nikdy neužíval. Nad uvedenú rozlohu 506 m2 zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby žalovaný parcelu užíval.

28. Pokiaľ sa jedná o diel č. 15 - skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 56 m2, diel č. 16 - skladová plocha, parcela XXXX/X, výmera 1 269,- m2, diel č. 17 - skladová plocha , parcela č. XXXX/X, výmera 920 m2, diel č. 18, skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 492 m2, diel č. 19, parcela č.XXXX/X, výmera 152 m2, diel č. 20, skladová plocha, parcela č. XXXX/X, výmera 255 m2, žalovaný nepoprel, že na uvedených častiach parciel vo vlastníctve žalobcu mal v žalovanom období umiestnené kontajnery v celkovom počte 5, pričom každý z nich reálne zaberal plochu o rozlohe 8 m2, čo celkovo predstavuje 40 m2. Daná skutočnosť vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie - fotografie č. 2, 5, 13, 23, 24, 32,36, 39.

29. Z ďalšej fotodokumentácie predloženej žalovaným vyplýva, že sa jedná o zábery zachytávajúce momentálnu situáciu na predmetných parcelách, t.j. odstavené nákladné vozidlá pri vykládke, resp. nakládke, odstavené osobné motorového vozidlá, na častiach parciel uložený materiál, resp. súčiastky, alebo odpad, pričom zo žiadnej z fotografií nevyplýva a ani z nej nemožno určiť rozsah, v akom boli predmetné časti parcely č. XXXX/X užívané žalovaným. Prvé fotografie sú až z marca roku 2017, pričom žalobca nepreukázal, žeby aj predtým žalovaný parcely užíval a v akom rozsahu ich užíval.

30. Pokiaľ sa jedná o halu o výmere 896 m2 je nesporné, že jej vlastníkom je spoločnosť F. a že medzi spoločnosťou F. a žalobcom je uzavretá zmluva o nájme na pozemok, na ktorom sa táto stavba nachádza. So súhlasom spol. F. predmetnú halu užíva aj žalovaný. V zmysle uvedenej zmluvy je teda práve žalobca ako nájomník povinný uhrádzať dohodnutú cenu za užívanie parcely pod halou, pričom to, že následne táto spoločnosť umožnila žalovanému užívať danú halu neznamená, že sa tým zbavil svojich povinností titulom nájomnej zmluvy. Nič na tom nemení ani zlá finančná situácia žalobcu. Ani z dôvodu nepriaznivej finančne situácie žalobca nie je oprávnený domáhať sa náhrady za nezaplatené nájomne uplatnením si nároku na bezdôvodné obohatenie voči žalovanému.

31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu vo zvyšnej časti, vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena, nie je dôvodný, a preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal skutočnú výmeru pozemkov, ktoré mal žalovaný bez právneho titulu užívať a ani dobu užívania.

32. Zo strany žalobcu bolo v konaní navrhnuté vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania ohľadom preukázania rozsahu užívania pozemkov žalovaným a stanovenia obvyklej ceny odplaty za takéto užívanie. Súd návrh žalobcu na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol. Konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom rozlohy plochy, ktorú mal žalovaný užívať. V tomto smere z jeho strany neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné takýto rozsah vymedziť a podľa názoru súdu dané nie je možné ani určiť vykonaním znaleckého dokazovania. Relevantným pre vypracovanie znaleckého posudku nemôže byť plán vyhotovený B.. G. na základe požiadavky žalobcu, nakoľko bol vypracovaný na základe pokynov a inštrukcií žalobcu, pričom sa jedná o zameranie priestorov okolo budov vo vlastníctve žalobcu, bez ohľadu na rozsah a spôsob ich užívania. Žalovaný žalobcom vymedzený rozsah užívania pozemkov poprel a v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by znalec mohol pri znaleckom dokazovaní vychádzať. Z niektorých častí bol už aj materiál, resp. technológie premiestnené.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preukázania výšky obvyklého nájomného, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nehospodárne a neúčelné, ktoré by spôsobilo iba prieťahy v súdnom konaní.

34. Súd v konaní nepripustil ani ďalší dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 11.03.2019, a to výsluch svedka p. G. F. poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko tento návrh nebol navrhnutý včas .

35. Súd nepripustil ani výsluch konateľa žalobcu, ktorý mal možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 11.03.2019; predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 16.01.2019. Nič mu nebránilo v tom, aby sa daného pojednávania zúčastnil.

36. Návrh žalobcu na vypočutie B.. G. súd nepripustil z dôvodu, že p. B.. G. vykonal mapovanie užívania nehnuteľností iba na základe pokynov samotného žalobcu. V tomto smere bol vypracovaný plánik, ktorý bol predložený súdu, z tohto plániku súd aj vychádzal. B.. G. by sa nemohol ani vyjadriť k skutočnému rozsahu užívania, nakoľko iba zmapoval a zaznačil priestory okolo budov vo vlastníctve žalobcu v rozsahu ako mu uviedol žalobca, pričom žalovaný poprel takto uplatnený nárok žalobcu.

37. Súd prvej inštancie vo vzťahu k priznanej sume prisúdil žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s v spojení s nariadenia vlády SR č.

38. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , (ďalej len „“) s konštatovaním, že pri čiastočnom späťvzatí žaloby zastavenie konania zavinil žalobca a pokiaľ bolo jeho žalobe vyhovené v časti o zaplatenie sumy 1.839,57 eur s príslušenstvom, tak žalovaný mal neúspech iba v nepatrnej časti. Preto mu súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

39. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody podľa , , , , . Odvolacie dôvody predstavujúce nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností videl žalobca v neprihliadnutí na predložený listinný dôkaz predstavujúci fotodokumentáciu a tiež v nevykonaní výsluchu konateľa žalobcu B.. H. E., pána G. F. a B.. G.. Nesúhlasil ani so zamietnutím vykonania znaleckého dokazovania, ktorého potreba vykonať vyplynula z konania. Trval na tom, že na strane žalovaného neexistoval právny dôvod na užívanie pozemkov žalobcu pre účely, na ktoré ich využíval, čo žalovaný v konaní nenamietol, ale túto skutočnosť potvrdil. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že tieto pozemky užíva na základe zriadeného vecného bremena, prípadne iného nájomného, či podnájomného vzťahu. Súdu prvej inštancie vytkol uprednostnenie rýchlosti a hospodárnosti konania, a to aj prostredníctvom uplatnenej sudcovskej koncentrácie, pred spravodlivým procesom. Za arbitrárne považoval to, ak na jednej strane súd prvej inštancie uznal jeho nárok v časti sumy 1.839,57 eur týkajúcej sa výmery 546 m2, ale vôbec sa nezaoberal zvyšnou plochou, ktorá sa nachádza bezprostredne pri ploche, ktorú žalovaný uznal ako

užívanú bezdôvodne. Vyslovil názor, že súd sa mal automaticky zaoberať aj argumentáciou, na ktorú žalobca poukazoval, a to otázkou ekonomického využitia bezprostredne susediacej plochy, napr. okolo kontajnera, resp. manipulačného priestoru, ktorý bol nevyhnutný na využívanie kontajnera o výmere 8 m2. V prípade jedného kontajnera tak ide o výmeru 56 m2, čo je plocha primeraná ako manipulačný priestor a čo v prípade pochybnosti bolo možné zistiť znaleckým dokazovaním, ktoré však súd odmietol nariadiť.

40. Nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalobca videl v tom, že z konania vyplynulo, že na strane žalovaného neexistoval právny dôvod užívania posudzovaných pozemkov alebo ich časti, teda, že tieto užíva neoprávnene. Trval na tom, že v konaní oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku ako aj jeho výšku náležite a hodnoverne preukázal, k čomu sa však súd prvej inštancie nevyjadril. Zamietnutie žaloby preto nad sumu 1.839,57 eur s príslušenstvom považoval za svojvoľné a arbitrárne. Trval na výške bezdôvodného obohatenia 6,15/m2/rok, čo preukázal nájomnou zmluvou uzavretou s iným subjektom. Namietal, že pokiaľ súd sa od takejto podstatnej skutočnosti odchýlil, tak sa odchýlil od podstatného dôkazu rozhodujúceho pre vydanie správneho a spravodlivého rozhodnutia, v dôsledku čoho nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam a ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Na záver zdôraznil, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu z časti, tak odňal žalobcovi právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo zvyšnom rozsahu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku žalovaný. Odvolanie zdôvodnil ust. , teda nesprávnym právnym posúdením veci. Za nesprávne skutkové zistenia považoval skutočnosti uvádzané v bode 43. a 44. rozsudku, teda, že na časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, parc. č. XXXX/XXX má žalovaný uskladnený materiál - zariadenie pre projekt ECOPOL II, ktoré zaberá plochu 506 m2 a tiež, že na časti parcely XXXX/X boli umiestnené kontajnery žalovaného, ktoré spolu zaberali plochu o výmere 40 m2. V ďalšej časti odvolania opísal procesný postup žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu. Postup žalobcu voči žalovanému vyhodnotil ako šikanózny, v rozpore s dobrými mrvami a zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na to, že žalobca mal o uskladnení súčiastok a kontajnerov na dotknutých plochách žalovaným vedomosť, toto uskladnenie umožňoval, teda ho nenamietal. Žalobca vyzval žalovaného na vypratanie týchto plôch až v októbri 2017, teda až posledný mesiac obdobia, za ktoré si v predmetnom spore uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že po doručení tejto výzvy z dotknutých plôch premiestnil súčiastky a kontajnery na iné pozemky v jeho užívaní. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný skutočnosť, že od žalobcu, resp. s ním prepojenej spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné mal prenajaté množstvo ďalších pozemkov, za ktoré platil nájomne v celkovej výške viac ako 12.000,- eur ročne, vrátane plochy o výmere 1.887 m2, za ktoré síce platil nájomné, no v skutočnosti ich nevyužíval. Svoje tvrdenie o konaní žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podporil žalovaný aj poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Zdôraznil, že zámerom žalobcu nikdy nebolo dosiahnutie dohody so žalovaným reflektujúcej oprávnene požiadavky žalobcu a skutočné potreby žalovaného, ale výlučne umelé vytvorenie a následne šikanózne uspokojenie nároku žalobcu. Takémuto konaniu žalobcu tak súd prvej inštancie nemal poskytnúť právnu ochranu ani čiastočne, preto v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Trval zároveň na tom, že priemerná výška nájomného v areály žalobcu je 2,11 eur/m2/rok. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

42. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 7.6.2019. Odmietal tvrdenie žalovaného, že postup žalobcu je šikanózny. Zdôraznil, že žalovaný systematicky parkoval na zákazoch státia, ktoré boli vyznačené v súlade s právnymi predpismi, že odmieta akúkoľvek dohodu so žalobcom, preto je potrebné hľadieť práve na žalovaného ako subjekt, ktorý porušuje práva žalobcu a nie naopak. Žalobca tiež poprel, že by z predložených dôkazov vyplývalo, že konal v zlej viere, v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ neoprávnené využívanie plôch žalovaným nenamietal skôr, tak to neznamená, že by s takýmto neoprávneným užívaním súhlasil. Tvrdenia žalovaného, že niektoré prenajaté plochy, za ktoré žalobcovi platil nájomné nevyužíval, považoval žalobca za právne irelevantné. Tvrdenie žalovaného, že na výzvu žalobcu k premiestneniu súčiastok a kontajnerov by bezodkladne reagoval, považoval žalobca za ničím nepodloženú domnienku. Zdôraznil, že za posledné roky sa ani raz nestalo, aby žalovaný bezodkladne vyhovel akejkoľvek výzve žalobcu. Tiež zdôraznil, že žalovaný využíval plochy v relevantnom období neoprávnene a ako jediný subjekt si robil v areály Priemyselného

parku Chemes čo chcel. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za účelové. Zároveň poukázal na to, že na pojednávaní dňa 11.3.2019 konajúci súd uviedol, že bude vychádzať pri nájme zo sumy 3,11 eur, voči čomu právny zástupca žalovaného v tom čase nemal žiadne námietke.

43. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 20.6.2019. Mal za to, že pokiaľ žalobca podal odvolanie aj proti výroku o čiastočnom zastavení konania a proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, tak ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, čo je dôvodom na jeho odmietnutie v súlade s . Zdôraznil, že žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie neuvádzal pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a prostriedky procesného útoku neuplatňoval včas. Mal za to, že pokiaľ existovali akékoľvek skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktoré považoval žalobca alebo jeho konateľ za podstatné a rozhodujúce pre prejednanie a rozhodnutie veci, tak mal nie - len možnosť, ale aj zákonnú povinnosť ich predložiť v rámci vykonaných procesných úkonov, teda včas a ak si túto povinnosť nesplnil, tak je nutné to posúdiť na ťarchu samotného žalobcu. Túto argumentáciu považoval za dôvodnú vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch B.. E. ako konateľa žalobcu. Tento sa zúčastnil pojednávania 5.11.2018 a v ostatných prípadoch právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu. Pokiaľ k výsluchu konateľa žalobcu nedošlo, tak nie v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie, ale v dôsledku pasivity žalobcu a opakovaného porušovania jeho zákonných povinnosti. Vo vzťahu k navrhovanému výsluchu pána G. F. žalovaný uviedol, že na záver pojednávania dňa 5.11.2018 súd uložil procesným stranám, aby v lehote 15 dní predložili návrhy ďalších dôkazov, ktoré žiadajú vykonať s tým, že na listinné dôkazy, resp. návrhy dôkazov, ktoré budú predložené po tejto lehote, súd už nebude prihliadať. Žalobca však výsluch G. F. navrhol až na pojednávaní dňa 11.3.2019, teda po uplynutí lehoty stanovenej súdom, preto súd výsluch tohto svedka nepripustil a uplatnil sudcovskú koncentráciu. Žalovaný poukázal aj na dostatočne vyporiadanie sa s ďalším návrhom na vykonanie dôkazu, a to výsluchu B.. G.. Žalovaný sa stotožnil aj s dôvodmi odmietnutia vykonania znaleckého dokazovania súvisiaceho s určením ceny nájmu. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že ku každému z pozemkov, resp. plôch, ku ktorým nájmu sa žalobca domáhal predložil konkrétne vyjadrenie.

44. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o nároku na náhradu trov konania poukázal žalovaný na to, že žalobca v tomto smere neuvádza žiadnu argumentáciu. Výrok o nároku na náhradu trov konania považoval žalovaný za zákonný a správny a jeho odôvodnenie prvoinštančným súdom za logické a primerané. Navrhol, aby odvolací súd výrok o zastavení konania, zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil ako vecne správny a vyhovujúci výrok aby zmenil a v tejto časti žalobu zamietol.

45. Žalobca vo svojej replike z 3.7.2019 zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní a dodal, že v prípade nariadenia znaleckého dokazovania by mal znalec možnosť vyhodnotiť z predloženej fotodokumentácie aj to, akú primeranú plochu by si musel žalovaný prenajať, napr. pri umiestnení kontajnera na konkrétnej parcele. Zdôraznil, že za neprípustné je vychádzať z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia len z presnej plochy konkrétneho objektu, napr. kontajnera a neprihliadať pri tom aj na ekonomické využitie bezprostredne susediacej plochy, čo mal možnosť súdny znalec vyhodnotiť tak, že ak určité vozidlá sa pravidelne vyskytovali na určitej ploche, tak či danú plochu žalovaný užíval ako parkovisko. Ak žalovaný danú parcelu využíval ako parkovisko, tak bolo dôvodné určiť, akú výšku nájomného by mal platiť, ak by dané parkovisko chcel užívať napríklad na základe nájomnej zmluvy. Postup súdu prvej inštancie pri nepriznaní žalovaného nároku považoval žalobca za nesprávny. Mal za to, že aj v prípade kompletného videozáznamu z relevantného obdobia by súd prvej inštancie jeho nárok pravdepodobne nepriznal, pretože by podľa jeho názoru muselo byť 24 hodín denne využitých 100 % jednotlivých plôch. Niečo také však žalobca vyhodnotil ako nemožné, keďže takýto spôsob využitia plôch neprichádza nikdy do úvahy. Ak má totižto subjekt v nájme napríklad parkovisko, tak tiež nevyužíva 100 % jeho plochy 24 hodín denne, ale využíva len jeho časť. Takýmto spôsobom mal podľa názoru žalobcu pristupovať k vyhodnoteniu predmetu sporu aj prvoinštančný súd. Poukázal v plnom rozsahu na svoje odvolanie a na vyjadrenie zo 7.6.2019.

46. Žalovaný vo svojej duplike z 19.7.2019 zotrval na svojich doterajších podaniach a prednesoch. Zopakoval tvrdenia uvádzané v odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu.

47. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne podstatné skutočnosti týkajúce sa argumentácie žalovaného.

48. Žalovaný vo svojej reakcii z 12.8.2019 zopakoval len svoju predchádzajúcu argumentáciu.

49. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné.

50. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

51. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

52. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie sa nedopustil vady konania, ktorá by mala za následok porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky žalobcu sú len všeobecným vyjadrením jeho vnímania predmetu sporu. Žalobca nekonkretizoval, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, teda vo vzťahu, ku ktorým konkrétnym parcelám súd pochybil, ak tieto nevyhodnotil ako parcely užívané bez právneho dôvodu žalovaným. Neakceptácia zmluvy o zriadení vecného bremena, či nájomnej zmluvy žalobcom nemá žiadne vecné, či právne opodstatnenie a takéto konštatovanie žalobca ani náležitým spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca náležitým spôsobom nepreukázal užívanie ďalších parciel, resp. plôch žalovaným bez právneho dôvodu, ku ktorej dôkaznej povinnosti pri uplatnení nároku na bezdôvodné obohatenie ho zaväzuje zákon ( a nasl. ).

53. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov sa odvolací súd bez najmenších pochybnosti prikláňa k odmietnutiu vykonania týchto dôkazov argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 56 rozsudku. Z návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania predloženého žalobcom nevyplynulo, na základe akých skutočností malo byť takéto znalecké dokazovanie vykonané, teda čo konkrétne malo byť jeho podkladom vo vzťahu k rozsahu užívanej plochy. Žalobca nepredložil napríklad manipulačný návod s kontajnermi, z ktorého by rozsah manipulačnej plochy vyplýval. Taktiež výška nájomného bola ustálená súdom prvej inštancie správne, ak tento vychádzal z prvotného vyčíslenia samotným žalobcom a táto je aj primeraná k sumám doposiaľ uhrádzaných žalovaným za prenájom parciel. Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že obvyklou cenou nie je cena stanovená jedinou nájomnou zmluvou. Z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že v areály priemyselného parku má množstvo nájomcov, teda nebol problém predložiť súdu všetky nájomné zmluvy za žalované obdobie, teda v danom čase a mieste, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

54. Odvolací súd zároveň vyslovuje presvedčenie, že na skutkovom zistení by nič nezmenili ani výsluchy konateľa spoločnosti, teda žalobcu, či výsluchy navrhovaných svedkov. S poukazom na uvedené preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

55. K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odvolací súd poukazuje na už vyššie uvedené, teda na dôvodnosť nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie vyčíslené v bode 45. rozsudku. Výška nájomného, ku ktorej sa súd prvej inštancie dopracoval vychádza z akceptácie informácie

uvedenej v podanej žalobe, ktorá informácia vychádzala z priemeru nájmu vypočítaného pre 20 obchodných spoločností, ktoré si od žalobcu prenajímajú nehnuteľnosti v priemyselnom parku. Takto stanovené nájomné je najobjektívnejšie a nemožno mu nič vytknúť. V podstate vychádza z trhovej ceny nájmu v danom mieste a čase. Právne irelevantné je v tejto súvislosti tvrdenie žalovaného, že žalobca pred podaním žaloby ho nevyzval k premiestneniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na parcele, ktorá nebola zmluvne ošetrená záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Povinnosťou žalovaného bolo totižto starať sa o svoje práva, teda s určitosťou mať vedomosť, ktoré parcely môže užívať po práve. Len v absencii výzvy na vypratanie časti nehnuteľnosti nevzhliadol odvolací súd konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom.

56. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako aj v zamietavom výroku v súlade s ust. , zohľadňujúc skutočnosť, že odvolaním žalobca nenapadol výrok o čiastočnom zastavení konania.

57. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o nároku na náhradu trov konania, avšak iba všeobecným konštatovaním, že rozsudok súdu prvej inštancie napadá v celom rozsahu. Žiadnu vecnú odvolaciu argumentáciu však vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania neuviedol. Preto odvolací súd nemal zákonnú možnosť posúdiť dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto výroku. Aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol preto potvrdený ako vecne správny v zmysle .

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a keďže tak žalobca ako aj žalovaný neboli úspešní v odvolacom konaní, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).