Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX zastúpený Mgr. Martin Šutka, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, Ernestova Bašta 2524/7 a R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, v konaní zastúpená: Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o zmene úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.januára 2020 č.k. - 50, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ,, ,, Zákona o rodine, ,, , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa nie je dôvodne podaný.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu otca, ktorým sa domáhal, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, že navzájom si rodičia výživné na maloletého platiť nebudú. Dôvodil tým, že manželstvo s matkou maloletého dieťaťa bolo rozvedené, maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke, on bol zaviazaný na platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Jeho styk s maloletým synom bol upravený na každý párny týždeň v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. Záverom dodal, že aj po rozvode ostali bývať s matkou maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom v jednej domácnosti, nemajú vyporiadané majetkové veci, preto bývajú všetci v spoločnom rodinnom dome.

3. Súd prvej inštancie mal zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky za preukázané, že dňa 10.01.2020 bolo vykonané šetrenie pomerov v rodine maloletého dieťaťa na adrese J.. V čase šetrenia bola prítomná matka, maloletý syn a plnoletý syn E. G., nar. XX.XX.XXXX. Súd zo správy zistil, že rodina obýva trojizbový rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má k dispozícii spoločnú detskú izbu s plnoletým bratom. Interiér domácnosti je kompletne zariadený štandardným nábytkom a hygiena rodinného prostredia bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Kolízny opatrovník vykonal s maloletým dieťaťom pohovor bez

prítomnosti matky, ktorý uviedol, že oboch rodičov má rovnako rád a nie je stotožnený so skutočnosťou, že ho zaťahujú do svojho konfliktu. Maloletý O. opakovane konštatoval, že zmenou zverenia na striedavú osobnú starostlivosť by sa nič nezmenilo, k lekárom ho vodí vždy matka, ktorá hradí aj poplatky súvisiace so školou, internátom a stravou. Uviedol, že otec mu pravidelne prispieva sumou 20,- eur mesačne na vreckové. Oblečenie mu kupujú obaja rodičia. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi. Otec pracuje v týždňových intervaloch a do domácnosti prichádza cez víkendy, aj to nie všetky.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletý O. sa nevyjadril, že by chcel byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a nezaujal také stanovisko, aby bolo možné návrhu otca v súčasnej dobe vyhovieť, a preto rozhodol návrhu otca nevyhovel. Zdôraznil, že návrh otca zamietol aj z dôvodu jeho účelovosti vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj vzhľadom na to, že otec sa v spoločnej domácnosti počas pracovného týždňa nezdržiava, len cez víkendy a ani to nie všetky, preto by nevedel v plnej miere zabezpečovať starostlivosť o maloletého syna. Záverom dodal, že súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám rozhodol tak, že zmení napadnuté rozhodnutie a návrhu navrhovateľa vyhovie. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je založený len na argumente spočívajúcom v tom, že sa maloletý syn nevyjadril, že by chcel byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

6. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na podporu tohto rozhodnutia poukázal na účelovosť podaného návrhu a na to, že sa otec nezdržiava v spoločnej domácnosti. Takto zdôvodnené rozhodnutie považoval za úplne nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne svoje rozhodnutie založil na názore maloletého syna, ktorý jednak nesprávne interpretoval, a ktorý nebol pre meritórne rozhodnutie vo veci samej rozhodujúci iba podporný. Nesprávnosť interpretácie videl v tom, že súd si automaticky vyložil nevyjadrenie sa maloletého dieťaťa ako jeho nesúhlas, čo považoval za nesprávne vyhodnotenie dôkazu. Uviedol, že súd nebral na zreteľ skutočnosť, že maloleté dieťa de facto celý týždeň žije bez obidvoch rodičov. Zastal názor, že súd samozrejme môže skúmať postoj maloletého dieťaťa, ale popri tom existujú aj silnejšie práva otca mať umožnený bližší a najmä dlhodobejší styk so synom. Zdôraznil, že fakt, že sa zdržiava pracovne vo X. mal pri rozhodovaní súdu zavážiť v prospech a nie v neprospech návrhu, pretože otec vie synovi v mieste jeho štúdia poskytnúť omnoho intenzívnejšiu starostlivosť, ako matka. Súd však práva otca absolútne ignoroval a poprel účelovými dôvodmi, ktoré prezentovala matka. Názor súdu o účelovosti podaného návrhu z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM považoval za absurdný a nepreskúmateľný. Záverom dodal, že argument súdu, že sa otec nezdržiava doma a teda by maloletému synovi nevedel zabezpečovať starostlivosť v mieste jeho trvalého pobytu je práve pre skutočnosť, že syn je celý týždeň na internáte vo X., kde študuje a kde sa otec zdržiava, úplne nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním.

7. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec dieťaťa v odvolaní neuvádza, o aké dôvody svoje odvolanie opiera, naopak poukazuje na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom odvolanie len proti dôvodom rozsudku je neprípustné. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu netrpí žiadnou procesnou vadou, pre ktorú by bolo nezákonné. Uviedla, že samostatné zdôvodnenie rozhodnutia je logickým záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Poukázala na vyjadrenie otca dieťaťa, keď uviedol, že by sa zmenou rozsudku nezmenilo nič, a že teda žiada striedavú starostlivosť len formálne. Žiadala zohľadniť, že správanie maloletého O. nasvedčuje tomu, že o zmenu rozhodnutia a zmenu aktuálneho stavu nemá záujem. Opätovne poukázala na účelovosť podania návrhu otca v súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM a nie je v tejto veci daný dôvod pre zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a mal zato, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa, a preto navrhol rozsudok prvoinštančého súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CMP“ , ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý O. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 40 zo dňa 07.02.2017 rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Zároveň bol upravený jeho styk so synom na každý párny týždeň v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. Otec podal návrh na súd dňa 03.07.2019 a žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, že navzájom si rodičia výživné na syna platiť nebudú. V návrhu uviedol, že obaja rodičia sú rovnako spôsobilí syna vychovávať a striedavá starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že syn bol prijatý na strednú školu vo X., kde bude na internáte a domov bude prichádzať len na víkendy. V tejto súvislosti otec uviedol, že od rozvodu má vážny vzťah, priateľku žijúcu vo X., v ktorom meste sa dosť často zdržiava, a preto vie byť synovi na blízku, vždy keď ho bude potrebovať. Záverom dodal, že striedavá starostlivosť de facto prebieha aj naďalej od rozvodu. Súd prvej inštancie o návrhu otca rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh zamietol. Otec dieťaťa podal proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z vyššie uvedených dôvodov.

15. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že otec neuviedol žiaden relevantný dôvod potrebný pre zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a maloletý O. nezaujal v konaní také stanovisko, aby bolo možné návrhu otca v súčasnej dobe vyhovieť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v pohovore pred kolíznym opatrovníkom maloletý O. uviedol, že oboch rodičov má rovnako rád, a že zmenou zverenia na striedavú starostlivosť by sa v ich domácnosti nič nezmenilo. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by otec maloletého dieťaťa vykonával striedavú starostlivosť, keď z obsahu spisu vyplýva, že otec pracuje v týždenných intervaloch a do domácnosti prichádza cez víkendy, aj to nie všetky. Samotný fakt, že v súčasnosti sa otec väčšinu času zdržiava u priateľky vo X., v ktorom meste maloletý O. študuje a býva na internáte, nie je podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosťou tak závažnou, pre ktorú by zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aj vzhľadom na to, že otec stále žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou a dvoma synmi. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že otec podal tento návrh účelovo, pretože na zmenu súdneho rozhodnutia zákonné podmienky splnené neboli. 16. Na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V danom prípade však v konaní neboli zistené žiadne relevantné dôkazy o tom, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k takej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť na úprave rodičovských práv

a povinností voči maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa naďalej žijú v spoločnej domácnosti a počas roka má otec upravený styk so synom každú párnu sobotu a nedeľu a počas letný prázdnin má otec upravený styk s dieťaťom na jeden mesiac- júl. Iba skutočnosť, že dieťa študuje na strednej škole vo ZE., kde počas pracovného týždňa býva na internáte a kde sa často zdržiava aj otec, nepovažoval odvolací súd za takú kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmeniť rozhodnutie súdu. Taktiež námietka otca, že pri rozhodovaní súd vzal do úvahy iba skutočnosť, že dieťaťa neprejavilo záujem o zmenu súdneho rozhodnutia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Maloleté dieťa bude mať 17 rokov a v tomto veku vie dieťaťa formulovať a tiež vysloviť svoj názor. A pokiaľ dieťa nevyjadrilo súhlas so zmenou úpravy rodičovských práv a povinností je treba vychádzať z toho záveru, že mu súčasný stav úpravy vyhovuje a nemá potrebu ani dôvod ju meniť. Súd je povinný dôsledne sa zaoberať stanoviskom dieťaťa a zohľadniť jeho postoj k prejednávanej veci, ktorá sa dieťaťa bezprostredne týka a to najmä za situácie, že dieťa je vo veku, kedy jeho rozumové schopnosti sú natoľko vyspelé, že dokáže posúdiť význam a dopad súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že dieťa je počas pracovného týždňa v škole vo X. nebráni otcovi, ktorý nemá zakázaný styk s dieťaťom, aby v prípade potreby dieťaťu pomohol a bol mu na blízku. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sám otec sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 28.10.2019 vyjadril tak, že ak by súd jeho návrhu vyhovel teoreticky by sa nič nezmenilo, len by na papieri bola určená striedavá starostlivosť (č.l. 31 spisu). 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).