Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-225-2013.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6Er/225/2013
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpeného MCGA legal, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému: V. narodený XX.XX.XXXX., bytom ČP., prechodne bytom M., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1888,56 € s príslušenstvom a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.08.2013 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon ( zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, sa na účely tohto zákona starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2 ( absolútne výnimky).
6. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK “), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní
začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide teda o tie „staré exekúcie“ ak má byť dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK a nejde o žiadnu z absolútnych alebo relatívnych výnimiek ustanovených zákonom. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ak však ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú ( napríklad ide o absolútnu výnimku alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK ( § 2 ods. 1), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv ( aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).
8. Súd v danom prípade zistil, že v tejto exekúcií neexistujú dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. V danom prípade začalo len exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku a nebolo vydané poverenie na vykonávanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a preto nemohla uplynúť ani rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie začína momentom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekúcia však začína až udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preto v danej veci ďalej koná a rozhoduje podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
9. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia súd zistil z Obchodného vestníka č. 129/2017, že Okresný súd Žilina uznesením spisovej značky 3OdK/31/2017 zo dňa 29.06.2017, zverejneným dňa 07.07.2017, vyhlásil na majetok povinného konkurz a zároveň rozhodol o oddlžení povinného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Správca po zistení, že konkurzná podstata nepostačuje ani na náklady konkurzu, oznámil v Obchodnom vestníku pod č. 177/2017 dňa 18.09.2017, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu, a preto sa konkurz končí a tým dochádza k zrušeniu konkurzu. Súd poukazuje na to, že účinky oddlženia však ostali nedotknuté. V danom prípade nebol konkurz zrušený z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vedenie konkurzu. K zrušeniu konkurzu nedošlo rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 167v ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácií z dôvodu, že nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V takomto prípade by došlo aj k zrušeniu oddlženia. Oddlžením povinného sa v rozsahu určenom súdom stala pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nevymáhateľnou.
10. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>).
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Exekučné konanie začalo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 25.07.2013. Súd poukazuje na to, že v danom prípade ešte nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie začína momentom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi alebo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie. Exekúcia však začína až udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie podľa § 57 možno aplikovať až po začatí exekúcie, t. j. po udelení poverenia. V danom prípade k udeleniu poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo. Teda samotná exekúcia ešte nezačala. V danom prípade súd postupoval analogicky podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekučného konania upravuje Exekučný poriadok len v prípade, ak dôjde k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku.
14. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
16. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
17. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
18. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
19. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
20. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
21. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
22. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie) a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V danom prípade vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
23. Osobný bankrot - resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto exekučnom konaní sa jedná o uplatnenie nového inštitútu oddlženia prostredníctvom konkurzu a Okresný súd Žilina na majetok povinnej ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz, súd pristúpil výrokom I. tohto uznesenia k zastaveniu exekučného konania analogicky podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a to aj s poukazom na to, že z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ( exekučného
konania) ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby bez zbytočného odkladu rozhodol o zastavení exekúcie ( analogicky exekučného konania).
25. Podľa § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
26. Exekučný poriadok neupravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak je exekučné konanie zastavené skôr ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi analogicky v obdobných prípadoch aplikuje ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré upravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania a skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok. V tomto prípade má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
27. Podľa § 243j Exekučného poriadku, účinného od 01.04.2017, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
28. Dôvod na zastavenie exekučného konania vznikol oddlžením povinného dňa 07.07.2017. Od vzniku uvedenej skutočnosti prešla značná doba. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že súdny exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017. Súd preto súdnemu exekútorovi výrokom II. tohto rozhodnutia náhradu trov exekúcie v súlade s ustanovením § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1. Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku ).
2. Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( § 9a ods.1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a § 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). V sťažnosti sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí byť podpísaná. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Sťažnosť urobenú v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Sťažnosť urobenú v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP).