Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-13-2020.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Y. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX L. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti odporkyni T. S., nar. X.X.XXXX, XXX XX L. XXX, t. č. G. XXXX, XXX XX Č., za účasti mal. Q. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX L. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľa Y. S., nar. XX.X.XXXX a odporkyne T. S., rod. P., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Mestského úradu Č., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX , rozvádza.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú Q. S., nar. XX.X.XXXX vo výške 70 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva.
III. Maloleté dieťa Q. S., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do striedavej výchovy a starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú maloleté dieťa striedavo vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva:
- každý párny týždeň od 17.00 hod. v nedeľu nepárneho týždňa do 17.00 hod. v nedeľu párneho týždňa zveruje do výchovy a starostlivosti otca,
- každý nepárny týždeň od od 17.00 hod. v nedeľu párneho týždňa do 17.00 hod. v nedeľu nepárneho týždňa zveruje do výchovy a starostlivosti matky. Každý z rodičov si dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste aktuálneho bydliska dieťaťa a v stanovený čas ho tam odovzdá druhému rodičovi.
IV. Maloleté dieťa Q. S., nar. XX.X.XXXX bude na čas po rozvode manželstva navštevovať Základnú školu L..
V. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Zo sobášneho listu (čl. 7 spisu) súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ 14.4.2020, teda v danom prípade ide o 6- ročné manželstvo, ktoré obidvaja uzavreli ako prvé, slobodní. Z manželstva pochádza maloleté dieťa Q. S., nar. XX.X.XXXX, teda pred uzavretím manželstva. Z potvrdenia obce (čl. 19 spisu) vyplýva, že posledným spoločným bydliskom manželov bola L. XXX, čím je daná príslušnosť Okresného súdu Čadca vo veci konať a rozhodnúť.
2. Súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či treba manželstvo rozviesť. Súd však nerozvedie manželstvo, ak sám nezistí trvalý, hlboký rozvrat manželstva a príčiny rozvratu manželstva. Medzi účastníkmi konania bol rozdiel len v tvrdených príčinách rozvratu manželstva. Navrhovateľ tvrdil ako príčiny rozvratu manželstva zdravotný stav manželky, požívanie alkoholických nápojov, faktické opustenie spoločnej domácnosti, s tým spojená intímna odluka, zrušenie ekonomickej funkcie manželstva a spoločnej výchovy dieťaťa. Na pojednávaní doplnil, že manželka napriek závažnému zdravotnému stavu (rakovina žalúdka) je závislá na fajčení. Odporkyňa, manželka, ako príčiny rozvratu manželstva uvádzala závislosť navrhovateľa na počítačových hrách v dôsledku čoho hrával celé noci, cez deň spal, nevenoval sa manželke, nevenoval sa výchove dieťaťa a bol v dôsledku tejto skutočnosti agresívny. Navrhovateľ na strane odporkyne tvrdil aj pokus o samovraždu. Súd môže manželstvo rozviesť len vtedy, ak sám zistí, že medzi manželmi je trvalý a hlboký rozvrat a je povinný zistiť príčiny rozvratu manželstva (§ 18, § 19 Zákona o rodine), a to na základe § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Manželstvo nemožno rozviesť na základe dohody alebo nesporných tvrdení účastníkov konania. Súd preto zisťoval, či existuje trvalý, hlboký rozvrat a aké sú príčiny rozvratu manželstva. Súd nemohol vychádzať len z tvrdení účastníkov konania. V tej časti, kde tvrdenia boli nesporné, mal ich za preukázané, pokiaľ neboli v zjavnom rozpore s objektívnou skutočnosťou. Pri ostatných, ktoré boli sporné, boli povinní účastníci predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Pri tých príčinách rozvratu, ktoré boli sporné, a pri ktorých nenavrhli žiadne dôkazy, súd mal za to, že sú nepreukázané. Nemohol vychádzať z nepreukázaných tvrdení.
3. V nadväznosti na § 116 CMP, § 38 ods. 1, 2 CMP má súd povinnosť vykonať výsluch maloletého dieťaťa, pretože toto konanie sa ho osobne dotýkalo, vzhľadom k otázke zverenia dieťaťa do starostlivosti toho-ktorého rodiča, úpravy styku rodičov s dieťaťom a podobne. Súd výsluch nevykonal z úradnej moci, a to z toho dôvodu, že pojednávanie prebiehalo počas pandémie koronavírusu a súd vzhľadom k zákonným a zdravotným opatreniam nechcel ohroziť zdravotný stav maloletého dieťaťa, rovnako ani rodičia a kolízny opatrovník a právny zástupca, preto nikto z nich výsluch maloletého dieťaťa nenavrhol. Súd preto vychádzal len z dôkazov v súdnom spise.
4. § 18 Zákona o rodine: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. § 19 ods. 1 Zákona o rodine: O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. § 19 ods. 2 Zákona o rodine: O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. § 19 ods. 3 Zákona o rodine: Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
5. V nadväznosti na § 18, § 19 Zákona o rodine ako príčiny rozvratu manželstva súd mal preukázané závažné zdravotné dôvody na strane manželky, odporkyne. V nespornej časti požívanie alkoholu (počas bývania u svokry, čo priznala samotná odporkyňa), následne požívanie alkoholu preukázané nebolo. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že sa pokúsila o samovraždu, že jej hospitalizácia bola v príčinnej súvislosti s úmyselnou samovraždou. K preukázaným príčinám rozvratu patria aj závislosti manželov, a to u navrhovateľa na hrách na počítači a u odporkyne na fajčení (vzhľadom k tomu, že je vážne zdravotne postihnutá, je po operácii žalúdka, má rakovinu žalúdka, fajčí denne jednu krabičku cigariet).
6. Na základe uvedeného preukázané príčiny rozvratu manželstva sú dlhodobé, hlboké a súd preto konštatoval, že manželstvo je rozvrátené, nemožno ho obnoviť a bude aj v záujme maloletého dieťaťa, ak bude rozvedené.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, ustanovenia CSP sa použijú na konanie podľa zákona o CMP vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade preto súd aplikoval článok 16 ods. 2 základných zásad CSP: Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, videozáznamu manželky o hraní počítačových hier zo strany navrhovateľa. V nadväznosti na článok 16 ods. 2 CSP z dôvodu, že ide
o dôkaz získaný nezákonným spôsobom a nie je odôvodnený uplatnením článku 3 ods. 1 CSP, teda zamietnutie nie je v rozpore s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami SR, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora. Dôkaz bol získaný jednostranne, bez vedomia navrhovateľa. Okrem toho, týmto dôkazom nebolo možné preukázať to, čo tvrdila žalovaná. Týmto dôkazom nebolo možné preukázať, že celú noc trávi navrhovateľ nad počítačom a cez deň spí, nevenuje sa výchove dcéry, prácam v domácnosti a je agresívny.
8. Sporné medzi účastníkmi konania bolo, komu zveriť dieťa na čas po rozvode. Matka žiadala, aby dieťa na čas po rozvode bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky. Otec žiadal, aby dieťa bolo zverené jemu, resp. do striedavej starostlivosti. Matka odôvodňovala zverenie do svojej starostlivosti počítačovými hrami manžela, kedy sa dieťaťu nevenuje, dvojzmennou pracovnou prevádzkou, kedy sa taktiež nemôže dieťaťu osobne venovať, len prostredníctvom starých rodičov, na rozdiel od matky, ktorá môže poskytovať celodennú starostlivosť, a taktiež uviedla, že: „Dcérku veľmi milujem a to je pre mňa jediné svetlo, pre čo sa oplatí žiť.“ Túto časť súd vyhodnotil ako citové vydieranie. Kritérium pre zverenie dieťaťa nie je to, že matka má rakovinu. Otec dôvodil svoj návrh na zverenie do jeho starostlivosti tým, že matka sa pokúsila o samovraždu a naďalej požíva alkohol, čo v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal. Tvrdil, že matka je taktiež závislá na fajčení, napriek ťažkému ochoreniu na rakovinu, čo bolo preukázané nesporným tvrdením rodičov. Taktiež tvrdil, že pokiaľ jediným dôvodom, pre ktorý má byť dieťa zverené matke je objektívna možnosť matky celodenne sa o dieťa starať, potom sa vzdá svojho zamestnania a bude sa tiež celodenne starať o dieťa. Túto časť taktiež súd vyhodnotil ako citové vydieranie otca. Mal za to súd, že rodičia sa navzájom citovo vydierajú. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že matka nepracuje preto, že by sa tak sama rozhodla, ale pre vážne zdravotné ochorenie a pokiaľ by sa rozhodol samotný otec nepracovať, súd by aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, príjmu a výživné by mu súd stanovil z príjmu, ktorý mohol dosahovať. Z hľadiska § 18 Zákona o rodine, teda príčin rozvratu manželstva, ani jedna závislosť nevytvára zdravé rodinné prostredie, teda ani nadmerná hra otca na automatoch, ani fajčenie matky, zvlášť po ťažkom ochorení. Ani jedna z uvedených závislostí nie je výchovným vzorom pre maloleté dieťa. Nie je to ani v súlade s ich rodičovskými povinnosťami podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine (ich závislosti sú v rozpore s ich rodičovskými povinnosťami starať sa o výchovu, zdravie a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a chrániť záujmy maloletého dieťaťa). Pre súd prioritu záujmu predstavovalo maloleté dieťa, jeho záujmy a nie sebecké záujmy obidvoch rodičov. Maloleté dieťa nemôže za rozvrat manželstva. Za rozvrat manželstva môžu manželia. Na rozvrat manželstva by nemalo doplácať maloleté dieťa, a preto vo svojich egoistických záujmoch by mali ustúpiť záujmu maloletého dieťaťa. Preto pri rozhodovaní súd bral na zreteľ hlavne záujem maloletého dieťaťa, nie záujem rodičov. Preto k závislostiam obidvoch rodičov musel pristupovať rovnako. Nemohol negovať závislosť jedného rodiča a konštatovať závislosť druhého rodiča.
9. § 35 Zákona o rodine: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Pokiaľ matka tvrdila, že nesúhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti otca, preto, že odtiaľ prichádza v hroznom psychickom stave, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že takéto tvrdenie nie je preukázané, že v skutočnosti je z týchto návštev v zlom psychickom stave matka, a nie dieťa. Matka mala na mysli svoj zlý stav, na základe doplnenia tvrdenia, že dieťa príde od otca výchovne rozhodené, všetko jej u otca dovolia a matka má následne problém vrátiť späť dieťa k dodržiavaniu pravidiel. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona o rodine. Obidvaja rodičia majú právo a povinnosť dieťa zastupovať len v bežných veciach, aj rodič, ktorému dieťa bolo zverené má právo dieťa zastupovať a rozhodovať o jeho výchove, vzdelaní, majetku len v bežných veciach. V podstatných veciach sa rodičia musia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, musia sa v podstatných veciach obrátiť na súd, ktorý o podstatných veciach rozhodne. Z toho dôvodu, ak rodičia nedohodnú, aký je správny výchovný, školský a iný režim maloletého dieťaťa, je potrebné, aby o tom podľa § 35 Zákona o rodine na návrh jedného z rodičov rozhodol súd. Nemôže ísť o jednostranné rozhodnutie jedného z rodičov v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Preto, ak otec alebo matka dospejú k záveru, že sa nevedia dohodnúť o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, majú právo podať návrh na súd podľa § 35 Zákona o rodine a súd o týchto podstatných otázkach rozhodne. Ku dňu rozhodovania takéto tvrdenie,
že otec nedodržiava výchovný režim, teda bolo jednak neurčité, pretože nebolo zrejmé, aký výchovný režim medzi rodičmi bol dohodnutý, keď ho otec nedodržiava, a jednak predčasné, keď o tom nerozhodol súd. Takéto tvrdenie jednostranné, nepreukázané, nemohlo byť teda dôvodom, aby súd zveril maloleté dieťa do výchovy a starostlivosti matky a nie do výchovy a starostlivosti otca.
11. § 24 ods. 1 Zákona o rodine: V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. § 24 ods. 2 Zákona o rodine: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. § 24 ods. 3 Zákona o rodine: Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. § 24 ods. 4 Zákona o rodine: Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. § 24 ods. 5 Zákona o rodine: Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. § 25 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. § 25 ods. 2 Zákona o rodine: Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. § 25 ods. 3 Zákona o rodine: Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. § 25 ods. 4 Zákona o rodine: Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. § 25 ods. 5 Zákona o rodine: Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
12. Z uvedených dôvodov, v súlade so zákonom, súd prioritne riešil otázku, či je možné dieťa zveriť do striedavej starostlivosti rodičov. Súd musí vždy zveriť prednostne dieťa do striedavej starostlivosti rodičov, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti na strane dieťaťa, rodičov, či už skutkového alebo zdravotného, morálneho, iného charakteru, v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Prioritne pri tom prihliada na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pokiaľ súd vyslovil na pojednávaní predbežný právny názor a predbežný rozsudok, že zverí dieťa matke a otcovi upraví styk s maloletým dieťaťom, predbežný rozsudok a predbežný právny názor bol vyslovený pred tým, než súd zistil, že závislosť nie je len na strane otca, čo do počítačových hier, ale že matka zatajila svoju závislosť na fajčení, teda v tomto smere nemožno konštatovať, že u matky je vhodnejšie výchovné prostredie. U obidvoch rodičov súd vyhodnotil uvedené závislosti ako rovnocenné a ako negatívny a nedobrý vplyv na zdravie a zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Podľa názoru súdu matka účelovo svoju závislosť zamlčala, čo viedlo aj k zmene právneho posúdenia zo strany súdu. Nemožno bagatelizovať fajčenie matky v rozsahu 1 krabička denne po
operácii žalúdka v príčinnej súvislosti s rakovinou žalúdka. Takáto závislosť výslovne škodí zdraviu matky, ale aj zdraviu dieťaťa a ďalšej zdravej výchove dieťaťa, ktoré vidí nedobrý výchovný vzor čo do závislostí u matky i u otca. U obidvoch rodičov ide o rozpor s ustanovením § 28 Zákona o rodine, teda o rozpor s rodičovskými povinnosťami sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Pokiaľ takto obidvaja rodičia negatívne budú vplývať na maloleté dieťa, môže byť zmenené jeho výchovné prostredie mimo tento negatívny dosah rodičov. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že za daných okolností prichádza do úvahy striedavá starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté dieťa. Jeden týždeň párny u otca (v čase kedy bude pracovať na dennej zmene) a jeden týždeň u matky, nepárny týždeň.
13. Ako nesporné bolo vyjadrenie otca, že aj pri nariadení striedavej starostlivosti, kedy súd nemusí určiť rodičom vyživovaciu povinnosť, otec bol ochotný poskytovať výživné dieťaťu k rukám matky vo výške 70 € mesačne, aby mohla osobným motorovým vozidlom zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. V tejto časti existovali nesporné tvrdenia účastníkov konania.
14. Sporné medzi účastníkmi konania bolo, či maloleté dieťa má navštevovať na čas po rozvode Základnú školu L. alebo Základnú školu v Č.. Matka chcela prihlásiť dieťa do 1. ročníka ZŠ v Č., otec chcel ponechať dieťa v ZŠ L., v mieste jej pôvodného bydliska. Súd zvolil taký prístup k rozhodnutiu, že ponechal dieťa v ZŠ L., a to z toho dôvodu, že fakticky spoločné bydlisko rodičov, a teda aj spoločné bydlisko maloletého dieťaťa opustila matka a nie otec. Z toho dôvodu matka zmenila výchovné prostredie maloletého dieťaťa, nie otec. Z toho dôvodu súd určil, že maloleté dieťa bude navštevovať ZŠ L. s tým, že otec bude prispievať na výživu sumou 70 € mesačne na dovoz dieťaťa zo strany matky do tejto školy.
15. Rodičia by mali vystupovať v záujme maloletého dieťaťa a nie každý z nich vo svojom vlastnom záujme, konkurenčne, pretože takéto konkurenčné vystupovanie rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Následne takýto prístup môže mať taký dopad, že dieťa bude odňaté z výchovného prostredia matky i otca, resp. podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov bude opakovane a bezdôvodne a zámerne znemožňovať druhému rodičovi kontakt s dieťaťom, môže byť aj bez návrhu zmenené rozhodnutie o osobnej starostlivosti a zverení dieťaťa, a to aj na návrh podľa § 78 Zákona o rodine pri zmene pomerov.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto, že súd nezistil dôvody pre ich priznanie a nikto z účastníkov konania ani nežiadal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.