Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-199-2017.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Subarea
13Ek/199/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SATRO s.r.o., sídlom Hodonínska 25, 841 03 Bratislava - Lamač, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., sídlom Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 869 571, proti povinnému: Z. S., nar. X.XX.XXXX, bytom K. - O. XXX, XXX XX K. - Drienové, o vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefan Kvasnica, so sídlom Exekútorského úradu M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, pod sp. zn. 243EX 78/17, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, vydaných súdnym exekútorom dňa 09.09.2019, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/199/2017 zo dňa 29.01.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.10.2017, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 27,48 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 5Csp/103/2016, zo dňa 26.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.04.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“). Súd vykonaním exekúcie poveril dňa 14.11.2017 súdneho exekútora, JUDr. Štefana Kvasnicu, so sídlom Exekútorského úradu M.R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 243EX 78/17.
2/ Súdny exekútor dňa 09.09.2019 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) a výzvu na úhradu trov exekútora (ďalej len „výzva“) podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že na majetok povinného bol dňa 03.09.2019 Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40Odk/625/2019 vyhlásený konkurz, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 03.09.2019. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov exekúcie exekútora vo výške 72,- eur vrátane DPH, ktoré sú tvorené paušálnou náhradou výdavkov 60,- eur a DPH 20 % 12,- eur. Voči upovedomeniu a výzve oprávnený podal námietky, nakoľko neboli vykonané všetky dostupné spôsoby uspokojenia veriteľa. Namietal zastavenie exekúcie ako aj trovy exekúcie. Nikdy mu nebol predložený súpis hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v byte/dome povinného a z ktorého mohol byť oprávnený uspokojený.
3/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g/, ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 166 ods. 1, § 166a ods. 1, § 166e, § 167a ods. 3 a § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) uznesením zo dňa 29.01.2020 námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ako nedôvodné zamietol. Lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 40OdK/625/2019 zo dňa 03.09.2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 169/2019 zo dňa 03.09.2019 bol vyhlásený konkurz a pohľadávka oprávneného môže byť uspokojená len v konkurznom konaní. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 04.09.2019. Súdny exekútor preukázal súdu, že v priebehu exekúcie zisťoval majetok povinného prostredníctvom Katastra nehnuteľností, OR PZ - ODI Považská Bystrica, Sociálnej poisťovne. Bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Tatra banke. Súdny exekútor uviedol, že ani zrážkami zo mzdy, ani prikázaním pohľadávky sa nepodarilo získať žiadne finančné prostriedky. K námietke, že súdny exekútor nepredložil oprávnenému súpis hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v byte/dome povinného, vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného a zároveň nemohol predpokladať, že na povinného bude vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu bol súdny exekútor povinný predmetnú exekúciu zastaviť a oprávnený je povinný znášať procesné riziko podaného návrhu. V predmetnej exekúcii súdnemu exekútorovi vznikli trovy, ktoré je oprávnený povinný súdnemu exekútorovi uhradiť. Námietkou oprávneného voči trovám exekúcie sa vyšší súdny úradník nezaoberal, nakoľko ju oprávnený nijakým spôsobom nekonkretizoval.
4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť oprávnený. Citujúc ustanovenia § 55, § 63, § 64, § 119 ods. 1, § 120 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený nemá možnosť výberu exekútora a ani spôsobu vykonania exekúcie. Podľa nekoncepčných politicky motivovaných noviel nie je možné zo strany oprávneného ani len vybrať exekútora, ktorého by poveril na základe dobrých predošlých skúseností, resp. výkonu. Týmto spôsobom sa značne oslabila pozícia oprávneného. Zostala mu len povinnosť uhrádzať trovy neúspešného konania. Mobiliárna exekúcia je v našich končinách veľmi málo využívaný spôsob vykonania exekúcie. Exekútori z vlastnej pohodlnosti a snahy vyhnúť sa negatívnej publicite volia výlučne formálny výkon exekúcie cez dopytovanie sa finančných inštitúcií a registrov, pričom tam ich snaha o vymoženie pohľadávky končí. Predmetné určite nie je spôsobené len lenivosťou toho ktorého exekútora, ale aj negatívnou publicitou v prípade tak výrazného zásahu do osobnostných práv povinného, ako je prehliadka bytu, resp. obydlia za súčinnosti polície a pod. Daná spoločenská situácia však nesmie byť na škodu oprávnenému. Keď už si oprávnený nemôže slobodne vybrať exekútora, očakáva aspoň plné nasadenie prideleného exekútora. Oprávnený ako poskytovateľ telekomunikačných služieb negeneruje vysoké pohľadávky, ale len pohľadávky v desiatkach, maximálne stovkách eur. Z toho dôvodu je vyššia šanca, že nárok oprávneného bude uspokojený napr. v rámci mobiliárnej exekúcie, nakoľko napr. predaj nehnuteľnosti pri tak nízkych pohľadávkach ani nie je možný. V danej veci bolo poverenie exekútora vydané dňa 14.11.2017. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz až 4.9.2019. Za takmer dva roky bolo možné upokojiť nárok oprávneného, ktorého istina je 27,48 Eur odobratím, resp. postihnutím akejkoľvek veci povinného. Exekútor podľa jeho názoru tak nedostatočne hájil záujmy oprávneného a nevykonal všetky možné spôsoby exekúcie, resp. ich nevyužil. Z toho dôvodu exekútor nemá nárok, na úhradu výdavkoch exekúcie, ktoré sú 3x vyššie ako istina. Naopak, exekútor tým, že zmaril svojou nečinnosťou nárok oprávneného by mal čeliť nároku na náhradu škody ako je to napr. v zákone o advokácii, keď podobným spôsobom koná (nekoná) advokát. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd, resp. sudca uznesenie sp. zn. 13Ek199/2017 zo dňa 29.1.2020 zrušil a vyhovel námietkam oprávneného zo dňa 19.9.2019.
5/ K sťažnosti oprávneného súdny exekútor uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 30.09.2019 a k veci iba dodáva, že vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného. S poukazom na ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ktoré pojednáva o nemajetnosti povinného ako fyzickej osoby, mohol vydať upovedomenie o zastavení exekúcie až uplynutím 5 rokov od začatia exekúcie, resp. posledného zexekvovania majetku. Nemohol však predpokladať, že na povinného bude vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu bol súdny exekútor povinný zo zákona predmetnú exekúciu zastaviť a zákon jednoznačne stanovuje výšku výdavkov exekúcie a predstavujú riziko podaného návrhu, ktoré je povinný znášať oprávnený. Právny zástupca oprávneného v podstate opísal len určité ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorých ani jedno striktne neurčuje lehoty na vykonávanie jednotlivých úkonov. Pri pohľadávke 27,00 eur mal súdny exekútor za to, že vykonával dostatočné úkony smerujúce k jej uspokojeniu a súpis hnuteľných vecí mohol vykonať v neskoršom dátume. Súdny exekútor neporušil žiadne ustanovenia Exekučného poriadku, preto považoval rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica za správne a navrhol sťažnosť oprávneného zamietnuť v plnom rozsahu.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.
12/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
13/ Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15/ Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia sudca už len dodáva, že v konaní bolo preukázané (na základe údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 169/2019 dňa 03.09.2019), že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40OdK/622/2019, bol vyhlásený konkurz na majetok Jána Mončeka, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K.-O., ktorý je povinným v tomto exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že súdny exekútor bol povinný v takom prípade vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Tým osobitným predpisom je podľa poznámky pod čiarou zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). ZoRK upravuje dva prípady, keď má byť bez zbytočného odkladu rozhodnuté o zastavení exekúcie - § 167f ods. 2 (vyhlásenie konkurzu v konaní o oddlžení) a § 168b ods. 1 veta druhá (určenie splátkového kalendára v konaní o oddlžení). Dikcia znenia § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku nepripúšťa úvahu rozhodujúceho orgánu o tom, či exekúciu zastaví alebo nie. Zákonodarca pripustil možnosť voči takému upovedomeniu o zastavení exekúcie podať námietky. Ako relevantné však do úvahy prichádzajú námietky týkajúce sa neexistencie dôvodu na zastavenie exekúcie, najmä, že predmetom exekúcie je vymáhanie oddlžením nedotknutej pohľadávky podľa ustanovenia § 166c ZoKR.
16/ V posudzovanej veci ale oprávnený nenamietal, že by jeho pohľadávka bola oddlžením nedotknutá, prípadne iný relevantný dôvod, pre ktorý exekúcia nemala byť zastavená. Jeho nesúhlas so zmenami v Exekučnom poriadku týkajúcimi sa nemožnosti výberu súdneho exekútora bolo možné považovať len za vyjadrenie jeho názoru na súčasnú právnu úpravu, ktorý však reálne nemohol mať vplyv na rozhodnutie o sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí námietok voči upovedomeniu a výzve (výber súdneho exekútora sa týka začatia exekučného konania, resp. rozhodovania o jeho zmene, ktoré nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia).
17/ Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplývalo, že k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie povinnému došlo až dňa 30.03.2019 v zmysle ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku (povinný písomnosti neprebral a nepodarila sa zistiť iná adresa). Súdny exekútor teda mohol začať vykonávať exekúciu niektorým zo spôsobov na peňažné plnenie až márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Medzitým mohol zisťovať majetok povinného, ktoré zistenia aj vykonal, a to prostredníctvom katastra nehnuteľností, Dopravného inšpektorátu OR PZ Považská Bystrica, Sociálnej poisťovne. Dňa 05.06.2019 vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a dňa 28.08.2019 exekučný príkaz (na vykonanie exekúcie). V rovnaký deň vydal exekučný príkaz aj na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Tatrabanke, a.s., pričom sa ani zrážkami zo mzdy, ani prikázaním pohľadávky nepodarilo získať žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor tak na samotné vykonanie exekúcie mal menej ako 6 mesiacov, keďže 04.09.2019 nastali účinky konkurzu vyhláseného na majetok povinného, ktorým zároveň došlo k jeho oddlženiu.
18/ K námietkam samotného spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom (nevykonanie mobilliárnej exekúcie) za obdobie do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ešte možno dodať, že výber spôsobu akým bude exekúciu vykonávať je výlučne na súdnom exekútorovi (§ 64 Exekučného poriadku). Exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Výber spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom tu pritom platil aj pred novelou Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z.z.). Súdnemu exekútorovi sa do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nepodarilo na základe ním zvolených spôsobov vymôcť ani časť pohľadávky oprávneného, pričom po vyhlásení konkurzu už súdny exekútor nemohol v exekúcii v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 ZoKR pokračovať, ale ju musel zastaviť (upovedomením o jej zastavení podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) bez ohľadu na skutočnosť, či „stihol“ vykonať exekúciu všetkými spôsobmi a bez ohľadu na dobu trvania exekúcie. Na základe uvedeného ako relevantný dôvod zrušenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (a ani upovedomenia o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom) nemohlo obstáť tvrdenie oprávneného, že exekútor nevyužil všetky spôsoby výkonu exekúcie pred jej zastavením. Ak by exekúcia mala pokračovať len preto, že súdny exekútor ešte nevykonal mobiliárnu exekúciu, jej vykonávanie by bolo v rozpore so zákonom (ZoKR).
19/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
20/ Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
21/ Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí zamietol námietku voči výzve na úhradu trov z dôvodu, že ju nekonkretizoval. V sťažnosti oprávnený uviedol, že dôvodom pre ktorý by exekútorovi nemali byť priznané trovy exekúcie je nedostatočné hájenie záujmov oprávneného nevykonaním všetkých možných spôsobov exekúcie, resp. ich nevyužitím. Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal súd za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného
nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí, že ak sa exekúcia ukončila z dôvodu, pre ktorý exekútorovi prináleží vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Súdny exekútor vydal dôvodne upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, preto vznikla povinnosť oprávneného predpokladaná zákonom uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie (náhradu hotových výdavkov). Ani námietka oprávneného vo vzťahu k trovám exekúcie tak nebola dôvodná.
22/ Na základe uvedeného sudca s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.